Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. júl 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/174/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201763
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8116201763.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: S.. K. K.H., J..

XX.XX.XXXX, Y. G. G. XXX/XX, E., zastúpeného: JUDr. Peter Ličák, advokát, Záhradná 19/468, 082 12
Kapušany, IČO: 379 43 065 proti žalovaným: 1. Q. G. N., M..N.., Š.V. X, XXX XX G., F.: XX XXX XXX,
2. DUPOS dražobná, spol. s.r.o., Tomašovičová 17, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, zastúpenému:
PETKOV & Co s.r.o., advokátska kancelária, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 50 430 742, 3. S. Š.,
J.. XX.XX.XXXX, Y. G. X. XXX/XX, XXX XX I. J. Y., 4. Z. S., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Č., Y.. Č.. Č.M. XXX,
o neplatnosť dobrovoľnej dražby, t a k t o

r o z h o d o l :

Súdurčuje,žedobrovoľnádražba,ktorejpredmetombolinehnuteľnosti,nachádzajúcesavkatastrálnom

území Č., obec Č., okres I. J. Y., Okresný úrad I. J. Y., kat. odbor, zapísané na LV č. XXX a to parcela
č. XX, druh: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 636 m2, parcela č. XX, druh: zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 38 m2, parcela č. XX, druh: záhrady vo výmere 1473 m2 a stavba - rodinný dom
súpisné číslo XXX postavený na parc. č. XX, ktorých vlastníkom bol Z. S., vykonaná spoločnosťou
DUPOS dražobná, spol. s.r.o., ako dražobníkom konaná dňa 29.10.2015 na adrese N. XX, XXX XX K.,
K.J. Y., na návrh Q. G. N., M..N.. vydražiteľom predmetu ktorej sa stal S. Š., X. XXX/XX, XXX XX I. J.
Y., je n e p l a t n á.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.01.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že
dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území Č.,
obec Č., okres I. J. Y., okresný úrad I. J. Y.Ľ., kat. odbor, zapísané na LV č. XXX, ako pozemky
- parcely C a ktorých vlastníkom bol Z. S., vykonaná spoločnosťou DUPOS dražobná, spol. s.r.o.,
ako dražobníkom dňa 29.10.2015 na adrese N. XX, XXX XX K., K. Y., na návrh Q. G. N., M..N..
vydražiteľom predmetu ktorej sa stal S. Š., X. XXX/XX, XXX XX I. J. Y., je neplatná. Podanie žaloby

odôvodnil tým, že dňa 29.10.2015 sa konala dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti,
nachádzajúce sa v katastrálnom území Č., obec Č., okres I. J. Y., okresný úrad I. J. Y., kat. odbor,
zapísané na LV č. XXX, ako, pozemky - parcely registra C, ktorých vlastníkom bol Z. S., vykonaná
spoločnosťou DUPOS dražobná, spol. s.r.o., ako dražobníkom dňa 29.10.2015 na adrese N. XX,
XXX XX K., K. Y., na návrh Q. G. N., M..N.. vydražiteľom predmetu ktorej sa stal S. Š.. Dobrovoľná
dražba je neplatná a to z dôvodu, že žalobca vystupuje ako oprávnený v exekučnom konaní sp. zn.
EX 1151/11 vedenom exekútorom - S.. Ľ. A. proti povinnému F.. Z. S., poverenie vydané OSHE dňa

31.08.2011 sp. zn. 6Er/675/2011 na základe exekučného titulu - rozsudok OS HE sp. zn. 8C/87/2006
na sumu 47.709,12 eur s prísl. Žalobca má postavenie záložného veriteľa ohľadom vyššie uvedených
nehnuteľností zapísaných na LV XXX - zriadením exekučného záložného práva - Exekučný príkaz
zriadením exekučného záložného práva č. EX 1151/11, č. sp. Z 2878/11-175/11 (zapísané v časti CŤarchy LV č. XXX). Na majetok povinného F.. S. je vedený výkon exekúcie predajom nehnuteľností
- Exekučný príkaz na výkon exekúcie predajom nehnuteľností č. EX 1151/11 zo dňa 20.04.2012, č.
sp. Z 846/12-63/12 (zapísané C Ťarchy LV č. XXX). S.. K. ako záložný veriteľ súhlasil s predajom

predmetného nehnuteľného majetku povinného F.. S. v exekučnom konaní EX 1151/11. Exekučný
príkaz na výkon exekúcie predajom nehnuteľností č. EX 1151/11 zo dňa 20.04.2012 bol v zmysle §
151ma ods. 1, 2 OZ, doručený dňa 24.04.2012 Q. G. M..N.. ako prednostnému záložnému veriteľovi
(prílohou oznámenia bolo aj Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľností z
07.09.2011). Q. G. ako prednostný záložný veriteľ mala v zmysle § 151ma ods. 8, 9 OZ možnosť od

doručenia upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti resp. exekučného príkazu zo dňa
20.04.2012 v tridsaťdňovej lehote od 24.04.2012 do 24.05.2012 sama začať výkon svojho záložného
práva. Q. G. M..N.. ako záložný veriteľ poveril DUPOS dražobná spol. s.r.o. výkonom záložného
práva Návrhom na vykonanie dražby zo dňa 26.06.2013. Dňa 29.10.2015 sa konala vyššie uvedená
dobrovoľná dražba, na ktorej boli predmetné nehnuteľnosti predané S. Š. za sumu 34.950,00 eur.
Na základe uvedeného, keďže Q. G. M..N.., ako prednostný záložný veriteľ v tridsaťdňovej lehote

neuskutočnila oznámenie v zmysle § 151 ma OZ, nebola oprávnená na základe Návrhu na vykonanie
dražby zo dňa 26.06.2013 začať výkon svojho záložného práva dobrovoľnou dražbou uskutočňovanou
DUPOS dražobná spol. s.r.o. na majetok povinného F.. Z. S. zapísaný na LV XXX, k. ú. Č., až kým
sa neskončí výkon záložného práva oprávneného v exekučnom konaní E 1151/11. Q. G. oznámenie
ani nemohla urobiť, keďže v čase od 24.04.2012 do 24.05.2012 nebola jej pohľadávka, zabezpečená

záložným právom na majetok F.. S. ešte splatná. Q. G. M..N.. prakticky dala súhlas s vyššie uvedenou
exekúciou žalobcu, keď v zmysle § 151 ma OZ v tridsaťdňovej lehote od 24.04.2012 (bolo jej doručené
oznámenie o exekúcie) neoznámila žalobcovi, že sama začína výkon záložného práva. Na základe
vyššie uvedeného prebiehajúce exekučne konanie predajom nehnuteľností sp. zn. EX 1151/11 bolo
zákonnou prekážkou (§ 151 ma ods. 1, 2, 8, 9 OZ) predmetnej dobrovoľnej dražby (Q. nebola oprávnená

na výkon záložného práva - neurobili oznámenie, nemali splatnú pohľadávku). Vykonaním dobrovoľnej
dražby došlo k porušeniu § 151 ma ods. 1, 2, 8, 9 OZ a § 16 ods. 6 z. č. 527/2002 Z. z. a teda dražba
je neplatná. Na vyššie uvedené skutočnosti bola spoločnosť DUPOS dražobná spol. s.r.o. ako aj Q. G.
M..N.. jej listom zo dňa 16.07.2013. Spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s.r.o. nemala ako dražobník
začať výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou na základe Návrhu na vykonanie dražby zo dňa

26.06.2013 - o skutočnosti, že na predmetných nehnuteľnostiach prebieha od apríla 2012 (t.j. viac ako
rok od Návrhu na vykonanie dražby) exekučné konanie predajom nehnuteľností, ktoré bráni vykonaniu
dobrovoľnej dražby sa mala dozvedieť z LV č. XXX (exekučný príkaz na výkon exekúcie predajom
nehnuteľností č. EX 1151/11, č. sp. Z 846/12-63/12 je uvedený v časti C ŤARCHY LV č. XXX) resp. o
tejto skutočnosti mala byť informovaná Q. G. M..N.. (Q. to vedela od 24.04.2012). Taktiež mala upustiť

od dobrovoľnej dražby v zmysle § 19 ods. 1 písm. g z. č. 527/2002 Z. z., keďže Q. G. M..N.., tým že
v zmysle § 151 ma OZ v tridsaťdňovej lehote od 24.04.2012 (bolo jej doručené oznámenie o exekúcii)
neoznámila žalobcovi, že sama začína výkon záložného práva prakticky dala súhlas s vyššie uvedenou
exekúciou žalobcu. Žalobca napáda výšku ceny predmetných nehnuteľností určenú v ZP č. 106/13 z
20.09.2013 znalca F.. Z. K. na sumu 69.900 eur resp. v ZP č. 1236/15 z 29.07.2015 znalca F.. Z. K.

na sumu 68.700 eur - cenu považuje za podhodnotenú v porovnaní s cenou určenou ZP č. 77/2012 z
08.11.2012 znalca F.. D. V. na sumu 99.500 eur. ZP 106/13 a 123/15 považuje za hrubo neobjektívne
a zjavne nesprávne (napáda fakt, že znalec nevykonal ohliadku, umelo znižoval koeficienty) a ako
také nemohli tvoriť podklad pre určenie ceny nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe. Predmetnej dražbe
predchádzali dražby v dňoch 28.11.2013 a 29.9.2015. Podľa názoru žalobcu išlo o dražby, ktoré sa

konali iba z toho dôvodu, že mali slúžiť na zníženie ceny nehnuteľností. Predmetných dražieb sa nikto
nezúčastnil, nikto nezložil zábezpeku t.j. bolo jasné už pred ich konaním, že budú neúspešné. Jedinou
logickou odpoveďou na otázku z akého dôvodu sa konali je, že preto, aby mohlo dôjsť k zníženiu ceny.
Napáda tento postup dražobníka a objednávateľa pri znižovaní ceny nehnuteľností, ktorý považuje za
postup v rozpore s dobrými mravmi. Na dobrovoľnej dražbe boli predmetné nehnuteľnosti predané S. Š.

za sumu 34.950,00 eur. Vyššie uvedený postup dražobníka a objednávateľa pri dražbe ako aj samotnú
zmluvu resp. dohodu medzi nimi o znižovaní ceny o 10.000 eur považuje za rozporné s dobrými mravmi.
Q.G.M..N..akozáložnýveriteľpoverilDUPOSdražobnáspol.s.r.o.výkonomzáložnéhoprávaNávrhom
na vykonanie dražby zo dňa 26.06.2013. F.. S. mal od 23.01.2013 trvalý pobyt na adrese Č. N.. Č..
XXX. Na základe vyššie uvedeného mal F.. S. na predmete dražby trvalý pobyt a teda v zmysle § 16

ods. 6 z. č. 527/2002 Z. z.: „najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu
dražby určenej znaleckým posudkom“. ZP č. 123/15 z 29.07.2015 znalca F.. Z. K. je na sumu 68.700
eur (3/4 - 51.525 eur). Najnižšie podanie malo byť v zmysle § 16 ods. 6 z. č. 527/2002 Z. z., keďže
nehnuteľnosti boli predané za nižšiu cenu ako 3 hodnoty určenej ZP č. 123/15. Na základe vyššieuvedeného dražobník a objednávateľ dražby nielen, že ZP znížili cenu nehnuteľností oproti trhovej cene
o 1/3 ale následne ešte na dražbe túto cenu znížili o ďalšiu polovicu t.j. reálne sa nehnuteľnosti na
dražbe predali za sumu o 2/3 nižšiu ako je trhová cena resp. cena určená ZP č. 77/2012 z 08.11.2012

znalca F.. D. V.. Podľa jeho názoru sa jedná o krádež a podvod. V prípade, že takýto postup umožňuje
zákon o dobrovoľných dražbách tak sa jedná o legálny podvod a krádež. Žalobcovi ako záložnému
veriteľovi neboli doručované žiadne písomnosti ohľadom dobrovoľnej dražby (ani od Q. G. M..N.. ani
od DUPOS dražobná spol. s.r.o.) čím došlo k porušeniu z. č. 527/2002 Z. z., čo spôsobuje neplatnosť
dražby. Žalobca bol predmetnou dobrovoľnou dražbou dotknutý na svojich právach, keďže v napadnutej

dobrovoľnej dražbe boli predmetné nehnuteľnosti predané za veľmi nízku až absurdnú cenu (dokonca
ani Q. G. M..N.. ako prednostný záložný veriteľ nebola úplne upokojená) a teda nebola ani čiastočne
uhradená pohľadávka žalobcu voči F.. S.. V prípade, ak súd vyhlási dobrovoľnú dražbu za neplatnú -
žalobca bude môcť pokračovať v exekučnom predaji predmetných nehnuteľností v exekúcii sp. zn. EX
1151/2012 a pri predaji vecí za trhovú cenu bude uspokojený nielen prednostný záložný veriteľ Q. G.
ale aj žalobca, ktorý je v poradí záložných veriteľov na druhom mieste.

2. Žalovaná v 1. rade k podanej žalobe uviedla, že držba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat.
územie Č., obec Č., okres I. J. Y., vedených katastrálnym odborom Okresného úradu I. J. Y., ktorých
vlastníkom bol žalovaný v 4. rade - Z. S., a ktorá sa uskutočnila dňa 29.10.2015 prebehla v súlade s
právnymi predpismi a k udeleniu príklepu vydražiteľovi - žalovanému v 3. rade S. Š. došlo zákonným

spôsobom. V zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. V danom prípade však k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách podľa jej názoru nedošlo.

3. Žalovaný v 2. rade k podanej žalobe uviedol, že navrhovateľ dražby bol v postavení prednostného
záložného veriteľa (1. v poradí na uspokojenie) žalovaný v 1. rade, dražobníkom bol žalovaný v 2.
rade, vydražiteľom Predmetu dražby sa stal žalovaný v 3. rade, predchádzajúcim vlastníkom Predmetu
dražby bol žalovaný v 4. rade. Žalobca v konaní vystupuje ako osoba, ktorá bola údajne dotknutá na
svojich právach z dôvodu porušenia ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách

a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“). Žalovaný v 2. rade považuje žalobu v celom rozsahu
za nedôvodnú, nakoľko v dražobnom procese boli riadne dodržané všetky ustanovenia ZoDD, a to
tak v čase pred konaním Dražby ako aj v čase priebehu Dražby. Zo strany žalovaného v 2. rade
neprišlo k porušeniu žiadneho z ustanovení ZoDD, čoho dôsledkom je nevyhnutne aj tá skutočnosť,

že sa žalovaný v 2. rade nedopustil žiadneho porušenia povinnosti, ktorú by mu ZoDD ukladal.
Dražba ako celok prebehla v súlade s ustanoveniami ZoDD. Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že
podľa názoru žalovaného v 2. rade bude nevyhnutné Žalobu ako nedôvodnú v konaní zamietnuť. K
zákonnosti postupu žalovaného v 1. rade ako prednostného záložného veriteľa vo vzťahu k postaveniu
žalobcu ako osoby, v prospech ktorej bolo zriadené exekučné záložné právo na Predmet dražby,

žalobca v žalobe argumentuje, že žalovaný v 1. rade ako prednostný záložný veriteľ nebol oprávnený
navrhnúť a následne prostredníctvom dražobníka (žalovaného v 2. rade) vykonať záložné právo
formou predaja predmetu dražby na dobrovoľnej dražbe. Žalobca v žalobe neprípustným spôsobom
zamieňa oprávnenia a postavenie záložného veriteľa (žalovaný v 1. rade) pri výkone záložného práva
a exekučného záložného veriteľa, výkone exekúcie formou zriadenia exekučného záložného práva

na nehnuteľnosť. Žalobca tiež nedôvodne spája účinky procesného exekučného úkonu exekútora
spočívajúceho v doručení upovedomenia o začatí exekučného konania, resp. doručenia exekučného
príkazu na exekúciu zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť s hmotnoprávnym
úkonom záložného veriteľa, ktorý nie je prednostným záložným veriteľom, adresovaného prednostnému
záložnému veriteľovi, ktorý je v poradí na uspokojenie pred týmto záložným veriteľom, podľa ust. §

151ma ods. 1 OZ. Zatiaľ čo v prípade žalobcu ide o výkon rozhodnutia (exekúciu) formou zriadenia
exekučného záložného práva na nehnuteľnosť ako jedného zo spôsobov exekúcie, ktorý má výlučne
zabezpečovaciu funkciu a predstavuje pre žalobcu iba zlepšenie jeho pozície v tom smere, že bude môcť
byť uspokojený z prípadného výťažku získaného speňažením nehnuteľnosti akýmkoľvek spôsobom
a to aj v prípade speňaženia treťou osobou, tak v prípade žalovaného v 1. rade išlo pri napádanej

dražbe o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom. Záložný veriteľ pri výkone záložného
práva dobrovoľnou dražbou, pokiaľ nedá výslovný súhlas exekútorovi na speňaženie predmetu dražby
v exekučnom konaní vedenom v prospech oprávneného - tretej osoby, ktorý je napr. aj v pozícii
exekučného záložného veriteľa, má pri výkone svojho záložného práva a pri uspokojovaní z výťažkudražby prednosť pred takouto osobou, ktorá chce z predmetu dražby uspokojiť v exekučnom konaní.
Uvedené nepochybne vyplýva aj z ust. § 19 ods. 1 písm. g) ZoDD. Pokiaľ žalovaný v 1. rade ako záložný
veriteľ nedal súhlas exekútorovi na výkon exekúcie na Predmet dražby, exekútor nie je oprávnený

vykonať exekúciu formou predaja nehnuteľnej veci dražbou v zmysle Exekučného poriadku. V prípade,
že záložný veriteľ udelí exekútorovi súhlas na výkon exekúcie formou predaja nehnuteľnej veci, exekútor
môže takúto vec speňažiť a z výťažku uspokojiť jednak záložného veriteľa, ktorý mu na výkon exekúcie
poskytol súhlas a jednak oprávneného v exekučnom konaní. Zároveň, udelenie súhlasu zo strany
záložného veriteľa exekútorovi, vykonávajúcemu exekúciu formou predaja nehnuteľnosti, je dôvodom,

aby dražobník najneskôr do začiatku dražby od jej konania upustil. Keďže žalobca v konaní nepreukázal,
že by žalovaný v 1. rade ako prednostný záložný veriteľ udelil exekútorovi v exekučnom konaní, v
ktorom žalobca vystupuje ako oprávnený, v zmysle ust. § 19 ods. 1 písm. g) ZoDD súhlas s nariadením
exekúcie formou predaja Predmetu dražby v exekúcii (a teda žalobca nepreukázal zákonnú prekážku
konania dražby navrhnutej žalovaným v 1. rade ako navrhovateľom dražby), žalovaný v 2. rade má za
to, že takáto prekážka neexistovala, žalovaný v 1. rade bol oprávnený dražbu navrhnúť a žalovaný v

2. rade bol oprávnený Dražbu vykonať. Naopak, exekútor vykonávajúci exekúciu v prospech žalobcu
ako oprávneného, nemohol byť a v súčasnosti ani nie je oprávnený speňažiť Predmet dražby (vykonať
exekúciu predajom nehnuteľností spôsobom stanoveným v Exekučnom poriadku), a to práve z dôvodu
absencie súhlasu zo strany žalovaného v 1. rade so speňažením Predmetu dražby v rámci exekúcie
vedenej v prospech žalobcu ako oprávneného. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný

v 2. rade za to, že v postupe žalovaného v 1. rade pri navrhovaní Dražby (resp. širšie pri výkone
záložného práva), nedošlo vo vzťahu k žalobcovi k žiadnemu porušeniu zákona, príp. k porušeniu práv
žalobcu ako osoby, v prospech ktorej bolo v exekučnom konaní zriadené exekučné záložné právo na
Predmet dražby. Exekútor konajúci v exekučnom konaní, v ktorom žalobca vystupuje ako oprávnený,
totiž nedostal od žalovaného v 1. rade ako prednostného záložného veriteľa vo vzťahu k žalobcovi,

súhlas na exekúciu vo forme predaja nehnuteľnosti postupom podľa Exekučného poriadku v exekučnom
konaní. Námietky žalobcu prezentované v žalobe sú preto v tomto smere celom rozsahu nedôvodné.
K ohodnoteniu predmetu dražby znaleckým posudkom a k výške všeobecnej hodnoty Predmetu dražby
žalovaný v 2. rade uviedol, že si splnil svoju zákonnú povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 12 ods. 1
ZoDD a zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby prostredníctvom znaleckého posudku vypracovaného

znalcom F.. Z. K., ktorý spĺňal ku dňu konania dražby podmienky stanovené pre znalecké posudky. Aj
keby pripustil, že znalecký posudok je nesprávny (čo nevie), nezakladá to porušenie ust. ZoDD zo strany
žalovaného v 2. rade. Ak sa žalobca domnieva, že konaním znalca bol ukrátený na svojich majetkových
právach, má k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany, prostredníctvom ktorého, ak sa preukáže,
že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku skutočne porušil svoje zákonné povinnosti, v dôsledku

čoho vznikla žalobcovi škoda, môže si túto účinne uplatniť v inom konaní priamo voči znalcovi. Ďalej
uviedol, že žalovaný v 4. rade ako predchádzajúci vlastník Predmetu dražby počas dražobného procesu
nijakým spôsobom nespochybňoval správnosť znaleckého posudku a teda ani výšku v posudku znalcom
stanovenej všeobecnej hodnoty Predmetu dražby, hoci mu táto možnosť vyplývala priamo z ust. § 12
ods. 5 ZoDD. Žalovaný v 2. rade preto nemal dôvod spochybňovať, resp. zaoberať sa spochybnením

správnosti znaleckého posudku vypracovaného F.. Z. K. a správnosťou v ňom stanovenej všeobecnej
hodnoty Predmetu dražby. K nezákonnosti výšky ceny dosiahnutej vydražením uviedol, že žalovaný
v 4. rade ako predchádzajúci vlastník predmetu dražby nemal ku dňu konania dražby, ktorú žalobca
svojou žalobou napáda, v predmete dražby hlásený trvalý pobyt. Ako vyplýva z potvrdenia Centrálneho
pracoviska registra, Odboru správy registrov SVS MV SR zo dňa 06.08.2015, žalovaný v 4. rade mal

s účinnosťou od 10.10.2011 v centrálnej evidencii obyvateľstva hlásený pobyt bezdomovca v meste
E.. Keďže žalovaný v 4. rade nemal v Predmete dražby ku dňu konania Dražby hlásený trvalý pobyt
podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nesmelo byť nižšie ako 1 hodnoty Predmetu dražby,
zistenej znaleckým posudkom. Všeobecná hodnota predmetu dražby predstavovala sumu 68.700,00
eur. Najnižšie podanie v predmetnej dražbe v súlade s ust. § 16 ods. 6 ZoDD, berúc zreteľ na fakt,

že dlžník nemal v predmete dražby hlásený trvalý pobyt, predstavovalo sumu 34.350,00 eur. Predmet
dražby bol na Dražbe vydražený za sumu 34.950,00 eur, čo je suma o 600,00 eur vyššia ako zákonom
prípustné najnižšie podanie. Ďalej uviedol, že dražbu ako výkon práva zo strany záložného veriteľa či
nebodaj žalovaného v 2. rade ako dražobníka, ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, keďže v
súlade s ust. § 853 ods. 2 OZ: „Podľa ods. 1 nemožno použiť ustanovenia o ochrane nájmu bytov podľa

§ 711 až 712c ani ustanovenie § 3 na právne vzťahy medzi záložnými veriteľmi a vlastníkom bytu alebo
rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného práva“.4. Žalovaný v 3. rade uviedol, že poukazuje v plnom rozsahu na vyjadrenie právneho zástupcu
žalovaného v 2.rade.

5. Žalovaný v 4. rade sa k podanej žalobe nevyjadril.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to so žalobou, dražobnom
vyhláškou EX 1151/11, odpisom Notárskej zápisnice N 402/2015, listom Q. G. z 07.05.2012, správou
obce Č. o pobyte žalovaného v 4. rade zo dňa 01.10.2013, správami o pobyte žalovaného v 4.rade,

vyjadrenímžalovanéhov1.radezodňa20.04.2016,správamiopobytežalovanéhov4.rade,vyjadrením
žalovaného v 2. rade zo dňa 07.11.2016, kópiou zaslaného dražobného spisu, exekučným príkazom
z 20.04.2012, listom vlastníctva č. XXX na čl. 100, správou obce Č. z 19.04.2017 zo dňa 21.04.2017,
oznámením o zrušení pobytu z 17.03.2014, prihlásením k trvalému pobytu na 111 a na čl. 116,
návrhom na zrušenie trvalého pobytu z 17.03.2017 na čl. 119, LV č. XXX na čl. 120, správou MV SR,
reg. obyvateľov z 05.02.2017, listom obce Č. z 12.05.2017, vyjadrením žalovaného v 2.rade zo dňa

12.05.2017 a prílohami, vyjadrením S. Š. na čl. 131, vyjadrením žalobcu zo dňa 13.06.2017, na čl.
132-133, listom vlastníctva č. XXX na čl. 112, výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného v 1. rade,
výsluchom žalovaného v 2. rade, výsluchom žalovaného v 3. rade.

7. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav:

8. Návrhom zo dňa 21.07.2015 navrhovateľ - Q. G. N. M..N.., navrhla žalovanému v 2. rade vykonať
dobrovoľnú dražbu súboru nehnuteľných vecí zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie Č.. Dňa
30.09.2015 bola medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade uzatvorená Zmluva o vykonaní
prvej opakovanej dražby č. DD 133Na/2013 predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. V

obchodnom vestníku č. 190/2015 zo dňa 05.10.2015 bola uverejnená dražba pod č. B.. Opakovaná
dražba bola stanovená na deň 29.10.2015. Z výsledku opakovanej dražby je zrejmé, že vydražiteľom
sa stal žalovaný v 3. rade pri cene 34.950,00 eur.

9. Z osvedčeného odpisu notárskej zápisnice N 402/2015, Nz 39305/2015, NCRIs 40360/2015 zo dňa

29.10.2016 súd vzal za nesporne zistené, že notárskou zápisnicou bol osvedčovaný priebeh vykonania
opakovanej dobrovoľnej dražby a predmetom dražby boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese I. J.
Y., obci Č., kat. úz. Č., zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako pozemky - parcely registra C, a to parc. č.
XX,druh:zastavanéplochyanádvoriavovýmere636m2,parc.č.XX,druh:zastavanéplochyanádvoria
vo výmere 38 m2, parc. č. XX, druh: záhrady vo výmere 1473 m2 a stavba - rodinný dom súpisné číslo

XXX postavený na parc. č. XX, pričom predmet dobrovoľnej dražby bol ocenený znalcom F.. Z. K. dňa
29.07.2015 v znaleckom posudku č. 123/2015 na sumu 68.700 eur. Navrhovateľom dobrovoľnej dražby
bol záložný veriteľ spoločnosť Q. G. N., M..N.., Š. X, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, vlastníkom predmetu
dobrovoľnej dražby je F.. Z. S., J.. XX.XX.XXXX, hlásený pobyt bezdomovca E., H. XX, XXX XX E..
Dražobníkom bola obchodná spoločnosť DUPOS dražobná spoloč. s.r.o. a vydražiteľom ako účastník

dobrovoľnej dražby bol S. Š., J.. XX.XX.XXXX, X. XXX/XX, XXX XX I. J. Y., ktorému bol udelený príklep
licitátora za sumu 34.950,00 eur.

10. Zo správy obce Č. zo dňa 21.04.2017 je zrejmé, že žalovaný v 4. rade bol od 23.01.2013 do
16.03.2017 prihlásený na trvalý pobyt v obci Č. na súpisnom číslo XXX na ktorom sa aj zdržiaval. Toto

vyplýva aj zo správy registra obyvateľov.

11. Zo správy MVSR sekcia Verejnej správy vyplýva, že žalovaný v 4. rade mal hlásený trvalý pobyt
bezdomovca v obci Č., so začiatkom platnosti od 17.03.2017, čo korešponduje so správou obce Č. a
oznámenia o zrušení trvalého pobytu pre Z. S. z 17.03.2017.

12. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právnyzáujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, d)
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“), ak je
predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej
15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe
na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území
sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s

pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase,
mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne
a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

16. V zmysle § 12 ods. 1 ZoDD, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej
hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu

pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej
správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania
dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo
iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

17. Podľa § 12 ods. 5 ZoDD, vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní
od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa
so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby
zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový

znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia
žiadosti od iného znalca.

18. V zmysle § 12 ods. 6 ZoDD, na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok
podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

19. Podľa § 16 ods. 1 ZoDD, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní
dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je
dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je
dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

20. Podľa § 16 ods. 3 ZoDD, ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby
musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby,
ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí
obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

21. Podľa § 16 ods. 6 ZoDD, o veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom
dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica

hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie
podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom
má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných
prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým
posudkom.

22. Podľa § 19 ods. 1 písm. g) dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia ak
je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a na predmet dražby zaťažený jeho záložným právom bol
nariadený s jeho súhlasom výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov.

23. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchanímtrestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len

tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

24. V zmysle § 21 ods. 3 ZoDD, Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť
príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.

25. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD, Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

26. V zmysle § 151ma ods. 1 OZ, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný
písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí
rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo.

V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo
sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

27. Podľa § 151ma ods. 2 OZ, záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po
uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom

podľa odseku 1.

28. Podľa ust. § 151ma ods. 8 OZ ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa alebo niektorého
z ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred
záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa odseku 6, je v čase výkonu záložného práva

splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej
pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu (§ 151ma ods. 8 OZ).

29. Podľa § 151ma ods. 9 OZ, ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí
rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo,

začne výkon záložného práva podľa odseku 8, začatie výkonu záložného práva oznámi aj záložnému
veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo. Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý
je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim
záložné právo, oznámi začatie výkonu záložného práva záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné
právo pred uplynutím lehoty podľa odseku 2, nemôže záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo

pokračovať vo výkone záložného práva.

30. Podľa § 151h ods. 6 Občianskeho
zákonníka konanie o výkon rozhodnutia
aleboexekučnékonanienazálohmožnoviesťibavtedy,akoprávnenýjezáložnýveriteľaleboakzáložný

veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí

31.Podľa§61aods.2Exekučnéhoporiadku
exekučné konanie na záloh možno viesť iba
vtedy, ak oprávnený je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.

32. Zmyslom ustanovenia § 61a ods. 2
Exekučného poriadku bolo teda výslovne
priamo v Exekučnom poriadku upraviť procesný postup súdneho exekútora, za akých podmienok je
možné vykonať exekúciu na záloh. Záloh, ktorý je zaťažený záložným právom, možno postihnúť v rámci

exekučného konania iba za podmienky, že oprávnený je aj záložným veriteľom, alebo ak ním nie je, tak
iba so súhlasom záložného veriteľa, čím je postavenie záložného veriteľa v rámci exekučného konania
posilnené.

33. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2,3,4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa ust. § 53 ods. 1,2,3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

35. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

36. Podľa ust. § ust. § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby podľa súčasného znenia
citovaného ustanovenia § 137 písm. d) CSP (podľa ktorého bolo potrebné posudzovať procesnú
prípustnosť aj žaloby žalobcu, hoci bola podaná ešte pred nadobudnutím účinnosti CSP, t.j. predo dňom
01.07.2016, a preto že citované ustanovenie § 470 ods. 1 CSP zásadne vychádza z okamžitej aplikability

CSP aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, t.j. predo dňom 01.07.2016) t.j. žaloba o určení inej
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu je takýmto právnym predpisom zákon
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Vychádzajúc zo znenie ustanovenia § 21 ods. 2 zákona
č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého vety prvej „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich

právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby“ súd dospel k záveru o procesnej prípustnosti žaloby
žalobcu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

38. Z hľadiska vecnej legitimácie sa konania na strane žalobcu (aktívne procesné spoločenstvo)
alebo žalovaných (pasívne procesné spoločenstvo) musia zúčastniť navrhovateľ dražby, vlastník alebo

nositeľ iného práva k predmetu dražby, dražobník a vydražiteľ. Na strane žalovaných vzniká nútené
procesné spoločenstvo a zároveň spoločenstvo nerozlučné. Pri tomto druhu procesného spoločenstva
sa rozhodnutie týka všetkých spoločníkov s rovnakým výsledkom, práva a povinnosti spoločníkov
sú nerozlučné. Ide o nútené spoločenstvo, pri ktorom sa procesný úkon niektorého zo spoločníkov
týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu

účastníkov bez zreteľa na ich vôľu.

39. Súd konštatuje, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách vzniká nútené procesné spoločenstvo a zároveň nerozlučné spoločenstvo
účastníkov konania. Nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania vyplýva z právnej povahy

dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia
neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o
žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinnosti sa výsledok dražby týka. Z ustanovenia
§ 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho
konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby

nevystupuje na strane žalobcu, musí byť na žalovanej strane.

40. Žalobca v danej veci sa domáha určenia neplatnosti opakovanej dražby nehnuteľnosti zapísaných
na LV č. XXX, vykonanej dňa 29.10.2015, podľa notárskej zápisnice N 402/2015, Nz 39305/2015, NCRIs
40360/2015, ktorou bol osvedčený priebeh dobrovoľnej dražby zo dňa 29.10.2015. Žalobca svoju žaloby

o neplatnosť spomínanej dražby oprel o niekoľko dôvodov. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru,
že žalobca ako taká je dôvodná z dvoch dôvodov.41. Pokiaľ ide o námietku žalobcu k zákonnosti postupu žalovaného v 1. rade ako prednostného
záložného veriteľa vo vzťahu k postaveniu žalobcu ako osoby, v prospech ktorej bolo zriadené exekučné
záložné právo na predmet dražby, má súd za to, tvrdenia žalobcu o porušení § 151ma ods. 1, 2,

8, 9 OZ sú dôvodné. Ako to vyplýva z dražobného spisu a oznámenie dražobníka o opakovanej
dobrovoľnej dražbe zo dňa 01.10.2015 toto bolo v súlade so zákonom doručené súdnemu exekútorovi
dňa 05.10.2015. Opakovaná dražba bola vykonaná dňa 29.10.2015, z uvedeného teda vyplýva, že 30
dňová lehota ustanovení v § 151ma ods. 2 OZ jednoznačne nebola zachovaná, čo spôsobuje neplatnosť
takto vykonanej dobrovoľnej dražby. Pokiaľ sa však týka námietky žalobcu, že mu neboli doručované

písomnosti , túto súd považuje za nedôvodnú. Žalobca ako fyzická osoba nevystupoval v pozícii
záložného veriteľa, ktorý bol zapísaný na liste vlastníctva. V jeho prípade došlo počas exekúcie , ktorú on
inicioval za účelom splnenia jeho pohľadávky súdnym exekútorom Z.. Ľ. A. zriadené exekúčne záložné
právo, teda povinnosťou bolo doručovať všetky písomnosti súdnemu exekútorovi a nie žalobcovi.

42. Súd taktiež poukazuje, že v doručenom dražobnom spise súdu sa nenachádzalo žiadne oznámenie

záložného veriteľa vykonávajúceho záložné právo o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným
veriteľom v zmysle ust. § 151ma ods. 1,2 OZ.

43. Pokiaľ ide o ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom a k výšky všeobecnej hodnoty
predmetu dražby, súd je toho názoru, že nie je oprávnený posudzovať závery znaleckého dokazovania

v súdom konaní , námietky bolo možné vzniesť v priebehu výkonu záložného práva v zmysle ust. §
12 ods. 5 zákona č.527/2002 Z.z. Súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich
vecnej správnosti. Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy
komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon
vychádza aj zo zásad správneho formálnologického uvažovania. Na základe uvedeného preto súdu túto

námietku žalobcu považoval za nedôvodnú.

44. Žalobca ďalej v konaní namietal taktiež 34.950,00 eur, za ktorú boli predmetné nehnuteľností,
predané žalovanému v 3. rade s poukazom na ust. § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách .

45. Podľa ust. § 1 ods. 1 OZ úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv
a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

46. Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými

mravmi.

47. V zmysle čl. 3 a 4 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým
zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám

zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

48. Žalobca namietal ako ďalší dôvod neplatnosti dražby tú skutočnosť, že žalovaný v 4. rade mal v

predmete dražby trvalý pobyt a teda a preto v zmysle § 16 ods. 6 ZoDD najnižšie podanie nemôže
byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. V zmysle znaleckého
posudkuč.123/15z29.07.2015znalcaF..Z.K.bolahodnotapredmetudražby68.700eur.Nehnuteľnosť
bola predaná za cenu 34.950,00 eur.

49. Súd vykonaným dokazovaním, konkrétne z vyžiadaných správ a vykonaných lustrácii, potvrdení
obce Č. zistil, že žalovaný v 4. rade bol rozhodnom čase prihlásený na trvalý pobyt na adrese totožnej
s adresou predmetu dražby a zdržiaval sa tam. Na základe uvedeného je preto zrejmé, že najnižšie
podanie nemohlo byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby. Keďže predmet dražby bolžalovanému v 3. rade predaný za sumy 34.950,00 eur a nie za sumu 51.525,00 eur, čo predstavuje
tri štvrtiny hodnoty predmetu znaleckého posudku, má súd za to, že došlo v tomto smere k porušeniu
ustanovení § 16 ods. 6 ZoDD. Toto porušenie zákonných ustanovení taktiež neplatnosť vykonanej

dobrovoľnej dražby.

50. Súd poukazuje, že aplikoval toto ustanovenie § 16 dos. 6 zákona o dobrovoľných dražbách aj na
daný prípad a to aj napriek tomu, že citované ustanovenie hovorí o dlžníkovi , ktorý ma mať v predmete
dražby alebo opakovanej dražby bytu alebo domu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu.

51. V danom prípade trvalý pobyt v predmete dražby mal žalovaný Z. S., ktorý dal predmet dražby do
zálohu v prospech dlžníka S. S., čo vyplýva z dražobného spisu a vyjadrení žalovaného v 1. a 2. rade.
Na zabezpečenie pohľadávky S. S. vyplývajúcej zo zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 30.06.2003.

52. Aj napriek tomu, že sa jedná o zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá nespadá pod režim

spotrebiteľských jednoznačne vzhľadom na charakter tejto zmluvy, postavenie jej účastníkov vrátane
záložcu a citované zákonné ustanovenia je potrebné posúdiť tento vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Preto je potrebné pri výklade citovaného zákonného ustanovenia a pri použití analógie a čl. 3,4,
CSP a ust. § 1ods.1, § 3 ods. 1 OZ aplikovať toto ustanovenia aj na daný prípad. Je potrebné prihliadnuť
aj na úmysle zákonodarcu, ktorý mal na mysli v rámci ochrany spotrebiteľa aj úmysel zvýšenej ochrany

obydlia dlžníka pri realizácii záložné práva veriteľa formou dobrovoľnej dražby, ktoré sa deje bez tzv.
ochrany súdu, pretože v danom prípade sa to deje bez vydaného súdneho rozhodnutia, exekučného
titulu, bez preskúmania celej zmluvy od ktorej si veriteľ odvodzuje svoj nárok. Súd poukazuje na
dôvodovú správu cit. „Osobitná ochrana sa navrhuje pri dražbách takých predmetov, ktoré predstavujú
obydlie. Najnižšie podanie pri nich nemôže ísť pod 3 hodnoty podľa znaleckého posudku. V praxi boli

zaznamenané prípady predaja na dražbách nehnuteľnosti predstavujúcich obydlie len v rozsahu 35 %
hodnoty podľa znaleckého posudku a to pri veľmi nízkych pohľadávkach (prípad 8 % pohľadávky z
hodnoty draženého bytu). Navrhovaná právna úprava v odseku 4 v prípade dražieb „obydlí“ znásobuje
ochranu dlžníka, ak dlžník opomenie dohodnúť v záložnej zmluve najnižšie podanie, ktoré považuje za
prijateľné, v záložnej zmluve dlžník dohodne neprimerane nízke podanie (nebýva ničím nezvyčajným,

že sa zmluvy „servírujú“ na niekoľko strán zväčša drobným písmom a účastník zmluvy sa s obsahom
zmluvy náležite neoboznámi). Navrhovaná právna úprava len dopĺňa už existujúci model ochrany, ktorú
poskytujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa (§ 52 a nasl. Obč. zákonníka) a inštitút dobrých mravov (§
3, § 39 Občianskeho zákonníka). Nie je však možné nereagovať na prebujnelé množstvo nekalosti (viď
ďalej dôvodová správa) a to aj napriek vyššie uvedenej platnej právnej úprave o ochrane spotrebiteľa.

Nie trhové vzťahy, ale sociálnotrhová základňa bola determinujúcim východiskom pre navrhovanú
právnu úpravu a tá má svoj ústavný základ v článku 55 ods. 5 Ústavy SR“.

53. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

54. Súd by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym
právam účastníkov (porov. spravodlivosť nad formálne znenie zákona, správa prezidenta SR o stave
republiky z 18. 06. 2015). Ústavne články o súdnej ochrane čl. 46 a nasl., čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd spolu s občianskym súdnym poriadkom predstavujú všeobecné

požiadavky spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol český Ústavný súd keď v
jednom zo svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí
smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen
súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a
účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp. zn.

II. ÚS 222/07).55. Pokiaľ však už má vec sudca tzv. ,,na stole“ a preskúmava vec, tak podľa názoru súdu je povinný
ex offo reagovať na nečestné konanie veriteľa a nečestné zmluvné podmienky a naplniť tak článok
6 smernice.

56. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98.

57. Tvrdenia žalovaného v 2. rade o tom, že žalovaný v 4. rade mal v rozhodnom čase trvalý pobyt mimo
adresy predmetu dražby a jeho vyjadrenia a poukázanie na ním predložené potvrdenie sú irelevantné,
nakoľko skutočnosť, že žalovaný v 4. rade bol rozhodnom čase prihlásený na trvalý pobyt na adrese
totožnej s adresou predmetu dražby a zdržiaval sa tam preukazujú vykonané lustrácie zo strany súdu.

58. Opakovane súd poukazuje, že námietky žalobcu v konaní, že mu ako záložnému veriteľovi neboli

doručované žiadne písomnosti ohľadom dobrovoľnej dražby sú nedôvodné.

59. Žalobca ako fyzická osoba nevystupoval v pozícii záložného veriteľa, ktorý bol zapísaný na liste
vlastníctva. V jeho prípade došlo počas exekúcie, ktorú on inicioval za účelom splnenia jeho pohľadávky
súdnym exekútorom Z.. Ľ. A. zriadené exekučné záložné právo, teda povinnosťou bolo doručovať všetky

písomnosti súdnemu exekútorovi a nie žalobcovi.

60. Čo sa týka námietky, že žalobcu prebiehajúce exekučne konanie predajom nehnuteľností sp. zn. EX
1151/11 bolo zákonnou prekážkou (§ 151 ma ods. 1, 2, 8, 9 OZ) predmetnej dobrovoľnej dražby (Q. J.
oprávnená na výkon záložného práva - neurobili oznámenie, nemali splatnú pohľadávku) a vykonaním

dobrovoľnej dražby došlo k porušeniu zákona o dražbách je potrebné riešiť vo vedenom exekučnom
konaní, no záložné právo Q. G. bolo zriadené skôr ako exekučne záložné právo zriadené v exekučnom
konaní inciovanom žalobcom, ktoré bolo zapísané ako druhé. (vyplýva to z LV č. XXX na čl. 100)
Žalobcom predložené rozhodnutie ÚS SR,ÚS 324/2010 rieši situáciu, či možno v rámci exekučného
konania v prospech oprávneného zriadiť exekučne záložné právo k nehnuteľnosti, zálohu zaťaženej

záložným právom, ktoré následne umožní záložnému veriteľovi v prospech ktorému bolo zriadené,
viesť exekúciu na záloh aj bez súhlasu zostávajúcich záložných veriteľov. Rozhodnutie nerieši prípad,
či výkon záložného práva je nedôvodný, resp. jej neplatná dražba nehnuteľnosti vedenie vzhľadom na
prebiehajúce exekučne konanie poukazuje však na vzájomný súvis jednotlivých vedných konaní.

61. V danom konaní sa nerieši otázka vedenia exekúcie a súčasného výkonu záložného práva, tento
problémy by mal riešiť v riadne vedenom exekučnom konaní iniciovanom žalobcom, kde by sa predával
majetok, ktorý je zaťažený záložným právom žalobcu

62. Súd pre úplnosť poukazuje, že v danom prípade neboli dodržané ani ust. § 151m OZ a stanovená

30 dňová lehota pretože v danom prípade osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, podľa ktorého
predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný
veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a
dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je
záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva

v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi
a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo
dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv. Záložca a záložný veriteľ
sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený
predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred

uplynutím lehoty podľa odseku 1. V danom prípade oznámenie o opakovanej dražbe ktorá sa mala konať
29.10.2015 bolo zaregistrované v Notárskom centrálnom registri dňa 02.10.2015 a preto pri dražbe
konanej dňa 29.10.2015 30 dňová lehota nebola zachovaná. To, že by bola dodržaná iná lehota žalovaní
nepreukázali.

63. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že
došlo k porušeniu zákona pri vykonaní dobrovoľnej dražby, čo má za následok neplatnosť dobrovoľnej
dražby. Súd tiež zistil, že žaloba bola podaná včas v zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov odo dňa
príklepu, v danom prípade posledný deň.64. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a citované
zákonné ustanovenia § 21 ods. 2,34, zákona o dobrovoľných dražbách súd vyhovel žalobe v celom

rozsahu ako dôvodnej vyhovel a určil, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti,
nachádzajúce sa v katastrálnom území Č., obec Č., okres I. J. Y., okresný úrad I. J. Y., kat. odbor,
zapísané na LV č. XXX, ako pozemky - parcely C a ktorých vlastníkom bol Z. S., vykonaná spoločnosťou
DUPOS dražobná, spol. s.r.o., ako dražobníkom dňa 29.10.2015 na adrese N. XX, XXX XX K., K. Y., na
návrh Q. G. N., M..N.. vydražiteľom predmetu ktorej sa stal S. Š., X. XXX/XX, XXX XX I. J. Y., je neplatná.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

68. Keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.