Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010392
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616010392.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci proti obžalovanému B. X., pre prečin útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13.03.2017, sp. zn. 1T/48/2016, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 13.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného B. X., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e t
a, pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Hore uvedeným rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného B. X.
(ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1
písmeno a/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že:

dňa 30.06.2016 v čase približne o 23.40 hod. v C. na ul. W. č. XX pred hlavným vchodom budovy
Nemocnice s poliklinikou n.o. pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol službu konajúceho príslušníka PZ
W.. T. W., nar. XX.XX.XXXX, H.: XXXXXX, referenta Obvodného oddelenia PZ Topoľčany, Okresného
riaditeľstva PZ Topoľčany tak, že napriek jeho opakujúcej výzve, aby sa obvinený ukľudnil, prestal
nadávať, nebol vulgárny a agresívny a aby upustil od protiprávneho konania, oboma rukami sotil ppráp.
T. W. do oblasti hrude, chytil ho za služobné tričko, mykal ním a roztrhol ho a následne ho päsťou

pravej ruky udrel do tváre v oblasti pravého oka so slovami "Máš po piči vyjebaný policajt", čím spôsobil
poškodenému ppráp. T. W. zranenia a to pomliaždenie mäkkých častí hlavy s dobou liečenia do 7 dní.

Za to mu uložil:
- podľa § 323 odsek 1 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
Trestného zákona a nezistenej priťažujúcej okolnosti, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona

trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov,
- podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu 2 roky.

Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, čo do výroku o vine a treste a voči konaniu, ktoré mu
predchádzalo, odvolaním napadol obžalovaný. V jeho písomných dôvodoch, prostredníctvom obhajcu,

poprel spáchanie skutku, pretože svojim konaním nenaplnil povinné znaky skutkovej podstaty
žalovaného prečinu, ani policajta nemožno automaticky považovať za dôveryhodného svedka,
poškodenývykonalslužobnýzákrokvrozporesozásadamijehovykonávania,tentonezvládolašarvátku
chybne vyhodnotil ako útok na verejného činiteľa. Namietal zákonnosť zaistenia jeho osoby, z čoho
vyvodil aj nezákonnosť následne získaných dôkazov. Na to, že došlo medzi ním a poškodeným k
určitému fyzickému kontaktu musí byť každý zasahujúci policajt pripravený. Navrhol podľa § 321 ods. 1

Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa domáhal oslobodenia spod obžaloby.Alternatívne navrhol uložiť mu alternatívny trest - trest domáceho väzenia, prípadne trest povinnej práce
alebo peňažný trest.

Na verejnom zasadnutí procesné strany uviedli :
- obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch odvolania i návrhoch v ňom uvedených, uviedol, že v
súčasnej dobe si zdroje na svoju obživu zabezpečuje brigádami a pomocnými prácami, pretože školu
ukončil,
- prokurátorka krajskej prokuratúry napadnutý rozsudok považovala za správny a zákonný na základe

zákonného dokazovania, ktorým bola vina obžalovaného dostatočne preukázaná, odvolanie navrhla ako
nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia zistil, že v konaní predchádzajúcom

napadnutému rozsudku:
- nedošlo k procesným chybám charakteru podstatných chýb konania, majúcich charakter porušenia
zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
v zmysle § 371 Tr. por.,
- bolo vykonané dokazovanie za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného a v súlade s

tými zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do Trestného poriadku pri čom nedošlo ani
k porušeniu práv obžalovaného,
- v odôvodnení napadnutého rozsudku sú uvedené právne úvahy, akými sa súd I. stupňa riadil pri
hodnotení dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu veci, právnej kvalifikácie žalovaného skutku, pri
úvahách o druhu a výmere trestu, vrátane špecifikácie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na obsahy vo veci vykonaných dôkazov
vrátane obhajoby obžalovaného ako aj na to, ako sa s nimi vysporiadal (strany 3-9). Súd I. stupňa
hodnotil vykonané dôkazy v súlade s kritériami vyplývajúcimi z § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k
správnemu záveru, že spáchanie žalovaného skutku je obžalovanému spoľahlivo preukázané priamymi

dôkazmi - výpoveďami poškodených T. W. a Q. M., nepriamo súhrnom listinných dôkazov, ktorými bola
obhajoba obžalovaného plne vyvrátená. V tomto smere sa zaoberal a správne vyhodnotil aj obhajobu
obžalovaného, ktorú obžalovaný v zásade zopakoval v rámci odvolacích námietok, ktoré tak nie sú
dôvodné.

Nad rámec argumentácie súdu I. stupňa odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že reálny (skutočný)
postup policajných orgánov voči obžalovanému, bol plne v súlade so zákonom i ustanovením § 85
ods. 2 Tr. por. keď bol zadržaný bezprostredne po tom, čo mal byť spáchaný trestný čin o 23.50 hod.
dňa 30.06.2016 (môže sa tak stať hocikým i policajtom), a následne bol o 01.20 hod. dňa 01.07.2016
odovzdaný vyšetrovateľovi PZ, ktorý o tom informoval prokurátora.

Súd I. stupňa správne zistil, že obžalovaný žalovaným skutkom naplnil všetky formálne znaky skutkovej
podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a to na základe
správnych právnych úvah uvedených na str. 8-9 napadnutého rozsudku. Orgánom činným v trestnom
konaní (vyšetrovateľovi a prokurátorovi) ako aj súdu je možné vytknúť len to, že sa vôbec nezaoberali

tým, že konanie obžalovaného vykazuje aj znaky trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/
Tr. zák.. Tento nedostatok odvolací súd odstrániť nemohol pre prekážku vyplývajúcu zo zásady zákazu
„reformatio in peius“ (odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal).

Súd I. stupňa pri úvahách o druhu a výmere trestu správne zisťoval poľahčujúce i priťažujúce okolnosti,

osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného a spôsob spáchania činu, a v rámci výmery zákonnej
trestnej sadzby 1-5 rokov odňatia slobody uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby, ktorého výkon na základe splnenia zákonných podmienok vyplývajúcich z § 49 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. správne podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu 2 rokov. V tomto smeremožno súdu I. stupňa len vytknúť to, že nevyhodnotil fakt, že obžalovaný spáchal prečin pod vplyvom
alkoholu a tomuto neuložil v skúšobnej dobe zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok (§ 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.). Aj na tento nedostatok však platí horecitovaná zásada.

Alternatívny návrh obžalovaného na uloženie iných druhov trestov - domáceho väzenia, trestu povinnej
práce príp. peňažného trestu, nepovažoval odvolací súd za primerané všetkým okolnostiam prípadu,
spôsobu spáchania činu, i osobe páchateľa, pretože tieto by neboli dostatočné na dosiahnutie účelu
trestu predpokladaného v § 34 ods. 1 Tr. zák. predovšetkým by nevytvorili dostatočné podmienky na

jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov.

Obžalovaný i napriek svojmu mladému veku (23 rokov) sa už druhýkrát dostal do rozporu so zákonom,
musí si osvojiť, že dodržiavanie nielen právnych, ale aj morálnych noriem tvorí základ vedenia riadneho
života občana, ktorému štát garantuje jeho občianske práva, ale ktorý má voči štátu aj určité povinnosti,
medzi ktoré prioritne patrí dodržiavanie právneho poriadku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj

na jeho absolútne nekritický postoj k ním spáchanej trestnej činnosti. Zo správ z miesta bydliska je
obžalovaný hodnotený kladne. Z evidencie priestupkov vyplýva, že v roku 2016 bol 2-krát postihnutý
za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o
priestupkoch (ktorých podstata spočívala v hrubom a vulgárnom správaní, pričom takéto tvorí aj
súčasť žalovaného skutku), kde mu boli uložené sankcie - napomenutia. Ďalej bol postihnutý 4-krát za

priestupky spáchané v doprave. Zo správy zo Strednej odbornej školy techniky a služieb Topoľčany
vyplýva, že vzťah k vrstovníkom bol dobrý, autority rešpektoval, dosahoval slabšie vyučovacie výsledky
(študijný prospech 4.00, z 10 predmetov známka nedostatočný, z 11 predmetov nebol klasifikovaný,
dochádzka slabá 60 neospravedlnených vymeškaných hodín). Od 23.08.2016 do 30.06.2019 má
prerušené štúdium.

Uložený druh výchovného podmienečného trestu odňatia slobody tak zároveň vyjadruje aj dostatočné
morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd nezistiac žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ktoré by boli v prospech

obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok ( § 141 ods. 2 Tr. por. ).