Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217202010
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217202010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Generali
Poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, zast. advokátskou
kanceláriou SLOV-LEGAL s.r.o., Dobrovičova 16, Bratislava, IČO: 36 863 157, proti žalovaným: 1/
Rímskokatolícka cirkev, farnosť Komárno, IČO: 34 012 222, so sídlom Komárno, Palatínova 11, zast.
advokátom JUDr. Zoltánom Dékaňom, ul. Školská - pri Múzeu, Komárno , 2/ Mesto Komárno, IČO: 00
306 525, so sídlom Komárno, Nám. generála Klapku 1, zast. advokátskou kanceláriou LÖWY & LÖWY
s. r. o., so sídlom Slowackého 56, Bratislava, IČO: 47 236 230, náhradu škody, o odvolaní žalovaného

v 1.rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 8C/16/2017-186 zo dňa 08.11.2017 v spojení s
opravným uznesením č.k. 8C/16/2017-189 zo dňa 08.11.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách
konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej
výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom v spojení s jeho opravným uznesením súd prvej inštancie zaviazal

žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 3.195,89 eura do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Žalobu voči žalovanému v 2.rade zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žalobcovipriznalvočižalovanémuv1.radenároknanáhradutrovkonaniavovýške100%ažalovanému
v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalobcovi. Svoje rozhodnutie
odôvodnil čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 15 ods. 1, ust. § 149, § 150 ods. 1,2, § 151 ods. 1,2, § 153 ods. 1, §
154, § 186 ods. 2, § 215 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 813 ods. 1
OZ, ako aj zisteným skutkovým stavom. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil,

že žalobca dňa 03.09.2014 uzatvoril poistnú zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla EČ:
Y. XXX DY, zn. R. K. G. Fé č. XXXXXXXXXXso spoločnosťou AURORA GOLD s.r.o. , so sídlom v
Komárne, nám. Gen. Klapku. Dňa 25.01.2015 sa stala škodová udalosť tak, že zo strechy kostola sv.
Ondreja v Komárne sa zošmykol sneh, spadol na poistené motorové vozidlo, ktoré bolo zaparkované na
vyznačenom parkovisku a poškodil ho. Náklady s opravou poškodeného vozidla boli vo výške 3.364,10
eura. Žalobca z havarijného poistenia zaplatil poškodenému dňa 20.02.2015 po odpočítaní spoluúčasti
vo výške 168,21 eura poistné plnenie vo výške 3.195,89 eura, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní

v zmysle ust. § 813 ods. 1 OZ , keďže právo na poskytnuté plnenie prešlo na žalobcu. Súd sa zaoberal
zodpovednosťou žalovaných na náhradu škody a zistil, že vlastníkom kostola je žalovaný v 1.rade a
vlastníkom nekrytého parkoviska, na ktorom stálo motorové vozidlo je žalovaný v 2.rade. Súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vychádzal z toho, že bezprostrednou príčinou vzniku škody bolo porušenievšeobecnej preveťnej povinnosti žalovaného v 1. Rade, ktorý nekonal tak, aby zabránil vzniku škody,
teda neurobil opatrenia smerujúce k zosunutiu snehu zo strechy na vozidlo stojace na vyhradenom
parkovisku. Žalovaný v 1. rade síce preukázal, že na streche kostola, ktorého je vlastníkom, boli

nainštalované kovové protisnehové háky ako aj protisnehové mreže, a to v rokoch 1992-1993, avšak
súd mal za to, že týmto nebola dostatočne splnená prevenčná povinnosť. V tejto súvislosti poukázal
na to, že žalovaný v 1.rade mal minimálne oznámiť výveskou na nehnuteľnosti, že padá sneh zo
strechy, prípadne povolať hasičský a záchranný zbor, ktorý má povinnosť vykonávať záchranné práce
pri núdzovom odstraňovaní napr. ľadových bariér a teda aj masy snehu. Vzhľadom na vyššie uvedené

súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade je plne zodpovedný za škodu, ktorá vznikla
porušením právnej povinnosti zakotvenej v ustanovení § 420 ods. 1 OZ a to porušením prevenčnej
povinnostivzmysleust.§415Obč.zákonníka,podľaktoréhokaždýsimápočínaťtak,abynedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí, čo žalovaný v 1. rade neurobil, a
preto ho zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 3.195,89 eura. Čo sa týka žalovaného v 2.rade, voči nemu
súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď zistil, že tento žiadnu prevenčnú povinnosť neporušil a v čase

poistnej udalosti prevádzkovateľom n parkoviska bola spoločnosť Activ s.r.o., teda žalovaný v 2.rade
nebol pasívne vecne legitimovanýv tomto spore. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa §
262 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov vo výške 100% voči
neúspešnému žalovanému v 1. rade a v konaní úspešnému žalovanému v druhom rade( voči nemu bola
žaloba zamietnutá) priznal nárok na náhradu trov v o výške 100% voči neúspešnému žalobcovi.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1.rade, ktorý žiadal rozsudok
zmeniť tak, že voči nemu súd žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania v plnej
výške a na náhradu škody zaviaže žalovaného v 2. rade. Namietal , že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil v

otázke zodpovednosti za vzniknutú škodu porušením prevenčnej povinnosti žalovanými a žerozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Opätovne poukázal na svoje skutkové tvrdenia k poistnej
udalosti, a síce, že k poistnej udalosti došlo na nekrytom parkovisku, ktorého vlastníkom je v zmysle
LV č. XXXX žalovaný v 2.rade. Zdôraznil, že ide o nekryté a nestrážené parkovisko, nechránené pred
nebezpečnými vonkajšími vplyvmi, pred odcudzením, či poškodením vozidiel i pred nepriazňou počasia.

Mal za to, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že sneh nespôsobil škodu na vozidle v
dôsledku nečinnosti žalovaného v 1.rade, ale v dôsledku nečinnosti žalovaného v 2.rade, na ktorého
parkovisku ku škode došlo. Poukázal na to, že zosúvanie snehu v malom množstve môže byť bežný
jav, ale už nie je bežným javom zosunutie obrovského množstva kumulovaného snehu, ktoré spôsobuje
škodu. K udalosti došlo počas zimného obdobia, kedy v dôsledku náhleho a nadmerného sneženia

sa tento nazhromaždil vo veľkom množstve na streche a vplyvom toho nepriaznivého počasia nastala
kalamitná situácia, a to bez pričinia iného subjektu, nezávisle od vôle človeka. Zastal názor, že venoval
dostatočnú pozornosť vykonaniu takých opatrení, aby sa zabránilo zosuvom akejkoľvek masy z plochy
strechy. Tieto opatrenia urobil v rámci rekonštrukcie a úplnej obnovy strechy, a to ešte v období pred
poistnouudalosťou.Zuvedenéhovyplýva,žesvojuprevenčnúpovinnosťsisplnil,apretonenesiežiadnu

mieru zavinenia na spôsobení škody na vozidle. So záverom súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby
voči žalovanému v 2. rade sa nestotožnil a v tejto súvislosti poukázal na znenie mandátnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalovaným v 2.rade a spoločnosťou Activ s.r.o.
3. K odvolaniu žalovaného v 1.rade sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. S poukazom na ust. § 415 OZ uviedol, že žalovaný v 1. rade mal

vzhľadom na vtedajšie okolnosti (zimné obdobie, husté sneženie) zachovať stupeň opatrnosti, ktorý sa
od neho právom vyžaduje a očakáva, teda mal prijať aj iné opatrenia, okrem inštalácie protisnehových
mreží a hákov, ktoré by dostatočne zamedzovali, resp. znížili možnosť zosunu a pádu snehu zo
strechy kostola. Mal za to, že žalovaný v 1. rade mohol na danom mieste ostatné subjekty vhodným
spôsobom upozorniť na riziko zosunu snehu, a takisto mohol privolať hasičský a záchranný zbor, ktorý

je povinný vykonávať záchranné práce pri núdzovom odstraňovaní ľadových bariér, a teda aj masy
snehu. Dospel k záveru, že ku vzniku škody na vozidle došlo práve nekonaním žalovaného v 1. rade,
nakoľko prijaté opatrenia (inštalácia protisnehových mreží a hákov) nezabránili zošmyknutiu snehu zo
strechy kostola, čiže tieto opatrenie neboli postačujúce a zároveň žalovaný v1. rade nevykonal ďalšie
potrebné preventívne opatrenia smerujúce k zabránenie zosunu snehu zo strechy. V tejto súvislosti

dodal, že inštalácia protisnehových hákov a mreží bola vykonaná v rokoch 1992 - 1993, teda 22 rokov
pred vznikom škody na vozidle, a teda aj z časového hľadiska mohlo dôjsť k poškodeniu, prípadne
zníženiu funkčnosti protisnehových hákov a mreží, čo mohlo viesť k zošmyknutiu masy snehu zo strechy
kostola. Považoval za preukázané, že žalovaný v 1. rade je plne zodpovedný za škodu, ktorá vzniklaporušením právnej povinnosti zakotvenej v ustanovení § 420 ods. 1 OZ. V danom prípade bola podľa
názoru žalobcu naplnená aj skutková podstata vedomej nedbanlivosti, nakoľko s ohľadom na dané
okolnosti žalovaný v 1. rade vedel o možnosti spôsobenia škody, ale bez primeraných dôvodov sa

spoliehal, že škodu nespôsobí. No aj v prípade, ak by nebola preukázaná vedomá nedbanlivosť, bez
ďalšieho musí byť naplnená nevedomá nedbanlivosť, nakoľko žalovaný v1. rade vzhľadom na okolnosti
(zimné obdobie) a svoje osobné pomery mal a mohol vedieť, že škoda vznikne (vedel, že na susednej
nehnuteľnosti parkujú osobné motorové vozidlá). Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaného v 1.rade zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy

odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný v 2.rade vo svojom vyjadrení na odvolanie žalovaného v 1.rade uviedol, že žalovaný v
1.rade vo svojom rozsiahlom vyjadrení opakovane vznáša tie isté námietky, ktoré súvisia s vlastníctvom
parkoviska,naktoromsanachádzaloosobnémotorovévozidlo,avtomtokontexteporušenieprevenčnej
povinnosti zo strany žalovaného v 2. rade. Súd prvej inštancie sa v rozsudku vysporiadal so všetkými

relevantnými námietkami, ktoré boli vznesené v konaní. V súvislosti s tvrdením žalovaného v 1.rade,
že on si prevenčnú povinnosť splnil, poukázal na záver znalca v znaleckom posudku, a to, že boli
namontované protisnehové háky so spotrebou podľa snehovej lokality. Porovnaním tvrdení žalovaného
v 1.rade a záverov znaleckého posudku možno vyvodiť a potvrdiť správnosť záverov súdu, že žalovaný
v 1.rade porušil svoju prevenčnú povinnosť, keď mal vedomosť o snehovej kalamite, ako aj o tom,

že protisnehové opatrenia, vzhľadom na štandardný objem snehu v danej lokalite, a v čase vzniku
škodovej udalosti mimoriadne sneženie je nedostačujúci, a mal preto zrealizovať aj ďalšie opatrenia
na odstránenie snehu. Tvrdenie žalovaného v 1.rade, že hasičský a záchranný zbor nezrealizoval
odstránenie snehu, nakoľko vykonáva činnosť ad post, t. j. po vzniku škodovej udalosti považoval
za nepravdivé, nakoľko tento plní úlohy aj pri haváriách, živelných pohromách a iných mimoriadnych

udalostiach, pričom snehovú kalamitu v rozhodujúcom období nemožno hodnotiť inak, ako mimoriadnu.

5. Žalovaný v 1.rade v replike na vyjadrenie žalovaného v 2. rade uviedol, že sa nestotožňuje
s tvrdením žalovaného v 2. rade, že sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými relevantnými
námietkami, ktoré boli vznesené v konaní. Mal za to, že v konaní nebol presne zistený skutkový stav a

súd správne nevyvodil zodpovednostný subjekt. Svoju prevenčnú povinnosť si splnil tým, že prezieravo
pri inštalovaní novej strechy dal namontovať zábrany proti zosuvom snehu, lapače a mreže, ktoré
počas predchádzajúcich rokov plnili svoj účel a boli plne funkčné, čoho dôkazom je, že predtým nikdy
nedošlo k takému zosuvu snehu zo strechy, ktorý by spôsobil škodu. Mal za to, že táto skutočnosť je
najlepším a hodnoverným dôkazom toho, že prevenčné opatrenia boli vykonané efektívne a dostatočne.

Zdôraznil, že v danom prípade ku vzniku škody v dôsledku zosuvu snehu došlo vplyvom neočakávaných
a nepredvídateľných teplotných výkyvov počasia.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP
a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. 8C/16/2017-186 zo
dňa 08.11.2017 v spojení s jeho opravným uznesením č.k. 8C/16/2017-189 zo dňa 08.11.2017, v

napadnutom vyhovujúcom výroku , ktorým bol žalovaný v 1. rade zaviazaný na náhradu škody a v
súvisiacom výroku o trovách konania , je vecne správne a odvolanie žalovaného v 1.rade nie je dôvodné.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v znení jeho opravného uznesenia v odvolaním
napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil. Predmetom odvolacieho konania nebol zamietajúci výrok voči žalovanému v 2. rade a

s ním súvisiaci výrok o trovách konania, pretože strany sporu ktorých sa tento výrok týkal ( žalobca a
žalovaný v 2. rade ) a ktorí proti nemu mohli podať odvolanie, ho nenapadli odvolaním a preto v tejto
časti nadobudol rozsudok právoplatnosť. Na odvolanie žalovaného v 1. rade odvolací súd nemohol
tento výrok preskúmavať, pretože na strane žalovaných nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo ) §
77 CSP) ale o samostatné procesné spoločenstvo ( § 76 CSP).

7. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie v znení jeho opravného
uznesenia v napadnutej časti je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí
za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté vprvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd uložil žalovanému v 1. rade
zaplatiť žalobcovi náhradu škody a žalobcovi priznal voči žalovanémi v 1. Rade nárok na náhradu trov

konania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny
právny záver.

8. Žalovaný v 1. rade v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v nepreskúmateľnosti napadnutého
rozsudku pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Odvolací súd preto skôr ako preskúmal napadnutý
rozsudok, skúmal, či súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti
konať pred súdom. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl.

Ústavy SR a článok 6 ods. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd . Požiadavky na
riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil,
aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol,
čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov. Uviedol tiež ako sa žalovaní k veci vyjadrili. Jasne a

zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych
predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil. Odvolací súd nezistil namietanú vadu konania, pre ktorú
by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

9. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 3.195.89
eura , ktorá suma predstavuje nárok poisťovne ako žalobcu voči inému na náhradu škody poisteného
z poistnej udalosti , ktoré právo v zmysle ust. § 813 ods. 1 OZ prešlo na žalobcu ako poistiteľa.

10. Podľa § 813 ods. 1 OZ ak poistený má právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou,

prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

11. Postihový nárok poisťovne podľa § 813 OZ má charakter nároku na náhradu škody. Dôvodom, prečo
na poisťovňu prechádza právo , ktoré má poistený voči inému na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, je postihnutie osoby zodpovednej za škodu aj v prípadoch, ke´d poistený dostal náhradu od

poisťovne. Ide o zákonný prechod práva. Podmienkami prechodu práva na náhradu škody z poisteného
na poisťovateľa podľa § 813 OZ vznikne v momente , ked´ poisťovateľ uspokojí právo poisteného na
základe poistnej zmluvy, čo musí v konaní pred súdom preukázať ( likvidačný doklad, účtovný doklad)
a právo na náhradu škody prechádza na poisťovňu len do výšky, do ktorej poskytla plnenie. Toto právo
môže vzniknúť pri rôznych skutkových situáciách, napriek tomu je vždy rozhodujúce to, že škoda vznikla

a škodca za ňu zodpovedá ( § 420 a nasl. OZ).

12. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

13. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,

na prírode a životnom prostredí.

14. Z citovaných ustanovení vyplýva, že porušením právnej povinnosti je aj porušenie všeobecnej
prevenčnej povinnosti každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám, teda každý
má povinnosť počínať si tak, aby nebola spôsobená škoda inému. Ak si niekto nepočína v súlade s takto

všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne a postihuje za to - pri splnení ďalších
predpokladov - občianskoprávna zodpovednosť za škodu (§ 420, § 421 OZ). Prevenčná povinnosť podľa
§ 415 OZ znamená, že každý je povinný zachovávať vždy taký stupeň opatrnosti , ktorý možno od neho
vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý - objektívne posúdené - jespôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac znížiť riziko vzniku škôd na živote, zdraví či majetku; uvedené
ustanovenie mu však neukladá povinnosť predvídať každý, v budúcnosti možný vznik škody (Ro NS
ČR z 25. 2. 2003. Zn. 25 Cdo 618/2001). Použitie ustanovenia § 415 OZ (tzv. generálna prevencia)

prichádza do úvahy len v prípadoch, ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie,
ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Medzi subjekty, ktoré majú podľa judikatúry súdov povinnosť
dodržiavať generálnu prevenčnú povinnosť patrí aj vlastník nehnuteľnosti, ktorý má povinnosť počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám (§ 415 OZ), čo pre vlastníka nehnuteľnosti znamená povinnosť
užívať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému, teda dbať aj o to, aby na

jeho vlastnej nehnuteľnosti boli vykonané opatrenia zamedzujúce či znižujúce možnosť vzniku škody
na zdraví, na majetku a iných hodnotách, a pokiaľ už škoda hrozí, urobiť opatrenia na jej odvrátenie.
Nesplnenie prevenčnej povinnosti môže založiť všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ.
15. Odvolací súd má z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie za preukázané, že žalobca
uzatvorilsospoločnosťouAURORAGOLDs.r.o., akomajiteľommotorovéhovozidlamotorovéhovozidla
EČ: Y. DY, zn. HE. zmluvu o havarijnom poistení dňa 03.09.2014 . Je nesporné, že dňa 25.01.2015

nastala škodová udalosť, keď sa zo strechy kostola sv. B. v Y. zošmykol sneh, spadol na poistené
motorové vozidlo, v dôsledku čoho bolo poškodené. Motorové vozidlo bolo zaparkované na vyznačenom
parkovisku, vlastníkom ktorého je žalovaný v 2.rade, vlastníkom kostola je žalovaný v 1.rade. Žalobca
sa podanou žalobou domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v1.rade alebo žalovaného
v 2.rade, alebo oboch spoločne a nerozdielne, zaplatiť žalobcovi sumu 3.195,89 eura s prísl. Súd prvej

inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne, a preto
jej vyhovel tak, že žalovaného v 1.rade zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.195,89 eura do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a žalobu voči žalovanému v 2.rade zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že tretím výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a štvrtým výrokom
žalovanému v 2.rade priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Vzhľadom na to, že tretí

a štvrtý výrok vyhláseného rozsudku boli neurčité a nevykonateľné a išlo o formulačnú anomáliou ako
inú zrejmú nesprávnosť, súd prvej inštancie túto chybu odstránil vydaním opravného uznesenia zo dňa
08.11.2017 č.k. 8C/16/2017-189. Žalovaný v 1.rade podal voči rozsudku súdu prvej inštancie a voči jeho
opravnému uzneseniu odvolanie v zákonnej lehote.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
vec správne právne posúdil v otázke dôvodnosti žaloby žalobcu. V zmysle ust. § 415 Občianskeho
zákonníka, je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na
prírode a životnom prostredí. Ak si niekto neplní svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z
uvedeného ustanovenia, treba vyvodiť, že si neplní svoju právnu povinnosť, a teda koná protiprávne.

Zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na to, že síce žalovaný v 1.rade mal na strechu nainštaloval kovové protisnehové
háky, protisnehové mreže, ale táto prevenčná povinnosť nebola splnená dostatočne, o skutočnosti ktorej
svedčí aj poškodenie motorového vozidla zosunutým snehom zo strechy kostola. V danom prípade
tvrdenie žalovaného v 1.rade, že k zosuvu snehu došlo následkom tzv. vyššej moci neobstojí, pretože

sneženievzimnomobdobíjebežným,opakujúcimsajavom.Odvolacísúdsastotožňujesnázoromsúdu
prvej inštancie, že žalovaný v 1.rade neurobil vhodné a dostatočné opatrenia, ktorými by mohol zabrániť
vzniku škody zosunom snehu zo strechy budovy a predísť tak hroziacej škode, keďže pri kostole je
vyhradené parkovisko pre motorové vozidlá s preto možno predpokladať, že ak napadne sneh , môže
dôjsť k poškodeniu zaparkovaných vozidiel. Nedostatočné prevenčné opatrenie zo strany žalovaného

v 1. rade za danej situácie súd videl v tom, že mal upozorniť výveskou na kostole na možnosť
hroziaceho nebezpečenstva zosunutia snehu zo strechy a v prípade, že išlo o mimoriadne množstvo
snehu, mal sa pokúsiť nazhromaždený sneh odstrániť zo strechy. Tvrdenie žalovaného v 1.rade, že
išlo o mimoriadnu udalosť ktorej nemohol zabrániť neobstojí, keď žalovaný v 1.rade mal vedomosť o
tejto snehovej kalamite, rovnako mal vedomosť o protisnehových opatreniach na streche, čo do objemu

snehu, ktorý môžu zachytiť, a preto mal vykonať také prevenčné opatrenia, aby nedošlo ku vzniku
škody na majetku zosunom snehu. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie,
že žalovaný v 1.rade v dôsledku porušenia prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 Občianskeho
zákonníka zodpovedá za škodu podľa § 420 OZ, náhradu ktorej si žalobca uplatňuje v tomto konaní.
Výška škody bola v konaní preukázaná faktúrou zo dňa 17.02.2015 a likvidáciou škody poisťovňou vo

výške opravy vozidla ( po odpočítaní spoluúčasti poisteného v zmysle poistnej zmluvy) zaplatením sumy
3.195,89 eura. Žalobca v konaní výšku škody nenamietal, preto ju súd považoval za nespornú.17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľovi, a preto neuznal
opodstatnenosť jeho argumentácií, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodol vzmysleustanovenia§396ods.1vspojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalovanému
v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).