Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/197/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207450
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207450.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.VladimíraPribuluasudcovJUDr.Renáty
Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a. s., so sídlom
Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, proti povinnému: F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom R.
D. P. XXX, o vymoženie sumy 3 843,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o. so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno

zo dňa 24. augusta 2015, č. k. 6Er/636/2015-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská
100/A, IČO: 36 432 105, o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením zo dňa 24. 08. 2015,
č. k. 6Er/636/2015-37 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom

Exekútorského úradu Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, súdu doručenú dňa 28. 04. 2015 o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 6Er/636/2015 (EX 5975/2015).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
§ 40 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/ zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úvroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.

71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3,
4, 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa
25. 03. 2015 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., vykonania exekúcie

na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 3 843,41 eura s príslušenstvom a trov
exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku
sp. zn. IA-C/0314/3645 zo dňa 16. 05. 2014 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zradený pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, IČO: 35
862 882. Dňa 28. 04. 2015 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie s prílohami.

4. Exekučný súd zistil, že medzi oprávneným Poštová banka a povinným bola uzatvorená uvedená
úverová zmluva, ktorou sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému úver vo výške 4 250,- eur a povinný
sa zaviazal uvedený úver oprávnenému vrátiť, a to v pravidelných mesačných splátkach v počte 72 po
108,75 eura, pričom celková výška nákladov bola 2 910,52 eura a RPMN banky 20,74 %.

5. Podľa predmetnej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným a ktorá bola podkladom pre
rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, sa veriteľ (oprávnený),ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému),
ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, úver vo
výške 4 250,- eur a dlžník (povinný) sa zaviazal zaplatiť úver s 20,74 % RPMN od 20. 04. 2011. Na

základe uvedeného súd posúdil predloženú úverovú zmluvu uzavretú dňa 15. 03. 2011 ako zmluvu o
spotrebiteľskomúvere,apretoprávnyvzťahjepotrebnéposudzovaťpodľaustanoveníospotrebiteľskom
práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

6. Súd preskúmal predloženú úverovú zmluvu vrátane zmluvných dojednaní Zmluvy o úvere, pričom

zistil, že v časti II. č. 10.2 Riešenie sporov - týchto všeobecných podmienok poskytnutia úveru (Riešenie
sporov a rozhodcovská doložka) sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa
riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní
Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť,
výkladazánikpríslušnejZmluvy,atovnasledujúcomznení:a)pokiaľbudevpríslušnomsporežalobcom
Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, b) pokiaľ bude v

príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu.

7. Súd dospel k záveru, že v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o úvere, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť Zmluvy o úvere, je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka. Táto doložka

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania
sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo

sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle
§ 53 ods. 5 OZ neplatná.

8. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská doložka je neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto
neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku
brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol v celom rozsahu.

9. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie v mene oprávneného spoločnosť
BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., žiadajúc odvolací súd, aby rozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak,
žežiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcievyhovuje,aleboalternatívne,
aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Podanie odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), §

120 ods. 4, § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) OSP.

10. Uviedol, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia,
pričom prekročenie spočíva v skúmaní iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne

zisteného skutkového stavu a zároveň ním súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. V
zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súd nemal
skúmať iné listiny, ako je napr. zmluva o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Okrem iného
poukázal aj na nedostatočné zdôvodnenie vydaného uznesenia.

11. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súdom príslušným na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie alebo ako kasačný súd, či súd
konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať
exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej

interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné
historického výkladu. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009. Oprávnený mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach.12. Dodal, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka
rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda ak existuje prekážka res iudicata,

konanie súdu porušuje článok 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z. Ústavy SR, keďže štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súd
svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich
tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08, s ktorými sa v celom
rozsahu stotožnil. Uviedol, že nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril

pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním.

13. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová
banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. Klient rozhodcovskú doložku neodmietol, čo je prejavom jeho osobnej

a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom
konaní, avšak opomenul tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh
rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek
splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia Ďalej súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 OZ a porušil § 153

ods. 1 OSP. Zároveň sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho
istého stupňa alebo samotný exekučný súd.

14. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou
oboch strán, a konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by

si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite
naplánovať. V rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia, pričom žalobca a žalovaný si určia
každý jedného rozhodcu. V rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne
odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním, čo zabezpečuje prinajmenšom
rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, a teda aj dlžníka ako spotrebiteľa.

15. Ďalšou namietanou skutočnosťou bolo, že súd prvého stupňa odňal oprávnenému možnosť konať
pred súdom a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Ďalej uviedol, že ani OSP,
Exekučný poriadok a dokonca ani ZoRK neposkytuje oporu pre záver, že by exekučný súd mohol
vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej. V súvislosti s

aplikáciou sekundárneho práva EÚ a judikatúry mal za to, že smernica je záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a
metód sa ponecháva vnútroštátnym orgánom. Záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky teda nemožno
oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, keďže ide výlučne o akt sekundárnej povahy a jeho priamy
normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, nie interpretační. V súvislosti

s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, keďže
sa vzťahuje na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských
zmluvách, nie však voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania.

16. Okrem iného konštatoval, že súd prvého stupňa porušuje princíp právnej istoty a legitímnych

očakávaní, keďže exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie niekedy zamietnu
a inokedy vydajú. Na podporu správnosti tohto tvrdenia poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislave č. k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26. 06. 2012 a 18CoE/632/2011-23, Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 2CoE/292/2012-59 a č. k. 2CoE/112/2012-59. Podotkol, že súdy svojim konaním
neprimerane zvýhodňujú povinného v exekučnom konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa.

17. Oprávnený zastáva právny názor, že postupom súd bol porušený princíp rovnosti účastníkov
konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, bol nezákonne zvýhodnený len
na základe svojho postavenia. Exekučný súd takýmto konaním nahrádza pasivitu povinného, svojím
konanímasvojouvôľoubeztoho,abypovinnýurobilakýkoľvekúkon.Takýmtospôsobomsúspotrebitelia

motivovaní k pasivite namiesto toho, aby boli vedení k dodržiavaniu zákonov a povinností. V súvislosti
s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. 23/2013-8, Nález Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 153/07 z 18. októbra 2007 a sp. zn. III. ÚS 171/096 z 5. apríla 2007. Na základevyššie uvedeného konštatoval, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo
priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

18. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Sudkyňa súdu prvej inštancie predložila vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko podanému odvolaniu nemienila vyhovieť.

19. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z hľadiska jeho vecnej
správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP okrem iného najskôr posudzoval, či odvolanie podala oprávnená
osoba.

20. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

21. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

22. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže
byť začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania. Kto je účastníkom

konania v exekučnom konaní vymedzuje Exekučný poriadok v ustanovení § 37. V danom prípade
účastníkom konania sú oprávnený a povinný. Po podaní odvolania inou ako oprávnenou osobou je
povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 386 písm. b) CSP.

23. Podľa § 24 OSP (účinného v čase podania odvolania) účastník sa môže dať v konaní zastupovať

zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len
fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí,
ak ide o zastúpenie podľa § 25.

24. Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že úlohu splnomocnenca účastníka

konania v konaní pred súdom môže vykonávať zásadne fyzická osoba spôsobilá na právne úkony.
Výnimku zo zastupovania účastníka fyzickou osobou stanovuje § 26 OSP. V zmysle tohto ustanovenia
môžu byť procesným zástupcom účastníka konania iba zákonom určené právnické osoby - Centrum pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, odborová organizácia, právnická osoba založená podľa
osobitnéhozákonanaúčelvýkonuadvokáciealeboináprávnickáosoba,aktakustanovíosobitnýzákon.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie v mene oprávneného podala spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, avšak v súdnom
spise sa nenachádza žiadne plnomocenstvo, z ktorého by mal odvolací súd preukázané, že oprávnený
splnomocnil uvedenú spoločnosť na zastupovanie v predmetnom konaní.

26. Odvolací súd má z obsahu spisu taktiež za preukázané, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS,
s. r. o. vystupovala už v konaní pred exekučným súdom, keď na výzvu súdu prvého stupňa zo dňa 21.
05. 2015, ktorou súd žiadal oprávneného, aby doručil písomnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie
rozhodcovského rozsudku (zmluvu o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver a všeobecné

obchodné podmienky) odpovedala dňa 22. 06. 2015 tým, že doručila exekučnému súdu všeobecné
obchodné podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku, vystupujúc pritom ako zástupca oprávneného.
Súd prvého stupňa sa uvedenou skutočnosťou nezaoberal a v ďalšom so spoločnosťou BENCONT
INVESTMENTS,s.r.o.,nekonal.NáslednevodvolacomkonaníspoločnosťBENCONTINVESTMENTS,
s. r. o., podala odvolanie v mene oprávneného, avšak bez toho, aby priložila plnomocenstvo udelené

oprávneným a touto spoločnosťou na zastupovanie v predmetnom exekučnom konaní.

27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací sú dodáva, že spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., síce nepredložila plnomocenstvo, avšak ani prípadné predloženie
plnomocenstva spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., na zastupovanie oprávneného v

exekučnom konaní by nemalo za následok jej oprávnenie platne zastupovať oprávneného v tomto
exekučnom konaní vzhľadom k tomu, že uvedená spoločnosť nespĺňa zákonné predpoklady právnickej
osoby, ktorá môže byť splnomocnená na procesné zastupovanie účastníka konania v zmysle § 26 OSP.28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r.
o., ako podané neoprávnenou osobou odmietol podľa § 386 písm. b/ CSP a nemohol sa už zaoberať
dôvodmi odvolania ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta a §
3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).