Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217983
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2214217983.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:
JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, proti odporcovi: G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, o zaplatenie
621,69 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda, č.k. 9C/464/2014-32 zo dňa 28.10.2014 - v časti, ktorou bol návrh vo zvyšku zamietnutý a ktorou

bola určená zmluvná podmienka za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ktorou bol návrh vo zvyšku v časti o
zaplatenie 17,- Eur s príslušenstvom zamietnutý p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti zamietnutia návrhu a v časti určenia zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa r u š í a v zrušenom rozsahu mu vec v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd prvou výrokovou vetou odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 449,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 Eur ročne zo sumy 449,-
Eur od 17.9.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške 26,90 Eur z titulu zaplateného súdneho
poplatkuzanávrh,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Druhouvýrokovouvetousúdnávrhvozvyšku
zamietol a naostatok treťou výrokovou vetou súd určil, že zmluvná podmienka uvedená vo všeobecných
podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., pod hlavou 18 Sankcie účtované v dôsledku

omeškania klienta § 2 v znení „v prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovu vyúčtovať
a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17,- Eur,
táto pokuta bude spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy“, je neplatná
z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil aplikáciou ust. § 9 ods. 1, 2 písm. k), r), y), § 10 ods. 1 a § 11
ods. 1 neoznačeného zákona, ďalej § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54, § 517 ods. 2, § 544

ods. 1 a 2, § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka s použitím § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008
Z.z. Prioritne súd uzavrel vzhľadom na to, že navrhovateľ má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie
úverov a je teda dodávateľom a zároveň veriteľom a odporca v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická
osoba - občan, teda ide o spotrebiteľa, keď nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, medzi účastníkmi ide o vzťah spotrebiteľský zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorý sa riadi zákonnými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľskom úvere a ustanoveniami Občianskeho

zákonníka. V žiadnom prípade sa nemôže riadiť zákonnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a to
ani v prípade, že by sa na tom účastníci zmluvne dohodli. Následne súd uznal navrhovateľovi iba reálne
poskytnuté peňažné prostriedky 449,- Eur s príslušenstvom (bez bližšej špecifikácie a odôvodnenia).Pokiaľ sa týka dojednaní o zmluvnej pokute v úverových zmluvných podmienkach v hlave 18 § 2 ide
podľa prvostupňového súdu o dojednanie absolútne neplatné, pričom skonštatoval, že sú písané veľmi
drobným písmom, voľným okom skoro nečitateľným. Dojednanie o zmluvnej pokute je zapracované

medzi menej podstatné a významné úverové zmluvné podmienky, čo môže u spotrebiteľa vyvolať
dojem nedôležitosti. Úverové zmluvné podmienky sú prakticky nečitateľné, teda nejasné, neurčité a
teda aj neplatné. Naviac dohodu účastníkov v zmluvnej pokute ťažko možno akceptovať ako súčasť
všeobecných obchodných podmienok, keďže podľa Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí
mať pre svoju platnosť písomnú formu. Preto jej obsiahnutie v úverových zmluvných podmienkach

nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti. Naviac spotrebiteľ nemá možnosť výberu a
voľby takýchto zmluvných podmienok. Preto súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je
absolútne neplatné, pričom na dôvod absolútnej neplatnosti musí súd prihliadať z úradnej povinnosti aj
keď sa toho nikto nedovolá. Na základe súhrnu všetkých uvedených skutočností súd vyhovel návrhu
navrhovateľa na zaplatenie 449,- Eur spolu s úrokom z omeškania 8,15% ročne od 17.9.2014 do
zaplatenia. Súd návrh zamietol čo do sumy 172,69 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,15% ročne od

17.9.2014 do zaplatenia. Súd priznal navrhovateľovi iba reálne poskytnuté finančné prostriedky. Keďže
navrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech, avšak pomer miery úspechu bol vyšší u navrhovateľa, súd
s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 26,90
Eur za podaný návrh.

Proti tomuto rozsudku, avšak výlučne v časti, ktorou súd návrh vo zvyšku zamietol a ktorou určil
zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, podal odvolanie navrhovateľ s poukazom
na dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Prioritne uviedol, že v
odôvodnení rozsudku sa súd vôbec nevenuje výrokovej časti o neprijateľných zmluvných podmienkach

a neuvádza presvedčivé a relevantné dôvody vyhlásenia neprijateľných podmienok, rozsudok tak nie
je náležite odôvodnený, keďže nemá jasné a presvedčivé odôvodnenie. V tejto súvislosti poukázal na
viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR venujúce sa obsahovým náležitostiam odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. Navrhovateľ má za to, že podaný návrh je dôvodný a ďalej na ňom trvá. Navrhovateľ nikdy
nepopieral, že ide o spotrebiteľský vzťah, predmetom ktorého je úverová zmluva medzi odporcom a

navrhovateľom. Je pritom presvedčený, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné
podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ako
to uvádza súd. Ochrana spotrebiteľa musí vychádzať z myšlienky vyrovnania rovnováhy v zmluvných
vzťahoch v prospech spotrebiteľa, nemožno však túto podporu zamieňať s nevhodným paternalizmom
štátnej moci v súkromnoprávnych vzťahoch. Spotrebiteľ má právo sám sa rozhodnúť, či daný produkt

alebo ponuku využije a v prípade, že áno, je zodpovedný za svoje konanie. Je dôležité, aby ochrana
spotrebiteľa mala aj svoje medze, pričom by si mal byť spotrebiteľ vedomý svojich rozhodnutí a súd by
ich mal rešpektovať. Ochrana spotrebiteľa v dnešnej dobe prináša skôr nerovnosť účastníkov konania
ako právnu istotu v demokratickej krajine.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané

náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2
písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania - teda v
časti, ktorou bol návrh vo zvyšku zamietnutý a ktorou bolo určené, že označená zmluvná podmienka je
neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti, prihliadnuc pritom na uplatnené odvolacie argumenty (§ 212 ods.
1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia

rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s §
211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil
na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa je v napadnutej časti, ktorou bola žaloba v časti o zaplatenie 17,- Eur s príslušenstvom z titulu
zmluvnej pokuty zamietnutá je vo výroku vecne správny v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre

jeho potvrdenie, pričom vo zvyšku zamietajúcej časti a v určení zmluvnej podmienky za neplatnú z
dôvodu jej neprijateľnosti, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, bolo nevyhnutné napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 221 ods. 1 písm. f ) O.s.p. pre odňatie možnosti účastníkomkonania pre nedostatočné odôvodenie zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo
posúdiť, či prvostupňový súd správne v súlade so zákonom návrh vo zvyšku zamietol a zároveň určil
označenú zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Vyhovujúca časť rozsudku sa
stala právoplatnou.

Vo vzťahu k určeniu zmluvnej podmienky obsiahnutej vo všeobecných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s., tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v Hlave 18 v §
2 je potrebné primárne poukázať na to, že námietka odvolateľa, že rozsudok súdu vo vzťahu k tejto
časti neobsahuje žiadne odôvodnenie neobstojí. Prvostupňový súd totiž v preskúmavanom rozsudku na
strane 5 venuje tejto otázke rozsiahly odsek, v ktorom svoje závery vyargumentoval. Odvolací súd sa
s týmito závermi súdu prvého stupňa stotožnil v tom smere, že dojednanie o zmluvnej pokute výlučne

vo všeobecných obchodných podmienkach, hoci vyhlásených za jej neoddeliteľnú súčasť, nemožno
považovať za platne písomne dojednané.

Predmetná zmluvná pokuta, ktorú si okrem iného žalobca uplatňuje danou žalobou, nebola dojednaná
priamo v písomnom podpísanom vyhotovení danej zmluvy, ale je obsiahnutá iba v obchodných

podmienkach, ktoré boli vyhlásené za jej súčasť. Odvolací súd sa i s týmto záverom prvostupňového
súdu, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty je neplatné, plne stotožňuje. Poukazuje pritom na to,
že ochranu spotrebiteľa možno podriadiť pod ústavný princíp rovnosti, ktorú možno ponímať ako
rovnosť formálnu, ktorú má zabezpečiť zákonodarca pri tvorbe právneho poriadku alebo rovnosť
faktickú, ktorá môže byť zabezpečená priamo zákonodarcom pri použití tzv. pozitívnej diskriminácie

pri existencii faktickej nerovnosti alebo handicapu. Ale i tam, kde sa zákonodarca nevydal cestou
vedomého zvýhodnenia slabšieho, aby dal prednosť rovnosti faktickej pred formálnou, ponecháva
súdom, ktoré pozitívne právo aplikujú, priestor pre riešenie napätia medzi neúplnosťou písaného
práva a povahou konkrétneho prípadu cestou aplikácie ústavných princípov v materiálnom poňatí
právneho štátu. Východiskom ochrany spotrebiteľa je potom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ

ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za
ktorýchdochádzakzáväzkovémuvzťahu,sohľadomnaväčšiuprofesionálnuskúsenosťpredávajúceho,
lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť
stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Ústavný princíp rovnosti
sa premieta i do súkromného práva a prejavuje sa v súkromnoprávnych vzťahoch. Doktrína rovnosti

v súkromnoprávnych vzťahoch vyžaduje, že súkromné právo garantuje každému čo najširšiu mieru
možnostislobodnéhokonania,avšakprávepreto,žejugarantujekaždému,musíjuzároveňuniektorých
obmedziť, aby bola zaručená všetkým. Zo stretu autonómie vôle a z idey rovnosti potom vyplýva
ochrana slabšej zmluvnej strany a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, teda spravodlivosti,
ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú strany, ktorých pozície sú

značne nerovnovážne sa nemožno uspokojiť s tým, že obom stranám budú poskytnuté rovnaké právne
prostriedky, teda formálna rovnosť, lebo v skutočnosti nerovnosť východzích prostriedkov spôsobuje i
nerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie je v tom, že slabšej zmluvnej strane (typicky
spotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane (dodávateľovi) je uložených viac
povinností. Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým, že

budú právne vyrovnané východiskové ekonomické informačné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami
panujú.Abyboladosiahnutárovnosť,jenutnénerovnosťvýchodzíchpozíciíkorigovaťrovnakonerovnou
úpravou práv a povinností. V pozitívnom práve sa potom ochrana spotrebiteľa premieta do podoby
vyššej informačnej povinnosti dodávateľa, do práv spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, do podoby zákazu
niektorých dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, či do podoby príkazu v pochybnostiach o význame

spotrebiteľských zmlúv vykladať ich pre spotrebiteľa najpriaznivejšie. Princíp autonómie vôle a princíp
rovnosti je doplňovaný a korigovaný princípom ekvity či spravodlivosti. Keďže v spotrebiteľskom práve je
dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, tak okrem
obmedzenia vyplývajúceho z vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa
očakávať i vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak

nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť
svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa
zásada poctivosti prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Zásada poctivosti dopadá ale i naaplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Platí pritom, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné
všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne, ale i obsahové
obmedzenia. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo

nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, nesmú
slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložite formulovanej a malým písmom písanej forme
dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti
spotrebiteľa najskôr uniknú, ako sú napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej
pokute. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto

konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Z vyššie uvedených východísk potom vyplýva záver, že
dojednanie o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľskej zmluvy zásadne nemôže byť súčasťou tzv.
všeobecných obchodných podmienok, ale iba priamo spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listiny, na
ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 3512/11).

Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie potom odvolací súd uzatvára, že pokiaľ v rámci

spotrebiteľskej zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté priamo v podpísanej zmluve,
ale iba v podmienkach, hoci vyhlásených za jej súčasť, zmluvnú pokutu nemožno považovať za platne
písomne dojednanú (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý sa s poukazom na § 1 ods. 2 v spojení
s § 300 až § 302 Obchodného zákonníka, vzťahuje i na obchodnoprávne vzťahy). Nedostatok zákonom
predpísanej písomnej formy právneho úkonu potom v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka robí

dohodu účastníkov absolútne neplatnou. Z neplatného zmluvného dojednania potom nemôže vzniknúť
oprávnenie, ani povinnosť. Prvostupňový súd preto správne žalobu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty
17,- Eur aj s príslušenstvom zamietol.

Bolo preto dôvodným, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zamietnutia uplatnenej pohľadávky

z titulu zmluvnej pokuty v sume 17,- Eur ako vo výroku vecne správny s použitím § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku ale nemožno zistiť v čom absolútna neplatnosť dojednania
o zmluvnej pokute pre nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy, má spôsobovať značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda v čom je
táto podmienka neprijateľná (§ 53 ods. 1 Obč. zák.), čo je nevyhnutným predpokladom pre vyslovenie
jej neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti vo výroku rozsudku (§ 153 ods. 3,4 O.s.p.). Samotné zistenie
absolútnej neplatnosti dojednania v spotrebiteľskej zmluve nie je dôvodom jeho vyslovenia vo výroku,
iba podkladom pre zamietnutie (i čiastočné) žaloby. Prvostupňový súd v rozsudku vyslovenie vo výroku

neplatnosti podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti vôbec nezdôvodnil.

Obdobne tomu bolo i v časti, ktorou súd návrh vo zvyšku zamietol (s výnimkou vyššie uvedenej
zmluvnej pokuty 17,- Eur s príslušenstvom), keďže z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku sa
nedajú zistiť relevantné dôvody prečo došlo k zamietnutiu ostatnej časti žaloby. Súd v odôvodnení

iba stroho uvádza, že uznal navrhovateľovi iba reálne poskytnuté peňažné prostriedky 449,- Eur
s príslušenstvom, pričom neuvádza z čoho táto suma pozostáva. Rovnako z odôvodnenia nie je
možné zistiť z akých dôvodov súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti, teda v sume 172,69 Eur,
keď v odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa vôbec neuvádza z čoho, z akých položiek, táto
suma pozostáva, ani prečo bola žaloba v tejto časti zamietnutá. Iba malú časť zamietnutej sumy v

rozsahu 17,- Eur tvorila zmluvná pokuta a preto odôvodnenie rozsudku v časti o zmluvnej pokute pre
zamietnutie zvyšnej časti návrhu je absolútne nepostačujúce. Keďže prvostupňový súd (s výnimkou
zmluvnej pokuty 17,- Eur s príslušenstvom) fakticky ničím zamietnutie návrhu vo zvyšku v odôvodnení
preskúmavaného rozsudku nevyargumentoval, nedostatok odôvodnenia rozhodnutia má za následok
arbitrárnosť i nepreskúmateľnosť rozsudku. Preto obdobne ako odvolateľ nevedel ako konkrétne sa

má v odvolaní proti tejto zamietajúcej časti rozsudku brániť, ani odvolací súd nevie posúdiť, či závery
súdu prvého stupňa v odôvodnení neuvedené, vedúce k zamietnutiu zvyšnej časti návrhu, sú správne.
Zároveň súd neposkytnutím riadneho odôvodnenia rozsudku v tejto časti v súlade s ust. § 157 ods. 2
O.s.p., odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

Vady konania vymedzené v § 221 ods. 1 písm. a) až g) O.s.p. sú porušením základného práva
účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu

Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§167 ods. 2 O.s.p.) musí mať náležitosti

uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,

ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,
vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné.

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v
rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných

prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).

Uvedenáskutočnosť,žedošlovkonaníkprocesnejvadepodľa§221ods.1písm.f)O.s.p.jeokolnosťou,
pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (mutatis mutandis
NS SR sp. zn. 2 M Cdo 11/2013).

Odvolaciemu súdu potom nezostávalo nič iné, iba rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti, s
výnimkouzamietnutianávrhuozaplateniesumy17,-Eurspríslušenstvomavčastivysloveniaoznačenej
zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní, rozhodujúc o podanej žalobe už iba v časti 155,69
Eur s príslušenstvom (keďže zamietnutá bola v časti 172,69 Eur s príslušenstvom a toto zamietnutie bolo
v časti 17,- Eur s príslušenstvom potvrdené), opätovne o návrhu navrhovateľa v tejto časti rozhodnúť,pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V novom
rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.