Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/844/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215850
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6612215850.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, zast.: advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s. r. o., IČO: 36 864 421, so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská
republika-MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlom81311Bratislava,Župnénámestie
13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 30. 08. 2013

proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 13C/99/2012-52 zo dňa 12. 07. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol: „Žalobou podanou na tunajší súd dňa 27.09.2012 sa žalobca

voči žalovanému domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala žalobcovi
vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lučenec v exekučných konaniach vedených
na Okresnom súde Lučenec pod spisovými značkami 8Er/15/2009, 10Er/957/2010, 5Er/805/2010,
9Er/114/2009, 12Er/14/2009, 14Er/17/2009 a 5Er/1140/2009, tým že nerozhodol v zákonom stanovenej
lehote o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.07.2013 žalobca poukázal na skutočnosť,
že už v podanej žalobe označil skutočnosti, pre ktoré má byť vylúčený sudca poverený prejednaním
a rozhodnutím veci, keď mu bolo doručené uznesenie krajského súdu o tom, že sudcovia Okresného
súdu Lučenec nie sú z prejednávania veci vylúčení, s čím žalobca zásadne nesúhlasí. Má za to, že
sú dané objektívne dôvody na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Lučenec a rozhodnutie
krajského súdu hodnotí žalobca ako nesprávne a zakladajúce zásah do jeho základných práv. Z dôvodu

dosiahnutia ochrany svojich práv podal žalobca sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorú zároveň priložil
k podaniu. Vzhľadom na podanú sťažnosť na Ústavný súd SR podľa čl. 127 Ústavy SR požiadal
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu o prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení
práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie
rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Má za to, že

sú dané dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. a § 109 ods. 2 písm. c/ O. s.
p., keď ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť
a zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať výzvam pre rozhodnutie súdu.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený
riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný

právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie
stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. upravuje prípady, keď je súd obligatórne povinný prerušiť

konanie v prípade, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť ani ako
otázku predbežnú. Ide predovšetkým o otázky uvedené v ustanovení § 135 ods. 1 O. s. p.. K prerušeniu
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. súd fakultatívne pristúpi vtedy, ak prebieha iné konanie
alebo ak dal podnet na také konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu a ktorú by si inak mohol predbežne vyriešiť sám (§ 135 ods. 2 O. s. p.).

V danom prípade žalobca návrh na prerušenie konania odôvodnil podaním ústavnej sťažnosti pre
porušeniezákladnéhoprávanasúdnuochranu,keďpodľajehonázorukrajskýsúdnesprávnerozhodolo
nevylúčení sudcov Okresného súdu Lučenec z prejednania predmetnej právnej veci, a preto je potrebné
vyčkať na rozhodnutie ústavného súdu o tejto sťažnosti. Podanie sťažnosti na ústavný súd však žalobca
nijako nepreukázal (napr. dokladom preukazujúcim odoslanie takej sťažnosti, resp. potvrdením o prijatí

takej sťažnosti ústavným súdom), keď iba zo samotnej fotokópie sťažnosti nevyplynulo, že taká sťažnosť
bola skutočne na ústavný súd podaná, pričom je na účastníkovi, ktorý podáva určitý procesný návrh,
aby svoje tvrdenia odôvodňujúce podanie takého návrhu aj riadne a hodnoverne preukázal.

V predmetnej veci zaujatosť zákonného sudcu, ktorý vec prejednáva, žalobca namietal už v podanej

žalobe. O jeho námietke bolo rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom nadriadeným
postupom podľa § 16 ods. 1 O. s. p.. Vo veciach, ktoré sa pôvodne viedli na tunajšom súde
pod sp. zn. 13C/99/2012, 13C/100/2012, 13C/103/2012, 13C/108/2012, 13C/140/2012, 13C/142/2012,
13C/147/2012, zákonný sudca JUDr. Ján Šulaj nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania týchto
vecí, keďže nebol zákonným sudcom v predmetných exekučných veciach. Súd bol toho názoru, že

keďže si žalobca uplatnil svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu a o jeho námietke už bolo
zákonným postupom rozhodnuté, súd nevidel dôvody pre prerušenie konania, a preto jeho návrh na
prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

Súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka majúca význam

pre rozhodnutie súdu, keďže v danom prípade ide o otázku procesného charakteru, ktorá nemá priamy
dopad na posúdenie nároku žalobcu, t. j. nemá priamy súvis s vyriešením sporu vo veci samej, a teda
nejde o prejudiciálnu otázku, od ktorej vyriešenia priamo závisí výsledok sporu. Súd preto v danom
prípade, rešpektujúc rozhodnutie krajského súdu ako nadradeného orgánu, má za to, že dôvod na
prerušenie konania podľa vyššie uvedených ustanovení zákona nie je daný.

Ustanovenie § 135 O. s. p. ukladá súdu povinnosť rešpektovať okrem iného aj rozhodnutia ústavného
súdu, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, avšak v uvedenej veci nie je ústavným súdom
doposiaľ o tejto otázke rozhodnuté, pričom sa nejedná o otázku, ktorú by nebol všeobecný súd v zmysle
§ 135 ods. 1 O. s. p. oprávnený riešiť. Naopak, súd je povinný sa touto otázkou zaoberať a v súdenej

veci bola predmetná otázka aj náležite v zmysle príslušných ustanovení O. s. p. posúdená. V týchto
intenciách súd dôvody na prerušenie konania podľa vyššie citovaných ustanovení nepovažoval za dané,
preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol.

Pretože súd v skutočnostiach uvádzaných žalobcom nevidí dôvod na prerušenie tohto konania či už
podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. alebo § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., nepovažujúc za takýto dôvod
ani sťažnosť žalobcu spojenú s návrhom na odklad vykonateľnosti (a to ani v prípade, ak ju skutočne
žalobca podal na ústavný súd), rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia“.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa navrhovateľ odvolal. Okresnému súdu vytkol, že
nekonkretizuje prečo sa v čase rozhodovania domnieval, že neboli splnené podmienky na prerušenie
konania. Navrhovateľ ďalej v odvolaní okrem iných skutočností uviedol, že on riadne a včas požiadal
o prerušenie konania a uviedol dôležité dôvody, pričom predložil súdu listiny spájané s označenýmidôvodmi, teoreticky rozobral otázku kedy podľa neho je sudca z prejednávania a rozhodovania vylúčený,
a kedy vo veci rozhoduje zákonný sudca.
Záverom uviedol: „S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby, žiadame,

aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu zo dňa 12. 07. 2013 sp. zn. 13C/99/2012 a vec vrátil
tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
OSP a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť uznesenia súdu
prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď zamietol návrh na
prerušenie konania. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho
uznesenia. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že nie je dôvod na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1, písm. b) OSP, pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže
preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že neexistuje ani dôvod na prerušenie
konania podľa ust. § 109 ods. 2, písm. c) OSP, pretože neprebieha konanie, v ktorom by sa riešila
otázka, ktorá má pre rozhodnutie v tejto veci význam. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z rozhodnutia

súdu prvého stupňa vyplýva, že okresný súd sa „nedomnieval“, ale zistil a rozhodol, že nie sú splnené
podmienky na prerušenie konania. Dôvod svojich záverov súd prvého stupňa zrozumiteľne v rozhodnutí
vysvetlil.

Senát odvolacieho súdu už viackrát v súvislosti s preskúmateľnosťou rozhodnutia zdôraznil, že

rozhodnutie nemusí byť nepreskúmateľné, keď účastník vyhlási, že mu nerozumie. Stačí, keď
rozhodnutie súdu je vo všeobecnosti zrozumiteľné, jasné a presvedčivé. Na ďalšie navrhovateľom v
odvolaní vytýkané pochybenia okresného súdu odvolací súd neprihliadal, pretože sa netýkajú okolností
vydania konkrétneho rozhodnutia, ani skutkových alebo právnych záverov súdu prvého stupňa.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.