Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Kumová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 22C/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115212806
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3115212806.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudkyňouJUDr.VierouKumovouvprávnejvecižalobcuEOSKSISlovensko,s.r.o.,

so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 36 613 843 proti žalovanému G. U., št. občanovi
SR, nar. XX.XX.E., bytom Dubnica nad P. o zaplatenie 1.200,68 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 536,80 € s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy
76,88 € od 26.01.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 340,71 € od 26.02.2013 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V ostatnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom, doručeným súdu dňa 03.06.2015, proti žalovanému domáhal zaplatenia
celkom sumy 1.200,68 € s príslušenstvom. Uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom
Karadžičova 10, Bratislava, IČO 35 763 469 ako postupca uzavrela so žalobcom ako postupníkom
dňa 20.11.2014 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol o.i. odplatný prevod pohľadávok
voči žalovanému. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu v zmysle zákona o elektronických

komunikáciáchzmluvu,predmetomktorejboloposkytovanieelektronickejkomunikačnejslužbyprávnym
predchodcom žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a
včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry:
č. XXXXXXXXXX splatnú 25.01.2013 na sumu 76,88 €, č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.02.2013 na
sumu 340,71 €, č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.03.2013 na sumu 119,21 € a č. XXXXXXXXXX splatnú
dňa 25.01.2014 na sumu 663,88 €. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť zo zmluvy a cenu za riadne
poskytnuté služby právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatil, čím porušil povinnosti vyplývajúce mu zo

zmluvy. Neuhradením faktúr v lehote ich splatnosti sa dostal do omeškania a žalobca má teda nárok na
úrok z omeškania podľa platných právnych predpisov. Žalovaný dlžnú sumu doteraz neuhradil.

2. Žalovaný sa k doručenému návrhu (fikcia doručenia)písomne nevyjadril.

3. Sporové strany sa na pojednávanie nedostavili. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil, aby súd
vec prejednal v jeho neprítomnosti. Žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania vykázané fikciou podľa

§ 111 ods.3 Civilného sporového poriadku svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania z
dôležitého dôvodu nepožiadal. Súd preto prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti účastníkov, pričom
vychádzal z obsahu spisu a vykonaných dôkazov.4. Rozsudkom č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 24.01.2017 súd prvej inštancie výrokom I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 536,80 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy
76,88 eur od 26.01.2013 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 340,71 eur od 26.02.2013 do zaplatenia,

8,75 % ročne zo sumy 119,21 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, do troch dní. V ostatnej časti žalobu
zamietol (výrok II) a o trovách konania rozhodol výrokom III. tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu
trov konania.

5. Na odvolanie žalobcu odvolací súd, súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Skonštatoval, že žalovaný je v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, ako i dodatku k nej jednoznačne a zrozumiteľne označený ako fyzická osoba - podnikateľ,
s miestom podnikania a IČO-m. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb
právnym predchodcom žalobcu, v rámci programu, označeného ako Biznis balík. Faktúry, predložené
žalobcom v konaní, sú adresované žalovanému ako podnikateľovi, s uvedením IČa. Žalovaný bol v
konaní nečinný, nárok žalobcu nerozporoval, k veci sa nevyjadril. Nie je potom zrejmé, z čoho súd

prvej inštancie vychádzal, keď len konštatoval, že je nepochybné, že právny predchodca žalobcu v
predmetnom právnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzavieraní
zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd prvej inštancie napriek vyššie popísaným skutočnostiam
mienil právny vzťah medzi stranami posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, spravujúci sa ustanoveniami

Občianskeho zákonníka a požívajúci zvýšenú ochranu zo strany súdu, a nie obchodnoprávny vzťah, ako
vyplývazlistín,preloženýchžalobcom,malsvojeprávnezáverynáležitýmspôsobomodôvodniť.Pretože
sa tak nestalo, súd prvej inštancie zaťažil rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nesprávne právne posúdenie vzťahu medzi stranami má pritom nesporne vplyv i na posúdenie nároku
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože súd prvej inštancie tento nárok žalobcovi nepriznal

práve z dôvodu ochrany žalovaného ako spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie, a to v celom rozsahu, keďže nesprávne právne posúdenie sa týka
hlavného záväzkového vzťahu medzi stranami, od ktorého posúdenia je následne závislé i rozhodnutie
o akcesorickom právnom vzťahu medzi stranami (zmluvná pokuta) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods.

3 CSP). V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie opätovne vyhodnotiť skutkový stav veci, prípadne
vykonať ďalšie stranami navrhované dôkazy, vec právne posúdiť a vo veci rozhodnúť rozsudkom s
náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP.
6. Pred zrušením rozsudku vo vyššie uvedenej časti súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
oboznámením zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.12.2012 v znení dodatku zo dňa

21.12.2012, Všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej telefónnej služby, cenníka, faktúr č.
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa XX.XX.XXXX, pokusu o zmier zo dňa XX.XX.XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.12.2012 v znení dodatku zo dňa 21.12.2012

je zrejmé, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanému ako fyzickej osobe -
podnikateľovi verejné elektronické služby program služby Biznis Star5 a žalovaný sa zaviazal za ne
riadne platiť dojednanú cenu v zmysle platného cenníka, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zmlúv.
Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli i Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby,
bližšie upravujúce jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán. Zároveň bol žalovanému predaný

mobilný telefón zn. Samusung Galaxy S III Blue za akciovú cenu 1€ vrátane DPH. V Dodatku
k zmluve o pripojení za žalovaný zaviazal zotrvať v záväzkovou vzťahu zo právnym predchodcom
žalobcu po dobu 24 mesiacov a na zmluvnej pokute 663,88 €. Dodatok k zmluve o pripojení v bode
4 obsahoval ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty, podľa ktorého v prípade porušenia záväzku
Účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku, v dôsledku

čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku
zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.

8. Žalovaný nezaplatil faktúry, ktorými mu právny predchodca žalobcu vyúčtoval poskytnuté služby,
a to faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 25.01.2013 na sumu 76,88 €, č. XXXXXXXXXX splatnú dňa

25.02.2013 na sumu 340,71 €, č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.03.2013 na sumu 119,21 €. Faktúrou
č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.01.2014 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému zmluvnú
pokutu v celkovej výške 663,88 €.9. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.11.2014.

10. Z vyjadrenia žalobcu (zo dňa 16.01.2017, doručené súdu dňa 17.01.2017)vyplynula špecifikácia
položiek jednotlivých faktúr. Pokiaľ ide o vyúčtovanie poplatku za prerušenie služby žalobca poukázal
na to, že v zmysle bodu 14.2 VOP: Spoločnosť ST je oprávnená dočasne prerušiť alebo obmedziť
poskytovanie Služieb Účastníkovi bez predošlého upozornenia z dôvodu (okrem iných) b/nezaplatenia
splatnej ceny za služby do 1 dňa od jej splatnosti, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy.

Dodal, že obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie je servisný zásah do SIM karty, ktorým sa
dosahuje stav, keď sú na danej SIM karte dostupné iba prichádzajúce hovory a prichádzajúce SMS
správy. Tento servisný zásah je pomerne zložitý a časovo náročný dátový úkon, ktorý vykonáva externý
partner, ide teda o reálne vynaložené náklady. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky predstavuje náhradu administratívnych monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole
dodržiavania zmluvných záväzkov. Náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s

telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka. Výšku poplatku generuje a upravuje pôvodný veriteľ
na základe interných kalkulácií všetkých nákladov, ktorá sa odvíja zo všetkých nákladových položiek
vynakladaných a spojených s jednotlivými úkonmi. Ďalej dodal, že uplatňuje položku označenú
ako "zmluvná pokuta" vo výške 663,88 € z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným zaplatiť
pôvodnému veriteľovi za poskytované služby riadne a včas. Povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú

pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré postupca poskytol žalovanému v podobe zabezpečenia
predaja mobilného telefónu/koncového telekomunikačného zariadenia za zvýhodnenú (akciovú) cenu.
Žalobca si zmluvnú pokutu uplatňuje ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody) z titulu
porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, spočívajúcej v neuhradení splatných pohľadávok.
11. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a vrátení veci súd doplnil dokazovanie oboznámením

odvolania žalobcu a výpisu zo živnostenského registra žalovaného.

12. V odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca o.i. pre úplnosť uviedol, že zmluvná pokuta
predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia
záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva

z ceny telefónu, resp. mobilného zariadenia a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku
poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. zmluvnou pokutou si
žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby
alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Žalovaný
porušil zmluvné povinnosti, teda že nevykonal riadne dohodnuté úhrady za dohodnuté a postupcom

poskytnuté služby. žalobca považuje výšku zmluvnej pokuty za primeranú, pričom práve naopak, pri
neprimerane nízkej, resp. žiadnej zmluvnej pokuty by nebola naplnená jej podstatná funkcia a to, že
práve hrozba uplatnenia sankcie vo výške, na ktorej sa zmluvné strany písomne dohodli, pre prípad
neplnenia povinností zo strany klienta, ho prinúti dodržiavať zmluvné ustanovenia.

13. Z výpisu zo živnostenského registra žalovaného vedeného Okresným úradom Trenčín, č. 350-33749
bolo zistené, že žalovaný vykonával podnikateľskú činnosť s predmetom podnikania dokončovacie
stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov v období od 28.11.2012 do 03.01.2013.

14. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "zákon

o elektronických komunikáciách") zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných

služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za
poskytnutú verejnú službu.

16. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.17. Podľa bodu 3. dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb v prípade porušenia záväzku
účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho

dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.

18. Podľa § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

19. Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

20. Podľa § 544 odsek 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

21. Podľa § 544 odsek 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

22. Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

24. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka s účinnosťou do 01.02.2013 ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania

dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva.

25. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR čl. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Na základe zisteného skutkového stavu aplikujúc príslušné ustanovenia zákona súd vec právne
posúdil takto:

28.Súdposudzovalcharakter účastníkovkonania,zaúčelomposúdeniaaplikáciepríslušnéhoprávneho
predpisu t. zn. Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka na uvedený právny vzťah. Z
údajov uvedených v zmluve, z ktorej plnenie je predmetom tohto konania vyplýva, že zmluva bola
uzatvorená žalobcom, právnickou osobou a žalovaným, fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie.
Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci sú v zmysle § 2 Obchodného zákonníka podnikateľmi a záväzkový

vzťah, z ktorého plnenie je predmetom tohto konania vznikol pri výkone ich podnikateľskej činnosti,
aplikoval súd na predmetnú vec príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka.

29. V zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzatvoriť aj takú zmluvu, ktorá
nie je ako zmluvný typ uvedená v Obchodnom zákonníku. Zmluva o pripojení nepredstavuje v

rámci Obchodného zákonníka osobitný zmluvný typ, preto takúto zmluvu možno považovať v zmysle
Obchodného zákonníka za zmluvu nepomenovanú. V čase uzavretia však bola upravená v zákone č.
315/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v30. dôsledku čoho súd na uvedený právny vzťah aplikoval i príslušné ustanovenia zákona č. 315/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
platne uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 43 a nasl. zákona č. 315/2011 Z.
z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorá obsahovala dostatočne určito
predmet plnenia, a ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal umožniť žalovanému prístup do
verejnej komunikačnej siete prevádzkovanej žalobcom a žalovaný sa zaviazal uhrádzať za poskytované

služby žalobcovi cenu služieb. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu umožnil
žalovanému využívať služby v rámci dohodnutého programu "BIZNIS STAR 5" . K uvedenej zmluve
o pripojení bol uzatvorený dodatok v rámci ktorého boli špecifikované ďalšie práva a povinnosti
zmluvnýchstrán. Žalovanýsazaviazaluhrádzaťcenuslužiebposkytovanýchmuprávnympredchodcom
žalobcu. Účastníci si vzájomné práva a povinnosti dohodli v uzatvorenej zmluve, ktorej súčasťou boli aj
Všeobecné obchodné podmienky žalobcu a Cenník služieb.

32. Uzatvorením zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa právny predchodca žalobcu zaviazal
žalovaného zabezpečiť služby určené v zmluve a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za tieto služby cenu
vyúčtovanú za príslušné obdobia faktúrami. Na základe uvedeného, právny predchodca žalobcu vystavil
žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 25.01.2013 na sumu 76,88 Eur, č. XXXXXXXXXX splatnú

dňa 25.02.2013 na sumu 340,71 Eur, č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.03.2013 na sumu 119,21 Eur,
pričom tieto faktúry v uvedených sumách predstavujú faktúry za poskytnuté služby. Právny predchodca
žalobcu vyššie uvedenými faktúrami vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby, a to za hlasové a
nehlasové služby, ktoré poskytoval žalovanému na základe vyššie uvedenej zmluvy, a po prijatí ktorých
sa za ne žalovaný zaviazal uhradiť cenu služieb, čo sa zo strany žalovaného dobrovoľne, v súlade so

zmluvou, nestalo.

33. Žalobu v časti zaplatenia ceny služieb a to celkovo v sume 536,80 eur, ktorá predstavuje cenu
poskytnutých služieb v zmysle zmluvy, ktorá bola vyfakturovaná právnym predchodcom žalobcu
faktúrami, ktoré boli žalovanému riadne, v súlade so zmluvou vystavené a ktorými boli žalobcom

žalovanému vyfakturované poskytnuté telekomunikačné služby, súd považuje za dôvodnú. Využívaním
právnym predchodcom žalobcu poskytovaných služieb, vzniklo žalobcovi právo na úhradu ceny služieb,
pričom žalovanému využívaním služieb vznikla povinnosť cenu služieb v rozsahu vyúčtovania, uhradiť.
Žalovaný si túto povinnosť zo zmluvy dobrovoľne nesplnil, preto bola žaloba v tejto časti podaná
dôvodne. Žalovaný bol v konaní pasívny, a nepreukázal, ako ani netvrdil, že došlo k zániku jeho záväzku

splnením resp. iným spôsobom.

34. Následne súd posudzoval vzhľadom k tomu, že žalobca žiadal priznať nárok vyplývajúci z dohody
o zmluvnej pokute, samotné dojednanie zmluvnej pokuty, pričom súd dospel k záveru, že dojednanie
zmluvnej pokuty spôsobom, ako bolo medzi účastníkmi dojednané, je zjavne neurčité a nejednoznačné.

Tátoneurčitosťanejednoznačnosťrobítakétodojednanieneplatné,čímzároveňznemožňujeuplatnenie
zo strany žalobcu akéhokoľvek nároku. V predmetnej zmluve v znení jej dodatku, bola zmluvná pokuta
dohodnutá pre prípad porušenia zmluvných povinností účastníka, a to pre prípad porušení viacerých
povinností (povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo bode 3 Dodatku č. 1), za
splnenia ďalšej podmienky a to následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, pričom jednotlivé

body obsahujú v sebe ďalšie povinnosti. Už len samotný bod 1 písm. b/ obsahuje povinnosť účastníka
zmluvy dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom a všeobecnými podmienkami,
pričom následne odkaz zmluvnej pokuty na tento bod zmluvy je skutočne široko koncipovaný a zjavne
neurčitý, čo všetko by mala zmluvná pokuta takto dojednaná zabezpečovať. Oboznámením sa s
obsahompredmetnéhoustanoveniatoskutočneniejemožnézistiť.Ztakejtoformuláciezmluvnejpokuty

nie je zrejmé, na aké porušenie, konkrétnej zmluvnej povinnosti resp. povinností bola zmluvná pokuta
dohodnutá a za akých podmienok by vznikol oprávnenej strane na ňu nárok.

35. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545 Občianskeho zákonníka je donútiť
dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Súd sa stotožňuje s tým, že zmluvná

pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť,
vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná
pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná) lebo ak bude zabezpečená
povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta ifunkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu
vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže
zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z

výslovného znenia ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu
činí nezávislou na vzniku škody. Zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť
veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na
to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.

36. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre
platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie konkrétnej zmluvnej povinnosti,
ktorá má byť takto zabezpečená (podľa § 544 odsek 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu). V uvedenom prípade, bola zmluvná
povinnosť vymedzená iba všeobecne, odkazom na porušenie zmluvných povinností v rámci jednotlivých
ustanovení zmluvy, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, ktorá konkrétna zmluvná povinnosť má byť

zmluvnou pokutou zabezpečená a v akej výške. Takýto spôsob vymedzenia zmluvnej povinnosti pri
dojednaní zmluvnej pokuty je podľa názoru súdu neurčitý, nejasný, čím je v rozpore ako s ustanoveniami
§ 544, 545 Obchodného zákonníka, tak aj s § 37 Občianskeho zákonníka, pričom takéto dojednanie
robí ustanovenie o zmluvnej pokute neplatné. Dohoda o zmluvnej pokute, vzhľadom k tomu, že dohoda
predstavuje právny úkon, musí spĺňať pre svoju platnosť všeobecné náležitosti právnych úkonov, t. zn.

aj určitosť a zrozumiteľnosť, a to pod hrozbou neplatnosti. V uvedenom prípade v zmluve o pripojení
v znení jej dodatku, bola zmluvná povinnosť vymedzená iba všeobecne, čo robí takúto dohodu o
zmluvnej pokute pre svoju neurčitosť, ako aj pre rozpor so zákonom (pri nerešpektovaní určenia určitej
povinnosti) absolútne neplatnou. Z neplatného dojednania súd nemôže priznať žalobcovi právo, preto
žalobu žalobcu v časti, ktorej si uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty súd v celkovej výške

663,88 € zamietol. Naviac bola zmluvná pokuta viazaná na následné vypojenie SIM karty zo strany
podniku, pričom uvedenú skutočnosť, súd rovnako v konaní preukázanú nemal.

37. S poukazom na tvrdenia žalobcu v tom zmysle, že zmluvnú pokutu uplatňuje ako kompenzáciu
škody (alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, spočívajúcej

v neuhradení splatných pohľadávok súd doplňuje vyššie uvedené, s tým, že pokiaľ ide o nárok
na náhradu škody, súd skúma, či boli splnené a preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu. Základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnou udalosťou a škodou a zavinenie. a zavinenie škodcu,
ktoré sa prezumuje. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých

vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je
daná. V danom prípade si žalobca uplatňuje sumu spočívajúcu v poskytnutej zľave zo stanovenej
ceny poskytovanej služby alebo nevrátených zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci
zvýhodnenej ceny. Protiprávnu udalosť žalobca videl v tom, že poskytol zľavu zo stanovenej ceny
poskytovanej služby alebo zariadenia, a žalovaný nedodržal svoje zmluvné záväzky zotrvať v zmluvnom

vzťahu v dohodnutej dobe viazanosti a neplatil riadne a včas cenu za poskytnuté služby a nedodržanie
tohto záväzku privodilo žalobcovi minimálne vyššie uvedenú škodu. Avšak vyššie uvedená zmluva
o poskytovaní verejných služieb ani dodatok neuvádzajú dohodnutú zmluvnú povinnosť žalovaného
v prípade nedodržania zmluvných podmienok doplatiť zľavnenú cenu telefónu do ceny trhovej resp.
zľavu zo stanovenej ceny poskytnutej služby. Z týchto dôvodov má súd za to, že v konaní nebolo

preukázané, že by zavinené porušenie právnych povinností žalovaného( neuhrádzanie faktúr riadne a
včas a nezotrvanie v záväzkovom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov) malo za následok vznik
škody spočívajúcej v zmene ceny odpredaného mobilného telefónu z pôvodnej ceny na nákupnú cenu
mobilného telefónu, lebo cena za mobilný telefón bola riadne zmluvne účastníkmi dojednaná. Predmetný
cenový rozdiel nemôže byť majetkovou ujmou žalobcu, pretože je výsledkom zmluvného konsenzu

medzi ním a žalovaným. S tým úzko súvisí aj nedostatok ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti
za škodu - príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu - žalovaného a vznikom škody.
Žalobcom tvrdená škoda celkom zjavne nie je dôsledkom protiprávneho konania žalovaného v tom
zmysle, že porušil zmluvné záväzky zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dojednanú dobu
viazanosti a platiť riadne a včas cenu poskytnutých služieb/, ale je dôsledkom dojednania takejto

zľavnenej kúpnej ceny v dodatku k zmluve.

38. Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, je povinný zaplatiť
žalobcovi aj úroky z omeškania. Úrok z omeškania bol dohodnutý v zmluve v zákonnej výške, preto súdpri stanovení jeho výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania platných
v čase, kedy došlo k omeškaniu a to za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného v
čase kedy k omeškania s plnením konkrétneho peňažného záväzku došlo. Žalovaný sa neuhradením

peňažného záväzku v lehote splatnosti dňa 25.02.2013 v sume 68,66 eur, fakturovaného faktúrou č.
7301112095, dostal od 26.02.2013 do omeškania, neuhradením peňažného záväzku v lehote splatnosti
dňa25.03.2013,fakturovanéhofaktúrouč.XXXXXXXXXXvsumeXX,XXeursadostalod26.03.2013do
omeškania, neuhradením záväzku fakturovaného faktúrou č. 7303369642 v sume XX,XX eur sa dostal
do omeškania od XX.XX.XXXX a neuhradením peňažného záväzku v lehote splatnosti dňa 25.05.2013,

fakturovaného faktúrou č. XXXXXXXXXX, sa dostal od 26.05.2013 do omeškania, preto bol povinný
uhradiť úroky z omeškania a to v zákonnej výške 8,75 % ročne (v zmysle vtedy platnej právnej úpravy
úroky z omeškania vo výške o 8 % vyššej, než základná úroková sadzba ECB platná v prvý kalendárny
deň omeškania). Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu bola vo výške 0,75 % ( v čase od 11.07.2012 do 07.05.2013) a 0,50 % (v čase od 08.05.2013
do 13.11.2013) t. zn. zákonné úroky za použitia § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka predstavujú 8,75 % podľa splatnosti jednotlivých faktúr, ktoré súd žalobcovi v
súlade so žalobou priznal, od uplynutia splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia.

39. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

40. Podľa § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 255 ods.1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. O nároku na náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP)
súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Žalobca si uplatnil ku dňu podania žaloby
sumu 1.200,68 €, súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 536,80 € čo predstavuje úspech žalobcu v
rozsahu 44,70% z uplatnenej sumy. V časti o zaplatenie 663,88 € bola žaloba zamietnutá, teda v 55,30%

bol žalobca neúspešný. Nakoľko pomerne úspešnejšiemu žalovanému (55,3 - 44,7 = 10,6%) žiadne
trovy nevznikli rozhodol súd tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.