Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. február 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 1T/154/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109011244
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Trnková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4109011244.8

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Trnkovou v trestnej veci proti C. O.,
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
16.2.2016 rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
C. O. D. M. F., narodený XX.XX.XXXX H. U., trvale bytom Q. E. Č. XXX, okres Galanta, živnostník,

j e v i n n ý , ž e :

po tom, ako dňa 23.6.2007 o 21.55 hodine spôsobil dopravnú nehodu na diaľnici D1 v smere Bratislava
- Trnava, v kilometri 40, pri ktorej utrpela zranenia poškodená L. L., tejto opakovane volal dňa

25.6.2007 a 27.6.2007, pričom pri telefonických rozhovoroch zvyšoval na ňu hlas a kázal jej ukončiť
práceneschopnosť, čo však poškodená odmietla vzhľadom na svoj zdravotný stav, potom dňa 28.6.2007
okolo 13.00 hodine jej telefonoval z mobilnej telefónnej stanice číslo XXXX/XXXXXX na mobilnú
telefónnu stanicu číslo XXXX/XXXXXX, predstavil sa jej: „ahoj, to som ja, čo som spôsobil tú nehodu“
a vyhrážal sa jej, že má známosti a ak do dvadsaťštyri hodín neukončí svoju práceneschopnosť, tak

tam pošle chlapcov, že oni si s nimi poradia, keď aj podpália ich dom, že jemu je to jedno a keď sa ho
poškodená opýtala, či sa jej vyhráža, odpovedal jej zvýšeným hlasom, že áno,

t e d a :

iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal,

t ý m s p á c h a l :

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.),
- 2 - 1T/154/2009 - 323

z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák.,
nezistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest odňatia
slobody v trvaní 2(dva) roky.Podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 2(dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra v trestnej veci obžalovaného C. O. rozhodol rozsudkom 1T/154/2009 - 127 dňa
14.4.2011. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný a na základe tohto odvolania Krajský súd
v Nitre tento rozsudok zrušil uznesením 4To/94/2011-181 dňa 7.3.2011, vrátil vec na nové konanie
a rozhodnutie súdu I. stupňa. V zrušujúcom uznesení nariadil doplniť dokazovanie výsluchom svedkov
G. L. a Q. O. a zadovážením listín, vyhodnotiť a opäť vo veci rozhodnúť.

Súd na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
poškodenej L. L. a svedkyne G. L., prečítaním svedeckej výpovede Q. O. a prečítaním celého na vec
sa vzťahujúceho spisového materiálu. Toto dokazovanie doplnil podľa pokynu krajského súdu tak, že
vypočul svedkov G. L. K. Q. O., prečítal zadovážené listiny a opätovne vypočul poškodenú L. L..

Obžalovaný C. O. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je
kladený za vinu. K veci uviedol, že j pravda, že spôsobil haváriu a po nej navštívil otca poškodenej,
ktorému dal 5.000,-Sk za odťahovku, nie preto aby niekoho ovplyvňoval. Slečna alebo pani, ktorá podala
nanehotrestnéoznámenie,stounebol,dnesjuvidídruhýkrátvživote.Nevolaljejaniraz.Všetkypapiere
vybavovala jeho manželka. Maródku, ktorú mala, mala 21 až 28 dní a súdny znalec jej uznal iba 6 dní.

Je vymyslené to, že sa jej vyhrážal. Je nevinný. V kontakte s poškodenou L. L. nebol. Raz bol v kontakte
s jej matkou, ktorá mu volala a povedala mu, že chcú od neho ako náhradu škody 50.000,-Sk. Povedal
jej, že tie peniaze v živote neuvidí. Od vtedy za dva až tri mesiace podali na neho trestné oznámenie.
Stretol poškodenú pri havárii a dnes. Toto sa deje preto, že jej matka chcela 50.000,-Sk. Povedal jej, že
je ochotný kúpiť jej otcovi auto zn. UNO, za sumu 20.000,-Sk. 50.000,- Sk nebol ochotný zaplatiť, lebo

nemal začo. Maródku zbytočne naťahovali čo sa aj preukázalo. V mieste bydliska poškodenej nebol.
Telefonicky hovoril len s matkou poškodenej. Znalec jej uznal maródku len šesť dní. S otcom poškodenej
bol v kontakte na druhý deň po nehode. Hneď ako sa stala nehoda on mu povedal, že bez auta je hotový,
lebo chodí predávať lízatká. Dal mu sumu 5.000,- Sk na odťahovku a bombonieru. Spýtal sa ho na stav
dievčaťa, či je vo vážnom stave alebo nie je vo vážnom stave a to bolo všetko. Otec povedal, že je chorá

a leží. Telefonicky hovoril iba raz z jej matkou. Raz s otcom

- 3 - 1T/154/2009 - 324

pred tou návštevou. Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie obžalovaný zotrval na svojich
predchádzajúcich výpovediach, nechcel ich zmeniť ani doplniť.
Poškodená L. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že vypovedala v tejto veci v roku 2009. Skutok sa stal
v roku 2007, keď sa jej obžalovaný vyhrážal telefonicky, že pošle chlapcov a podpáli dom, keď neukončí
práceneschopnosť. V roku 2007 sa stala autonehoda v dôsledku, ktorej bola práceneschopná. Často

volali aj pán O. aj pani O.. Volali jej telefonicky, lebo jej otec im dal číslo na ňu a chceli, aby ukončila
maródku do 7 dní. Potom volal pán O., aby ukončila maródku, že inak pošle chlapcov a podpáli dom.
Vtedy bývala v obci Jarok. Bola vtedy vo veľkom strese a volali policajtov, lebo sa báli aby to nenaplnil,
čím sa vyhrážal. Pri dopravnej nehode mala poranené kríže a zašívali jej hlavu. Hospitalizovaná nebola.
Bola ošetrená v nemocnici v Trnave a potom ju previezli do Jarku. Už nevie presne koľko sa liečila, ale

bolo určite viac ako 7 dní. Obžalovaného by už ani nespoznala. Po nehode ho nestretla, nepamätá si to.
Stretla iba jeho manželku v obci Jarok, keď tam prišla za nimi a chcela sa dohodnúť. Hovoril s jej matkou.
S obžalovaným bola v telefonickom kontakte, keď volal. Nepamätá si ako dlho po nehode jej volal. Číslo
mu dal jej otec. Nepamätá si presne koľkokrát s obžalovaným hovorila. Obsahom rozhovorov bolo
hlavne to, aby ukončila maródku do 7 dní. Povedala mu, že je na práceneschopnosti a riadi sa pokynmi

svojho lekára. Mama spomínala, že oni volali a chceli sa dohodnúť na náhrade škody. Nespomenula si,
či zvažovala ponuku obžalovaného. Bola v psychickom strese a niektoré hovory vybavovala jej matka.
Presne si nespomenula pri ktorom v poradí z rozhovorov sa jej obžalovaný vyhrážal. Bola vtedy v Jarku
a určite to nebolo pri prvom telefonickom rozhovore. Vyhrážal sa jej tak, aby ukončila PN-ku, lebo pošle
chlapcov a vypáli dom. Mala strach a aj celá rodina. Volali policajtov. Obžalovaného sa opýtala či to myslí

vážne a povedal jej, že áno, tak preto dostala strach, aj keď ho nepoznala. S jej matkou obžalovanýhovoril inak ako s ňou. Mala strach a bolesti po nehode. Obžalovaný sa je vyhrážal jedenkrát telefonicky.
Nikto to nepočul, lebo hovorili telefonicky, počula to iba ona. Obavu mala reálne, bola v strese. Už
prebehli štyri roky, už sa ho teraz nebojí. Volala asi číslo 158, volala sama alebo jej matka. Prišli do domu

a spísali zápisnicu. Bola vo veľkom strese. Nepamätá si či príslušníci polície, ktorí spisovali zápisnicu
boli v uniforme alebo v civile. Skôr boli v civile. Dopravnú nehodu vyšetrovala dopravná polícia a ju
odviezli na ošetrenie do trnavskej nemocnici. Tam ju ošetril službukonajúci lekár. Bola vyšetrená dvomi
lekármi. Svojou obvodnou lekárkou a službukonajúcim lekárom. Možno bola vyšetrená aj neurológom.
Kto jej volal sa prestavil ako pán O.. Nepamätá si jeho hlas po štyroch rokoch. Nevie či sa vyhrážal jej

otcovi, lebo s otcom už viac rokov nie je v kontakte. V roku 2007 už s otcom v kontakte nebola. Bola
to náhoda, že ju otec viezol v aute. Jej brat odchádzal do zahraničia a otec sa ponúkol, že ich odvezie
na letisko. Cestou domov sa stala dopravná nehoda. Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie
uviedla, že v čase keď bolo po dopravnej nehode, tak ja bola u krstnej mamy v obci Jarok. Obžalovaný
O. jej telefonoval a vyhrážal sa jej. Vyhrážal sa jej, aby ukončila PN-ku, presne pre odstup času si už
nepamätala ako sa jej vyhrážal, ale mali strach. Po dopravnej nehode nevyžadovala od neho náhradu

škody.Onbolvkontakteviacsjejotcom,ktorývtedybývalvJelšovciach.Poprečítaníčastijejvýpovedez
prípravného konania uviedla, že jej otec bol vtedy nahnevaný, lebo auto potreboval k svojmu podnikaniu.
Odpoveďou na otázku na strane 60, kde uviedla, že aj otec trochu tlačil, pretože mu v podnikaní chýbalo
auto, nemyslela, že tlačil na ňu, skôr mala na mysli to, že tlačil na maminu výčitkami. Otec na ňu nikdy
netlačil a ani nedám na

- 4 - 1T/154/2009 - 325

seba tlačiť. Skôr môže tlačiť na maminu, lebo tá je psychicky labilnejšia, ale na ňu psychicky nikdy
netlačil, ani mu to nedovolí. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či otec tlačil na obžalovaného O. tak, aby jej
škodu nahradil, ktorú spôsobil pri dopravnej nehode, lebo v tom čase s otcom v spoločnej domácnosti

nežila. Vie iba to, že ho pán O. navštívil v Jelšovciach. Pred dňom 28.6.2007, kedy sa jej mal niekto
vyhrážať telefónom sa s obžalovaným stretla jedine v momente dopravnej nehody, ale vzhľadom na jej
zdravotný stav po nehode si na neho nepamätá. Pamätá si iba na jeho manželku. Jeho manželka ju
osobne navštívila v obci Jarok. Osobne s obžalovaným O. nehovorila a nepamätá si pre odstup času
ani na to, či pred 28.6.2007 spolu telefonovali. To, že sa jej vyhrážal práve obžalovaný C. O. vie preto,

lebo sa jej predstavil do telefónu. Nežiadala žiadnu náhradu škody v súvislosti s dopravnou nehodou
od obžalovaného, nikdy mu ani nevolala, vždy on volal im. Oni niečo ponúkali a hovorili o mimosúdnom
vyrovnaní. Nikdy nežiadali žiadnu konkrétnu sumu ako odškodné ani od obžalovaného, ani od jeho
rodiny, nepamätá si na to. Oni volali im a ponúkali im rôzne sumy. Vôbec si nepamätá na to, že by
požadovala od nich náhradu škody vo výške 50.000,-- Sk. Nikdy v súvislosti s dopravnou nehodou,

ktorú zapríčinil obžalovaný C. O., nedostala žiadnu náhradu škody a to ani od obžalovaného a ani od
poisťovne. Viackrát jej volal obžalovaný a keďže už viackrát volal, tak vedela, že je to on. Bol drzý,
tykal jej a vyhrážal sa im, že podpáli rodinný dom, kde bývajú, že pošle chlapcov. Keď telefonoval, tak
povedal: „to som ja, čo som spôsobil tú dopravnú nehodu“. Bol to ten istý hlas, ktorý sa jej vyhrážal, ako
ten, čo volal aj predtým s ňou.

Svedkyňa G. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že júni v roku 2007 išli do Bratislavy odviesť syna na
letisko, lebo odchádzal do Anglicka. Cestou späť z Bratislavy mali dopravnú nehodu, keď do nich narazil
obžalovaný. Po nehode sa obžalovaný pýtal, či nie je niekto zranený. Dcéra mala poranenú hlavu a
chrbticu. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti. Na druhý deň jej volal manžel, že obžalovaný bol
u nich a že doniesol dezert a prezenty aby z toho nič zlé nerobili. Povedala mu, že nikomu nechce robil

nič zlé, ale prvoradé je zdravie ich dcéry a čo povie doktor, to sa urobí. Na druhý deň jej lekárka vypísala
PN-ku. V ten istý deň najprv volal manžel jej, aby sa PN-ka zrušila. Potom začal vyvolávať pán O., lebo
číslo na dcéru mu dal jej otec. Spôsobil im týždňovú traumu. Každodenné vyvolávanie a každodenné
vydieranie. Boli u príbuzných v dome, ktorého polovička patrí jej, ale ju dala sestre. Začal sa vyhrážať,
že im zapáli chalupu, keď nestiahne maródku. V utorok prišla jeho manželka a požiadala ju, aby faxom

poslala trnavským policajtom správu o zdravotnom stave jej dcéry. Dohodli sa, že keď je zvedavá na
zdravotný stav jej dcéry, nech príde v piatok pre nich, lebo ide dcéra na kontrolu. V piatok pán O. a pani
O. neprišli. Mohli sa na vlastné oči presvedčiť ako jej bolo. Vo štvrtok volali políciu vo Veľkom Záluží. V
piatok mali ísť spísať zápisnicu o tom vydieraní. Priamo ako boli u policajta, volal o 13.30 hodine pán O..
Keď to zodvihla povedal: „čo si to urobila“ a keď zistil, že zodvihla ona, tak to zrušil. V roku 2009 ju nikto

nevolal vypovedať, vypovedala iba v roku 2007 a tak je možné, že na niektoré skutočnosti aj zabudla.
Hovorila aj ona sama s obžalovaným. Obžalovaný L. ponúkal úhradu. Keď zobrala dcére telefón už
hovorila s obžalovaným ibaona a povedala mu, že ju nič iné nezaujíma, iba zdravotný stav jej dcéry. Povedala mu, že keď je bude
v piatok dobre, tak sa dá vypísať. Obžalovaný povedal, že nech sa dá vypísať, že potom sa dolieči, že
bude na to mať, lebo on jej nato dá. Obžalovaný ponúkal dcére na doliečenie peňažné prostriedky ale

v akej výške si nepamätala. Nikdy obžalovaného nežiadala o žiadne peňažné prostriedky. Žiadala ich
iba o to, aby v piatok prišli pre nich a odviezli ich

- 5 - 1T/154/2009 - 326

na kontrolu, lebo nemali vtedy auto. Zároveň by sa presvedčili ako je na tom. O vyhrážaní sa dozvedela
hneď, lebo bola pri tom. Počula, keď s ním rozprávala dcéra a odpovedala mu. Pýtala sa ho či sa
jej vyhráža. S obžalovaným hovorila len cez dcérin telefón, keď ho zdvihla. Priamo nepočula ako sa
obžalovaný dcére vyhrážal. Počula iba dcéru ako sa ho pýtala, či sa jej vyhráža. Jej samej sa ani raz
nevyhrážal ani obžalovaný a ani jeho manželka.

Svedok G. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná prítomného obžalovaného, lebo mali spolu
haváriu. Stretli sa prvýkrát v deň dopravnej nehody a druhýkrát sa stretli, keď prišiel za ním do obce
Jelšovce, kde vtedy býval. Pýtal sa ho ako mu je na čo mu odpovedal, že je opuchnutý ale maródiť
nešiel. Potom sa ho pýtal na dcéru a pýtal sa, či dcéra musí ísť maródiť. Povedal mu, že na toto mu

nevie odpovedať, lebo s dcérou nežije. Potom sa ho pýtal, kde dcéra býva a povedal mu, že v Jarku. O
náhrade škody sa spolu nebavili, lebo ani náhradu škody od neho nepýtal. Nevie, či niečo ponúkol dcére
ako náhradu škody alebo či sa dcére vyhrážal, pretože s ňou nežije. Sem tam boli iba v telefonickom
kontakte. Po tom, keď poslal obžalovaného do obce Jarok, tak mu jeho dcéra vytýkala, prečo mu dal
adresu do Jarku, nakoľko ona od obžalovaného nič nechcela, žiadne odškodné. Potom mu povedala,

že sa jej vyhrážal, že zapáli dom. Nevie, ktorý dom chcel zapáliť, lebo v Jarku v jednom rodinnom
dome žije švagriná a v druhom rodinnom dome žije druhá švagriná so švagrom. Dcéra aj s bývalou
manželkou sa zdržiavali v obci Jarok, preto obžalovaného poslal na túto adresu. Obžalovaný mu síce
ponúkal peniaze a že mu kúpi auto, lebo jeho auto značky Fiat Uno bolo celé rozbité pri nehode. Keď
ho navštívil obžalovaný v Jelšovciach, tak mu priniesol čokoládu a koňak a zaplatil mu to, čo uhradil

odťahovej službe. Peniaze na auto mu nedal a auto mu dodnes nekúpil. Obžalovaný mu uhradil za
odťahovú službu sumu do 5.000,-- Sk. Nevie, či obžalovaný zaplatil dcére náhradu škody alebo nie,
ponúkať jej to mohol, ale dcéra by si to určite nezobrala. Nič nevie o rekreácii v Egypte ako o náhrade
škody. Po dopravnej nehode nebol za dcérou s tým, aby ukončila práceneschopnosť. Bol ju párkrát
navštíviť, ale v žiadnom prípade nie kvôli práceneschopnosti, na to nemá právo. Dcéra mu vyčítala

to, že poslal obžalovaného do Jarku. Vyzeralo to, ako keby ho tam pozval. V čase dopravnej nehody
svoje vozidlo používal na všeličo. Chodil predávať cukrovinky na trhy, mal na to živnosť. V deň, keď sa
stala dopravná nehoda, išiel na letisko, lebo dcéra priletela z Anglicka. Manželka bývalá ho poprosila,
či by nešiel pre dcéru na letisko, keď príde z Anglicka. Vyhovel jej a vtedy sa stala dopravná nehoda.
Po dopravnej nehode bolo jeho vozidlo nepojazdné. Chýbalo mu v podnikaní a musel si kúpiť iné auto.

Netlačil na obžalovaného prostredníctvom svojej dcéry, aby mu zaplatil odškodné. Obžalovaný bol taký
láskavý, že mu priniesol fľašu a čokoládu a zaplatil mu za odvoz jeho auta odťahovou službou. Rozprával
mu vtedy všelijaké pesničky, že mu kúpi druhé auto, ale tomu neveril. Od obžalovaného odškodnenie
nežiadal. Nie je pravda, že tlačil cez dcéru na obžalovaného. Sám dopadol najhoršie, aj keď na nikoho
netlačil, zvlášť nie na dcéru. Tým, že dopadol najhoršie, mal na mysli to, že bol napuchnutý a bol bez

auta. Navyše mal doma zle, lebo s družkou, s ktorou vtedy žil, mal malé dieťa a tá mu vtedy vyčítala,
že prečo ide pre dcéru na letisko, keď s nimi nežije. Došiel domov s rozbitým autom a napuchnutý a
keď to zbadala, tak mu to vyčítala. Obžalovaný mu sumu 5.000,-- Sk za odťahovú službu, nie na to,
aby si kúpil iné auto.

Svedkyňa Q. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by sa jej manžel a
poškodená L. L. stretli. Stretla ona s ňou jedenkrát po dopravnej nehode. Na druhý deň po nehode
telefonovali pánovi L. a išli ho navštíviť
- 6 - 1T/154/2009 - 327

niekde do obce, ktorá je za obcou Zbehy. Zobrali mu šampanské a bonboniéru a keď tam došli, vyrábali
cukrovinky na hody. Manžel mu povedal, že ho to mrzí, čo sa stalo a vtedy im pán L. ukázal pokladničný
doklad na sumu 5.000,-- Sk, na základe ktorého zaplatil odťahovú službu. Tieto peniaze mu dali a ešteim ukázal aj auto v akom je stave a hovoril, že ho potrebuje na podnikanie. Manžel mu znovu zopakoval,
že ho to mrzí a že mu zabezpečí iné auto, že mu ho kúpia. Povedala mu, že majú tiež auto poistené v
Komunálnej poisťovni a pomôže a zabezpečí odovzdanie všetkých dokladov do poisťovne. Vtedy im pán

L. povedal, že nežije spoločne s dcérou. Na druhý deň potom volala poškodenej L. L., pričom zdvihla jej
mama a povedala, že dcéru bolí chrbát a točí sa jej hlava. Ešte povedala, že by potrebovali odfaxovať
pre vyšetrovateľa W. nejaký doklad a sľúbila jej, že to vybaví. Na druhý deň išla spoločne so svojim
svokrom, ktorý je už teraz nebohý, do obce Jarok. Keď vošli do uličky, zavolala poškodenej, pričom
ona vyšla a vykukla a jej mama. Znovu im povedala, že sa jej točí hlava a dala im papier, ktorý bolo

potrebné odfaxovať vyšetrovateľovi W.. Neskôr volal pán L., že čo je s autom, pričom mu povedala, že
už majú pre neho vyhliadnuté Uno za sumu 30.000,-- Sk. Na to im volala naspäť jeho dcéra a povedala
im, že oni spolu nežijú a aby otcovi auto nekupovali. Potom volala jej matka a tá im tiež povedala,
že nežijú v spoločnej domácnosti s pánom L. a preto aby mu auto nekupovali, ale aby zaplatili sumu
50.000,-- Sk, lebo dcéra pracuje v Anglicku, je tam opatrovateľka a keďže nemôže tam ísť, tak je to
náhrada za mzdu. Potom volala vyšetrovateľovi W., že aké nároky voči nim majú a vyšetrovateľ im

povedal, že aby všetko nechali tak, že všetko sa to vyrieši. Potom sa ešte raz stretla s poškodenou
L. L., keď ich predvolali na výsluch do Nitry. Bola prekvapená, že jej manžel je obvinený z toho, že
sa jej mal vyhrážať. Keď vypovedala u vyšetrovateľa, tak sa vyšetrovateľ pýtal na mobilné telefóny,
koľko ich majú a kto z nich môže hovoriť, pričom mu povedala, že majú tri alebo štyri mobilné telefóny,
ktoré sú firemné a aj sú na firme, sú v búde, v aute alebo na stavbe a sú prístupné hocikomu. Nemajú

výhradne súkromné telefóny, ani ona a ani manžel. Tiež sa pýtal, či z týchto telefónov môžu telefonovať
aj deti, na čo mu povedala, že môžu telefonovať. Vyšetrovateľovi W., ktorý vyšetroval dopravnú nehodu,
zaslala faxom lekársku správu, ktorá bola z Trnavy a keďže je zdravotná sestra, tak si tam prečítala, že
poškodená má nejaké problémy s chrbticou a má nejaké stehy na hlave. Potešila sa, že to nie je nič
vážne. V súvislosti so zraneniami poškodenej nič nekonzultovala s vyšetrovateľom W.. Po prečítaní časti

výpovede z prípravného konania uviedla, že si nepamätá už na to, že hovorili o dĺžke práceneschopnosti
s vyšetrovateľom. Keď jej povedal, aby to nechali tak a aby to neriešili, už to ďalej neriešila.

Súd aj po doplnení dokazovania mal preukázané, že sa stal skutok, ktorý je uvedený vo výroku
rozsudku a že ho spáchal obžalovaný. Obžalovaný poprel spáchanie skutku, ale súd mal jednoznačne

preukázané, výpoveďou poškodenej L. L., že obžalovaný skutok spáchal. Poškodená ho zo spáchania
skutku usvedčila výpoveďami z prípravného konania, z hlavného pojednávania pred zrušením rozsudku
a tiež výpoveďou po zrušení rozsudku. Rovnako vo svojich výpovediach uviedla, že nemala pochybnosť
otom,žejejtelefonujeobžalovaný,pretožesajejpredstavildotelefónu,žejetoon,čospôsobildopravnú
nehodu a bol to ten hlas, ktorý jej už volal. V telefóne sa jej vyhrážal že má známosti a ak do dvadsaťštyri

hodínneukončísvojupráceneschopnosť,taktampošlechlapcov,žeonisisnimiporadia,keďajpodpália
ich dom, že jemu je to jedno. Keď sa ho poškodená opýtala, či sa jej vyhráža, odpovedal jej zvýšeným
hlasom,žeáno.Vpoškodenejtovyvolalostrachaobavy,žesplnítočímsavyhrážalapretovecoznámila
na polícii. Toto potvrdila svedkyňa G.
- 7 - 1T/154/2009 - 328

L.Á., ktorá uviedla, že zo strany obžalovaného išlo o každodenné vyvolávanie a každodenné vydieranie.
Dokonca volal jej dcére aj vtedy, keď boli na Obvodnom oddelení PZ vo Veľkom Záluží spísať zápisnicu
o vydieraní. Svedkovia G. L. K. Q. O. priamo ku skutku, ktorý je predmetom tohto konania nevypovedali.

Uviedli iba skutočnosti, ktoré síce so skutkom súvisia, ale ani ho nepotvrdzujú a ani nevyvracajú. Svedok
G. L. priznal, že sám dal adresu svojej dcéry, na ktorej sa zdržiavala po dopravnej nehode v obci Jarok,
obžalovanému a jeho manželke. Toto potvrdila aj svedkyňa Q. O., ktorá aj priznala, že poškodenú
spoločne s už nebohým svokrom v obci Jarok navštívila. Svedkyňa Q. O. uviedla, že vlastnia viac
mobilných telefónov, ktoré sú firemné a sú voľne prístupné pracovníkom ich firmy. Nemajú výhradne

súkromné telefóny, ani ona a ani manžel. Skutočnosť, že obžalovaný sa zaujímal o to, či poškodená L.
L. je práceneschopná a koľko bude jej práceneschopnosť trvať, potvrdil vo svojej výpovedi svedok G. L..

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a aj v ich súvislostiach a nemal pochybnosti o tom, že
obžalovaný spáchal skutok uvedený vo výroku rozsudku. Súd tento skutok obžalovaného kvalifikoval

ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona pretože mal preukázané, že obžalovaný
iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal. Obžalovaný hrozbou násilia a
hrozbou podpálenia domu, v ktorom poškodená v tom čase bývala, nútil poškodenú, aby ukončila svoju
práceneschopnosť, aby sa tak vyhol postihu za dopravnú nehodu, ktorú spôsobil.Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že s poškodenou telefonicky nehovoril a nijako sa jej nevyhrážal.
Motívom toho, že poškodená podala toto trestné oznámenie malo byť vyplatenie vyššieho odškodnenia

ako poškodenej po dopravnej nehode patrilo. Táto obrana obžalovaného však bola vyvrátená
vykonaným dokazovaním, tak ako je vyššie uvedené. Poškodená jednoznačne uviedla, že človek, ktorý
sa jej vyhrážal sa jej predstavil ako pán O., ktorý spôsobil dopravnú nehodu. Skutočnosť, že z mobilného
telefónu obžalovaného bolo volané na mobilný telefón poškodenej preukazuje aj výpis uskutočnenej
telekomunikačnej prevádzky. Ani poškodená L. L. a ani svedok G. L. od obžalovaného nedostali žiadne

odškodnenie za dopravnú nehodu. Obžalovaný zaplatil svedkovi jedine sumu 5.000,-- Sk, ktorú svedok
uhradil za odtiahnutie svojho nepojazdného vozidla po dopravnej nehode, ktorú zapríčinil obžalovaný.
Toto potvrdila aj manželka obžalovaného Q. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Z týchto
dôvodov súd obranu obžalovaného nepovažoval za dôvodnú a neprihliadol na ňu.

Obžalovaný C. O. v mieste trvalého bydliska má dobrú povesť. Viackrát bol postihnutý pre priestupky,

ktoré vždy súviseli s porušením pravidiel v cestnej premávke. Súdne trestaný doposiaľ nebol. Je
živnostníkom.

Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu sa spravoval ustanovením § 34 Trestného zákona, ktorý
upravuje zásady ukladania trestov. Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.

j/ Trestného zákona, ktorá spočíva v tom, že pred spáchaním skutku viedol riadny život. Súd nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák.. Obžalovanému súd uložil s prihliadnutím na okolnosti
celého prípadu, s použitím § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona a čas, ktorý uplynul od spáchania skutku
trest odňatia slobody v trvaní 2(dva) roky, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu
v trvaní 2(dva) roky.

- 8 - 1T/154/2009 - 329

Súd o náhrade škody nerozhodol, pretože poškodená L. L. si nárok na náhradu škody v trestnom konaní
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,
do 15(pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.