Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. august 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/177/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109210497
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5109210497.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobcu: E. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, W., občan SR, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr.
Tatianou Polkovou so sídlom ul. F. H. č. XXX/XX, XXX XX W., adresa na doručovanie: P. O. T. X, XXX
XX H. X, W., proti žalovaným: v rade 1/ A. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W., P. XXXX/X, občan SR, v rade
2/ Q. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W., P. XXXX/X, občan SR v rade 3/ P. U., nar. X.X.XXXX, bytom W., P.
XXXX/X, občan SR, zastúpeným splnomocneným zástupcom JUDr. Dušanom Chlapíkom, advokátom
so sídlom v W., J. XX, o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena,

o odvolaní žalovaného v rade 3/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 4C/65/2009-288 zo dňa 10.
07. 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že darovacia zmluva uzavretá medzi darcami Q. U.,
rod. R., nar. XX.X.XXXX a P. U., rod. U., nar. X.X.XXXX a obdarovaným A. K.., rod. U., nar. XX.X.XXXX,
ktorou darcovia previedli na obdarovaného byt č. 48 v obytnom dome súp. č. XXXX v W. na ulici P.,

vo vchode č. X na 8.p., nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. 7784 KN spolu so spoluvlastníckym
podielom vo výške 736/52183-ín k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytného domu súp.
č. XXXX nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. 7784 KN a k pozemku parc. č. 7784 KN - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 838 m2 zapísané na Okresnom úrade v Žiline, Katastrálnom odbore na LV
č. XXXX a zmluva o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania
darovaných nehnuteľností, a to bytu č. 48 v obytnom dome súp. č. XXXX v Žiline na ulici P., vo vchode
č. X na 8.p., nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. 7784 KN spolu so spoluvlastníckym podielom

vo výške 736/52183-ín k spoločným častiam a spoločným zariadeniam obytného domu súp. č. XXXX
nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. 7784 KN a k pozemku parc. č. 7784 KN - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 838 m2 zapísané na Okresnom úrade v Žiline, v Katastrálnom odbore na LV č.
XXXX, uzavretá medzi oprávnenými z vecného bremena Q. U., rod. R., nar. XX.X.XXXX a P. U., rod. U.,
nar. X.X.XXXX a povinným z vecného bremena A. U., nar. XX.X.XXXX, ktorých vklad správa katastra
povolila pod č. V 1334/09 dňa 19.2.2009 sú voči žalobcovi právne neúčinné. Zároveň uložil žalovaným
v rade 1/ - 3/ spoločne a nerozdielne povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.149,11 € do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je v celom
rozsahu dôvodný. V intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu č. k. 5Co/301/2013-216 zo dňa25.2.2014 sa súd zaoberal otázkou vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v rade 3/. Podľa ustálenej
judikatúry sa vzťahy manželov ohľadne vecí, ktoré patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, a
to v období, keď toto spoluvlastníctvo síce už zaniklo, ale nebolo ešte vykonané jeho vyporiadanie,

riadia ustanoveniami o BSM, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie (§ 853
OZ). K vyporiadaniu BSM po jeho zániku dochádza podľa zásad uvedených v ust. § 149 ods. 4 OZ.
Právne účinky vyporiadania nastávajú dňom, keď došlo k dohode o vyporiadaní, alebo keď nadobudlo
právoplatnosť súdne rozhodnutie o vyporiadaní BSM, alebo márnym uplynutím trojročnej lehoty od
zánikuBSM,vktorejnedošlokuzatvoreniudohodyovyporiadaníBSM,alebonebolnasúdpodanýnávrh

ne jeho vyporiadanie. Z uvedeného vyplýva, že veci, ktoré nadobudli manželia do BSM, sa nachádzajú
počas troch rokov od zániku BSM, resp. do jeho vyporiadania dohodou alebo súdnym rozhodnutím, v
režime BSM, a až po vyporiadaní BSM dohodou, súdnym rozhodnutím alebo uplynutím doby 3 rokov
veci pôvodne patriace do BSM nadobudnú charakter vecí v podielovom spoluvlastníctve. Judikatúra vo
vzťahu k inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva ďalej vyvodila, že pre pohľadávku veriteľa len voči
jednému z bývalých manželov vzniknutú za trvania manželstva možno nariadiť exekúciu predajom vecí

patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, ak vyporiadanie spoločného majetku dohodou manželov
alebo rozhodnutím súdu nebolo doteraz vykonané (R 58/1973, Rc 74/2004), pričom nevyhnutnou
podmienkou pre použitie majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo (zaniknuté a nevyporiadané
BSM) je vznik pohľadávky za trvania manželstva. Pokiaľ by teda pohľadávka vznikla veriteľovi až
po rozvode manželstva, nemožno použiť majetok nachádzajúci sa v bezpodielovom spoluvlastníctve

bývalých manželov bez ohľadu na to, že takáto pohľadávka vznikla síce po rozvode, ale ešte predtým,
ako bolo rozvodom zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané. V konaní bolo nesporné, že
sa jedná o pohľadávku pôvodného žalobcu ako veriteľa voči žalovanej v rade 2/ vzniknutú za trvania
manželstva.
S poukazom na ustálenú judikatúru súd dospel k záveru, že vecná pasívna legitimácia žalovaného v

rade 3/ (manžela žalovanej v rade 2/) ako dlžníka resp. spoludlžníka vo vzťahu ku žalobcovi (pôvodnému
žalobcovi), je daná a na prejednávaný prípad pri posudzovaní vzťahov manželov - žalovaných v
rade 2/ a 3/ ohľadne veci - predmetného bytu č. č. 48, s ktorou vecou manželia disponovali ako
darcovia uzatvorením darovacej zmluvy so žalovaným v rade 1/ (synom žalovaných v rade 2/ a 3/) ako
obdarovaným dňa 17.2.2009, pričom súčasne s uzatvorením darovacej zmluvy bola uzatvorená i zmluva

o zriadení vecného bremena práva doživotného bývania a užívania darovaných nehnuteľností darujúcim
rodičom, súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, ktoré upravujú vzťahy žalovaných v rade 2/ a 3/ svojím obsahom a účelom im najbližšie (§
853 OZ), keďže v období, keď žalovaní v rade 2/ a 3/ disponovali s predmetnou nehnuteľnosťou, ich
BSM už bolo síce zaniknuté, ale nebolo ešte vykonané jeho vyporiadanie. Vzhľadom na dátum podania

návrhu na začatie konania, ktorý bol podaný osobne dňa 30.4.2009 a vzhľadom na dátum nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku o zrušení BSM žalovaných v rade 2/ a 3/ za trvania manželstva, ktorý rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 6.12.2008, je možné konštatovať, že BSM žalovaných v rade 2/ a 3/ ani ku
dňu podania návrhu nemohlo byť vysporiadané podľa ust. § 149 ods. 4 OZ uplynutím 3 rokov od jeho
zániku. Pre úplnosť súd poukazuje i na vyhlásenie účastníkov darovacej zmluvy so zriadením vecného

bremena uzatvorenej dňa 17.2.2009 v čl. I. bode 1. zmluvy, v ktorom darcovia P. U. a Q. U. výslovne
uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi prevádzaných nehnuteľností. Z darovacej zmluvy je teda
tiežzrejmé(aúčastnícizmluvysitohobolivedomí),žepredmetomzmluvy bolanehnuteľnosťpatriacado
BSM,ktorésícebolosúčinnosťouod6.12.2008rozsudkomOkresnéhosúduŽilinač.k.17C201/2008-19
zrušené, nebolo však vysporiadané dohodou, ani rozhodnutím súdu a ani uplynutím doby troch rokov

od zániku BSM. Došlo teda k prevodu vlastníckeho práva k veci patriacej do BSM žalovaných 2/ a 3/ a s
poukazom na ust. § 147 ods. 1 OZ môže byť pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla
za trvania manželstva, pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Pohľadávka žalobcu sa stala vykonateľnou za trvania manželstva a zároveň
na trvania BSM, pretože v tomto období nedošlo k vyporiadaniu BSM.

Súd následne po ustálení otázky vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v rade 3/ vzhľadom na
splnenie všetkých predpokladov pre úspešné odporovanie právnemu úkonu (dňa 17.2.2009 uzatvorenej
darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena) návrhu na začatie konania v celom rozsahu
vyhovel, a to z nasledovných dôvodov:
Súd mal v konaní preukázané z právoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 189/2003-192

zo dňa 7.8.2007 a z rozsudku Krajského súdu Žilina č.k. 13Cob/502/2007 zo dňa 13.11.2008, že
pohľadávka žalobcu je vymáhateľná. I keď si dlžníčka podľa tvrdenia žalobcu splnila voči veriteľovi
záväzok v časti istiny, keď dňa 27.11.2008 uhradila istinu vo výške 162.142,- Sk a trovy prvostupňového
a odvolacieho konania, súdom priznaný úrok z omeškania vo výške 789.326,72 Sk (26.200,85 eur)doposiaľ neuhradila a predmetná pohľadávka žalobcu je predmetom exekúcie č.k. 24Er/231/2009, EX
60/2009.
Žalovaný 1/, na ktorom bolo dôkazné bremeno preukázať súdu, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol

poznať úmysel darcov - svojich rodičov, ukrátiť veriteľa, toto bremeno neuniesol. Pokiaľ žalovaný tvrdil,
že darovacia zmluva bola uzatvorená na základe vôle rodičov riešiť ich nezhody ohľadom platenia
za služby spojené s užívaním bytu vyporiadaním vlastníctva k bytu a nebol informovaný o záväzkoch
svojej matky vzniknutých pri jej podnikaní, súd uvedeným tvrdeniam žalovaného 1/ neuveril. Vo svojej
výpovedi si žalovaný 1/ protirečil pri otázke súdu týkajúce sa uhrádzania platieb za byt a protirečil

si aj pri uvádzaní dôvodov, pre ktoré došlo k prevodu vlastníckeho práva darovacou zmluvou. Po
vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že tvrdenia, ktoré uvádzal žalovaný 1/ na svoju obranu,
vyzneli nepresvedčivo a tvrdený dôvod, pre ktorý malo dôjsť k prevodu bytu na osobu žalovaného 1/,
nikdy neexistoval, keďže platby za byt sú realizované tak, ako boli tieto realizované aj v minulosti, a
to bezhotovostným prevodom z účtu žalovaného 3/, pričom ostatní užívatelia bytu, teda žalovaní v
rade 1/ a 2/ žalovanému 3/ na platby za byt prispievajú a platby realizuje priamo žalovaný 3/. Tvrdený

medzičlánok - žalovaný v rade 1/, na ktorého bolo vlastníctvo k bytu darovacou zmluvou prevedené za
účelom zabezpečenia plynulého platenia za byt, je vlastne v tomto procese nadbytočný, keďže sa podľa
vlastného vyjadrenia v byte zdržiava minimálne, na byt len prispieva svojmu otcovi a s matkou vôbec
nekomunikuje. Taktiež tvrdenia žalovaného 1/ o tom, že dôvodom prevodu bytu bolo, že rodičia nemali
peniaze, aby vyplatili jeden druhého z bytu, v konaní preukázané neboli. Súd vyhodnotil ako účelové

tvrdenia žalovaného v rade 1/, ako on chápal dôvod prevodu predmetného bytu do jeho vlastníctva.
Všetky preukázané skutočnosti vo vzájomnej súvislosti preukazujú dôvodnosť žalobného návrhu a úplne
spochybňujú obranu žalovaného 1/, ktorý pri náležitej starostlivosti úmysel darcov poznať mohol, pričom
súd dospel k záveru, že je vylúčené, aby tento nepoznal. Navyše mal súd zo správy spoločnosti Bytterm
a.s. Žilina zo dňa 14.12.2009 preukázané, že Bytterm a.s. ako správca domu P. XXXX/X eviduje ako

vlastníkov bytu č. 48 p. P. U. a manželku Q. U., teda žalovaných v rade 2/ a 3/ a nie žalovaného v rade
1/, z čoho vyplýva, že žalovaný 1/ sa ako nový nadobúdateľ bytu o záležitosti súvisiace s vlastníctvom
bytu vôbec nezaujímal, teda prevod vlastníckeho práva k bytu na žalovaného 1/ bol vyslovene formálnou
záležitosťou za účelom ukrátenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Všetky úkony žalovaných boli
vykonané účelovo a na seba nadväzujúc s cieľom chrániť majetok žalovaných 2/ a 3/ pred veriteľom.

Zároveň mal súd preukázané, že žalovaná v rade 2/, matka žalovaného 1/, ako dlžník veriteľa - žalobcu
kvalifikovane zmenšila svoj majetok, keďže žiadny iný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie
veriteľovej vymáhanej pohľadávky, nevlastní. V konaní bolo síce preukázané, že žalovaná 2/ je
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území A. P.. Vzhľadom však na
minoritný podiel žalovanej v rade 2/ v predmetných nehnuteľnostiach v kat. území A. P. súd dospel k

záveru, že uspokojenie veriteľa vykonaním exekúcie predajom spoluvlastníckeho podielu v uvedených
nehnuteľností by bolo nereálne, čoho dôkazom je aj dĺžka exekučného konania. V exekučnom konaní
vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom bola zistená znaleckým posudkom
všeobecná cena nehnuteľností, ktorá predstavovala len 4.294,74 €, teda sumu nedostatočnú na
uspokojenie nároku navrhovateľa vo výške 26.200,85 €.

Po zrušení rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 15.10.2010, č. k. 4C/65/2009 uznesením KS Žilina
č.k. 5Co/63/2011 zo dňa 27.4.2011 mal súd doplneným dokazovaním správami realitných kancelárií
WFG reality, s.r.o. a Realitná kancelária RED, s.r.o. nesporne preukázané, že zriadené vecné bremeno
spôsobuje nezáujem o nadobudnutie takýchto nehnuteľností a v prípade, že dochádza k odpredaju
nehnuteľností, na ktorých bolo zriadené vecné bremeno, nehnuteľnosti sa nikdy s takouto ťarchou

neprevádzajú a vecné bremená zanikajú dohodou pred uzatvorením kúpnej zmluvy, alebo súčasne s
jej uzatvorením. Vzhľadom na skutočnosť, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu v konkrétnom
prejednávanom prípade je právom užívania žalovaných 2/ a 3/ predmetného bytu, ktorý byt užívajú
bezodplatne a uhrádzajú si len platby za služby spojené s užívaním tohto bytu, je zrejmé, že žalovaní 2/
a 3/ na takto zriadenom vecnom bremene profitujú tým, že neplatia vlastníkovi bytu nájomné za užívanie

bytu. Uzatvorením dohody o zriadení práva vecného bremena bola naplnená skutková podstata § 42a
ods. 3 OZ - žalovaným 2/ a 3/ vznikol právnym úkonom uzatvorenia darovacej zmluvy v spojitosti s
uzatvorením dohody o zriadení vecného bremena prospech. Tieto právne úkony urobila žalovaná v
rade 2/ ako dlžník v prospech všetkých na právnych úkonoch zúčastnených osôb. V prípade darovacej
zmluvy by žalovaná 2/, ak by ostala zmluva voči žalobcovi účinná, zabránila uspokojiť sa veriteľovi -

žalobcovi z predaja bytu pri exekúcii. V prípade dohody o zriadení vecného bremena by došlo k sťaženiu
predaja bytu vzhľadom na takúto existujúcu ťarchu, pričom byt by sa podarilo odpredať len v prípade, že
vecné bremeno by bolo pred predajom bytu, alebo pri uzatvorení kúpnej zmluvy zrušené. Navyše zmluva
o zriadení vecného bremena neobsahovala žiadny údaj o odplatnosti tohto práva, z čoho vyplýva, ževecné bremeno bolo zriadené bezodplatne, pričom s poukazom na § 151 n OZ je oprávnený z vecného
bremena povinný znášať len primerané náklady na zachovanie veci a jej opravy.
Pre úplnosť súd uvádza, že čo sa týka preukázania úmyslu účastníkov darovacej zmluvy a zmluvy o

zriadení vecného bremena ukrátiť veriteľa, v tomto prípade je úmysel zrejmý, snahou účastníkov zmluvy
- oprávnených z vecného bremena bolo zabezpečiť si možnosť bývania v darovanom byte doživotne,
aj po prevode vlastníckeho práva na obdarovaného a priamo súvisí s úmyslom ukrátiť veriteľa týmito
právnymi úkonmi.
Pokiaľ právny zástupca žalovaných namietol vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu s tým, že nebola naňho

postúpená pohľadávka, a to v rozsahu, v akom vznikol pôvodnému žalobcovi nárok voči žalovanej v
rade 2/ na zaplatenie príslušenstva sumy, ktorá bola priznaná žalobcovi rozsudkom Okresného súdu
Žilina č.k. 19Cb 189/2003-192 zo dňa 7.8.2007 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k.
13Cob/502/2007 zo dňa 13.11.2008, s poukazom na ustanovenie § 524 ods. 2 OZ, podľa ktorého
s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, prešlo
na postupníka zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou medzi pôvodným žalobcom a terajším

žalobcom dňa 14.03.2014 i právo na zaplatenie príslušenstva postúpenej pohľadávky vo výške 5.382,26
Eur.Uvedenévyplývanielenzozákonnéhoustanovenia§524ods.2OZ,alebolovýslovnedohodnutéiv
zmluveopostúpenípohľadávkyzodňa14.03.2014,atovčlánkuIIbode2.2zmluvy.Vzmyslecitovaného
zákonného ustanovenia prešlo na terajšieho žalobcu i právo odporovať uzatvorenej darovacej zmluve a
zmluveozriadenívecnéhobremena.Námietkanedostatkuvecnejaktívnejlegitimácieterajšiehožalobcu

vznesená žalovanými je preto nedôvodná. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný v rade 3/. V podanom odvolaní poukázal
na skutočnosť, že súd za celý čas trvania sporu aplikoval na danú vec ust. § 147 ods. 1 OZ. V
predmetnej veci ide v zmysle ust. § 42a ods. 1, 2 OZ o odporovaciu žalobu, ktorou možno odporovať len

proti právnym úkonom dlžníka. Žalovaný v rade 3/ P. U. nebol dlžníkom veriteľa. V spore o zaplatenie
pohľadávky 26.200,25 eur boli účastníkmi konania žalobca a žalovaná v rade 2/, ktorá bola rozsudkom
Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb 189/2003 právoplatným a vykonateľným dňa 19. 1. 2009 (po zániku
BSM) zaviazaná k zaplateniu pohľadávky. Táto pohľadávka vznikla z podnikateľskej činnosti žalovanej
v rade 2/, o existencii ktorej, ako bolo v konaní preukázané, nemal žalovaný v rade 3/ žiadnu vedomosť.

Žalovaný v rade 3/ ako jeden z účastníkov darovacej zmluvy zo dňa 19. 2. 2009 nebol dlžníkom veriteľa,
z ktorého dôvodu právny úkon ním urobený nie je odporovateľným právnym úkonom a žalovaný v rade
3/ nemá pasívnu vecnú legitimáciu v konaní o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy. Zmluva o zriadení
vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania, predstavuje právny úkon, ktorým sa toto
právo zriadilo samostatne pre žalovanú v rade 2/ a samostatne pre žalovaného v rade 3/. Uvedená

zmluva v časti samostatného doživotného práva užívania bytu P. U. bola uzavretá medzi A. U. ako
vlastníkom bytu, pričom ani A. U. nie je voči veriteľovi žiadnym dlžníkom a teda nejde vonkoncom o
odporovateľný právny úkon a ani nie je daná ani pasívna vecná legitimácia žalovaného v rade 3/ v tomto
spore.
Vzhľadom na dôvody odvolania žalovaný v rade 3/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil tak, že konanie voči žalovanému v rade 3/ zastaví a žalobný návrh žalobcu zamietne.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý rozsudok napadnutý odvolaním považuje
za vecne správny, a s odkazom na aktuálnu judikatúru vzťahujúcu sa k meritu veci aj za zákonný a
rešpektujúci princíp spravodlivosti.

5. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných

procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň
v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojenís ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k

vydaniurozhodnutiaavyporiadalsasrozhodujúcimi skutočnosťami.Rozhodnutieprvostupňovéhosúdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa
okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté
právne závery.

11. Okresný súd detailne, v súlade s právnou úpravou a s odkazom na ustálenú judikatúru rozobral

otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v rade 3/ ako aj otázku ukrátenia veriteľa, ktoré boli v
predchádzajúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu dôvodmi zrušenia rozhodnutí súdu prvej inštancie.

12.Vovzťahukotázkepasívnejvecnejlegitimáciežalovanéhovrade3/odvolacísúdlenprezdôraznenie
správnosti rozhodnutia súd prvej inštancie poukazuje na viaceré okolnosti prejednávanej veci. V konaní

bolo nesporné, že sa jedná o pohľadávku pôvodného žalobcu ako veriteľa voči žalovanej v rade 2/, ktorá
vznikla za trvania manželstva (so žalovaným v rade 3/). Predmetom darovacej zmluvy uzavretej 17. 2.
2009 medzi žalovanou v rade 2/ a žalovaným v rade 3/ na strane darcov a žalovaným v rade 1/ ako
obdarovaným bola nehnuteľnosť patriaca do BSM, ktoré bolo síce na základe rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. 17C/201/2008-19 s účinnosťou od 6. 12. 2008 zrušené, avšak nedošlo k jeho vyporiadaniu ani

dohodou, ani rozhodnutím súdu a ani uplynutím doby 3 rokov od zániku BSM. Podľa ustálenej judikatúry
savzťahymanželovohľadnevecí,ktorépatriadoichbezpodielovéhospoluvlastníctva,atovobdobí,keď
toto spoluvlastníctvo síce už zaniklo, ale nebolo ešte vykonané jeho vyporiadanie, riadia ustanoveniami
o BSM, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie (§ 853 OZ). Konštatovanie súdu,
že predmetom darovacej zmluvy bola nehnuteľnosť patriaca do BSM potvrdzuje i vyhlásenie samotných

darcov v predmetnej zmluve, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi prevádzanej nehnuteľnosti.

13. Pokiaľ ide naplnenie podmienok odporovateľnosti právneho úkonu - uzavretie darovacej zmluvy a
zmluvy o zriadení vecného bremena s úmyslom ukrátiť veriteľa, je potrebné jednoznačne vychádzať
z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie. Pritom prvotne treba uviesť, že žalovaný v rade

1/ neuniesol dôkazné bremeno, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel darcov -
svojich rodičov ukrátiť veriteľa. Tvrdenia, ktoré uvádzal žalovaný v rade 1/ na svoju obranu vyzneli
nepresvedčivo, nakoľko si sám žalovaný v rade 1/ vo viacerých z nich protirečil. Všetky preukázané
skutočnosti vo vzájomnej súvislosti - zrušenie BSM žalovaných v rade 2/ a 3/ za trvania manželstva
rozsudkom Okresného súdu Žilina 17C 201/2008 zo dňa 10.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť

6.12.2008, zaviazanie žalovanej v rade 2/ vo vzťahu k žalobcovi k povinnosti zaplatiť mu sumu 162.146,-
Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,2 % denne od 31.3. 2002 do zaplatenia na základe 2009
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 189/2003-192 zo dňa 7.8.2007 v spojitosti s rozsudkom
Krajského súdu Žilina č.k. 13Cob/502/2007 zo dňa 13.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa19.1.2009 a následné uzatvorenie darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena dňa
17.2.2009, ktorých vklad bol správou katastra povolený dňa 19.2.2009, preukázali dôvodnosť žalobného
návrhu a zároveň úplne spochybnili obranu žalovaného v rade 1/. Navyše žalovaná v rade 2/ ako dlžník

veriteľa - žalobcu preukázateľne zmenšila svoj majetok, keďže žiadny iný majetok, treba zdôrazniť,
ktorý by postačoval na uspokojenie veriteľovej vymáhanej pohľadávky, nevlastnila. Navyše už samotné
zriadenie vecného bremena na predmete darovacej zmluvy u prípadných záujemcov o predmetný
byt vyvoláva prekážku predaja, ktorá je síce odstrániteľná, avšak prvotne spôsobuje nezáujem o
nadobudnutie takejto nehnuteľnosti.

14. Úvahy okresného súdu v prejednávanej veci neboli ľubovoľné, ale vychádzali z dostatočne zisteného
skutkového stavu a zodpovedali skutočnostiam, ktoré dokazovaním boli zistené. Okresný súd v
prejednávanej veci teda na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový stav a následne
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 191 ods. 1 CSP a správne vo veci
rozhodol.

15. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)