Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/223/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210192
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315210192.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu Q. Q., nar. X.X.XXXX, bytom W. Č.. XX, zastúpeného

JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné, proti žalovanej Slovenskej republike -
Vojenské lesy a majetky, štátny podnik, odštepný závod Kamenica nad Cirochou, Osloboditeľov 131,
Kamenica nad Cirochou, zastúpenej JUDr. Renátou Barbušovou, advokátkou, Štúrova 13, Bratislava,
o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 17.8.2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal určiť, že je v podiele 7/10 podielovým

spoluvlastníkom parcely C-KN, ktorá bude vytvorená geometrickým plánom, ktorý bude súčasťou
rozsudku, o výmere 290 m2 a je súčasťou parcely C-KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
9500 m2 kat. územie W.Ú., zapísanej na LV č. XX kat. územie W..

Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že v dedičskom konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. XXD/
XXXX/XX nadobudol podiel 7/10 z parcely E-KN XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 6460 m2 kat.
územie W., ktorá je doposiaľ vedená na LV č. XXX kat. územie W.. Následne niekedy začiatkom roka

2008 zistil, že výmera tejto parcely bola znížená o 290 m2 a zároveň parcela bola rozdelená na dve
časti, ktoré majú samostatné parcelné čísla a to E-KN XXX/X a E-KN XXX/X. Po tomto zistení žiadal
o nápravu Správu katastra tak, aby výmera bola opravená a parcela mala pôvodnú rozlohu. Správa
katastra svojim rozhodnutím z 29.9.2008 žiadosť o opravu výmery zamietla a Katastrálny úrad v Prešove
na základe odvolania podaného žalobcom zrušil rozhodnutie Správy katastra Humenné. Žalobca mal
za to, že dôjde k oprave výmery terajších parciel KN XXX/X a XXX/X. Keďže k tomu nedošlo, vstúpil
do jednania so žalovanou, ale k mimosúdnej dohode nedošlo. Žalobca nemal námietok voči tomu, aby

výmera 290 m2 zostala žalovanej - Slovenskej republike, ale žiadal vyplatiť 10 eur za 1 m2, teda 2 030
eur. Žalovaná k tomu nepristúpila a k dohode teda nedošlo.

Žalobca v odôvodnení žaloby ďalej uviedol, že podľa Správy katastra Humenné titulom nadobudnutia
výmery 290 m2 žalovanou došlo na základe kúpnych zmlúv uzavretých v roku 1988, medzi ňou a
právnymi predchodcami súčasného žalobcu, ktorými boli jeho otec Š. Q. a jeho teta T. H., rod. Q..
Žalobca tvrdí, že tieto zmluvy nemôžu byť platné, lebo nie sú overené podpisy predávajúcich a navyše

na zmluve, ktorú mal uzatvoriť jeho otec, nie je podpis jeho otca. Žalobca mal za to, že je doposiaľ
legitímnym vlastníkom plochy 290 m2 pôvodne odčlenenej od parcely E-KN XXX a pričlenenej k terajšej
parcele C-KN XXX/X kat. územie W. a to v podiele 7/10. Preto žiadal, aby súd v rámci dokazovania
pribral do konania znalca, ktorý by plochu 290 m2 vyčlenil v geometrickom pláne, ktorý by bol súčasťourozsudkuažiadal,abysúdurčil,žežalobcajepodielovýmspoluvlastníkomktejtonovovytvorenejparcele
a to v podiele 7/10 k celku.

Žalovaná sa vyjadrila tak, že žiada podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov
konania. Poukázala na skutočnosť, že v žalobe žalobca nesprávne uvádza, že svoj podiel k parcele KN-
E XXX nadobudol v dedičskom konaní XXD/XXXX/XX, lebo v tomto dedičskom konaní podiel nadobudol
jeho otec a jeho teta. Podľa zápisu na liste vlastníctva, žalobca svoj podiel nadobudol darovacou
zmluvou, ktorá však v konaní nebola predložená. Žalovaná považuje súčasný stav evidencie katastra

nehnuteľností za správny, lebo presne zodpovedá vlastníckym vzťahom k pozemku, ktorý je predmetom
sporu. Odkázal v podrobnostiach na rozhodnutie Správy katastra Humenné a Katastrálneho úradu
v Prešove, v ktorých je dôsledne vysvetlený dôvod, prečo súčasná evidencia zodpovedá právnemu
stavu. V dôsledku pochybenia orgánu Správy katastra, ktorý vyhotovil nesprávnu identifikáciu parciel
pre účely dedičského konania po Q. Q. a V. Q., došlo k „prededeniu“ celej výmery pôvodného pozemku
parcely č. 267, hoci predmetom dedičského konania boli už dve samostatné parcely a to XXX/X a

XXX/X. Súčet výmery týchto parciel zodpovedal výmere pôvodného pozemku parcely č. XXX, hoci
výmera mala byť znížená o 290 m2, na ktorých sa nachádza časť lesnej cesty „Motyčka“. Na túto
chybu orgán Správy katastra prišiel až pri vyhotovení registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEB) a
zjednal jej nápravu, čím došlo k zosúladeniu evidencie katastra s právnym stavom. Táto oprava logicky
znamenala zmenšenie evidovanej výmery pozemkov v spoluvlastníctve žalobcu a to o výmeru 290

m2, ktorá predstavuje pozemok, resp. časť pozemku, ktorá tvorí predmet sporu. Žalovaná potvrdila, že
žalobca ponúkol žalovanej odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu, avšak nemal žiadne relevantné
dôkazy o tom, že je jeho vlastníkom a preto k mimosúdnej dohode nedošlo. Žalovaná zároveň uviedla,
že ani samotný správny orgán Správy katastra nemal jasno v tom, ktorý z dokumentov predstavuje
skutočný nadobúdací titul žalovanej, lebo v rozhodnutiach sa uvádzajú jednak kúpne zmluvy a jednak

vyvlastňovacie rozhodnutie č. Ú.,XXXX,XXXX/XXXX-X.. z 15.1.1990, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 19.2.1990. Žalovaná poukázala na to, že skutočným nadobúdacím titulom k predmetu sporu je
práve vyvlastňovacie rozhodnutie, ktoré je právoplatným individuálnym správnym aktom. Existenciu
kúpnych zmlúv otca žalobcu a jeho tety možno logicky vysvetliť tak, že v čase rozhodovania o
vyvlastnení v roku 1990 nebol predmetný pozemok zrejme ešte prededený a evidenčne zapísaný na

dedičov. Preto títo dedičia nemohli uzatvoriť kúpne zmluvy o odpredaji podielov, ktoré nenadobudli
ešte dedením. Z toho dôvodu sa s nimi jednalo ako s potenciálnymi dedičmi po neb. V. Q., rod. K. a
titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanej bolo práve vyvlastňovacie rozhodnutie. Žalovaná
poukázala aj na geometrický plán, ktorý predmet sporu označuje ako diel „d“ o výmere 290 m2, ktorý bol
odčlenený od pôvodného pozemku parcely č. XXX a pričlenený k pozemku XXX/X. Pôvodný pozemok

parcela č. XXX tak bola rozdelená na dve časti a to XXX/X a XXX/X. Takéto rozdelenie zodpovedá
aj dnešnému zápisu v evidencii katastra nehnuteľností. Teda žalovaná sa vyjadrila tak, že od roku
1990 je vlastníčkou pozemku, ktorý je predmetom sporu a to na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia,
ktoré bolo vydané oprávneným orgánom a má všetky formálne aj obsahové náležitosti riadneho
vyvlastňovacieho rozhodnutia, je opatrené okrúhlou pečiatkou a podpisom a je na ňom vyznačená

právoplatnosť, aj vykonateľnosť. Ide teda o perfektný individuálny správny akt. Spochybňovanie jeho
obsahu už nie je možné, lebo postup mohol byť namietaný buď riadnym opravným prostriedkom, alebo
preskúmaním tohto rozhodnutia v správnom súdnictve. Lehoty na takýto postup však už uplynuli a je
zrejmé, že účastníci konania, v ktorom rozhodnutie bolo vydané, sa opravného prostriedku nedomáhali.
Žalovaná ďalej vo vyjadrení uviedla, že ak by aj v konaní došlo k preukázaniu nulitnosti vyvlastňovacieho

rozhodnutia žalovaná predmet sporu nadobudla vydržaním, lebo ho užíva pre účely lesnej cesty už
od začiatku 90-tych rokov minulého storočia, pričom túto cestu sama vybudovala. Predmet sporu
bol nadobudnutý žalovanou v dobrej viere, lebo bolo vydané vyvlastňovacie rozhodnutie a žalovaná
pozemok užíva dobromyseľne a je presvedčená o svojom vlastníckom práve.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listami vlastníctva č. XX a XXX kat. územie W., so
zmluvami č. 2 a 3 z roku 1989, s rozhodnutiami Správy katastra Humenné a Katastrálneho úradu v
Prešove, s dedičským rozhodnutím XXD/XXXX/XX, s vyvlastňovacím rozhodnutím, s pozemnoknižnou
zápisnicou č. XXX kat. územie W., s geometrickým plánom, ktorý bol súčasťou konania o vyvlastnení,
s výsluchom žalovaného, so spisom Štátneho archívu v Prešove, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.

zn. XXD/XXXX/XX a zistil nasledovný skutkový stav.Predmetom sporu bola výmera 290 m2, ktorá bola súčasťou parcely XXX a je súčasťou parcely XXX/
X. Pôvodná parcela XXX bola rozdelená na terajšie parcely XXX/X a XXX/X. Preto sa súd oboznámil
s listinnými dôkazmi k týmto parcelám.

Oboznámením sa s pozemnoknižnou zápisnicou č. XXX kat. územie W. mal súd za preukázané, že v
tejto zápisnici bola zapísaná parcela mpč. XXX - lúka Irchov lazok o výmere 6460 m2 a to ako výlučné
vlastníctvo V. Q., rod. K., titulom kúpy z roku 1932.

Geometrickým plánom č. XXX-X-XXXX-XX-XX zo 7.11.1980 bol z tejto parcely odčlenený diel „d“ o
výmere 290 m2 a bol pričlenený k parcele č. XXX/X. Keďže odčlenením tohto dielu sa pôvodná parcela
preťala na dve časti, tieto boli označené novými číslami a to XXX/X a XXX/X. Tieto dve novovytvorené
parcely sú v súčasnej dobe zapísané na LV č. 274 kat. územie Porúbka. Parcela KN-E XXX/X má výmere
5202 m2, ide o trvalé trávnaté porasty. parcela KN-E XXX/X má výmere 968 m2 a ide o trvalé trávnaté
porasty. Spoluvlastníkmi obidvoch týchto parciel sú Ľ. Q. v podiele 3/10 k celku a Q. Q. (žalobca) v

podiele 7/10 k celku. Žalobca svoj podiel nadobudol darovacou zmluvou č. M. zo 16.11.1998. Parcela
KN-C XXX/X je zapísaná na LV č. XX kat. územie W., má výmeru 9500 m2 a ide o zastavané plochy a
nádvoria, pričom ako spôsob využitia pozemku je uvedené, že ide o pozemok, na ktorom je postavená
inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté
parkovisko a iné súčasti. Výlučnou vlastníčkou parcely KN-C XXX/X je Slovenská republika, v správe

Vojenské lesy a majetky SR, š. p., odštepný závod Kamenica nad Cirochou.

Žalobca v žalobe uviedol, že sa spočiatku mylne domnieval, že došlo len k chybe vo výmere súčasných
parciel XXX/X a XXX/X a preto požiadal Správu katastra Humenné o opravu tejto chyby. Súd sa
oboznámil s rozhodnutím č. U.-XX/XXXX z 29.9.2008, ktorým žiadosť žalobcu a ďalšieho spoluvlastníka

Ľ. Q. bola zamietnutá. Správa katastra Humenné vo výroku rozhodnutia uviedla, že zamieta návrh na
opravu výmery parciel E-KN XXX/X a E-KN XXX/X. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že pod číslom
zmenky 63/98 bolo do katastra nehnuteľností zapísané osvedčenie o dedičstve XXD/XXXX/XX, na
základe ktorého sa podielovým spoluvlastníkom pozemku parcela E-KN č. XXX - lúka o výmere 6460
m2 stal v podiele 7/10 Š. Q., bytom W. Č.. XX a Ľ. Q., bytom K. E. v podiele 3/10. V dedičskom konaní

sa vychádzalo z pozemnoknižnej zápisnice č. XXX, ku ktorému správa katastra vyhotovila identifikáciu
parciel. Šetrením bolo zistené, že táto identifikácia bola nesprávna, nakoľko v nej nebola zohľadnená
zmena výmery parcely mpč. XXX, ktorá nastala po zápise lesnej cesty „Motyčka“ na parcele C-KN XXX/
X podľa geometrického plánu. Preto bola do LV č. XXX kat. územie W. zapísaná parcela E-KN XXX
s výmerou 6460 m2 bez zohľadnenia zápisu pod číslom zmeny 2/90, kedy výmera parcely mpč. XXX

bola už zmenená na 6170 m2. Pod číslom zmeny 18/01 boli na návrh spracovateľa ROEB v kat. území
Porúbka opravené chyby zistené pri kontrole zapísateľnosti registra, ktoré boli výsledkom spracovania
písomnej a grafickej časti registra.

Parcela E-KN XXX na LV č. XXX bola rozdelená na parcelu E-KN XXX/X - trvalý trávnatý porasť o

výmere 5202 m2 a parcelu E-KN XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 968 m2. Touto opravou došlo
k zosúladeniu údajov katastra, zohľadnením zápisu lesnej cesty a odstráneniu chyby, ktorá vznikla pri
vyhotovení identifikácie parciel.

V dôsledku odvolania žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodoval Katastrálny úrad v Prešove, ktorý

svojím rozhodnutím č. U. XX/XXXX z 12.1.2009 zrušil rozhodnutie Správy katastra Humenné U.-
XX/XXXX z 29.9.2008. Dôvodom zrušenia bolo zistené, že Správa katastra Humenné v danej veci
nepostupovala v súlade s § 59 ods. 5 Katastrálneho zákona, z ktorého vyplýva, že na opravu výmery
pozemku evidovaného v mape určeného operátu sa nevťahuje zákon o správnom konaní. Oprava sa
vykoná, alebo nevykoná neformálnym spôsobom, t. j. bez rozhodnutia vyhotovením protokolu, ktorý sa

založí do zbierky listín.

Na žiadosť súdu Okresný úrad Humenné, katastrálny odbor oznámil, že po zrušení rozhodnutia U.-XX/
XXXX z 29.9.2008 Správa katastra Humenné znova nerozhodovala o oprave výmery podľa žiadosti
žalobu a výmery predmetných parciel sú bez zmien.

Súd sa oboznámil aj s osvedčeniami o dedičstve vydanými v konaniach Okresného súdu Humenné
XXD/XXXX/XX a XXD/XXXX/XX. Išlo o prejednanie dedičstva po neb. Q. Q., nar. X.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX, naposledy bytom W. a V. Q., rod. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytomW.. Predmetom dedičského konania bola mimo iného aj parcela mpč. XXX, zapísaná v pozemnoknižnej
zápisnici č. XXX, kat. územie W., ktorá podľa identifikácie parciel bola v evidencii nehnuteľností zapísaná
už ako parcela EN XXX/X a XXX/X. Tieto dve parcely nadobudli spoluvlastníci Š. Q. v podiele 7/10 k

celku a Ľ. Q. v podiele 3/10 k celku.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že je právnym nástupcom po pôvodnej výlučnej vlastníčke
pozemnoknižnej parcely mpč. XXX kat. územie W., ktorou bola jeho stará matka V. Q., rod. K., ktorá
zomrela dňa 16.5.1974. Jej manželom bol Q. Q.. Spoločne mali tri deti a to T. H., Q. Q. a Š. Q.. Š.

Q. bol otcom žalobcu. V náhradnom dedičskom konaní pod sp. zn. XXD/XXXX/XX a XXD/XXXX/XX
nadobudol otec žalobcu 7/10 z pôvodnej mpč. XXX a jeho bratranec Ľ. Q. podiel 3/10 k tejto parcele
a to titulom jeho nebohého otca Q. Q.. T. H. nemala vlastné deti a preto jej právni nástupcovia v
týchto dedičských konaniach už nevystupovali. Ďalej žalobca uviedol, že ako dieťa sa nezaujímal o
nehnuteľnosti patriace jeho babke, až neskôr, keď s otcom chodil na huby do lesa, tak sa dozvedel,
že v lesnej ceste „Motyčka“ má jeho otec parcelu, lebo tvrdil, že ju osobne klčoval. Podľa žalobca sa

táto cesta stavala niekedy v 70-tych rokoch minulého storočia, lebo ako chlapec si pamätal jej výstavbu.
Užívali ju Vojenské lesy a majetky, n. p. Kamenica nad Cirochou a išlo o asfaltovú cestu v lese. Parcela
č. XXX mala byť pôvodne odpredaná pre výstavbu tejto cesty otcom žalobcu a jeho tetou T. H., rod. Q.
na základe zmlúv, ktoré boli súčasťou žaloby. Žalobca tvrdil, že jeho otec a teta nemohli parcelu č. XXX
odpredať, pretože v čase výstavby cesty neboli jej vlastníkmi, pretože pri pôvodnom dedičskom konaní

po babke V. Q., rod. K. parcela č. XXX nebola predmetom prejednania dedičstva. Stalo sa tak až neskôr
na základe osvedčení o dedičstve z roku 1997. Teda kúpno-predajné zmluvy, ktoré boli predložené spolu
so žalobou súdu, nemohli byť uzatvorené v roku 1988. Navyše žalobca uviedol, že v tom čase jeho
otec bol tiež pracovníkom vojenských lesov a takú zmluvu by nikdy nepodpísal. Pokiaľ išlo o tetu T., tak
žalobca sa nevedel vyjadriť k tomu, či zmluvu podpísala, alebo nie. Uviedol, že on je teraz podielovým

spoluvlastníkom parciel KN-E XXX/X a XXX/X, ktoré sú rozdelené parcelou XXX/X, ktorá je cestou. On
sa nemôže dostať z jednej svojej parcely na druhú, lebo cesta uprostred patrí žalovanej. Tvrdil, že on
svoju parcelu nikomu nedaroval, ani neodpredal, ale jeho výmera sa znížila preto chce zjednať nápravu.
Podiel v parcelách KN-E XXX/X a XXX/X nadobudol darovacou zmluvou od svojho otca. Pokiaľ ide o
vyvlastňovacie rozhodnutie, žalobca uviedol, že otec o tomto vyvlastňovacom rozhodnutí nič nerozpráva

a teda o vydaní tohto rozhodnutia nevie nič. Prízvukoval, že výmera jeho parciel sa znížila až v roku
2008, na základe administratívneho aktu katastra nehnuteľností a to po ROEB. Dovtedy bola súladná
s pôvodnou výmerou mpč.

Súd sa oboznámil aj so zmluvami č. 2 a 3 z roku 1988 a zistil, že zmluva č. 2/1988 bola napísaná

pri príležitosti vykúpenia pozemku na majetkoprávne vysporiadanie lesnej cesty „Motyčka“, pričom
predávajúcim bol Štefan Jaško, kupujúcim Vojenské lesy a majetky, n. p. Kamenica nad Cirochou. Išlo
o parcelu č. XXX v kat. území W. o výmere 0,6460 ha za cenu 0,40 Kčs za 1 m2. Vykupovaná výmera
145 m2 za celkovú sumu 58,- Kčs. Zmluva bola napísaná dňa 18.8.1988 v W. a je na nej nečitateľný
podpis predávajúceho a pečiatka a podpis kupujúceho, pričom z pečiatky vyplýva, že kupujúcim boli

Vojenské lesy a majetky, n. p., podnikové riaditeľstvo Kamenica nad Cirochou. Zmluva č. 3/1988 má
rovnaký obsah s tým, že predávajúcou bola T. H., rod. Q.K..

Právny zástupca žalobcu k tomu uviedol, že je možné dedukovať, že najprv došlo k uzatvoreniu zmlúv
č. 2 a 3 o predaji časti výmery mpč. XXX otcom žalobcu a jeho tetou a to v roku 1988. V tom čase však

nebolo prejednané dedičstvo po neb. V. Q., rod. K. a teda predávajúci neboli vedení ako spoluvlastníci
tejto parcely. Pravdepodobne došlo k tomu, že tieto kúpne zmluvy kataster nevedel zavkladovať a preto
sa pristúpilo k vyvlastňovaciemu konaniu a vydaniu vyvlastňovacieho rozhodnutia. Takýto postup je
zrejmý aj z rozhodnutí Správy katastra Humenné a Prešov, kde sa spomínajú obidva tituly, jednak kúpne
zmluvy a jednak vyvlastňovacie rozhodnutie.

Súd požiadal Štátny archív v Prešove, pracovisko Humenné, o zaslanie kópie vyvlastňovacieho
rozhodnutia č. XXXX, XXXX P. XXXX/XXXX. Z tohto rozhodnutia súd zistil, že ho vydal Okresný národný
výbor v Humennom, odbor územného plánovania, dňa 15.1.1990. V prospech Československého štátu
v správe Vojenských lesov a majetkov, Kamenica nad Cirochou, pre lesnú cestu „Motyčka“ vyvlastnil na

základe geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XX-XX mimo iného časť parcely mpč. XXX vo výmere
290 m2, zapísanej v PK č. 120 kat. územie W., za náhradu 116,- Kčs a to od vlastníkov - potencionálnych
dedičov po neb. V. Q., rod. K., ktorými boli Š. Q., bytom W. XX a T. H., bytom W. XX. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 19.2.1990.Súčasťou spisu bol aj citovaný geometrický plán a zápis napísaný na ONV, odbor územného plánovania
vHumennomdňa3.1.1990,vovecivyvlastnenianehnuteľnostíprelesnécesty„Marečková“a„Motyčka“.

Prítomní boli mimo iných potencionálni dedičia Š. Q. a T. H.. Boli oboznámení s návrhmi na vyvlastnenie
a boli im predložené geometrické plány. Na tomto zápise sú aj nečitateľné podpisy H. T., Q. Š..
Právny zástupca žalobcu tvrdil, že podpisy na tejto listine nepatria ani T. H., ani Š. Q.. Spočiatku
navrhoval vykonať znalecké dokazovanie za účelom preukázania pravosti týchto podpisov, ale na
poslednom pojednávaní sa právny zástupca vyjadril tak, že takýto dôkaz žalobca nenavrhuje z dôvodu

hospodárnosti a účelnosti konania. Pokiaľ ide o samotné vyvlastňovacie rozhodnutie, tak právny
zástupca žalobcu udával, že toto rozhodnutie nikdy nenadobudlo právoplatnosť, lebo nebolo doručené
tým osobám, ktorých sa dotýkalo a to znamená otcovi žalobcu a jeho tete T. H.. Po návšteve Štátneho
archívu právny zástupca žalobcu konštatoval, že v spise sa nachádzajú len rozhodnutia, ktoré má súd k
dispozícii,aleniesútamdoručenky,konkrétnekrozhodnutiuovyvlastnenínehnuteľnostíprelesnúcestu
„Motyčka“. Zároveň poukázal na to, že v rámci daného vyvlastňovacieho konania sa jednalo len s dvoma

potencionálnymi dedičmi po neb. V. Q. a to s jej dcérou T. H. a jej synom Š.C. Q.. V. Q., rod. K. však mala
ešte jedného syna Q. Q., s ktorým v rámci tohto vyvlastňovacieho konania nebolo vôbec jednané ako
s účastníkom. Právny zástupca preto žiadal súd, aby si vyžiadal originál spisu zo Štátneho archívu na
preukázanie skutočnosti, že sa tam nenachádzajú doručenky o doručení predmetného vyvlastňovacieho
rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že ak by sa aj preukázala nulitnosť vyvlastňovacieho

rozhodnutia, tak žalovaná nadobudla vlastnícke právo k výmere 290 m2 vydržaním, právny zástupca
žalobcu uviedol, že to neobstojí, lebo užívanie lesnej cesty sa nezačalo až vydaním vyvlastňovacieho
rozhodnutia, ale oveľa skôr, niekedy v 70-tych rokoch minulého storočia, kedy žalovaná nemohla byť
pri vstupe do držby dobromyseľná.

Právny zástupca žalovanej uviedol, že nemožno dokázať nijakú právnu skutočnosť neexistujúcim
dôkazom. V danom prípade by takým neexistujúcim dôkazom mala byť doručenka o doručení
vyvlastňovacieho rozhodnutia. Teda preukázaním, že takáto doručenka neexistuje nemožno preukázať,
že rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Žalovaná považuje vyvlastňovacie rozhodnutie za perfektný
správny akt a to aj po obsahovej, aj po formálnej stránke, ktorý má všetky náležitosti a nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť. Účinky tohto individuálneho správneho aktu sa dali zvrátiť tak, že buď
bolo možné podať opravný prostriedok, alebo žalobu v správnom súdnictve. Ak ani jeden z týchto
postupovnebolvyužitý,takplatnosťtakéhotorozhodnutiaužniejemožnénapadnúť.Akprávnyzástupca
žalobcu poukázal na to, že jeden z dedičov V. Q., rod. K. bol v rámci vyvlastňovacieho konania obídený,
tak žalovaná poukázala na to, že žalobca odvodzuje svoj zákonný nárok od svojho otca Š. Q., ktorý bol

účastníkom vyvlastňovacieho konania. Nemá naliehavý právny záujem na vedení sporu o tom, že jeden
z dedičov V. Q., rod. K. bol obídený v rámci vyvlastňovacieho konania.

Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na vykonanie dôkazu a to vyžiadanie originálneho spisu
zo Štátneho archívu Prešov, pracovisko Humenné a to z dôvodu účelnosti a hospodárnosti konania. Súd

má k dispozícii fotokópie vydaných rozhodnutí a listín, ktoré sa v spise nachádzajú a nebolo by účelné
znova žiadať celý originálny spis. Vznikli by tým ďalšie trovy účastníkom konania, ktoré by neboli účelné,
pretože pripojením originálneho spisu by súd nezistil žiadne iné skutočnosti, než zistil z listín, ktoré sú
vo fotokópii súčasťou súdneho spisu.

Na základe vykonaného dokazovania súd podanú žalobu zamietol v celom rozsahu.

Po vykonanom dokazovaní zostala medzi účastníkmi konania spornou skutočnosť, či vyvlastňovacie
rozhodnutie, na základe ktorého došlo k zápisu vlastníckeho práva k časti parcely č. XXX o výmere 290
m2 do vlastníctva žalovanej, nadobudlo alebo nenadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností, ustanovených zákonom.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,

nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Teda rozhodnutie štátneho orgánu patrí medzi originálne spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva, v
súlade s ustanovením § 132 OZ.Súd vec právne uzatvoril tak, že žalovaná sa stala vlastníčkou plochy 290 m2 na základe
vyvlastňovacieho rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Humennom č. L.,XXXX,XXXX/

XXXX-X.. dňom 19.2.1990, kedy toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Výmera 290 m2 bola
časťou mpč. XXX, zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. územie W. a za vyvlastnenú časť
nehnuteľností bola vyplatená náhrada vo výške 116,- Kčs a to potencionálnym dedičom po pôvodnej
vlastníčke V. Q., rod. K., Š. Q. a T. H..

Súd sa nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu v tom, že ak sa v spise Štátneho archívu
Prešov, pracovisko Humenné, nenachádzajú doručenky o doručení tohto vyvlastňovacieho rozhodnutia,
má to za následok nenadobudnutie právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Podľa § 135 O. s. p. (účinného v čase vyhlásenia rozsudku), odsek 1, súd je viazaný rozhodnutím
ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s

medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako
aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd

však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže
súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho
vychádza.

V danom prípade štátny orgán, bývalý Okresný národný výbor v Humennom vydal vyvlastňovacie
rozhodnutie a teda v zmysle horecitovaného ustanovenia súd z neho vychádza. Toto rozhodnutie
má všetky formálne aj obsahové náležitosti individuálneho správneho aktu a je opatrené doložkou
právoplatnosti a vykonateľnosti. Samotná skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu sa v spise, ktorý

je súčasťou Štátneho archívu, nenachádzajú doručenky o doručení tohto rozhodnutia, nemôže sama
o sebe preukázať, že rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Samotný štátny orgán,
ktorý toto rozhodnutie vydal, bol zodpovedný za doručenie tohto rozhodnutia a vyznačenie jeho
právoplatnosti. Nemožno vyvodiť záver, že ak sa teraz doručenky v spise nenachádzajú, rozhodnutie
nebolo dotknutým osobám zaslané. Je nutné konštatovať aj skutočnosť, že ide o spis Štátneho archívu

a nie spis, ktorý má stále k dispozícii orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Nie je vylúčená aj skutočnosť, že
do Štátneho archívu bol spis odovzdaný len s rozhodnutiami, ktoré sú pre archiváciu významné a nie
so súčasťami, ako sú doručenky alebo predvolanky, prípadne iné listiny, ktoré sa nearchivujú. Z toho
dôvodu súd podanú žalobu zamietol a mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalovaná nadobudla
predmet sporu na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia a žalobca nepreukázal opak. Žalobca ku dňu

rozhodnutia súdu ani nepredložil darovaciu zmluvu, ktorou mal nadobudnúť podiel v parcelách KN-
E XXX/X a XXX/X. V každom prípade však bolo preukázané, že žalobca podiely v týchto parcelách
nenadobudol v dedičskom konaní po svojej nebohej babke tak, ako to tvrdil v žalobe. Rovnako sa súd
nezaoberal tvrdením žalobcu, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k výmere 290 m2 na základe
zmlúv č. 2 a 3, lebo z výsledkov dokazovania vyplynulo, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo

vyvlastňovacím rozhodnutím. Bolo by zbytočné, neodôvodnené a nehospodárne viesť dokazovanie
ohľadne uzatvárania, resp. neuzatvárania týchto zmlúv otcom žalobcu a jeho tetou, lebo súd dospel k
názoru, že vlastnícke právo žalovanej k predmetu sporu nebolo nadobudnuté týmito zmluvami.

V súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p. (účinného v čase vyhlásenia rozsudku), súd rozhodol, že

o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.