Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 38OdK/197/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119202683
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Hubináková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3119202683.6

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa - dlžníka V. I., nar. XX.X.XXXX, bytom V. 9, XXX XX
K., P. republika, zast. U. právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO 30 798
841 - Kancelária CPP v Trenčíne so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o návrhu na vyhlásenie
konkurzu, takto,

r o z h o d o l :

I. Konanie sa z a s t a v u j e.

II. Navrhovateľovi - dlžníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 3.4.2019 bol súdu doručený návrh navrhovateľa V. I., nar. XX.X.XXXX, bytom O. nad I. na
vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR). Z príloh predložených spolu s návrhom, konkrétne zo

životopisu dlžníka a opisu jeho aktuálnej životnej situácie vyplýva, že tento spolu s manželkou pracuje
v Českej republike, kde žijú aj jeho deti. Zo samotného návrhu vyplýva, že navrhovateľ má pobyt len
na obci.

2. Vzhľadom na uvedené zistenia mal súd pochybnosti o tom, kde sa nachádza centrum hlavných
záujmov dlžníka, v dôsledku čoho predvolal dlžníka na výsluch, na ktorom dňa 27.5.2019 bez účasti

zástupcu (s čím dlžník súhlasil) vypovedal, že v Českej republike býva v dvojizbovom byte v prenájme
spolu s manželkou v spoločnej domácnosti v Prostějove z dôvodu, že manželka tam pracuje už 4 roky.
Dlžník trávi pracovné dni na Slovensku kvôli práci, kde býva na zamestnaneckej ubytovni, pričom na
víkendy sa vracia do ČR. Víkendy trávi s manželkou v ČR alebo idú za matkou manželky do Dubnice nad
Váhom. Mobilného operátora má len českého. Manželka sa chce vrátiť na Slovensko kvôli matke. Dcéra
s vnukom dlžníka žije takisto v ČR v Prostějove, pričom sa chce vrátiť späť na Slovensko. Obvodného

lekára má v ČR, pričom v ČR má hradenú zdravotnú starostlivosť na základe slovenského zdravotného
poistenia.

3. Podľa § 171c ods. 1,2 ZKR, Ak má súd pochybnosti, či dlžník má na území Slovenskej republiky
centrum hlavných záujmov,3b) kedykoľvek počas konania vypočuje dlžníka, najmä ak ide o cudzieho
štátneho príslušníka. Ak súd zistí, že dlžník nemá na území Slovenskej republiky centrum hlavných

záujmov, konanie zastaví. Voči tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

4. Podľa čl. 3 ods. 1 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/848 (ďalej
len nariadenie), Právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území
sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum
hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré

je zistiteľné tretími stranami. V prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných
záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sauplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch
mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. V prípade samostatne
zárobkovo činnej osoby sa za centrum hlavných záujmov považuje hlavné miesto jej podnikania, ak sa

nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa hlavné miesto podnikania fyzickej osoby
neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti
o začatie insolvenčného konania. V prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom
hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje
len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia šiestich

mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.

5. Po oboznámení sa s obsahom podaného návrhu navrhovateľa a jeho príloh a po vykonaní výsluchu
navrhovateľa dospel súd k záveru, že dlžník nemá na území Slovenskej republiky centrum hlavných
záujmov, v dôsledku čoho nemajú súdy SR právomoc začať insolvenčné konanie. Nariadenie definuje
centrum hlavných záujmov (ďalej len COMI) dlžníka ako miesto, z ktorého dlžník pravidelne vykonáva

správuzáujmovajezistiteľnétretímiosobami.Pokiaľsajednáofyzickúosobunepodnikateľa,nariadenie
predpokladá, že COMI fyzickej osoby je miesto jej obvyklého pobytu, pokiaľ sa nepreukáže opak.
Obvyklýpobytpritomniejetrvalýpobytčibydlisko,pričomvšaknemožnovylúčiťichtotožnosť.Obvyklým
pobytom je miesto, kde osoba má centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov s ohľadom na
rodinný/partnerský, pracovný či sociálny život. Po vykonanom dokazovaní výsluchom navrhovateľa a

oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených navrhovateľom spolu s návrhom dospel
súd k záveru, že navrhovateľ má obvyklý pobyt na území ČR. Navrhovateľ už min. 4 roky žije na území
ČR v spoločnej domácnosti s manželkou v prenajatom byte. V ČR trávi prevažnú časť voľného času
a víkendy, pričom na územie SR prichádza na niektoré víkendy len za účelom návštevy svokry. Počas
pracovných dní sa nachádza na území SR len z pracovných dôvodov, kde prebýva na zamestnaneckej

ubytovni. Jeho pobyt na území SR počas pracovných dní tak možno definovať len ako pracovný. Na
základe zistených skutočností je zrejmé, že navrhovateľ má ťažisko svojho života a svojich záujmov
v Českej republike, čomu zodpovedá aj tá skutočnosť, že mobilného operátora má len v ČR a takisto
obvodného lekára má v ČR, keďže tu je jeho obvyklý pobyt a tu trávi prevažnú časť svojho života už
minimálne 4 roky. Takisto tu žije nielen spolu s manželkou ale žije tu i jeho dcéra s vnukom dlžníka, teda

jeho najbližšia rodina (manželka, dcéra, vnuk) žijú na území ČR. Na území SR má pritom dlžník hlásený
pobyt len na obci. Dlžník netvorí spoločnú domácnosť so žiadnou osobou na území SR (v spoločnej
domácnosti žije so svojou manželkou v ČR). Napriek tomu, že niektorí rodinní príslušníci dlžníka (brat,
svokra) žijú na území SR, jedná sa o dospelé osoby, ktoré nie sú odkázané na starostlivosť dlžníka a ich
návštevy nie je možné považovať za dostatočné určenie COMI na území SR. Taktiež súd poukazuje, že

dlžníkovi nebolo možné na území SR úspešne doručiť predvolanie na výsluch. Toto sa podarilo doručiť
dlžníkovi až na adresu jeho obvyklého pobytu v ČR. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
másúdzato,žedlžníkmáobvyklýpobytvČeskejrepublike.Samotnétvrdeniedlžníka,žejehomanželka
s dcérou by sa raz chceli vrátiť späť na územie SR nemôže ovplyvniť fakt, že momentálne dlžník nemá
COMI v SR. Keďže dlžník svojimi tvrdeniami a predloženými listinami nevyvrátil domnienku, že centrum

jeho hlavných záujmov je v ČR, súd nemá za preukázané, že dlžníkov COMI je na území SR, a preto
konanie v súlade s § 171c ods. 2 ZKR zastavil.

6. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

8. V zmysle citovaného ustanovenia súd nepriznal dlžníkovi právo na náhradu trov konania, nakoľko

tento nemal úspech vo veci, keďže v konaní bolo zistené, že dlžník nemá centrum hlavných záujmov na
území SR v dôsledku čoho súd musel konanie zastaviť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia zverejnením v
Obchodnom vestníku prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Za deň doručenia sa považuje deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku.