Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zita Leimbergerová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 12C/471/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515219077
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1515219077.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: Bytové družstvo
Petržalka, IČO: 00169765, so sídlom Budatínska 1, Bratislava proti žalovaným: 1. O.. D. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Ž.O. XX, F. W., zast. advokátom JUDr. Marekom Ďuranom, so sídlom B. Němcovej
4, Nitra a 2. R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, T., o zaplatenie 576,60 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaní 1. a 2. sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 576,60 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 565,99 eur od 9.7.2015 do zaplatenia.
II. Súd návrh žalovanej v 2. rade na prerušenie konania z a m i e t a .
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 11.9.2015 domáhal voči žalovaným 1. a 2.
zaplateniasumy576,60eurspolusročnýmzákonnýmúrokomzomeškaniazdlžnejistinyvsume565,99
eur od 9.7.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sú podielovými
spoluvlastníkmi (každý v 1 spoluvlastníckeho podielu) 3-izbového bytu č. XXX v bytovom dome na W.
K.. Č.. X R. T.I., ktorého správu vykonáva v súlade so zmluvou o výkone správy žalobca. Žalobca doručil
žalovaným vyúčtovanie nákladov za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou bytu za obdobie
1.1.2014 di 31.12.2014 s nedoplatkom vo výške 4.522,40 eur. Žalobca si samostatnou žalobou uplatnil
úhradu nedoplatku za rok 2010 - 2013 vo výške 3.945,80 eur, preto skutočný nedoplatok za r. 2014
predstavuje sumu 576,60 eur, pričom v tejto sume je započítaný aj úrok z omeškania z mesačných
zálohových platieb vo výške 10,61 eur. Vyúčtovanie prevzali žalovaný v 1. rade dňa 1.6.2015 a žalovaná
v 2. rade dňa 23.6.2015. Skutočné náklady za plnenia spojené s užívaním a prevádzkou bytu v r. 2014
predstavovali sumu 2.264,4743 eur s tým, že úhrady v tomto roku boli zaplatené vo výške 1.698,48 eur,
rozdiel predstavuje sumu 565,99 eur a 10,61 eur predstavujú úroky z omeškania za oneskorené platenie
mesačných zálohových platieb.
2. Súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a dňa 23.3.2016 vydal platobný rozkaz č. k. 12C/471/2015-23.
Voči tomuto rozhodnutiu podali obaja žalovaní odpor. Žalovaný 1 v odpore doručenom súdu dňa
15.4.2016 žiadal žalobu voči nemu zamietnuť. Dôvodil, že je iba podielovým spoluvlastníkom bytu o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku a v tomto smere sa aj podieľa na úhrade nákladov za
plnenia spojené s užívaním bytu tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z § 10 ods. 1 a 2 zákona č.
182/1993 Z. z., t. j. iba do veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu na byte. Podľa jeho názoru v
tomto prípade nebol založený solidárny záväzok žalovaných, nakoľko znenie uvedeného zákona má
prednosť pred všeobecnou úpravu § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súlade s výškou preddavkov
určených v mesačnom predpise platnom od 1.4.2014 žalovaný 1 uhrádzal v danom období presnúpolovicu žalobcom určených preddavkov t. j. 138,- eur, resp. 142,72 eur, t. j. celkovo v r. 2014 uhradil
sumu 1.698,48 eur. Celkové náklady za plnenia boli v sume 2.264,4743 eur, polovica predstavuje
sumu 1.132,24 eur, čo znamená, že žalovaný 1 má na nákladoch za plnenia spojené s užívaním bytu
preplatok vo výške 565,99 eur. Pohľadávku žalobcu vzniknutú z titulu nedoplatku je povinná zaplatiť
žalovaná 2 výlučne sama, keďže predmetný byt užíva so svojou rodinou a žalovaného 1 s jeho užívania
vylúčila. Dodnes pritom žiadnym spôsobom nepreukázala, že by si rovnako ako žalovaný 1 plnila svoje
povinnosti.
3. Žalovaná 2 dňa 26.4.2016 podala odpor, v ktorom namietala aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu,
že dňa 8.1.2016 podala na Okresnom súde Bratislava II žalobu o určenie neexistencie záväzkového
vzťahu, ktorý žalobca založil na základe absentujúcej zmluvy o výkone správy. Opakovane požiadala
o prerušenie konania do skončenia uvedeného konania vedeného pod sp. zn. 58C/97/2016, ako aj
konaniavedenéhorovnakýmsúdompodsp.zn.50C/2/2016,predmetomktorýchjeposúdenieexistencie
záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania z titulu tvrdeného výkonu správy bytového domu.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaných zotrval na žalobe a tvrdil, že žalovaný 1 je povinný plniť
si povinnosti vlastníka, hoci byt neužíva s poukazom na ust. § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z.,
ktorý nestanovuje, že úhrady za plnenia vykonávajú vlastníci podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu,
ako aj s poukazom na ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K tvrdeniam žalovanej 2 uviedol, že
zmluva o výkone správy zo dňa 13.5.2016 bola schválená nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov
v predmetnom bytovom dome, preto považuje žalobu o určenie neexistencie záväzkového vzťahu za
nedôvodnú. S poukazom na ust. § 8a uvedeného zákona dôvodil, že ak aj vlastník bytu zmluvu o
výkone správy nepodpíše, alebo odmieta podpísať, táto zmluva je záväzná pre všetkých vlastníkov, ak
zmluva bola schválená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov. Navyše v zmluve o výkone správy zo dňa
30.1.1995, ktorú žalovaná 2 podpísala je v bode 3.4 uvedené, že správu domu vykonáva aj naďalej
prevádzateľ bytu, t. j. žalobca podľa ním stanovených zásad, ak sa nadobúdatelia vlastníctiev k bytom v
dome nedohodnú inak, k čomu do dnešného dňa nedošlo. Na schôdzach nikdy nebola dostatočná účasť
vlastníkov k tomu, aby sa mohlo uskutočniť hlasovanie v zmysle zákona až do 30.4.2014. Písomné
hlasovanie o novej zmluve o výkone správy v tomto bytovom dome prebiehalo v dňoch 9.2.2016 až
10.2.2016 a opätovne v dňoch 21.4.2016 až 13.5.2016. Zmluva o výkone správy bola v tomto písomnom
hlasovaní schválená nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tomto
bytovom dome dňa 13.5.2016 s platnosťou a účinnosťou odo dňa jej podpísania nadpolovičnou väčšinou
vlastníkov a správcom. Táto zmluva bola schválená ako zmena doposiaľ platných znení zmlúv o výkone
správy pre tento bytový dom a ku dňu svojej účinnosti nahrádza všetky tieto zmluvy o výkone správy.
5. Žalobca na pojednávaní zopakoval svoje tvrdenia a na dôvodnosti žaloby zotrval. Žalovaný 1
nespochybnil tvrdenia žalobcu týkajúce sa vlastníckeho práva k bytu ani výkonu správy k bytovému
domu zo strany žalobcu, spochybnil však správnosť postupu žalobcu voči nemu, keďže predmetný byt
vôbec neužíva a okrem toho časť úhrad prislúchajúcu jeho spoluvlastníckemu podielu uhrádza. Má
zabránené v prístupe do bytu, napriek tomu všetky úhrady za byt pravidelne platí len on, žalovaná 2
neplatí nič.
6. Súd v súlade s postupom predpokladaným v ust. § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“)návrhžalovanej2naprerušeniekonaniazamietolvrozhodnutívovecisamej,nakoľkosúddospel
k záveru, že niet dôvodu na prerušenie konania, keď žalovanou 2 namietané skutočnosti je možné v
tomto konaní posúdiť prejudiciálne.
7. Súd v konaní vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu, a
to najmä Zmluvou o výkone správy zo dňa 6.9.2010, výpisom z LV č. XXXX, vyúčtovaním nákladov
za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 vrátane doručeniek,
výpočtom úroku z omeškania úhrad mesačných zálohových predpisov, ústrižkami poštových poukážok
preukazujúcich úhradu časti nedoplatkov zo strany žalovaného 1, zmluvou o prevode vlastníctva bytu
na nájomcu - člena bytového družstva zo dňa 30.1.1995 a Zmluvou o výkone správy zo dňa 13.5.2016,
pričom aj s prihliadnutím na skutočnosti preukázané v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn.
12C/149/2012, zistil tento skutkový stav:
8. Ako vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vlastníkmi bytu č. XXX na 12. poschodí bytového
domu na W. K.. Č.. X R. T. sú žalovaní, každý v 1-ici. Titulom nadobudnutia vlastníctva žalovaného1 je kúpna zmluva s vkladom zo dňa 15.7.2010 a žalovanej 2 je jednak kúpna zmluva s vkladom zo
dňa 13.12.1996 a jednak rozsudok tunajšieho súdu č. k. 12C 169/02-37 zo dňa 15.7.2003 o zrušení
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, právoplatného dňa 13.8.2003 s vkladom zo dňa 15.7.2010.
Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu na nájomcu - člena bytového družstva zo dňa 30.1.1995 vyplýva,
že žalovaná 2 spolu s manželom O.. R. B. nadobudli ako nadobúdatelia od prevádzateľa - žalobcu
predmetný byt do osobného vlastníctva ako členovia družstva s tým, že podľa bodu 3.4. tejto zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že správu domu vykonáva aj naďalej prevádzateľ podľa ním stanovených
zásad, ak sa nadobúdatelia vlastníctiev k bytom v dome nedohodnú inak. Žalobca svoj nárok v tomto
konaní (úhrada nedoplatku z vyúčtovania nákladov za r. 2014) opiera aj o ustanovenia Zmluvy o výkone
správy zo dňa 6.9.2010, pričom súdu predkladá vyhotovenie tejto zmluvy bez podpisu žalovanej 2. Z
vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že predmetný byt užíva výlučne žalovaná 2 (so svojou
rodinou),žalovanému1niejezjejstranyumožnenéužívaťbytvrozsahujehospoluvlastníckehopodielu.
Je tiež zrejmé, že v r. 2014 za služby spojené s užívaním tohto bytu (ktoré boli riadne dodané), neboli
zo strany vlastníkov bytu vykonané úhrady riadne ani včas. Z vyúčtovania nákladov je rovnako zjavné,
že skutočne spotrebované množstvo služieb predstavovalo v danom období sumu 2.264,4743 eur,
úhrady vykonané iba zo strany žalovaného 1 predstavovali sumu 1.698,48 eur. Rozdiel predstavuje
nedoplatokzatotoobdobievovýške565,99eur,ktorýsižalobcauplatňujevtomtokonanívrátaneúrokov
z omeškania v sume 10,61 eur za oneskorené úhrady mesačných zálohových platieb.
9. Vzhľadom na prostriedok procesnej obrany uplatnený žalovanou 2 súd v prvom rade ako predbežnú
otázku posúdil platnosť uzavretia zmluvy o výkone správy, resp. oprávnenie žalobcu vykonávať správu
predmetného bytového domu. Súd v tomto smere zohľadnil argumentáciu žalobcu, podľa ktorej jeho
aktívna legitimácia vyplýva z bodu 3.4. zmluvy o prevode vlastníctva k bytu nájomcu - člena družstva zo
dňa 30.1.1995. Súd toto zmluvné ustanovenie posúdil ako vyhlásenie vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome o pristúpení k zmluve o výkone správy stanovenú ako obligatórnu náležitosť zmluvy
o prevode vlastníctva v § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v danom prípade,
ďalej len „ZoVBaNP“). Na základe tohto zmluvného ustanovenia žalovaná 2 pristúpila k zmluve o výkone
správy so žalobcom a ako vlastník bytu je povinná plniť si povinnosti vyplývajúce jej z uvedeného
zákona. Čo sa týka zmluvy o výkone správy zo dňa 6.9.2010, ktorú žalovaná 2 doposiaľ nepodpísala,
podľa všetkého je (resp. bola) ako zmluvná strana viazaná aj touto zmluvou, a to s ohľadom na ust.
§ 6 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 a § 8a ods. 1 veta prvá až tretia ZoVBaNP. Je však potrebné poukázať
na to, že žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci schválenie tejto zmluvy nadpolovičnou
väčšinou hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Túto skutočnosť i napriek absencii
dôkazu je možné dovodiť aj z toho, že z rozhodovacej činnosti súdu (z lustrácie konaní) nevyplýva, že
by niektorý z vlastníkov bytu alebo nebytového priestoru predmetného bytového domu (okrem žalovanej
2) platnosť tejto zmluvy spochybňoval, resp. domáhal sa určenia jej neplatnosti. Aktívnu legitimáciu
žalobcu nerozporuje ani žalovaný 1. Nakoľko je vylúčené, aby boli v prípade jedného bytového domu
dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu (v registri spoločenstiev vedeného Ministerstvom vnútra
SR sa uvedený bytový dom nenachádza), je pravdepodobné, že správu predmetného bytového domu
vykonáva nepretržite práve žalobca. Túto skutočnosť potvrdzuje aj uzatvorenie Zmluvy o výkone správy
zo dňa 13.5.2016, podľa ktorej „táto zmluva o výkone správy bola schválená nadpolovičnou väčšinou
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na W. K.. Č.. X, X dňa 13.5.2016 s
platnosťou a účinnosťou odo dňa jej podpísania nadpolovičnou väčšinou vlastníkov a správcom. Táto
zmluva bola schválená ako zmena doposiaľ platných znení zmlúv o výkone správy pre tento bytový dom
a ku dňu svojej účinnosti nahrádza všetky tieto zmluvy o výkone správy“ (čl. 9 odsek 8).
10. Z ďalších listinných dôkazov súd zistil, že skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa dodaných služieb do
predmetného bytu, ako aj nedoplatku vyplývajúceho z vyúčtovania nákladov za r. 2014 boli jednoznačne
preukázané (ani jeden zo žalovaných tieto skutkové tvrdenia nepoprel). Nedoplatky za predchádzajúce
obdobie r. 2010 - 2013 (konanie vedené pod sp. zn. 12C/149/2012 sa týka nedoplatku za r. 2011) činili
sumu 3.945,80 eur, a táto suma je resp. bola predmetom iných konaní (napr. sp. zn. 7C/36/2012, či už
spomínané konanie 12C/149/2012). Zvyšná suma 565,99 eur plus suma 10,61 eur (spolu 576,60 eur)
predstavuje skutočný nedoplatok za rok 2014 a úroky z omeškania z mesačných zálohových platieb
za tento rok. Na základe uvedeného vyúčtovania nákladov boli žalovaní povinní nedoplatok zaplatiť
najneskôr do 15 dní od jeho doručenia. Z pripojených doručeniek je zrejmé, že žalovaný 1 prevzal
vyúčtovanie dňa 1.6.2015 (jeho lehota na plnenie uplynula dňa 16.6.2015) a žalovaná 2 ho prevzala dňa
23.6.2015 (jej lehota na plnenie uplynula dňa 9.7.2015). Žalovaný 1 v konaní preukázal, a je to zjavnéaj zo samotného vyúčtovania, že v danom roku uhradil na predpisových platbách sumu 1.698,48 eur.
Ďalšie platby odmieta uhrádzať s odôvodnením, že táto čiastka zodpovedá výške jeho spoluvlastníckeho
podielu, odvolávajúc sa na ust. § 10 ods. 1 a 2 ZoVBaNP. Tvrdí, že si svoju povinnosť voči žalobcovi
plní riadne odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu a že vo vzťahu k spoluvlastníckemu
podielu,ktorýnabytenadobudol,máuhradenéavysporiadanévšetkyplatby,akoajprípadnénedoplatky
vzťahujúce sa k spornému obdobiu r. 2014.
11. Podľa § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) osobitný zákon upravuje vlastníctvo
k bytom a nebytovým priestorom. Týmto predpisom je zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVBaNP“).
12. Podľa § 6 ods. 1 ZoVBaNP na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu
o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým
družstvom.
13. Podľa § 6 ods. 3 ZoVBaNP na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy
domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna
zmluva o spoločenstve.
14. Podľa § 6 ods. 4 ZoVBaNP zmluvy uzatvorené v rozpore s odsekom 3 sú neplatné.
15. Podľa § 7b ods. 5 veta prvá ZoVBaNP vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní
uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.
16. Podľa § 8 ods. 3 ZoVBaNP správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý
dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí správca
viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu
domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je
príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a
povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou
majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré
bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok
vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.
17. Podľa § 8 ods. 5 ZoVBaNP správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome
za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností
vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.
18. Podľa § 8a ods. 1 veta prvá až tretia ZoVBaNP vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej
zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome a správcom.
19. Podľa § 8a ods. 2 prvá a druhá veta ZoVBaNP správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad
za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
20. Podľa § 8b ods. 2 písm. e) ZoVBaNP pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia
a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.21. Podľa § 136 ods. 1 a 2 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo
je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
22. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
23. Podľa § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
24. Citované zákonné ustanovenie § 139 ods. 1 OZ upravuje vzťah spoluvlastníkov k tretím
osobám. Vychádza z jednotnosti vlastníctva a je výrazom ochrany tretích osôb, ktoré často
nemôžu poznať vnútorné vzťahy spoluvlastníkov. Zákon preto vo všeobecnosti prezumuje u všetkých
spoluvlastníkov spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť a na druhej strane aj solidárne oprávnenie
všetkých spoluvlastníkov vo vzťahu k tretím osobám. Preto napr. ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov bude
zodpovedať v celom rozsahu za zaplatenie opravy spoločnej veci, a to aj vtedy, ak s opravou veci
nesúhlasil. Prípadné nezhody spoluvlastníkov, týkajúce sa správy spoločnej veci, nemajú vplyv na vzťah
k tretím osobám. Zodpovednosť spoluvlastníkov voči tretím osobám sa prejavuje aj pri posudzovaní
toho, či protiprávny stav spôsobil konaním len niektorý zo spoluvlastníkov (vtedy je pasívne legitimovaný
len tento spoluvlastník, napr. spoluvlastník obťažuje suseda imisiami), alebo či protiprávny stav je
spôsobovaný samotnou vecou. V takomto prípade sú pasívne legitimovaný všetci spoluvlastníci v
prípadnom súdnom spore z procesnoprávneho hľadiska tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo.
25.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom
rozsahu dôvodná. Po vysporiadaní sa s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu (bod 9. odôvodnenia) súd
zaviazal na úhradu žalovaného nedoplatku z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu
za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 oboch žalovaných spoločne a nerozdielne. Obrana žalovaného
1 spočívala v tom, že vzhľadom na to, že je iba podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 1 k celku,
v tomto pomere sa aj podieľa na úhrade nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu tak, ako mu
táto povinnosť vyplýva z ust. § 10 ods. 1 a 2 ZoVBaNP, t. j. iba do veľkosti svojho spoluvlastníckeho
podielu na byte. Aplikácia uvedených ustanovení však prichádza do úvahy len v prípade vzťahov medzi
jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v súvislosti so spôsobom tvorby
fondu prevádzky, údržby a opráv v nadväznosti na spoluvlastnícke podiely týchto jednotlivých vlastníkov
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. V danom prípade je potrebné
aplikovať ust. § 139 ods. 1 OZ (viď bod 24. tohto odôvodnenia). Obrana žalovanej 2. okrem iného (bod
9. tohto odôvodnenia), spočívala aj v námietke (viď konanie 12C/149/2012), že súd nerešpektuje, resp.
sa nezaoberá prebiehajúcim konkurzným konaním na majetok jej manžela O.. R. B.. Túto námietku
súd považuje za irelevantnú, nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo manželov B. bolo rozsudkom č. k.
12C/169/02-37zodňa15.7.2003,právoplatnedňa13.8.2003zrušené,čoboloajdôvodomnadobudnutia
vlastníckeho práva k predmetného bytu žalovanou 2. Žalobca v zmysle citovaného ust. § 8a ods. 2
ZoVBaNP doručil žalovaným v 1. a 2. rade vyúčtovanie nákladov a nedoplatok z neho vyplývajúci,
ktorý žalovaní nerozporovali (čo do obsahu i výšky), sú povinní uhradiť v celkovej sume 576,60 eur.
Povinnosť žalovaných plniť s ohľadom na citované zákonné ustanovenia bola určená 15. dňom po
doručení vyúčtovania, ktorý v prípade žalovanej 2 je 9.7.2012, ktorým sa žalovaní dostali do omeškania
so splnením peňažného záväzku. Súd preto žalobcovi priznal aj uplatnené úroky z omeškania v zmysle
citovaných zákonných ustanovení v súlade s uplatneným žalobným návrhom žalobcu.
28. Na záver súd ešte poznamenáva, že postup žalobcu považuje za správny, nakoľko iný postup
žalobcovi ZoVBaNP ani neumožňuje. Naopak, ak by vzniknuté nedoplatky v bytovom dome nevymáhal
(§ 8b ods. 2 písm. e) ZoVBaNP), nesie zodpovednosť voči vlastníkom bytov a nebytových priestorovv dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia si svojich
povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy (§ 8 ods. 5 ZoVBaNP). Otázka
možnosti technického riešenia obmedzenia, resp. zamedzenia dodávok energií do predmetného bytu je
v danom prípade bez relevancie (tak ako navrhuje žalovaný 1 v obdobnom konaní).
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.