Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Rigáňová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 23C/2/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417200387
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Rigáňová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417200387.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Rigáňovou v spore žalobcu: D. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L.. X. mája X, Bratislava, proti žalovaným: 1. D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y. X, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Oľga Rosulegová, s.r.o., so sídlom Hrabový
chodník 4, Bratislava, IČO: 51 247 798, 2. Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského
rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 14.420 EUR s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta
II. Žalovaným v I. a II. rade sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 13.01.2017, ktorej zmenu súd v priebehu konania uznesením č.k.23C 2/2017-54
zo dňa 31.07.2017,ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.08.2017 pripustil, žalobca žiadal zaviazať
žalovaných v 1.a 2. rade povinnosťou zaplatiť istinu 14.420 EUR s príslušenstvom 5% ročne od
podania žaloby. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že následkom dopravnej nehody, ktorú zavinila
žalovaná v 1. rade došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, žalovaná v 1. rade bola uznaná vinnou zo
spáchania priestupku. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou vznikla žalobcovi škoda na
zdraví spočívajúca v ortopedickom a neurologickom poškodení zdravia, ošetrujúci lekári určili bodové
ohodnotenie náhrady za bolesť vo výške 875 bodov, z toho posudok z odboru neurológia určil počet
bodov za bolestné vo výške 240 bodov a počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 260 bodov, posudok vystavený lekárom z odboru ortopédia určil počet bodov za bolestné vo
výške 115 bodov a za sťaženie spoločenského uplatnenia 260 bodov.V zmysle opatrenia Ministerstva
zdravotníctva SR č. S03594-OL-2014 zo dňa na rok 2014, ktorá upravovala v čase poškodenia zdravia
žalobcu výšku bodu, náhrada za jeden bod predstavuje sumu 16,48 EUR. Vychádzajúc z tejto hodnoty,
výška náhrady za poškodenie zdravia žalobcu predstavuje sumu 14.420,-EUR.Žalovaná v 1. rade,
ktorá mala poistnú zmluvu, ktorou bola poistená jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uzavretú v spoločnosti žalovaného v 2. rade , zodpovedá za škodu spôsobenú
žalobcovi na základe ust. §-u 427 a §-u 429 OZ a žalovaný v 2.rade na základe ust.§- 15 ods.1 zák.
381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla.
2. V rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku žalobca navrhol vykonať dokazovanie listinnými
dôkazmi- rozhodnutím o priestupku č.sp. ORP-P-25/BAIV-ODII-2015, vypracovanými lekárskymi
posudkami z odboru ortopédia a neurológia, listom žalovanej, odborným stanoviskom znalca z odboru
lekárstvo, ktorého vypracovanie strana žalobcu v priebehu konania zabezpečí, právny zástupca žalobcu
navrhol o tvrdených skutočnostiach vypočuť žalobcu, ako stranu sporu.3. Žalovaná v 1. rade nárok žalobcu neuznala a žalobu navrhla ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietnuť. V priestupkovom konaní žalobca predložil lekárske potvrdenie spolu s ďaľšími lekárskymi
správami, na základe ktorých bolo vypracované odborné vyjadrenie č. 22/2015 Prof. MUDr. G. B. , z
ktorého vyplýva, že v danom prípade adekvátna PN je 5-6 dní, pričom žalobca nebol žiadnym spôsobom
obmedzenývobvyklomspôsobeživota,čoajsámžalobcavýslovneuviedoldňa20.02.2015dozáznamu
o podaní vysvetlenia, taktiež aj ako uviedol, že sa nevie vyjadriť, či bol pripútaný bezpečnostným pásom.
Žalobca rovnako konštatoval, že z miesta dopravnej nehody ho sanitka previezla do nemocnice, z
ktorej ho po vyšetreniach prepustili domov.Žalovaná dala do pozornosti aj popis dopravnej nehody ako
bol zaznamenaný v lekárskej správe zo dňa 20.01.2016, a to, že žalobca sedel na zadnom sedadle
auta, náraz bol zozadu, pacient preletel dopredu a čelom udrel do predného skla, potom ho hodilo
dozadu a záhlavie si udrel o opierku hlavy zadného sedadla. V súvislosti s uvedeným sa tak javí ako
nepravdepodobné, ale svedčí o tom, že žalobca nebol pripútaný bezpečnostným pásom a navyše,
žalobca priebeh dopravnej nehody, keď ju mal čerstvo v pamäti takto nepopísal pred priestupkovým
orgánom, ktorý vec prejednával.Čo sa týka lekárskych posudkov z odboru neurológie a ortopédie, ktoré
žalobca k žalobe pripojil, tieto sú datované rok a dva roky po dopravnej nehode, pričom žalobca tvrdí,
že zranenia boli spôsobené v príčinnej súvislosti s nehodou, v posudku vypracovanom neurológom je
konštatované aj, že pred dopravnou nehodou bol žalobca rok PN. Žalovaná v 1. rade dala do pozornosti
aj skutočnosť, že v lekárskom posudku vypracovanom ortopédom je hodnotené a bodované zranenie
kolena, ktoré zranenie však žalobca ,ako je možné usúdiť z lekárskej správy zo dňa 20.01.2016, popisuje
tak, že si dňa 14.01.v rámci podvrtnutia ľavej dolnej končatiny poškodil ľavé koleno, pričom toto zranenie,
v súvislosti s ktorým si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody však nie je v odbornom posudku č.
22/2015 uvádzané a žalobca ho neuviedol ani v priestupkovom konaní, uvádzal len narazenie pravej
nohy. Z uvedeného teda vyplýva absencia príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej v 1. rade a
následkami dopravnej nehody, minimálne v prípade poškodenia ľavého kolena, tvrdenia žalobcu v
žalobnom návrhu sú viac ako po dvoch rokoch od dopravnej nehody neverifikovateľné a o to viac, že
tieto neuvádzal v priestupkovom konaní.Taktiež z listu žalovaného v 2. rade je zrejmé, že žalobca
žalovanému nepredložil potrebnú, relevantnú a kompletnú dokumentáciu na posúdenie dôvodnosti
uplatneného nároku, rovnako ako aj v tomto konaní, listinné dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú
existenciu príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a všetkými zraneniami. Žalovaná v 1. rade
je názoru, že nakoľko v priestupkovom konaní bol primárne vyhodnocovaný následok spôsobený
dopravnou nehodou, teda konaním žalovanej v 1. rade, za účelom posúdenia, či sa jedná o priestupok,
alebo o trestný čin, tento je už jednoznačne daný, pričom prvostupňový súd je viazaný právnym
posúdením priestupkového orgánu a to v intenciách toho, že žalobca v konaní jednak nepreukázal
spôsobenie škody, ako ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej v 1. rade a škodou,
tak ako v konaní tvrdil. Navyše žalobca v priestupkovom konaní deklaroval, že mu žiadnym spôsobom
nebol sťažený obvyklý spôsob života, nie je tak zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia si v
konaní uplatňuje nárok na náhradu bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia a najmä od čoho
nárok odvodzuje.
4. V rámci uplatnenia prostriedkov procesnej obrany žalovaná v 1. rade navrhla vykonať dokazovanie
poistnou zmluvou č. 8018891028.
5. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
Na opakované písomné výzvy zo dňa 21.01.2015 a 21.01.2016 žalobcovi, aby v prípade, že si bude
uplatňovať nároky škody na zdraví v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou doložil potrebné
listiny, žalobca nereagoval, nárok na náhradu škody na zdraví u žalovaného v 2. rade uplatnil až dňa
13.01.2017, kedy doložil hlásenie škodovej udalosti pre poškodeného, posudky zo dňa 22.12.2016 a
09.01.2017, nekompletnú zdravotnú dokumentáciu- lekárske správy zo dňa 22.12.2016, 20.01.2016
a 24.01.2017, potvrdenie o skončení PN, potvrdenie sociálnej poisťovne o invalidite a miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo dňa 17.08.2016.Podľa rozhodnutia o priestupku zo dňa
01.04.2015, v priestupkovom konaní bolo vypracované odborné vyjadrenie č. 22/2015 Prof. MUDr. B.,
podľa ktorého žalobca utrpel povrchové pomliaždenie hlavy, hrudníka a pravého predkolenia, kde je
krvná podliatina, avšak bez poranenia kožného krytu, pohmoždenie krčnej oblasti po prudkom pohybe
hlavy sa prejavuje iba subjektívnymi obtiažami, adekvátna PN je 5-6 dní. Podľa tohto odborného
vyjadrenia žalobca pri nehode utrpel ľahké zranenia s PN 5-6 dní, podľa predložených posudkov o
bolestnomaSSUbolžalobcaPNaždo13.01.2016,pričomod26.11.2015jeinvalidnýna45%.Vzhľadom
na zjavné rozpory v charaktere poškodenia zdravia, dĺžky PN, pričom práceneschopný bol žalobca
už v čase nehody, aj vzhľadom na invaliditu v rozsahu 45% od 26.11.2015, nie je preukázané, žeinvalidita žalobcu súvisí s poškodením zdravia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode a aby bolo možné
nárok objektívne posúdiť, bol žalobca žalovaným v 2. rade vyzvaný na predloženie dokladov, naposledy
listom zo dňa 24.01.2017, žalobca nereagoval.Žalovaný v 2. rade taktiež poukázal na skutočnosť, že
z policajnej správy je zrejmé, že žalobca v čase dopravnej nehody nebol pripútaný, hoci v rozhodnutí
o priestupku sa uvádza, že pri výsluchu sa žalobca vyjadril, že sa nepamätá, či bol pripútaný, driemal
počas jazdy na zadnom sedadle, čo by mohlo mať vplyv na uplatnenie spoluviny žalobcu na poškodení
zdravia v dôsledku toho, že nebol pripútaný.
6. V rámci uplatnenia prostriedkov procesnej obrany žalovaný v 2. rade navrhol vykonať dokazovanie
listinnými dôkazmi- potvrdením o hlásení poistnej udalosti poistenou žalovanou v 1. rade a poškodeným
žalobcom, poistnou zmluvou, výzvami žalobcovi, potvrdením o skončení PN, potvrdením o invalidite,
posudkami o bolestnom a SSU, rozhodnutím o priestupku, lekárskymi správami, správou dopravnej
polície o dopravnej nehode.
7. Súd vykonal dokazovanie navrhnutými listinnými dôkazmi, okrem dôkazu súkromným znaleckým
posudkom, ktorý navrhol žalobca, avšak tento dôkaz aj napriek poskytnutej lehote v priebehu konania
nepredložil a taktiež nevykonal navrhnutý dôkaz výsluchom žalobcu, ktorý sa na pojednávania
opakovane nedostavil z dôvodu PN, pričom žalobca po odvolaní plnej moci na zastupovanie v konaní zo
strany právneho zástupcu neprítomnosť na pojednávaní dňa 28.09.2018 z dôvodu PN opäť ospravedlnil,
pojednávaniealeodročiťnežiadal,amalpreukázanétietoskutočnostipodstatnéprerozhodnutievoveci:
8. V dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa XX.XX.XXXX bola rozhodnutím Okresného
riaditeľstva PZ v Bratislave IV č. ORP-P-25/BAIV-ODII-2015 zo dňa 1.4.2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.4.2015 žalovaná v 1. rade, ktorá nehodu zavinila, uznaná vinnou zo spáchania
priestupku. Z označeného rozhodnutia súd zistil, že v priestupkovom konaní po predložení lekárskeho
potvrdenia a lekárskych správ požiadal priestupkový orgán o odborné vyjadrenie z odboru zdravotníctva,
ktoré vypracoval pod. č. 22/2015 Prof. MUDr. G. B. ,CSc, a v ktorom konštatuje, že žalobca utrpel
povrchové pohmoždenie hlavy, hrudníka a pravého predkolenia s krvnou podliatinou, avšak bez
poranenia kožného krytu a pohmoždenie krčnej oblasti po prudkom pohybe hlavy, ktoré sa prejavuje iba
subjektívnymi obtiažami, pričom PN sa odvíja od charakteru vykonávanej práce, avšak adekvátna PN je
5-6 dní, pričom žalobca nebol žiadnym spôsobom obmedzený v obvyklom spôsobe života, ako aj sám
výslovne uviedol do záznamu o podaní vysvetlenia dňa 20.02.2015, pričom uviedol, že sa nevie vyjadriť,
či bol pripútaný bezpečnostným pásom, ako aj, že z miesta nehody ho sanitka previezla do nemocnice,
z ktorej ho po vyšetreniach a prvotných ošetreniach prepustili domov.
9. Žalovaná v 1. rade, ktorá má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 2. rade, dňa 17.01.2015 ohlásila škodovú
udalosť,listamizodňa21.01.2015azodňa21.01.2016žalovanýv2.radevyzvalžalobcu,abyvprípade,
že si bude ako poškodený uplatňovať nároky na náhradu škody na zdraví z povinného zmluvného
poistenia žalovanej v 1. rade, doložil špecifikované doklady.
10. Žalobca na výzvy nereagoval, až dňa 13.01.2017 uplatnil v poisťovni nárok na náhradu škody na
zdraví, pričom okrem dokladov, na predloženie ktorých bol v predchádzajúcich výzvach vyzvaný, doložil
potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 17.08.2016 o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v rozsahu 45%.Vzhľadom na rozpory záverov odborného vyjadrenia MUDr. B. v
charaktere poškodenia zdravia , dĺžky PN, pričom žalobca bol PN už v čase dopravnej nehody, ako aj
skutočnosti, že žalovaný bol uznaný invalidným dňom 26.11.2015 v rozsahu 45%, žalovaný v 2. rade
vyzval žalobcu k predloženiu dokladov potrebných pre posúdenie nároku, žalobca požadované doklady
nepredložil.
11. Z lekárskeho posudku spracovaného a vydaného lekárom z odboru neurológia zo dňa 9.1.2017 súd
zistil, že bolestné bolo stanovené vo výške 240 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia (SSP)vo
výške 260 bodov a posudkom z odboru ortopédia zo dňa 22.12.2016 bolo bolestné stanovené vo výške
115 bodov a SSP vo výške 260 bodov, spolu 875 bodov.
12. Súd zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa nasledovných ustanovení:13. Podľa §- u 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
14. Podľa §-u 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
15. Podľa §-u 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a
veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca v konaní dôvodnosť svojho nároku na
náhradu škody spôsobenej dopravnou nehodou z vyššie uvedených dôvodov nepreukázal.
17. Pri uplatnení práva na náhradu škody zákon vyžaduje splnenie základných predpokladov vzniku
nároku na náhradu škody a to porušenie právnej povinnosti , vznik škody, existenciu príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou ako aj zavinenie toho, kto škodu spôsobil.
Predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom,
teda vzniknutou škodou. Vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez pochybností porušením právnej
povinnosti, avšak škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu
ako aj právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť aj bezpečne
preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno vzťahujúce sa na
príčinnú súvislosť zaťažuje účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah
medzi príčinou a následkom musí byť preukázaný bezpečne a bezprostredne. Príčinná súvislosť
znamená, že medzi protiprávnym úkonom na jednej strane a škodou na druhej strane, existoval vzťah
príčiny a následku, ktorý musí byť bezprostredný, priamy.
18. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Jednak
bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena skutočnosti preukázať.
Strany sporu sú povinné označiť na preukázanie svojich tvrdení dôkazy. Iniciatíva pri navrhovaní a
zabezpečovaní dôkazov je teda zásadne na stranách sporu. Tá strana, ktorá dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení neoznačila, nesie nepriaznivé dôsledky rozhodnutia súdu, vychádzajúceho
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Taktiež rovnaké následky postihujú
aj tú stranu, ktorá síce dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení navrhla, avšak ich hodnotenie vykonané
súdom dospelo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je spoľahlivo preukázané
(súd tvrdenie nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, prípadne na základe
dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
19. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaných a je názoru, že nespornými v
konaní boli v zásade len skutočnosti, že dopravnú nehodu zavinila žalovaná v 1.rade, v dôsledku
čoho bola uznaná za vinnú zo spáchania priestupku rozhodnutím Okresného riaditeľstva v Bratislave.
Priestupkový orgán vyhodnotil následok spôsobený dopravnou nehodou za účelom posúdenia, či sa
jedná o priestupok, alebo o trestný čin vo vzťahu ku konaniu žalovanej v 1. rade, vychádzajúc z
odborného posudku č. 22/2015 vypracovaného v priestupkovom konaní Prof. MUDr. G. B., ktorý pri
posudzovaní vychádzal zo zdravotnej dokumentácie predloženej žalobcom a dospel k záveru, že
adekvátna PN v prípade žalobcu je 5-6-dní, pričom nebol žiadnym spôsobom obmedzený v obvyklom
spôsobe života, ako sám žalobca do záznamu o podaní vysvetlenia dňa 20.02.2015 aj uviedol.
Žalobcom tvrdené následky spôsobené dopravnou nehodou, aj v súvislosti s PN ako aj invaliditou,
ktorými odôvodňoval nárok uplatnený žalobou sú tak v rozpore jednak so závermi odborného posudku č.
22/2015, tak aj so závermi priestupkového orgánu. Navyše, tak ako argumentovali v konaní žalovaní, aj
súd je názoru, že pokiaľ mal žalobca námietky k záverom odborného posudku v priestupkovom konaní,
mohol a mal tieto uplatniť. V konečnom dôsledku žalobca v konaní navrhol vykonať dôkaz súkromným
znaleckým posudkom, ktorý dá vypracovať za účelom odstránenie pochybností, vytýkaných žalovanými,
súkromný znalecký posudok však aj napriek poskytnutej predĺženej lehote nepredložil.20. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistených skutočností, žalobca v konaní nepreukázal riadne
spôsobenie škody žalovanou v 1. rade, ako ani príčinnú súvislosť medzi jej protiprávnym konaním a
uvádzanou škodou a nakoľko neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, súd žalobu zamietol.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 255 ods. 1 CSP a žalovaným v 1.a 2. rade ktorí
mali plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
s poukazom na ust. §-u 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach.Odvolanie musí
obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania
podľa 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).Odvolanie možno odôvodniť len tým,
že (§ 365 ods. 1 CSP): neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.