Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. jún 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/199/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509202821
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2509202821.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcov: 1/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.
X, L., zastúpený Mgr. Miroslavom Šandrikom, advokátom, Štrážovská 625/1, Vrbové, 2/ P. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. X, L., proti žalovaným: 1/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 2/ H. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R.. V. X, L., 3/ A-Team Security, a.s., Miletičova 23, Bratislava, o vydanie
vecí, o odvolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 8. januára 2018, č.k.
9C/46/2009-261, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby žalobcu
1/ a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ majú nárok voči žalobcovi 1/ na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali
na žalovaných 1/ - 3/ povinnosti vydať im hnuteľné veci konkrétne opísané v žalobnom petite. V žalobe
dôvodili, že nehnuteľnosť, v ktorej žalobcovia 1/, 2/ bývali, bola vydražená v prospech žalovaného
1/, ktorý bol ako vlastník zapísaný na LV. Následne boli žalovaným 1/ žalobcovia 1/, 2/ vyzvaní, aby
nehnuteľnosť vypratali. Na vysťahovanie žalobcov žalovaný 1/ splnomocnil súkromnú bezpečnostnú
službu a tiež žalovaného 2/. Dňa 24.3.2007 sa k nehnuteľnostiam dostavili žalovaný 2/ s pracovníkmi
žalovaného 3/. Žalobcovia nesúhlasili s vysťahovaním, keďže dražbu napadli na súde. Napriek privolanej
polícii sa nepodarilo zabrániť tomu, aby boli žalobcovia pod hrozbou násilia vysťahovaní. Žalovaní 2/ a
3/ zostali v noci z 24. na 25.3.2007 v nehnuteľnosti spolu so žalobcami a ich deťmi. Počas zásahu mal
žalobca 1/ menšiu srdcovú príhodu. Dňa 25.3.2007 polícia po príchode vyzvala žalobcov na dobrovoľné
opustenie predmetných nehnuteľností. Títo v snahe predísť násilnostiam opustili s cieľom podať trestné
oznámenie na príslušnom policajnom útvare nehnuteľnosť. Akonáhle túto opustili, všetky ich osobné
veci a nábytok boli dňa 25.3.2007 vyložené do vestibulu bytového domu na Y. ul. č. X v L. a boli tam
ponechané bez súpisu a bez zabezpečenia proti odcudzeniu a poškodeniu. Žalobcovia ako vlastníci
týchto hnuteľných vecí tieto odniesli dňa 25.5.2007 z vestibulu a vykonali aj ich súpis s J. B.. Nikto
zo žalovaných nevyzýval žalobcov v období od 25.3.2007 na prevzatie si svojich hnuteľných vecí. K
25.5.2007 sa už jednalo len o zbytok hnuteľných vecí, keďže mnohé veci, ktoré žalobcovia vlastnili boli
v období od 25.3. do 25.5.2007 odcudzené. Primárne žiadali, aby súd uložil žalovaným povinnosť vydať
tieto odcudzené stratené veci s tým, že keby aj žalovaní 1/ - 3/ ako porušovatelia vlastníckych práv
žalobcov už tieto veci u seba nemali, vzniká im zodpovednosť za škodu. Druhým petitom, označeným
ako eventuálny, sa domáhali, aby súd žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne
a nerozdielne sumu 7.154,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z tejto sumy od 26.3.2007
do zaplatenia. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 8.1.2018 súd konanie o zaplatenie sumy

7.154,70 eur s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie. Predmetom tohto konania tak zostala
len žaloba žalobcov o vydanie hnuteľných vecí špecifikovaných v žalobe. Súd na základe vykonaného
dokazovania zistil, že dňa 24.3.2007 k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na Y. ulici č. X, katastrálne územie
J., okres L. X, zapísaný na LV č. XXXX, sa dostavil žalovaný 2/ so splnomocnením od žalovaného 1/
s pracovníkmi žalovaného 3/. Žalobcovia v snahe predísť násilnostiam nehnuteľnosti opustili s cieľom
podať trestné oznámenie na príslušnom policajnom útvare. Dňa 25.3.2007 boli hnuteľné veci žalobcov
vyložené do vestibulu bytového domu na Y. ulici č. X v L. a boli tam ponechané. Nedošlo k spísaniu
zoznamu uvedených vecí. Žalobcovia dňa 25.5.2007 odniesli veci z vestibulu bytového domu a tiež v
tento deň sa vykonal aj súpis týchto vecí J. B.. Žalobcovia boli vlastníkmi hnuteľných vecí uvedených
v žalobe. Z výsluchu Z. L. súd zistil, že plyšového medveďa v zostatkovej hodnote 99,24 eur dostala
ako dar k 15. narodeninám od kamarátok. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 126 ods. 1, 2,
podľa § 123 OZ. Žaloba na vydanie veci je žaloba, ktorou sa vlastník hmotnej veci domáha ochrany proti
tomu, kto mu ju neprávom zadržiava, t.j. zadržiava bez právneho dôvodu, zbavuje tak vlastníka možnosti
výkonu vlastníckeho práva a zároveň mu odmieta vydať vec. Podmienkami úspešnosti indikačnej
žaloby je, že vlastník veci musí preukázať existenciu vlastníckeho práva, oprávnenej držby alebo
detencie k veci vydanie ktorej žiada, vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka ale v moci inej
osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať a žalovaný veci protiprávne zadržiava. Aktívnu legitimáciu
má vlastník protiprávne zadržiavanej veci, pričom vec sa nenachádza v jeho faktickej moci. Pasívnu
legitimáciu má ten, kto má spornú vec fakticky vo svojej moci a hoci ju môže vydať neprávom to
však odopiera urobiť. Predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je tiež okolnosť, že žalovaný
má spornú vec ku dňu podania žaloby neoprávnene u seba. Žaloba nemôže úspešne smerovať proti
tomu, komu bola vec pôvodne odovzdaná, ak ju už u seba nemá. Súd sa teda zaoberal primárne
otázkou aktívnej legitimácie žalobcov a dospel k záveru, že žalobcovia preukázali vlastnícke právo k
hnuteľným veciam popísaným v žalobe, vydania ktorých sa domáhajú, s výnimkou vlastníckeho práva
k plyšovému medveďovi v zostatkovej hodnote 99,24 eur, ktorá vlastnícky patrí dcére žalobcov Z..
V ďalšom sa súd zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaných 1/ - 3/. Pre jej posúdenie je
rozhodujúce zistenie, kto má vec, ktorej vydania sa vlastník domáha, v držbe a odmieta ju vydať. Zo
žiadneho z vykonaných dôkazov nebolo možné dôjsť k záveru, že žalovaní 1/, 2/ alebo 3/ ktorúkoľvek z
hnuteľných vecí, ktorých vydania sa žalobcovia domáhajú ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu, ale ani ku
dňu podania žaloby držia, ak žalobcovia tvrdia, že hnuteľné veci majú v držbe žalovaní 1/ až 3/, bolo ich
povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Žalobcami
navrhnuté a súdom vykonané dôkazy však k uneseniu dôkazného bremena ohľadne uvedenej otázky
neviedli. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba o vydanie hnuteľných vecí nebola
podaná dôvodne, žalobcovia nepreukázali vlastnícke právo k hnuteľnej veci - plyšovému medveďovi a
zároveň nepreukázali, že by nimi uvádzané hnuteľné veci boli v čase vyhlásenia rozsudku, prípadne
v čase podania žaloby v držbe žalovaných, preto ju ako nedôvodnú zamietol. Skutočnosťami ohľadne
vysťahovania žalobcov sa súd nezaoberal, nakoľko to považoval pre rozhodnutie o žalobe o vydanie
hnuteľných vecí za nadbytočné. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 2 CSP. Nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, boli žalovaní 1/, 2/ a 3/ plne
úspešní v konaní, mali teda nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vzhľadom na to, že si
trovy konania neuplatnili, v konaní im žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že im náhradu trov
konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca
1/. Uviedol, že v konaní súd vykonal dokazovanie, ktorým sa zisťovala aktívna i pasívna legitimácia
účastníkov konania. Žalovaní 2/ a 3/ na základe plnej moci od žalovaného 1/ uskutočnili svojpomocné
vysťahovanie žalobcov z nehnuteľnosti a nevydali im riadne hnuteľné veci nachádzajúce sa vo
vypratávanej nehnuteľnosti, čím prevzali na seba zodpovednosť za stratu, poškodenie týchto vecí a
mali ich tak preventívne zabezpečiť pred odcudzením, stratou či poškodením, čo však neurobili, hoci
tvrdili, že tak učinia. Súd nepostupoval hospodárne, keď eventuálny návrh žalobcov o zaplatenie sumy
7.154,70 eur s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie. Žalobca 1/ má za to, že súd nesprávne
posúdil vec i eventuálny petit a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom uskutočňovať
im patriace procesné práva. Nevykonal v danom konaní navrhnutý výsluch svedkov a vec tak nesprávne
posúdil. Správne žalobcovia žalovali žalovaných o vydanie vecí, ktoré im zmizli, žalobou si uplatnili jeden
nárok a pre prípad, že by mu nebolo vyhovené, tak navrhli nárok náhradný. Žalobcovia nevedeli v koho
držbe sa nachádzajú hnuteľné veci vypratané z nehnuteľnosti. Žalovaní uviedli, že sa v ich držbe veci
nenachádzajú. Tým mal súd vyriešenú predbežnú otázku riešenia vydania veci, čím sa mal zaoberať už
iba eventuálnym petitom. V tejto veci nebolo vykonané navrhnuté dokazovanie a podľa názoru žalobcu

1/ súd prvej inštancie predčasne rozhodol o tom, že eventuálny návrh vylúčil na samostatné konanie
a návrh žalobcov vo veci vydania veci zamietol. Napadnutý postup súdu prvej inštancie je nesprávny,
navrhol preto, aby odvolací súd preskúmal postup súdu prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej,
nakoľko tento je v rozpore s procesnými predpismi.

3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
a pridržiava sa vyjadrení, ktoré podal okresnému súdu v tejto predmetnej veci.
4. Žalobkyňa 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že vyjadruje nespokojnosť s rozhodnutím súdu
prvej inštancie. Napriek dôkazom a svedectvám policajných príslušníkov a iných svedkov, súd zbavil
zodpovednosti žalovaných z nezákonného činu. Žiada odvolací súd, aby rozhodol o vrátení ich vecí a
zároveň trvá na náhrade škody.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom
stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu 1/ nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 9C/46/2009 je vydanie hnuteľných
vecí žalovanými 1/ - 3/ žalobcom 1/, 2/ a eventuálne určenie povinnosti žalovaným 1/ až 3/ spoločne
a nerozdielne zaplatiť k rukám žalobcov 1/, 2/ náhradu škody vo výške 7.154,70 eur s 9,5% ročným
úrokom z omeškania od 26.3.2007 do zaplatenia.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým žalobu o vydanie hnuteľných vecí žalobcovi 1/ ako nedôvodnú zamietol (potom, ako
vylúčil na samostatné konanie žalobu žalobcov 1/, 2/ o určenie povinnosti žalovaným 1/ až 3/ zaplatiť
im náhradu škody vo výške 7.154,70 eur s príslušenstvom) a v závislom výroku o nároku na náhradu
trov konania.

8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku.

9. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý navyše
neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

10. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa
ktorého žalovaní 1/, 2/, 3/ neboli pasívne legitimovaní, keď žalobcovia v konaní nepreukázali, že by
nimi uvádzané hnuteľné veci, okrem plyšového medveďa, u ktorého nebolo preukázané vlastnícke
právo žalobcov 1/,2/ boli v čase vyhlásenia rozsudku súdu, prípadne v čase podania žaloby, v držbe
žalovaných.

11. Odvolací súd tento záver považuje za správny a plne sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej
inštancie uvedenou v odôvodnení napadnutého rozsudku ohľadne pasívnej legitimácie, keď vydanie
veci možno požadovať od toho, kto ju má v držbe, pričom držba hnuteľných vecí žalovanými 1/ -
3/ preukázaná nebola. Poukazovanie odvolateľa na nesprávny procesný postup súdu odvolací súd v
tomto odvolacom konaní žiadnym spôsobom nemôže napraviť ani zmeniť, súd prvej inštancie vylúčil
žalobu v časti eventuálneho navrhovaného petitu o zaplatenie náhrady škody vo výške 7.154,70 eur
s príslušenstvom na samostatné konanie uznesením, voči ktorému nie je prípustné odvolanie. Toto
konanie sa bude viesť pod novou spisovou značkou, v tomto konaní môžu žalobcovia produkovať

všetky relevantné dôkazy na preukázanie škody, ktorá im konaním žalovaných 1/ - 3/ vznikla. Predmetom
tohto odvolacieho konania bolo zamietnutie žaloby v časti vydania hnuteľných vecí, ktoré odvolací súd
považoval za dôvodné a správne. Vzhľadom k tomu rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia
žaloby žalobcu 1/, nakoľko len tento podal odvolanie, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Takisto
potvrdil rozsudok aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, keďže súd
prvej inštancie o tomto nároku rozhodol vecne správne.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným
1/ - 3/ priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu voči odvolateľovi, teda žalobcovi 1/.

13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 11. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.