Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. júl 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15Csr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216894545
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216894545.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasudcomJUDr.PéterNagyvsporovejvecižalobcu:R.S.,S..XX.XX.XXXX,
M. Z. XXXX/XX, U. V., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho
16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter zriadeného záujmovým

združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so
sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, sp. zn. R.-Q.-XXXX/XX-O. z 02.02.2016 a sp. zn. R.-Q.-XXXX/
XX-O. z 02.02.2016 pre neplatnosť rozhodcovských zmlúv.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.05.2016 domáhal voči žalovanému zrušenia rozsudkov
rozhodcovského súdu označených vo výroku tohto rozhodnutia z dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. b),

d), g) a l) zákona č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Uvedené dôvody spočívajú
v tom, že účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní; stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto
zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami
tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu; v konaní nebol správne zistený

skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal
navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv
navýsledoksporu;rozhodcovskýrozsudokvychádza znesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.
Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že na uvedených rozhodcovských konaniach sa nemohol zúčastniť
pre dlhodobú práceneschopnosť a zníženú mobilitu z dôvodu ťažkej autonehody od 23.04.2015. Mal za
to, že rozhodcovský súd nekonal v súlade so zákonom, keď nebral ohľad na jeho zdravotný stav, na jeho
argumentáciu o dočasnej neschopnosti splácať úver, a ani na to, že obchodná zástupkyňa spoločnosti,

ktorá je vo výkone trestu, neodviedla ním uskutočnenú platbu na účet spoločnosti.

2. Žalovaný sa dňa 03.08.2016 písomne vyjadril k žalobe a navrhol ju zamietnuť. Poukázal na
ustanovenie Štatútu rozhodcovského súdu - článok VIII ods. 3, v zmysle ktorého rozhodcu ustanovuje
Predsedníctvo rozhodcovského súdu bez toho, aby na voľbu rozhodcu mohol mať vplyv účastník
rozhodcovského konania v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. Žalovaný nemá vedomosť o

tom, že by sa žalobca v rozhodcovskom konaní domáhal ústneho prejednania žaloby, pričom v zmysle
ustanovení cit. zákona je rozhodcovské konanie predpokladané ako písomné, čo však neznamená
žiadny zásah do práv účastníka, nakoľko svoje argumenty môže vždy uplatniť písomne, napr. v žalobnejodpovedi. Podľa obsahu rozhodcovského spisu pritom žalobca v prípade oboch zmlúv podával žalobnú
odpoveď k výzve súdu dňa 03.06.2015, preto žalovaný odmieta uznať tvrdenia žalobcu o nemožnosti
zúčastniť sa konaní za dôvodné. Žalobcovi boli osobitne zaslané Oznámenie o začatí rozhodcovského

konania a Výzva na podanie žalobnej odpovede, pričom žalobca bol o všetkých svojich právach
riadne poučený. Uplatnený dôvod, že rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom,
žalovanýpovažovalpreabsenciuskutkovýchtvrdenízanepreskúmateľný,zároveňvšakuviedol,žespor
rozhodoval rozhodcovský súd určený v súlade s § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z. Žalovaný má za to,
že rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobcu na peňažné plnenie, ktorého nárok bol v rozhodcovskom

konaní riadne právne a skutkovo zdôvodnený, čo potvrdzuje aj výrok rozhodcovského rozsudku, pričom
v rozhodcovskom konaní nedošlo k porušeniu žiadnych právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a
rozhodcovský súd rozhodol v súlade s procesne správne zisteným skutkovým stavom. Žalovaný dodal,
že zaslanie peňažných prostriedkov na iný ako bankový účet žalovaného je v rozpore s dojednaním
obsiahnutým v bode 8.2 Zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmlúv o revolvingovom
úvere, a teda uvedeným konaním došlo k porušeniu týchto zmluvných dojednaní. Žalovaný si zároveň

uplatnil náhradu trov konania.

3. Vo vyjadrení zo dňa 16.09.2016 žalobca poukázal na to, že dňa 09.09.2014 uhradil jednorazovo
1.500,- eur na výzvu Q.. V. s jej prísľubom o zvýhodnenie a zníženie úverového zaťaženia žalobcu. Dňa
02.06.2016 upozornil žalobca právnu zástupkyňu žalovaného, že zaplatením 1.500,- eur

je ešte vykryté obdobie do výzvy žalovaného, pričom následne oznámil stálemu rozhodcovskému súdu
protiprávne konanie právnej zástupkyne žalovaného a požiadal o zníženie splátok.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.11.2016 popieral tvrdenie žalobcu, že dňa 09.09.2014
došlo k jednorazovej úhrade v sume 1.500,- eur, keď v evidencii žalovaného sa žiadna taká informácia

nenachádza.Zaúčelompreukázaniaskutočnostívprípadetvrdeniažalobcuoúhradezodňa09.09.2014
žalovaný navrhol ako dôkaz vypočuť finančného agenta žalovaného, ktorý so žalobcom uzatváral
predmetné zmluvy, a to p. P. V., Z. XXXX/XX, W. X.. Tiež uviedol, že žalobca do dnešného dňa zo sumy
6.130,80 eur, predstavujúcej nominálnu výšku úveru, uhradil iba 516,- eur.

5. Súd na prejednanie tohto spotrebiteľského sporu nariadil pojednávanie (§ 297 C.s.p.), na ktorom
v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného a neospravedlneného žalobcu (§ 180 C.s.p.) vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a podstatným obsahom spisu, ako aj pripojených
spisov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter zn. R.-Q.-XXXX/XX-O. L. R.-Q.-XXXX/XX-O.
(zoznam na č.l. 82). Súd na pojednávaní konštatoval, že dôvodnosť žaloby o zrušenie

rozhodcovských rozsudkov je potrebné v súlade s § 45 zákona č. 335/2014 Z. z. posudzovať aj podľa
ods.3tohtoustanovenia,atedaokremdôvodovuvedenýchvpodanejžalobeozrušenierozhodcovských
rozsudkov súd ex offo preskúma, či sú tu dané dôvody na zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa §
45 zákona č. 335/2014 Z. z. ods. 1 písm. c), e) a i) až l). Súd zároveň umožnil stranám sporu, aby sa
k právnemu posudzovaniu veci z uvedených hľadísk vyjadrili, pričom poukázal na to, že žalobca sa na

pojednávanie nedostavil bez akéhokoľvek ospravedlnenia a žalovaný sa na pojednávanie nedostavil s
tým, že v liste, v ktorom sa ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania.

6. Na základe vykonaného dokazovania a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami
(§ 186 ods. 2, § 150 a § 151 ods. 1 C.s.p.) súd zistil tento skutkový a právny stav veci: Žalovaný

je obchodnou spoločnosťou, ktorá okrem iného ako podnikateľ poskytuje úvery z vlastných zdrojov.
Žalobca v súvislosti s úverom, ktorý je predmetom tohto konania, nekonal ako podnikateľ v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

7. Žalobca uzatvoril dňa 28.4.2014 so žalovaným listiny nazvané ako Žiadosť o

poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a
č. XXXXXXXXXX (č.l. 4 rozhodcovských spisov), na základe ktorých mal žalovaný poskytnúť žalobcovi
dva úvery vo výške 1.500,- €, splatné v 36 mesačných splátkach po 85,15 € (teda celkovo 2
x 3.065,40 €). Pred miestom podpisu na týchto listinách je obsiahnuté predtlačené ustanovenie tohto
znenia: „13. Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými

stranami uzatvoril veriteľ s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy). Zmluvné strany prehlasujú,
že si žiadosť/Zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali.“ Ďalej žalobca uzatvoril dňa 28.4.2014 so
žalovaným aj listiny označené ako Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX“ (č.l.6 rozhodcovských spisov), ktorých podstatný bod 5 znie takto: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo
nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o
RÚ (o revolvingovom úvere, pozn.), s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy

o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov:
- Rozhodcovský súd v Bratislave, sídlom Ventúrska 14, Bratislava, zriadený spoločnosťou Sdružení
rozhodců, a.s...

- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o.,...
- Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter s.r.o.,...
- Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal s.r.o...
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.“

8. Žalobca sa pri predmetných úveroch dostal do omeškania s úhradou už prvej splátky, pričom nakoľko
bol žalobca v omeškaní so splácaním splátok o viac ako 3 mesiace, došlo zo strany žalovaného k
uplatneniu tzv. sankcie straty výhod splátok dňa 24.9.2014, kedy bol žalobca povinný uhradiť doposiaľ
neuhradené splátky úveru (str. 1, 2 rozhodcovských rozsudkov). Dňa 12.11.2014 podal žalovaný na
rozhodcovský súd dve žaloby o zaplatenie pohľadávky vo výške 3.065,40 €, pričom Rozhodcovský súd

Victoria arbiter v zmysle jeho napadnutých rozsudkov (str. 3, 4) dospel k záveru, že s poukazom na §
1 ods. 2, § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. a § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z. má
právomoc konať a rozhodnúť o podaných žalobách, keďže uvedené rozhodcovské zmluvy boli uzavreté
riadne spôsobilými subjektmi a s predpísaným obsahom a vec je možné skončiť súdnym zmierom,
t.j. predmetné veci sú spôsobilé byť predmetom rozhodcovského konania. Spoločnosť Victoria legal

arbiter s.r.o. sa po 1. januári 2015 stala členom záujmového združenia právnických osôb - Združenia
zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, ktoré tento stály rozhodcovský súd 21.
apríla 2015 zapísalo do zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti
SR. Tento stály rozhodcovský súd v predmetných rozhodcovských konaniach vôbec neskúmal, či
rozhodcovské zmluvy nie sú neplatné, resp. či nie sú neprijateľnými podmienkami a vydal rozhodcovské

rozsudky sp. zn. R.-Q.-XXXX/XX-O. z 02.02.2016 a sp. zn. R.-Q.-XXXX/XX-O. z 02.02.2016, ktorými
žalobám v celom rozsahu vyhovel. Rozhodcovské rozsudky boli doručené žalobcovi 05. februára 2016
(rozhodcovské spisy).

9. Žalobca sa v prerokúvanej veci domáha zrušenia rozhodcovských rozsudkov vydaných 02. februára

2016 stálym rozhodcovským súdom konajúcim na základe rozhodcovských zmlúv z 28. apríla 2014,
ktorých predmetom je riešenie sporov zo zmlúv o revolvingovom úvere XXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný ako veriteľ poskytoval predmetné
úvery v rámci svojho podnikania a žalobca ich neprijímal na takéto účely, takže sú dodávateľom,
resp. spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka účinného k 28. apríla 2014. V

dôsledkutohosúuvedenéúverovézmluvyspotrebiteľskýmizmluvamivzmysle§52anasl.Občianskeho
zákonníka, ktoré ustanovenia sa nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže
Obchodný zákonník spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.). Spory medzi
žalovaným a žalobcom, ktoré boli predmetom rozhodcovských konaní, tak vyplývali zo spotrebiteľských
zmlúv, v dôsledku čoho išlo o spotrebiteľské spory v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z.

o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinného od 1. januára 2015. Tieto spory bol oprávnený
rozhodnúť iba rozhodca zapísaný v zozname podľa § 4 cit. zák. pred stálym rozhodcovským súdom
podľa § 10 cit. zák.

10. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z. sa účastník spotrebiteľského rozhodcovského

konania môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný
dôvod jej neplatnosti. Na tento dôvod je súd povinný prihliadať ex offo (§ 45 ods. 3 cit. zák.). Žalobu
možno podať do troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku (§ 46 ods. 1 cit. zák.). Ak súd
zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, pokračuje po právoplatnosti

rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov v konaní vo veci samej (§ 47 ods. 1 cit. zák.); ak ho
zruší z vecných dôvodov, vec sa podľa § 47 ods. 2 cit. zák. vracia rozhodcovskému súdu. Z uvedených
ustanovení vyplýva, že úlohou súdu v tomto konaní bolo predovšetkým skúmať otázku právomoci
rozhodcovského súdu, medziiným aj platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak súd zistí jej neplatnosť,musí zrušiť rozhodcovský rozsudok a po právoplatnom zrušení na návrh niektorého z účastníkov potom
pokračuje sám v merite veci. Až v tomto konaní by mohol súd posudzovať samotný hmotnoprávny nárok
(predmet konania) uplatnený pôvodne pred rozhodcovským súdom. Z uvedeného možno vyvodiť, že

ak súd zistí neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nezaoberá sa ďalšími otázkami meritórnej správnosti
rozhodcovského rozsudku. Tieto otázky by totiž riešil v rámci následného konania v merite veci a ich
riešenie v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku by malo charakter prejudikovania.
Preto ak súd dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná, obmedzí sa aj vo svojom
rozsudku na riešenie len tejto otázky. Uvedené platí aj v tomto konkrétnom prípade, keď sa súd bez

ohľadunainéžalobcomuplatnenédôvodyzrušeniarozhodcovskýchrozsudkovabeznutnostizisťovania
skutkového stavu k týmto iným dôvodom obmedzil len na posúdenie platnosti/neplatnosti uzavretých
rozhodcovských zmlúv, čo bolo možné realizovať na základe skutkového stavu v dostatočnom rozsahu
zistiteľného v tejto otázke priamo z obsahu spisu (tak ako je uvedené vyššie, pričom obidve strany sporu
boli riadne a včas predvolané na pojednávanie, a to žalovaný s poučením podľa § 153 C.s.p.), a to aj s
poukazom na povinnosť súdu ex offo prihliadať na dôvody absolútnej neplatnosti právnych úkonov.

11. Ako už bolo uvedené, § 45 ods. 1 písm. e) a ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. predpokladá
povinné skúmanie platnosti rozhodcovskej zmluvy súdom, presnejšie zisťovanie, či nie je daný dôvod
jej neplatnosti. Rozhodcovské zmluvy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX v prerokúvanej veci boli
uzavreté ešte v apríli 2014, teda pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona, a zverovala

sa v nich právomoc rozhodovať spory vyplývajúce zo zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a
č. XXXXXXXXXX niekoľkým stálym rozhodcovským súdom, medzi nimi Stálemu rozhodcovskému súdu
Victoria Arbiter v Žiline. Z ustanovenia § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z. vyplýva, že ak zriaďovateľ
doterajšieho stáleho rozhodcovského súdu sa stane členom záujmového zduženia právnických osôb a
toto združenie dostane povolenie na prevádzkovanie nového stáleho rozhodcovského súdu, mení sa ex

lege obsah pôvodnej rozhodcovskej zmluvy tak, že namiesto doterajšieho stáleho rozhodcovského súdu
odkazuje na nový stály rozhodcovský súd. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva,
že zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter fungujúceho do 31. decembra 2014 -
spoločnosť Victoria legal arbiter s.r.o. sa stal členom Združenia zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského
súdu Victoria Arbiter, ktoré 21. apríla 2015 získalo registráciu na zriadený Stály rozhodcovský súd

Victoria Arbiter, v dôsledku čoho sa tento stal oprávneným rozhodovať spotrebiteľské spory. Je teda
zrejmé, že ak by rozhodcovské zmluvy z 28. apríla 2014 boli platné, Stály rozhodcovský súd Victoria
Arbiter by bol oprávnený rozhodnúť spory žalobcu a žalovaného.

12. Avšak podľa prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. sa

rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia. Ak rozhodcovská zmluva bola v čase svojho uzavretia (z akéhokoľvek dôvodu) neplatná,
zostáva neplatná aj za účinnosti nových predpisov a jej neplatnosť sa nekonvaliduje. V takom prípade
ani nemôže dôjsť k zmene jej obsahu podľa § 73 ods. 5 cit. zákona tak, že založí právomoc nového
rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory. Zo systematickej súvislosti oboch

ustanovení je totiž zrejmé, že k týmto účinkom môže dôjsť len v prípade platnej rozhodcovskej zmluvy,
nie v prípade takej zmluvy, ktorá bola už v čase svojho uzavretia neplatná. Vzhľadom na uvedené
prechodné ustanovenie bolo teda potrebné posúdiť platnosť rozhodcovských zmlúv podľa zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. decembra 2014.

13. Po preskúmaní spisu z daných hľadísk súd dospel k záveru, že rozhodcovské zmluvy z 28.
apríla 2014 neobstoja. Podľa ustanovenia § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. sa zmluvné strany
môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. Podľa
názoru súdu je formulácia uvedeného ustanovenia jednoznačná v tom zmysle, že
vyžaduje podrobenie sa určitému, teda jednému konkrétnemu stálemu rozhodcovskému súdu (porov.

v tomto smere rozdielnu formuláciu cit. ustanovenia v znení účinnom od 1. januára 2015). Naopak
v rozpore s citovaným ustanovením je taká rozhodcovská zmluva, ktorá podriaďuje strany dvom či
viacerým rozhodcovským súdom, pričom voľba konkrétneho je prenechaná na vôľu jednej strany. V
takom prípade tak totiž v skutočnosti medzi stranami nejde o rozhodcovskú zmluvu v zmysle citovaných
ustanovení,alelenoakúsi„predbežnúdohodu“namožnomrozhodcovskomkonaní,ktorejkonkretizácia

patrí jednej zmluvnej strane. Rozhodcovské konanie podľa zákona č. 244/2002 Z. z. v čase uzavretia
rozhodcovských zmlúv bolo totiž založené na principiálnej rovnosti oboch jeho strán (§ 17 zákona
č. 244/2002 Z. z.), ktorá sa prejavuje okrem iného v ich (principiálne) rovnakom vplyve na zloženie
rozhodovacieho telesa (rozhodcov, porov. § 8 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.). Pripustením takejrozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorej by si jeden z účastníkov mohol vybrať spomedzi viacerých v nej
uvedených stálych rozhodcovských súdov (teda pripustenie akejsi „opcie na stály rozhodcovský súd“),
by sa podľa názoru súdu dával tomuto účastníkovi nadmerný vplyv na priebeh rozhodcovského konania

a staval by druhú stranu do podstatne nevýhodnejšej pozície.

14. Podľa názoru súdu vyššie uvedený výklad § 12 ods. 6 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do
31. decembra 2014 vyplýva aj z toho, že cit. zákon pomerne striktne rozlišuje medzi rozhodcovským
konaním mimo stáleho rozhodcovského súdu a rozhodcovským konaním pred stálym rozhodcovským

súdom. Najviditeľnejšie je to v prípade postupu konania pred rozhodcovským súdom. Kým podľa §
26 ods. 2 je postup konania predovšetkým vecou dohody strán, v prípade stály rozhodcovský súd
postupuje podľa svojho rokovacieho poriadku. Nestrannosť a férovosť rozhodcovského konania pred
stálym rozhodcovským súdom je zabezpečená okrem iného aj tým, že rokovací poriadok vydáva
zriaďovateľ ako tretia osoba odlišná (a v princípe nezávislá) od strán rozhodcovského konania. Takýto
rokovací poriadok potom upravuje aj otázky, na ktorých sa v rozhodcovskom konaní mimo stáleho

rozhodcovského súdu musia účastníci dohodnúť. Inak povedané, dohodu (t.j. kompromis) oboch
strán na jednotlivých procesných aspektoch rozhodcovského konania nahrádza v prípade stáleho
rozhodcovského súdu činnosť tretej osoby - zriaďovateľa, ktorý vydáva rokovací poriadok. Ak by bolo
prípustné, aby sa rozhodcovskou zmluvou umožnila jednej strane voľne si zvoliť jeden spomedzi
viacerých stálych rozhodcovských súdov, znamenalo by to, že tejto strane by bolo dané aj právo

vybrať resp. určiť úpravu procesného postupu rozhodcovského konania (a mnohých iných otázok,
ktoré upravuje rokovací poriadok). To by však bolo v rozpore s už uvedenou principiálnou črtou
rozhodcovského konania, podľa ktorej sa na tejto úprave musia strany dohodnúť, alebo musí byť určená
treťou (nezávislou resp. nestrannou) osobou vo forme rokovacieho poriadku.

15. Vzhľadom na uvedené takéto rozhodcovské zmluvy, a teda aj Rozhodcovské zmluvy č.
XXXXXXXXXX L. Č.. XXXXXXXXXX uzavreté medzi žalobcom a žalovaným dňa 28. apríla 2014,
nezodpovedajú ústavne konformnému výkladu ustanovenia § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. v
cit. znení, a preto ich súd posúdil ako absolútne neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho
zákonníka).

16. Okrem toho však podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. znení k 28. aprílu 2014 spotrebiteľské zmluvy nesmeli
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatilo okrem iného vtedy,
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, čo musel dokázať dodávateľ (§ 53

ods. 3 Obč. zák.). Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. považovalo za neprijateľnú podmienku
okrem iného také ustanovenie - rozhodcovskú doložku, ktorá vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky boli podľa § 53 ods. 5
Obč. zák. neplatné. Všetky rozhodcovské doložky, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby riešil spory s
dodávateľom výlučne v rámci rozhodcovských konaní, sa teda považovali za neprijateľné podmienky.

Podľanázorusúdurozhodcovskázmluva,akúpoužívažalovanýaakábolauzavretáajmedzižalovaným
a žalobcom 28. apríla 2014, neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa tým, že veriteľovi (u ktorého
hlavne prichádza do úvahy iniciovanie rozhodcovského konania) umožňuje voliť si taký rozhodcovský
súd, aký najviac zodpovedá jeho potrebám. Takáto voľba, a tým aj znevýhodnenie spotrebiteľa, je
pritom podľa súdu práve cieľom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy, ktorú žalovaný používa

opakovane. To všetko, bez súčasného preukázania žalovaným ako dodávateľom, že by tieto zmluvné
ustanovenia boli medzi dodávateľom a spotrebiteľom individuálne dojednané (čo žalovaný v tomto
konaní nepreukázal podľa § 53 ods. 3 Obč. zák.), podľa názoru súdu vedie k tomu, že rozhodcovskú
zmluvu medzi žalovaným a žalobcom je potrebné taktiež podradiť pod ustanovenie § 53 Obč. zák.
(predovšetkým pod jeho ods. 4 písm. r)).

17. Zo všetkých uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že rozhodcovské zmluvy č.
XXXXXXXXXX L. Č.. XXXXXXXXXX uzavreté medzi žalovaným a žalobcom dňa 28. apríla 2014 boli
v čase svojho uzavretia (§ 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z.) neplatné. Keďže prechodné ustanovenia
§ 73 uvedeného zákona nekonvalidujú neplatné rozhodcovské zmluvy, zostali tieto neplatné aj po 31.

decembri 2014 a boli neplatné aj v čase vydania rozhodcovských rozsudkov dňa 02.02.2016. Neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy je podľa už cit. § 45 ods. 1 písm. e) a ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. vždy
dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku. Keďže rozhodcovské rozsudky boli doručené žalobcovi
05. februára 2016 a žaloba o ich zrušenie bola podaná na súd dňa 04. mája 2016, teda v lehote podľa §47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., je splnená aj podmienka včasnosti žaloby. Preto súd predmetnej
žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydané rozhodcovské rozsudky zrušil pre neplatnosť rozhodcovských
zmlúv (výrok I).

18. Plne úspešnému žalobcovi priznal súd s ohľadom na § 255 ods. 1 C.s.p. aj nárok na náhradu
100 % trov konania (výrok II).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.