Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/1152/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7101888601
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7101888601.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s.,
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: D., o vymoženie 11.447,06 € a
trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: N. pod sp. zn. EX 394/2001, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r i p u s t n ú.

II. Exekúciu z a s t a v u j e .

III. Súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa
02.4.2001 a poverenia na vykonanie exekúcie Q. vydaného Okresným súdom Košice I dňa 26.04.2001,

bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor N.
2. Dňa 13.6.2016 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z
dôvodu, že povinný zomrel dňa 2.11.2015 a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. XXD/XXX/
XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd dedičské konanie pre nemajetnosť zastavil. Súdny exekútor vyčíslil trovy
exekúcie 195,76 € a predložil exekučný spis EX394/01 na rozhodnutie.

3. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v platnom znení, exekučné konania,
ktoré sa začali do 01.02.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

4. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, teda v čase začatia exekúcie, nebolo
možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Povinný smrťou stratil spôsobilosť byť
účastníkomkonania,čorobíexekúciuneprípustnou,apretojevtomtoprípadedanýdôvodnazastavenie

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP a nie § 57 ods. 1 písm. h) EP.

5. Nakoľko povinný zomrel a po poručiteľovi nezostal žiaden iný majetok vhodný na exekúciu a dedičské
konanie bolo zastavené, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a teda exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 31.
01. 2002.

6. Podľa § 58 ods. 1 EP účinného do 31. 01. 2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Podľa § 161 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok ( ďalej len C. s. p. ), ak tento zákon
neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť ( ďalej len “procesné podmienky“ ).8. Podľa § 61 C. s. p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

9. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania narodením.

10. Podľa § 7 ods. 2 OZ, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb smrťou.

11. Podľa § 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré
mal osobne vykonať dlžník.

12. Podľa § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.

13.Medzipodmienkykonanianastraneúčastníkov,ktorésúdskúma,patríajspôsobilosťoprávnenéhoa
povinného byť účastníkmi konania. Súd na základe vykonaného šetrenia zistil, že povinný D. a Okresný
súd Košice I uznesením sp. zn. XXD/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX . majetok nepatrnej hodnoty bol
vydaný usporiadateľovi pohrebu a dedičské konanie zastavil. Právoplatnosť nadobudlo 20.4.2016.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné, aby súdny exekútor pokračoval vo výkone exekúcie
vedenej proti povinnému, ktorý smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v predmetnom
exekučnom konaní, pretože by išlo o konanie contra legem, a preto súd v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení exekúciu vedenú voči povinnému zastavil.

15. Podľa § 200 ods. 1 EP účinného do 31. 01. 2002, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196 ). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

16. Podľa § 196 EP účinného do 31. 01. 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

17. Podľa § 197 ods. 1 EP účinného do 31.1.2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

18. Podľa § 203 EP účinného do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť
oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné
vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

19. Z citovaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku teda vyplýva, že trovy exekúcie má

povinnosť znášať povinný a len vo výnimočných prípadoch (podľa ustanovenia § 203 Exekučného
poriadku) má mať túto povinnosť oprávnený. Keďže v priebehu exekúcie bola zistená nemajetnosť
povinného, súdny exekútor žiadal, aby bol na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený.

20.Podľa§203ods.2EPvzneníod01.02.2002,aksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

21. Citované zákonné ustanovenie však nie je možné aplikovať na posudzovanú exekučnú vec, pretože
v čase začatia exekučného konania právny predpis Exekučný poriadok takýto dôvod na priznanie trov
súdnemu exekútorovi v neprospech oprávneného nepoznal. Na rozhodnutie o trovách exekúcie je

potrebné aplikovať ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie.
Súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, súd však musí uvážiť, ktoré trovy oprávnený
potreboval na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie. Ak vychádzame z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002
má súd za to, že samotná skutočnosť, že u povinného ktorý zomrel a bola zistená nemajetnosť a

teda nie je možné mu preto uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nemôže
mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť
(zistenú nemajetnosť) nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.01.2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých je možné uložiť povinnosť nahradiťtrovy exekúcie oprávnenému. Oprávnený nemohol v čase začatia exekučného konania (v roku 2001)
ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný nebude mať majetok postihnuteľný exekúciou. V čase
začatia exekučného konania pred 18 rokmi nemohol mať oprávnený vedomosť o tom, že majetkové

pomery povinného sa zmenia takým spôsobom, že v konečnom dôsledku bude nutné exekúciu zastaviť.
Preto súd neuložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.

22. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie nie je možné uložiť ani povinnému, nakoľko ten zomrel a nemá
dostatok majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie. Súd

preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

23. Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle § 203
Exekučného poriadku je úvaha o tom, či oprávnený svojím konaním zavinil dôvod, pre ktorý bola
exekúcie zastavená, teda či spôsobil svojím konaním stratu právnej subjektivity povinného. Uvedené
zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy

každej zastavenej exekúcie, ak ich nebude môcť uhradiť povinný. Uvedenej problematike sa vo svojej
rozhodovacejčinnostivenovaliÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky,apretovtejtosúvislostisúdpoukazuje
na rozhodnutia Ústavného súdu: uznesenie Ústavného súdu III. ÚS 432/08-16, v ktorom konštatoval, že
samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky
exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor

nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri
výkone exekúcie. V uvedenom smere Ústavný súd poukázal na to, že riziko s výkonom profesie je
vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. K rovnakým záverom Ústavný súd dospel tiež
v uznesení sp. zn. III. ÚS 351/07-11 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 236/08-12.

24. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 148/2010-11 zo dňa 22. 4. 2010 konštatuje, že § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov
zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce
sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo
zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. (rovnako pozri uznesenie sp. zn. I. ÚS 256/08-17 zo dňa 7. 8. 2008).

25. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 142/08-14 zo dňa 2. 4. 2008 konštatoval, že „ani
v prípade, ak by ústavný súd posudzoval tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy bez zreteľa na to, či súčasne došlo aj k porušeniu ústavnoprocesných
práv sťažovateľa, nemohol by dospieť k odlišnému záveru, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že

sťažovateľovi nesvedčila legitímna nádej na nadobudnutie odmeny prv, než mu táto bola priznaná
všeobecným súdom, ktorý jediný je povolaný o výške odmeny sťažovateľa rozhodnúť. Tento záver
vyplýva z dikcie § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť
oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak

oprávnený zavinil dôvod zastavenia exekúcie. Sťažovateľ sa však mýli aj v tom, ak vo svojej sťažnosti
tvrdí, že súdny exekútor má nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon
neustanovuje podľa názoru žiadnu výnimku z tohto pravidla. Takouto výnimkou je totiž práve prípad
predpokladaný v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť
náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.“

26. Z citovanej judikatúry a z ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že oprávnený nemôže byť
zaviazaný na úhradu trov exekúcie. Rovnako súd nemohol zaviazať na úhradu trov exekúcie ani
povinného. Zároveň súd uvádza, že v konaní začatom do 31.01.2002 neplatí, že ak sa exekúcia zastaví

z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Toto
zákonné ustanovenie bolo zakotvené až k 01.02.2002, pričom prechodným ustanovením bolo určené,
že exekučné konania začaté do 01.02.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

27. Vzhľadom na to, že súd nemal koho zaviazať na úhradu trov exekúcie, náhradu trov exekúcie

súdnemu exekútorovi nepriznal.Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C. s. p.).

V zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C. s. p.).

Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 C.s.p.).