Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Ivan
Forma rozhodnutia – Trestný rozkaz
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/28/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219010349
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4219010349.1
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom vydáva podľa § 353 odsek 1
Trestného poriadku tento
r o z h o d o l :
Obvinený
S. T., nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom J. T., B. č. XXX, na slobode,
j e v i n n ý, že
dňa 17. augusta 2018 v čase približne o 21.30 hod. na B. ulici č. XXX v J. T., bez súhlasu užívateľov
nehnuteľnosti poškodených T. J. a S. Y., cez zatvorenú avšak neuzamknutú vstupnú bránku vošiel do
dvora rodinného domu, kde v prítomnosti S. Y., C. E., J. C., S. Q., C. V. a C. V., kopol do stoličky na
ktorej bol položený mobilný telefón zn. Lenovo v hodnote 70,- Eur a rádioprehrávač nezistenej značky
v hodnote 20,- Eur, ktoré spadli a zvalili aj vedľa položený syntetizátor zn. Yamaha a poškodenej T.
J. hrozil v maďarskom jazyku slovami „Skurvená cigánka, nechcem od Vás počuť hudbu, lebo Vás
pozabíjam! Podrežem Vám krk! Dám Vám podpáliť dom! Ty skurvená cigánka, ja sa Vás nebojím, mám
svoje známosti, dám Vás zlikvidovať! Ja som už v živote vraždil a ani s Vami mi to neurobí problém
a keď zavoláš policajtov si mŕtva!“, čo u poškodenej T. J., nar. XX. septembra XXXX, trvale bytom J.
T., B. č. XXX, odôvodnene vyvolalo strach z naplnenia vyslovených hrozieb, pričom obvinený z dvora
neodišiel aj napriek výzvam poškodenej T. J. a svojím konaním spôsobil poškodenému S. Y., nar. XX.
marca XXXX, trvale bytom J. T., B. č. XXX škodu vo výške 90,- Eur,
teda
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal verejne,
č í m s p á c h a l
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona,
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona.
Za to ho súd
o d s u d z u j epodľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písmeno h) Trestného zákona a podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd ukladá obvinenému povinnosť, aby počas skúšobnej doby
podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obvinenému povinnosť titulom náhrady škody
zaplatiť poškodenému S. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. T., B. č. XXX sumu 90,- Eur a podľa § 288
odsek 2 Trestného poriadku súd tohto poškodeného odkazuje so zvyškom jeho nároku na civilný proces.
Poučenie:
Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený,
osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola
priznaná náhrada škody.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné
pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou
kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom
rozkaze.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený
podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá iná
oprávnená osoba.
Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného
poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek
1 Trestného poriadku.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba,
ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného
môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na
hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať.
Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol
obžalobu, trestný rozkaz sa ruší.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená
osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho
prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená
osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu
písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré
týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. (§240 odsek 3
Trestného poriadku).Ak obvinený navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede
navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak
ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová
okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu.
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka,
treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo
možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho
vykonanie navrhol.Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho
prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho
totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§240 odsek 4 Tr. por.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.