Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216585
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117216585.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobkyne: K. H., C.. XX.X.XXXX, S. A. Š., W. XXXX/
XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31
954 448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neprijateľnosti
zmluvných podmienok, o odvolaniach oboch sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č.k. 11Csp/155/2017-55 z 19.1.2017 (správne má byť 19.1.2018 - poznámka odvolacieho súdu), takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku
o náhrade trov konania, a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že úver zo
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej stranami dňa 14.11.2014 je bezúročný
a bez poplatkov. Určil, že zmluvná podmienka uvedená v článku I. bode 7.1 Dohody o poskytnutí
služieb č. XXXXXXXXXX uzavretej stranami dňa 14.11.2014 k Zmluve o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2014 v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí
mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku
za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach,
ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi“, je neprijateľná. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 14.11.2014 strany uzavreli formulárovú zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, a to tým spôsobom, že dňa 11.11.2014 najprv žalobkyňa podpísala príslušný formulár
s vyplnením údajov pod bodom 5 „údaje o požadovanom revolvingovom úvere“, ktorý obsahoval tieto
náležitosti: poskytnutá čiastka úveru - 1500 eur, predpokladaná mesačná splátka spolu s platbou podľa
dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá 81,99 Eur, splatnosť úveru - 42, mesačná splátka
vrátane úrokov - 47,43 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť - 2.142,06 Eur, predpokladaná
RPMN 26,17%, ročná úroková sadzba 18,08%, priemerná RPMN 44,06%, poplatok za poskytnutie

úveru - 150 Eur. Žalovaný ako veriteľ formulár zmluvy podpísal až neskôr - 14.11.2014, pričom vyplnil
údaje uvedené pod bodom 6 „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, ktorý obsahuje totožné údaje
spotrebiteľského úveru ako v bode 5, okrem RPMN, ktorá je uvedená vo výške 26,07%. V bode 7 zmluvy
sa uvádza, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktorésú na zadnej strane zmluvy, s ktorými sa dlžník oboznámil a nemá k ním výhrady. Neuvádza sa však,
že by boli zmluvné dojednania odovzdané žalobkyni a nie je pravdou, že by boli na zadnej strane
zmluvy, predstavujú totiž samostatnú listinu. V spomínaných zmluvných dojednaniach pod bodom 7 sú

vymenované prílohy ako súčasť zmluvy o revolvingovom úvere a medzi nimi aj oznámenie veriteľa o
schváleníúveru.Splátkovýkalendársavšakneuvádza.Dňa14.11.2014žalovanývypracovaloznámenie
veriteľa o schválení úveru, ktoré mal zaslať aj žalobkyni, v ktorom vypísal všetky údaje o schválenom
úvere, a to v súlade s bodom 6 zmluvy, navyše v ňom rozčlenil splátku úveru na istinu a úrok, uviedol
termín splatnosti mesačnej splátky 16.deň, termín prvej splátky 16.12.2014 a poslednej 16.5.2018.

V ten istý deň ako zmluva o revolvingovom úvere bola podpísaná stranami na samostatnej listene
aj Dohoda o poskytovaní služieb podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorej celý text bol už vopred
spracovaný a dopísali sa v nej len osobné údaje žalobkyne. V časti I. je obsiahnutý predmet dohody.
V bode 1 sa konštatuje, že sa viaže na uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere. V bode 2 sa uvádza,
že ide o doplnkové a dobrovoľné služby, ktoré nie sú podmienkou získania spotrebiteľského úveru
za ponúkaných podmienok. Podľa bodu 5 na základe Dohody sa poskytujú nižšie uvedené služby za

dohodnutú odplatu. Tá sa uvádza v bode 7.1 a predstavuje 2,56% mesačne zo sumy schváleného
úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaviazal túto odplatu splácať v
pravidelných mesačných splátkach spolu so splátkami úveru a úrokov uvedenej v oznámení veriteľa o
schválení úveru. V tomto prípade v spomínanom oznámení bola uvedená výška splátky v zmysle tejto
Dohody 34,56 Eur mesačne. Podľa bodu 7.2 Dohody, ak dôjde k zosplatneniu splátok podľa zmluvy o

úvere, neuhradené splátky odplaty sa stanú splatnými dňom zosplatnenia splátok a zákazník je povinný
ich uhradiť spolu so zosplatnenými splátkami podľa príslušnej zmluvy o úvere. Zánikom príslušnej
zmluvy o úvere s výnimkou odstúpenia podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nie je dotknutá povinnosť uhradiť
odplatu podľa tejto dohody. Zmluvu o revolvingovom úvere vrátane dohody o poskytovaní služieb je
potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Zároveň zmluvu

o revolvingovom úvere je potrebné posúdiť podľa špeciálneho právneho predpisu, ktorým je zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (teda v znení
účinnom od 1.9.2014 do 31.12.2014. Súd súhlasil s tvrdením žalobkyne o chýbajúcich povinných
náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010
Z.z. Písomná akceptácia žalobkyne vo vzťahu k termínu mesačnej splátky a termínu konečnej splatnosti

úveru chýba, a preto nedošlo k písomnej dohode strán o týchto náležitostiach zmluvy. Zdôraznil, že
vychádzajúc z formulácie „termín konečnej splatnosti úveru“ je nepochybné, že tento termín musí byť
určený dátumovo (minimálne mesiacom a rokom, pokiaľ by bola jasne v zmluve uvedená splatnosť
mesačnej splátky). Nemožno termín splatnosti nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok.
Napokon je to zrejmé aj zo skutočností, že zákonodarca počet splátok stanovil pri ďalšej povinnej

náležitosti zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k/ a preto nemohol mať na mysli počet splátok aj pri
náležitosti predstavujúcej termín konečnej splatnosti úveru. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už pri
uzatvorení zmluvy akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať, pretože práve to je účelom citovaného
zákonného ustanovenia. Pokiaľ žalovaný argumentoval rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15
súd súhlasí s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť obsiahnutá v jednom dokumente, ale

s poukazom na odôvodnenie tohto rozsudku poukazuje na to, že v zmluve by musel byť jasný odkaz
na konkrétny dokument, ktorý by navyše musel byť odovzdaný žalobkyni ako spotrebiteľke ešte pred
uzavretím zmluvy, čo v prípade spomínaného oznámenia veriteľa nepochybne nebolo a ani nemohlo
byť (z časového hľadiska) naplnené. Uvedené znamená, že úver je potrebné považovať za bezúročný
a bezpoplatkový s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Žaloba bola preto

ohľadom tohto nároku dôvodná. K žalobe o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ohľadom
Dohody súd uviedol, že vzhľadom na výpoveď žalobkyne, z ktorej vyplýva, že Dohodu musela podpísať,
bola v časovej tiesni a nemala čas si ju ani prečítať a predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že
celý text dohody bol vopred pripravený a dopisovali sa len osobné údaje žalovanej, vedie k záveru
o tom, že dohoda nebola individuálne dojednaná. Dôkazné bremeno o preukázanie opaku bolo na

žalovanom (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), žalovaný však opak nepreukázal, keďže tvrdenie
o dobrovoľnosti dohody v jej texte vzhľadom na výpoveď žalobkyne nebolo preukázané. Vylúčenie
súdneho prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je aj v prípade hlavného predmetu
zmluvy a primeranosti ceny, ak tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Ako vyplýva
z tohto ustanovenia, zo súdnej kontroly nie je vylúčená cena ako odplata za službu, vylúčená je len

primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-26/13 zo dňa 30.4.2014 bod. 54). Podmienky týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje
spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi,
teda v zásade nepatria do tejto kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu s výnimkou otázky,či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-143/13 zo dňa 26.2.2015 body 55,56). Navyše aj pre primeranosť ceny, aby
nebola podriadená skúmaniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, muselo by byť splnené, že cena bola

vyjadrená zrozumiteľne, určito a jasne, čo v tomto prípade nebolo naplnené. V Dohode totiž spomínaná
cena bola uvedená nie konkrétnou sumou, čo napĺňalo požadovaný atribút určitosti, ale bolo potrebné
ju vypočítať, keďže predstavovala mesačne 2,56% zo schváleného úveru po odpočítaní poplatku za
poskytnutie úveru a je úplne irelevantné, že v ďalšej listine - oznámení veriteľa o schválení úveru bola už
uvedená konkrétna výška mesačnej splátky. Súd totiž posudzuje to, čo bolo uvedené v spornej Dohode.

Uvedená Dohoda teda nie je vylúčená zo súdneho prieskumu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, preto
sa súd zaoberal tým, či vytýkané ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. V danom prípade žalobkyňa mala mesačne
platiť 34,56 eur za celé obdobie trvania zmluvy, t.j. za 42 mesiacov mala zaplatiť sumu 1.451,52 Eur,
teda sumu vyššiu ako reálne poskytnutá suma úveru po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru
teda 1.350 Eur. Navyše túto sumu by musela zaplatiť aj v prípade predčasného zosplatnenia úveru,

teda aj v prípade, že by dané služby v podstate už neboli reálne. Služby, ktoré predstavujú predmet
dohody možno považovať za zbytočné a nepodstatné pre žalobkyňu (informácia pred splatnosťou
splátky, informácia o prijatí platby, podpora callcentra, informácia o zostávajúcich záväzkoch), keďže
každý dlžník vie, kedy je splátka splatná a kedy ju zaplatí. Niektoré sú povinnosťou veriteľa ako je
zmenazmluvy,vyhotovenieazaslaniekópiedokumentácieaniektorépredstavujúlenhypotetickéslužby

ako je odklad splátok alebo druhá upomienka zdarma. Spotrebiteľ má v týchto prípadoch platiť za
službu, o ktorú ani nemá záujem a ktorú nepožiada (odklad splátok) alebo nemusí nastať jej potreba
(druhá upomienka zdarma). Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívne uvedené v § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka a medzi nimi pod písm. t/ sú uvedené ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy

spotrebiteľa a pod písm. v/ požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred
uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve, alebo za
ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Za týchto okolností hrubá nerovnováha v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je nepochybná, keďže spotrebiteľ má platiť za služby, o ktoré
nemá záujem alebo ktoré sa nerealizujú a navyše aj vtedy, ak by sa úver predčasne zosplatnil, a to

všetko za cenu vyššiu ako je reálne poskytnutý úver. Nepochybne teda žalovaná zmluvná podmienka
v súvislosti s Dohodou predstavuje neprijateľnú zmluvná podmienku, a teda je v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Iný záver súd prijal vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru
a to vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodol aj o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Keďže
platí zákonná fikcia o tom, že všetky poplatky vrátane poplatku za poskytnutie úveru neplatia, čo súd

deklarovalajvovýrokurozsudku,žalobkyňanemáprávnyzáujemnaurčeníneprijateľnostitejtozmluvnej
podmienky, pretože jej právne postavenie sa tým nijako nezmení. Je potrebné si uvedomiť, že ochranu
pred touto neprijateľnou zmluvnou podmienkou možno zabezpečiť za terajšej právnej úpravy v rámci
abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach, pričom ide o osobitný druh konania upravený v § 301 až
306 CSP (napr. rozsudok Krajského súdu Trnava 25Co/92/16 zo dňa 21.6.2017). Pokiaľ platí zákonná

fikcia o bezpoplatkovosti úveru, čo súd konštatuje aj vo výroku rozsudku, niet preto dôvodu vysloviť
neprijateľnosť poplatku za poskytnutie úveru, pretože nie je potrebné poskytnúť žalobkyni ochranu pred
porušením jej práva a pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou ako to upravuje § 3 ods. 3, 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. Súd dodal, že sporný poplatok ani nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Podľa súdu poplatok ako taký nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ale je ňou podmienka, ktorou

sa odrátava z úveru.

3.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§262ods.1CSPa§255ods.2CSP.Žalobkyňa
uplatnila tri rovnocenné nároky, pričom úspešná bola pri dvoch nárokoch, čo percentuálne znamená
66%, neúspešná bola v podiele 33% a preto podľa pomeru úspechu v spore jej súd priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 33%.

4. Proti rozsudku voči výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a voči výroku o
náhrade trov konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu nesprávnych
skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.

5. Namietala, že spotrebiteľ sa môže domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru, keď to ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. výslovne umožňuje,
s odkazom na § 137 CSP, čo platí aj o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Ak ustanovenie§ 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. s odkazom na § 137 CSP umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa
určenia neplatnosti zmluvy žalobou, tak v zmysle zásady, že vo väčšom je obsiahnuté menšie, ak sa
spotrebiteľ môže domáhať žalobou určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak sa môže

domáhať žalobou aj určenia neplatnosti ktorejkoľvek neplatnej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
teda aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, lebo určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
je taktiež určením neplatnosti zmluvy. Samotný zákon č. 250/2007 Z. z. poskytoval aj do 31.12.2017
dostatočnú legitimitu na podanie určovacej žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
ale aj na iné určovacie žaloby, s cieľom ochrany spotrebiteľa. Rozhodovanie súdov o neprijateľnosti

zmluvných podmienok, popri posudzovaniu nekalých obchodných praktík bolo a je nosným pilierom
spotrebiteľského práva, tak ako vyplýva z úniového práva a vnútroštátnych noriem. Súd mohol žalobu
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietnuť len v jednom prípade, a to v prípade, keď zistí,
že sa v súdenej veci nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak súd zistí, že v súdenej veci o
neprijateľnú zmluvnú podmienku ide, žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietnuť
nemôže, a to bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky

samostatnou žalobou, alebo pri podmienkach, aké sú obsiahnuté v § 298 ods. 2 CSP a tiež bez ohľadu
na to, či žaloba smeruje proti obchodníkovi, ktorý je autorom neprijateľnej zmluvnej podmienky, alebo
protijehoprávnemunástupcoviabezohľadunato,žeoneprijateľnostitejtozmluvnejpodmienky,užbolo
v inom súdnom konaní, ale z iného právneho vzťahu, založenom iným právnym úkonom rozhodnuté, a
to aj v prípade, ak by sa súdne konania týkali tých istých strán a bez ohľadu na to, či v prípade úverového

právneho vzťahu, už úver splatený bol, alebo nebol. Súd prvej inštancie mal určiť neprijateľnosť
zmluvnej podmienky, aj čo sa týka poplatku 150 eur za úver, aj keby tento poplatok považoval za
vedľajšie dojednanie. Pokiaľ súd prvej inštancie argumentuje, že určeniu neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, týkajúcej sa poplatku 150 eur za úver bráni určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
žalobkyňa poukázala na rozsudky Krajského súdu Prešov, ktorými boli rozsudky prvoinštančných súdov,

ktorými bola určená bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov a súčasne určená neprijateľnosť zmluvných
podmienok, potvrdená.

6. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Proti rozsudku, čo do jeho vyhovujúcej časti, ako aj čo do výroku o trovách konania, podal v zákonnej
lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

8. Namietal, že úverová zmluva uzavretá medzi sporovými stranami bola tvorená ustanoveniami na

listine označenej ako Zmluva o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami a oznámením veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi. Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku
13. neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy. Z ust. článku 4. ods. 4.5
Zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového
kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu

podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Deň splatnosti poslednej
splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka
vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Splnenie zákonnej požiadavky pritom nevyžaduje ani
uvádzanie konkrétneho dátumu v zmluve, ale spôsobu jeho vymedzenia. Zákonná úprava nešpecifikuje
podrobnejšie, čo sa pod termínom konečnej splatnosti má uviesť a ako sa má tento údaj vyjadriť. Z účelu

tejtonáležitostijemožnéusudzovať,žeideovyjadrenietoho,kedydlžníkpririadnomsplácanísplnísvoje
záväzky z uzavretej zmluvy. Z toho je zrejmé, že uvedená náležitosť plní informačnú funkciu vo vzťahu
ku spotrebiteľovi a má informovať spotrebiteľa o tom, ako a s čím je spojené splatenie záväzkov. Určenie
konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedené dvomi spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti
splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z článku 4. ods.

4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o
schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Záver súdu spájajúci bezúročnosť úveru s
neuvedením termínu konečnej splatnosti odporuje smernici 2008/48/ES.

9. Žalovaný napáda závery súdu o tom, že nejde o individuálne uzavretú dohodu a že na základe

vyjadrenia žalobkyne je preukázané, že dohodu musela uzavrieť. Ak postačí pred súdom poprieť vlastný
prejav vôle, potom takýto prístup popiera samotný zmysel písomnej formy právneho úkonu. Zákon túto
formupredpisujeprespotrebiteľskévzťahyúplnezbytočne,rovnakoajpoučenia,ktorébymalspotrebiteľ
dostať, pokiaľ je pred súdom možné ich negovať vyhlásením o tom, že niečo nečítal, podpísal a pod.Žiadny platný zákon nehovorí nič o tom, že v spotrebiteľských vzťahoch sa spotrebiteľ zbaví záväzku
zo zmluvy tým, že ju v konaní poprie. A naopak, ak takýto prístup platí pre spotrebiteľské vzťahy, potom
by to malo platiť pre akékoľvek právne vzťahy. Ak postačí jednoduchým vyhlásením poprieť písomnú

formu právneho úkonu, potom je vlastne zbytočné, aby zákon určoval požiadavku na túto formu. Stačí
jednoduché všeobecné tvrdenie a z takéhoto listu sa stáva len popísaný papier bez právneho účinku.
Nemá oporu v právnom poriadku, aby bolo možné zmluvu negovať tým, že sa poprie jednoduchým
vyhlásením. V takom prípade veriteľ nemá nikdy možnosť čo len predpokladu istoty, že uzavretá zmluva
a inak slobodne a dobrovoľne vykonaný úkon nebude popretý tak, ako to spravila žalobkyňa. Ak by

tvrdeniežalobkynebolopravdivé,súdbysamalvyporiadaťstým,kedyžalobkyňauvádzasvojetvrdenia.
Nie v čase uzavretia dohody. Ani následne, ale s odstupom 3 rokov. Neuvádzala ich ani v žalobe, ale až
na pojednávaní. Tvrdí, že záver súdu o tom, či ide v prípade dohody o poskytovaní služieb o individuálnu
dohodu alebo nie, je založený na predčasných a neúplných záveroch. Namietal tiež spôsob hodnotenia
obsahu jednotlivých služieb, ktorý je v rozsudku jednostranný a neúplný, a založený na nesprávnom
posúdení. Vzhľadom na závery súdu však nie je zrejmé, z akého dôvodu súd označuje za neprijateľnú

podmienku tú časť dohody, ktorá hovorí o výške mesačnej platby. Vo vzťahu k tejto platbe súd totiž
uvádza, že nenapĺňa požiadavku určitosti, lebo je ho potrebné vypočítať. Ide však o jednoduchý výpočet,
ktorý sa ničím neodlišuje od prípadov, v ktorých zákon predpokladá že si fyzická osoba tiež vypočíta
výšku dane z príjmu, výšku súdneho poplatku alebo výšku zvýšenia svojho platu (ktoré sa tiež uvádzajú v
percentách). Spotrebiteľský vzťah nie je výnimkou oproti uvedeným situáciám, čiže obrátene nejestvuje

dôvod, pre ktorý by práve v tomto prípade nemala byť splnená požiadavka určitosti. Ani žalobca netvrdil,
že by si výšku nevedel vypočítať. Rozsudok neuvádza také dokázané skutočnosti, ktoré by spĺňali
zákonnú definíciu neprijateľnej podmienky.

10. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, eventuálne

vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

11. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť
podaného určovacieho návrhu vo veci samej v oblasti neprijateľnosti poplatku za poskytnutie úveru ako
zmluvnej podmienky. Pritom okolnosť, že v predmetnej veci bola určená bezúročnosť a bezpoplatkovosť

úveru vylučuje dôvod na to, aby súd vyhovel podanej žalobe aj v tejto časti. Navrhovaný určovací výrok o
neprijateľnosti poplatku za poskytnutie úveru nemá akékoľvek opodstatnenie. Zákon o spotrebiteľských
úveroch v zmysle § 11 ods. 4, ani žiaden iný právny predpis nepredpokladá naliehavý právny záujem na
podaní takejto určovacej žaloby, resp. nejde ani o prípad, kedy priamo zákon upravuje takýto konkrétny
typ určovacej žaloby. Vzhľadom na skutočnosť, že o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého

úveru bolo v tomto prípade rozhodnuté v prospech žalobcu, je dôvodný záver o tom, že v predmetnej
právnej veci bola zabezpečená dostatočná ochrana spotrebiteľských práv žalobcu. Tým je vylúčená
dôvodnosť podanej určovacej žaloby v časti návrhu na určenie neprijateľnosti poplatku za poskytnutie
úveru v predmetnej veci. Súd prvej inštancie konal správne, keď vyhodnotil dojednanie o poplatku
za poskytnutie úveru v určenej výške v predmetnej zmluve ako zmluvnú podmienku, ktorú nemožno

považovať za neprijateľnú. Žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne právne relevantné okolnosti,
ktoré by osvedčovali, že v čom by mal predmetný poplatok predstavovať neprijateľnú podmienku.
Poplatok za poskytnutie úveru, okrem toho že ide o bežný poplatok pri úverových vzťahoch, bol vo
vzťahu k žalovanému posúdený ako oprávnený a dôvodný Národnou bankou Slovenska. Poukázal na
závery Národnej banky Slovenska zo dňa 29.01.2016, č. k. L.-XXXXX/XXXX. Ak vrcholný orgán dohľadu

nad finančným trhom na ochranou spotrebiteľa na finančnom trhu dospeje k záveru, že poplatok za
poskytnutie úveru neodporuje zákonu, potom ide o dostatočný podklad pre záver, že postup žalovaného
je v poriadku. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaniach (§ 34 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §
379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5

dní vopred a dospel k záveru, že dôvodné je len odvolanie žalobkyne.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola žalobkyňou ako dlžníkom podpísaná dňa 11.11.2014 ažalovaným ako veriteľom dňa 14.11.2014. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500
eur, so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach vo výške 47,43 eura, RPMN za úver bola 26,07 %,
priemerná RPMN za úver bola 44,06 %, ročná úroková sadzba 18,08 %, a poplatok za poskytnutie úveru

150,00 eur. Súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli aj Dohodu o poskytovaní služieb č.
XXXXXXXXXX, ktorá bola žalobkyňou podpísaná dňa 11.11.2014 a žalovaným dňa 14.11.2014. Ďalej
sa v spise nachádza Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2014.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (14.11.2014), zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
dobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvereatermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru,výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splatenia.

15. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (14.11.2014), spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)

až k), r) a y).

16. V súvislosti s údajom podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-42/2015
N. J. O., X..O.. a I. S. odvolací súd poukazuje na priamy účinok smerníc. Otázka priameho účinku
smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány

môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia.

17. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce

jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci.

18. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom
a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako

subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.

19. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.

20. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ cez prizmu
eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

21. Termín konečnej splatnosti v Zmluve uvedený nie je a tento nemožno určiť ani na základe ostatných

údajov uvedených v zmluve, keďže v Zmluve je uvedený len počet splátok, absentuje však uvedenie
dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť
ani jeho konečnú splatnosť.

22. Uvedenie údaja o termíne prvej a poslednej splátky v listine označenej ako Oznámenie veriteľa o

schváleníúveruzodňa14.11.2014niejepostačujúce,nakoľkopredmetnúlistinuniejemožnépovažovať
za súčasť zmluvy o úvere, keďže predstavuje jednostranné oznámenie veriteľa, ktoré žalobkyňa
písomne neodsúhlasila.

23. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani čl. 7.1 písm. g) Zmluvných dojednaní - Zmluvy o

revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT, s. r.o., pretože žiadne zmluvné dojednanie nemôže
byť považované za platné, pokiaľ nerešpektuje ZoSÚ, ktorý vyžaduje písomnú formu, t. j. aj podpis na
zmluveospotrebiteľskomúvere,tedaajvovzťahukdojednaniam,ktorésúuvedenévOznámeníveriteľao schválení úveru dlžníkovi, čo sa v danom prípade nestalo. Bez tohto podpisu dlžníka - žalobkyne tento
dokument možno považovať len za jednostranný právny úkon.

24. Navyše žalobkyňa o obsahu Oznámenia veriteľa o schválení úveru v čase podpisovania zmluvy
(11.11.2014) nemala vedomosť. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy
najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu (v danom prípade teda dňa 11.11.2014). V
opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol
spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného

vzťahu už v čase jeho vzniku.

25. Žalovaný v odvolaní odkazuje na článok 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom
úvere, z ktorého vyplýva, že „Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného
splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru“. K uvedenému odvolací súd dodáva, že z
uvedeného nie je možné bez pochýb jednoducho zistiť dokedy bude trvať zmluvný vzťah, určiť, kedy

nastane konečná splatnosť úveru. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní tvrdil, že deň splatnosti poslednej
splátky je termínom konečnej splatnosti, jeho odvolacia námietka neobstojí.

26. ,,Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že vyššie uvedený výklad nie je ani v rozpore
so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorá v Čl. 10 ods. 2 pís. c) vyžaduje

ako náležitosť zmluvy uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere (teda má byť jasné ako dlho bude trvať
zmluvný vzťah), a ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2
smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o
okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Údaje v zmluve musia byť uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochybností a bez matematických

prepočtov zistiť, neuvedenie údajov tak, aby bolo jednoducho zistiteľné do kedy bude trvať zmluvný
vzťah, spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Spôsob určenia konečnej
splatnosti,takakojuvyvodzuježalovanýniejevsúladesozákonomanímsledovanýmcieľom.Smernica
2008/48, na ktorú poukazuje aj žalovaný bola prijatá v záujme boja proti nespravodlivým úverovým
podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej

zmluvy. Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti,
ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 09.07.2015, S., C 348/14), aj podľa
Smernice, treba zmluva považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť,
ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Okresný
súd správne považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za

bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver súdu je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý
údaj o konečnej splatnosti úveru dlžníkovi neumožňuje poznať všetky podmienky budúceho plnenia
uzavretej zmluvy. Ide pritom o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku“(pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/85/2018
zo dňa 23.08.2018).

27. Čo sa týka výšky, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v Zmluve absentuje. V danom prípade
Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu obsahovala len výšku a počet anuitných splátok,
a to v sume 47,43 eura (suma bez platby podľa Dohody o poskytovaní služieb) v počte 42 splátok.
Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany

spotrebiteľovi.Tenmátotižprávobyťinformovanýovýške(sume)úrokovzúveruapoplatkoch.Žalovaný
ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov
a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§
11 odsek 1 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že
prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Spotrebiteľ

však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

28. Vo vzťahu k záverom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 odvolací súd poukazuje na príspevok Q..
W.. W.Y., M..: „Otázne však je, ako by na tento záver mal zareagovať sudca rozhodujúci konkrétny spor.

Aktotižzistí,ženeuvedeniekonkrétnejnáležitostivzmluveospotrebiteľskomúverebymalobyťvzmysle
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 sankcionované zánikom nároku veriteľa na úrok a poplatky, ale súčasne
dospeje k záveru, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na
možnosť spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku, tak vlastne narazil na rozpor medzi vnútroštátnouprávnou úpravou a právom Únie. Keďže však norma práva Únie má v tomto prípade podobu smernice,
vzhľadom na horizontálny právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom nemôže mať smernica priamy
účinok. Zistený rozpor je teda možné vyriešiť len prostredníctvom nepriameho účinku smernice, čo

znamená pokúsiť sa o taký výklad zákona č. 129/2010, ktorým sa rozpor odstráni. Domnievam sa
však, že v tomto prípade by sudca narazil na jednu z hraníc povinnosti eurokonformného výkladu
vnútroštátneho práva, ktorou je zákaz výkladu contra legem. Neviem si totiž predstaviť, akou výkladovou
metódou by bolo možné obísť príkaz považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez
poplatkov obsiahnutý v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010. Nešlo by už podľa môjho názoru o výklad práva,

ale o sudcovskú tvorbu práva.“

29. Odvolací súd odkazuje na väčšinové stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove: „1. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „sporné
pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok

úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá
taký výklad sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“
a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok
NS SR z 28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov. tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii

podľa zákona č.258/2001 Z. z. rozsudok NS SR vo veci 7Cdo/128/2016). 2. Uvedené zákonné pravidlo
sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z. z. vykonanou zákonom č.
279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 3.
Do nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona (uvedenej v bode 2). nie je v súlade s princípmi

súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten
by: 1.odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem, 2.odporoval by princípu právnej istoty,
3.nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keďže Súdny dvor EÚ
za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné
pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru

než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o
splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť
v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ES). Smernica

taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10
ods.1 písm .j/, príloha II., 2.). “

30. V kontexte uvedeného ako aj so zreteľom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/155/2011
zo dňa 21.12.2011, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil, že: „Požiadavky na reflektovanie kasačného

rozhodnutia v následnom rozhodnutí krajského (okresného) súdu sú totiž výrazne prísnejšie, než je
tomu tak v prípade „púhej“ záväznosti precedenčnej. Zatiaľ čo v prípade tzv. precedenčnej záväznosti
rozhodnutí najvyššieho súdu existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval
právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s judikátom
zmysluplný právny dialóg, kasačná záväznosť môže (pochopiteľne len za nezmeneného skutkového

stavu) byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu. V konaní
nasledujúcom po kasačnom rozhodnutí preto nie je priestor pre úvahy, či je právny názor najvyššieho
súdu správny, fundovaný či úplný.“ Odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci
sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá
priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť

contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať
aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.

31. Záverom odvolací súd dodáva, že uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 22Co/20/2018 zo dňa
27.03.2018 bola podaná prejudiciálna otázka v reakcii na rozsudok C-42/15.

32. Z týchto dôvodov je podľa odvolacieho súdu plne legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru poskytnutého žalobkyni, a to v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, v zmysle ktorého
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskomúvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Odvolací súd podotýka, že pre
záver o bezúročnosti úveru, postačuje aj absencia čo i len jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

33. Ďalej súd prvej inštancie posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku bod 7.1 článku I. Dohody o
poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2014.

34. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného ohľadne určenia, že bod 7.1 článku I. Dohody o

poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2014 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je
neplatná, odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 298 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením
§ 137 písm. c/ CSP, ako aj ustanovenie § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, ako aj § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Na základe tejto dohody sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobkyni služby označené
ako „Informácia o zostávajúcich záväzkoch“, „Odklad splatnosti splátok“, „Informácia pred splatnosťou
splátky“, „Informácia o prijatí platby“, „Vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie“, „Zmena zmluvy na

podnet klienta“, „Prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu“, „Druhá upomienka zdarma“, „Podpora call
centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom“. Za tieto služby mala žalobkyňa platiť odplatu
vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru (článok
I. bod 7.1. Dohody).

35. Odvolací súd zdôrazňuje, že v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli aj zásadu
poctivosti a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa. Ústavný súd Českej republiky
v Nálezoch II. ÚS 3/06 a I. ÚS 3512/11 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších
osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je
potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje

okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu,
má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Odvolací
súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie považuje bod 7.1 článku I. Dohody o poskytovaní služieb
č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2014 za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

36. Odvolací súd uvádza, že uvedenou odplatou poskytovateľ (žalovaný) v skutočnosti neposkytol
službu, resp. za „služby“ označil svoje evidenčné a administratívne úkony. V súvislosti s odkladom
splatnosti splátok ide iba o hypotetickú možnosť požiadať o odklad splátok. Žalobkyňa má hradiť
mesačnýpoplatok(odplatu)bezohľadunato,čitútohypotetickúmožnosť,užajvzhľadomnapodmienky,
ktoré žalovaný stanovil pre možnosť odkladu splatnosti splátok (dlhodobá práceneschopnosť, strata

zamestnania, úmrtie manžela, či príbuzného v priamom rade), dlžník využije alebo nevyužije.
Nepochybne minimálne odplata za poskytovanie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
splátok v dohode o poskytovaní služieb predstavuje peňažný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré
mu po materiálnej stránke nebolo dodané a služba v skutočnosti bola len záujmom dodávateľa. Pokiaľ
ide o formu dojednania predmetnej dohody o poskytovaní služieb, odvolací súd konštatuje, že samotný

podpis tejto dohody, resp. skutočnosť, že bola vyhotovená ako osobitná dohoda, nemožno považovať za
splnenie podmienky preukázania individuálne dojednanej zmluvy tak, ako to tvrdí žalovaný. Predmetná
dohoda je formulárová, vyhotovená žalovaným, rovnako ako samotná Zmluva. Povinnosťou veriteľa
bolo dlžníkovi ako spotrebiteľovi prezentovať informácie o ponúkaných doplnkových službách jasne,
zrozumiteľne a jednoznačne tak, aby sa dlžník na ich základe mohol rozhodnúť, či služby ponúkané

veriteľom potrebuje alebo nie v situácii, ak tieto služby podľa znenia Dohody o poskytovaní služieb majú
byť doplnkové a dobrovoľné (bod I. 2 Dohody).

37. Občiansky zákonník obsahuje len demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok.
Znamená to, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v

štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa ako spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu nemá možnosť participovať na vytvorení
predmetnej formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície
slabšou stranou. Žalovaný nepreukázal, že v danom prípade mala žalobkyňa možnosť výberu, či

predmetnú dohodu podpíše alebo nepodpíše, napriek vyhláseniu, že dohodnuté služby sú doplnkové
a dobrovoľné a nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného
vzťahu medzi stranami sporu. Žalovanému sa nepodarilo ani preukázať, že predmetná dohoda bola
individuálne dojednaná. Odvolací súd má za to, že ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorej cieľom jeneoprávnene sa obohatiť, keď odplata za uzavretie dohody bola zahrnutá do pravidelných mesačných
splátok úveru, ktoré sa dlžník zaviazal splácať. Odvolací súd preto bod 7.1 článku I. Dohody o
poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2014 považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

pretože vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie
sú dodané a v skutočnosti slúžia záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná
najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Zmluvné dojednanie
služby „odklad splatnosti splátok“ nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok,
môže si ho aktivovať, ale naopak tak, že za službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a

zjavne ani nechce, zaplatí poplatok - odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o
sumu poplatku za poskytnutie úveru v pravidelných mesačných splátkach.

38. Za daného stavu odvolací súd rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a
výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

39. Súd prvej inštancie žalobu v časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluve o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2014, uvedenú v bode 6 v znení: „Poplatok za
poskytnutie úveru/revolvingu: 150 eur“, zamietol.

40. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd mohol žalobu o určenie neprijateľnosti

zmluvnej podmienky zamietnuť len v jednom prípade, a to v prípade, keď zistí, že sa v súdenej veci
nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak súd zistí, že v súdenej veci o neprijateľnú zmluvnú
podmienku ide, žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietnuť nemôže, a to bez ohľadu
na to, či sa spotrebiteľ domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky samostatnou žalobou, alebo
pri podmienkach, aké sú obsiahnuté v § 298 ods. 2 CSP a tiež bez ohľadu na to, či žaloba smeruje proti

obchodníkovi, ktorý je autorom neprijateľnej zmluvnej podmienky, alebo proti jeho právnemu nástupcovi
a bez ohľadu na to, že o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, už bolo v inom súdnom konaní, ale
z iného právneho vzťahu, založenom iným právnym úkonom rozhodnuté, a to aj v prípade, ak by sa
súdne konania týkali tých istých strán a bez ohľadu na to, či v prípade úverového právneho vzťahu, už
úver splatený bol, alebo nebol. Súd prvej inštancie mohol určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky, aj čo

sa týka poplatku 150 eur za úver, aj keby tento poplatok považoval za vedľajšie dojednanie. Neobstojí
argumentácia súdu prvej inštancie, že určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, týkajúcej sa poplatku
150 eur za úver bráni určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

41. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý predmetný poplatok za poskytnutie

úveru ani nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

42. Vo vzťahu k tomu odvolací súd konštatuje, že pri Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu si žalovaný ako veriteľ vyúčtoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur. Z rozhodovacej
praxe je tunajšiemu súdu známe, že žalovaný poskytnutý úver automaticky zníži o sumu poplatku za

poskytnutie úveru. Spotrebiteľ tak reálne neobdrží sumu, ktorá je uvedená v zmluve ako istina/výška
úveru, ale istinu poníženú o výšku poplatku za poskytnutie úveru.

43. V prípade predmetného úveru žalobkyňa teda od žalovaného obdržala sumu 1.350 eur a nie 1.500
eurakotouviedolžalovanýaakotojechybneuvedenéajvpredmetnejzmluve.Žalovanýsitakvyúčtoval

poplatok vo výške 10 % samotného úveru, ktorý žalobkyňa reálne nikdy neobdržala.

44. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetná Zmluva bola vyhotovená veriteľom - dodávateľom,
poskytovateľom služieb, bez možnosti žalobkyne privodiť jej zmenu, ktorá tým, že podpísala zmluvu,
keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu

určené dodávateľom, vrátane poplatkov. Táto zmluvná podmienka je zakomponovaná do textu zmluvy,
teda je súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy a podľa názoru súdu nebola so žalobkyňou
individuálne dojednaná. Zmluvná podmienka upravujúca poplatok za poskytnutie úveru tak nebola so
spotrebiteľom individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto podlieha prieskumu
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

45. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), aleaj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná.

46. Princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje transparentnosť zmluvných dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi
dodávateľom predkladané k podpisu. Z nich musí byť zrejmé, aké bude finálne finančné zaťaženie
príjemcu úveru, lebo len takto informovaný spotrebiteľ môže urobiť spoľahlivú komparáciu na trhu
dostupných a ponúkaných úverov bez toho, aby neskôr zistil, že vychádzal zo zámerne skreslených
informácií. Problém ochrany spotrebiteľa nespočíva v zákaze obchodných podmienok, ale v možnosti sa

s nimi riadne oboznámiť v ich zreteľnom označení, formulácii a možnosti ich po zrelej úvahe akceptovať
alebo odmietnuť.

47. Vzhľadom na výšku predmetného poplatku a spôsob jeho úhrady, takéto dojednanie spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

48. Poplatkové zaťaženie spotrebiteľa bez poskytnutého protiplnenia je potrebné vyhodnotiť ako
neprijateľné.

49. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo

výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/
ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška
čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy,
ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú
tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.

50. Vo vzťahu k ust. § 499 Obchodného zákonníka odvolací súd dodáva, že predmetné ustanovenie
upravuje možnosť dojednania odplaty za tzv. „rezervovanie“ prostriedkov veriteľa pre dlžníka, ide o
odplatu za to, že veriteľ od uzavretia zmluvy o úvere s týmito nemôže disponovať a čaká na to, kedy, v
akej výške a či vôbec ich dlžník reálne bude čerpať. V predmetnom prípade však už priamo v žiadosti

o poskytnutie úveru/zmluve o úvere je žalovaným predformulovaná žiadosť dlžníka o prevod čiastky
úveru na jeho účet (bod 11. Zmluvy), teda žalovanému je už v čase uzavretia zmluvy zrejmé, že dlžník
žiada o čerpanie finančných prostriedkov okamžite, t.j. momentom uzatvorenia zmluvy, a to v plnej výške
určenej zmluvou. Obdobie „rezervácie“ prostriedkov tak v danom prípade nenastáva, a preto dojednanie
poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľné s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

keďže spotrebiteľovi zaň nie je poskytnuté zo strany veriteľa žiadne protiplnenie.

51. So zreteľom na uvedené bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP, keď týmto rozhodnutím bolo žalobkyni

znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je napraviteľný v odvolacom konaní. Došlo by
ním totiž k vykonávaniu základného dokazovania na rozhodujúce otázky až na súde druhej inštancie,
a tým k znemožneniu stranám plnej realizácie ich procesných práv, keďže by im bola odopretá
možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu prvej inštancie dosiaľ

bezvýznamných skutočností, čím by stranám bola odňatá možnosť konať pred súdom. Zároveň odvolací
súd zrušil aj výrok o nároku na náhradu trov konania. Rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania
je rozhodovaním závislým od výsledku sporového konania, o ktorom rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

52. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude nanovo rozhodnúť o neprijateľnosti
zmluvnej podmienky - poplatku za poskytnutie úveru/revolvingu 150 eur uvedenej v bode 6 Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2014 s prihliadnutím na právny názor odvolacieho
súdu vyslovený v tomto rozsudku (§ 391 ods. 2 CSP) a v nadväznosti na procesný úspech strán sporu
nanovo potom rozhodnúť aj o trovách prvoinštančného konania.

53. Neuniklo pozornosti odvolaciemu súdu, že súd prvej inštancie zrejme chybou v písaní uviedol
v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia nesprávny dátum vyhlásenia rozsudku 19.1.2017,
keď správne má podľa zápisnice z pojednávania na ktorom došlo k jeho vyhláseniu byť dátumvyhlásenia 19.1.2018, preto okresný súd zároveň opravným uznesením opraví chybný rok vyhlásenia
tohto rozsudku.

54. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).