Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. august 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117216376
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:6117216376.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou, v právnej veci žalobcu: C. F., nar. XX.X.XXXX,

S. X, V. C. S., zast. JUDr. Annou Drugdovou, Námestie slobody 25, Humenné proti žalovanému: X. N.,
nar. XX.X.XXXX, I. XXX/XX, I., zast. JUDr. Martinou Čelkovou, Štefánikova 22, Humenné, o zaplatenie
13.500 EUR s prísl.

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej vo vzťahu k žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o
výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 30.05.2017 na Okresný súd v Banskej Bystrici návrh na vydanie platobného

rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 13.500 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo
sumy 13.500 eur od 30.08.2016 do zaplatenia a to z titulu vrátenia pôžičky, ktorú poskytla žalovanej na
základe ústnej dohody vo výške 13.500 eur za účelom rozbehu podnikania. Pôžičku poskytla žalovanej
hotovostným vkladom, alebo prevodom na jej súkromný účet a žalovaná túto pôžičku na výzvu nevrátila.

2. Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní 17Up/76/2017 vydal dňa 30.06.2017 platobný rozkaz, ktorým
žalobnému návrhu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná odpor (č.l. 26), v ktorom

uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Popierala uzavretie zmluvy o pôžičke so žalobkyňou a tvrdila, že nikdy
medzi ňou a žalobkyňou neprebehla žiadna dohoda o poskytnutí pôžičky vo výške 13.500 eur. Potvrdila
iba to, že finančné prostriedky boli zaslané v tomto objeme na jej súkromný účet, ale iba z toho dôvodu,
že podnikateľský účet spoločnosti J. - Q. X. G..M..B.., ktorú založila so synom žalobkyne vznikol až
19.04.2013.Vtejtofirmebolsynžalobkyneväčšinovýspoločníksvkladom10.000eur,pričomvkladsyna
žalovanej bol použitý na nákup hmotného majetku firmy J. - Q. X. s.r.o.. Finančné prostriedky, ktoré boli
zaslané na účet žalovanej preto neboli použité pre jej súkromné účely, neboli poskytnuté ako pôžička, ale

boli použité na podnikanie, ktoré realizovala žalovaná spolu so synom žalobkyne. Keďže syn žalobkyne
po skončení prevádzky 01.09.2016 prevzal všetky účtovné doklady tejto spoločnosti, nedisponovala
týmito účtovnými dokladmi od tohto dňa žalovaná, a preto ich nemohla predložiť ako dôkaz.

3. Po podaní odporu a vyjadrení k tomuto odporu, v ktorom žalobkyňa zotrvala na dôvodnosti žaloby
poukazujúc na to, že je nesporné, že finančné prostriedky poskytla zo svojho účtu na súkromný účet
žalovanej, a že išlo o poskytnutie pôžičky súkromnej osobe, bola vec postúpená na ďalšie pokračovanie

v konaní Okresnému súdu Humenné ako súdu vecne a miestne príslušnému.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka V.. J. C. a listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav: v konaní nebolo sporné to, že žalobkyňa previedla na účet žalovanej finančné prostriedkyv celkovom objeme 13.500 eur a to takým spôsobom, že sumu 2.000 eur vložila hotovostným vkladom
dňa 25.03.2013 na účet žalovanej s poznámkou „V.. J. C.“ (doklad č.l. 7), dňa 09.04.2013 previedla
platobným príkazom na úhradu žalobkyňa na účet žalovanej sumu 8.000 eur (doklad na č.l. 5). Opäť je v

takomto listinnom dôkaze uvedené v správe pre príjemcu „V.. J. C.“. Dňa 03.06.2013 opäť hotovostným
vkladom previedla žalobkyňa na súkromný účet žalovanej (doklad č.l. 7) sumu 2.500 eur s poznámkou
„V.. J. C. J. - Q.“ a dňa 07.10.2013 bola prevedená na účet žalovanej z účtu žalobkyne suma 1.000 eur s
poznámkou „pôžička V.. F. C.“. Žalovaná nepoprela prijatie týchto súm na svoj účet, avšak počas celého
konania popierala, aby niekedy uzavrela so žalobkyňou zmluvu o pôžičke pre súkromné účely, a to ani

ústne, ani telefonicky, ani iným spôsobom.

5. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že svoj nárok na vrátenie celej sumy žalobkyňa odôvodňuje tým,
že uvedené finančné prostriedky zaslala na súkromný účet žalovanej, pričom ale nepoprela tvrdenie
žalovanej o tom, že so žalovanou nikdy neuzavrela ústnu, alebo inú dohodu o poskytnutí pôžičky. Z
výsluchu žalobkyne bolo zistené, že tieto sumy zasielala žalobkyňa na účet žalovanej na žiadosť svojho

syna V.. J. C., ktorý bol v tom čase priateľom žalovanej a spolu sa rozhodli, že založia spoločnosť J.
- Q. X. s.r.o. a začnú podnikať. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že finančné prostriedky dala na
účet žalovanej, aby kúpili pre spoločnosť zakladajúcu spolu so synom základné vybavenie a finančné
prostriedky s tým, že ich vrátenie nebolo dohodnuté. V súčasnosti žiada peniaze späť preto, že tieto
peniaze neboli použité na nákup základného zariadenia tejto spoločnosti, ale boli použité pre zakúpenie

vybavenia spoločnostinamenožalovanejakosúkromnejosobyanepoprela,žesožalovanoužalobkyňa
nikdy nerozprávala žiadnym spôsobom o poskytnutí finančných prostriedkov z titulu pôžičky. Počas
celého konania pred súdom tvrdila, že verí svoju synovi, ktorý opakovane žiadal v mene žalovanej
žalobkyňu o poskytnutie pôžičky, a preto túto pôžičku žalovanej aj poskytla, hoci s ňou o tom nikdy
nerozprávala. Podľa žalobkyne nebolo dohodnuté ani to, že peniaze dáva darom. Pri čiastkach 2.000

eur a 8.000 eur sa nedohodla s nikým, ani so synom, akým spôsobom má byť táto suma vrátená,
lebo nepredpokladala, že nebudú použité pre spoločnosť, ale len na vlastné obohatenie žalovanej.
Poznámku na listinných dokladoch svedčiacich o prevode týchto finančných prostriedkov na súkromný
účet žalovanej V.. J. C. vysvetľovala žalobkyňa tak, že tieto finančné prostriedky poskytovala na živnosť,
a preto tam uviedla meno svojho syna, resp. označila, že ide o podnikanie, a hoci ich poskytla obom,

žiada ich vrátiť len od žalovanej, lebo len žalovaná ich použila v rozpore s tým, na čo boli určené. Sumu
2.000 a 8.000 eur zaslala žalobkyňa na účet žalovanej v čase, keď spoločnosť ešte nemala vlastný účet,
avšak spoločnosť mala vlastný účet od 18.04.2013 a po tomto dátume opätovne bolo prevedených na
účet žalovanej z účtu žalobkyne suma 2.500 eur a 1.000 eur, kde pri sume 2.500 eur je opäť poznámka
„V.. J. C. - J. - Q., ktorú žalobkyňa v konaní pred súdom vysvetľovala tak, že ide o mylnú poznámku a

označila tam meno syna iba preto, že túto pôžičku sprostredkovával syn, pričom však pri sume 1.000
eur poskytnutej dňa 07.10.2013 je už správne uvedené „pôžička, V.. F. C.“. Pri tejto pôžičke pýtal syn
žalobkyne sumu 2.000 eur, avšak žalobkyňa poskytla len 1.000 eur s tým, že druhých 1.000 eur nech si
žalovaná zoženie niekde inde. Žalobkyňa si nikdy neoverovala u žalovanej, či skutočne ide o pôžičku pre
jej súkromné účely. Verila slovám svojho syna, ktorý ju opakovane žiadal o pôžičku, a keďže následne

správanie sa žalovanej svedčí o tom, že finančné prostriedky chcela a použila len pre seba má za to, že
túto pôžičku má vrátiť len žalovaná. Z výsluchu žalobkyne ďalej súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovanú
po prvý krát na vrátenie pôžičky dňa 29.08.2016 SMS-ou, pričom išlo o výzvu na vrátenie 3.500 eur.
Právna zástupkyňa žalobkyne v konaní upresnila, že žalobkyňa nikdy nežiadala pred podaním žaloby
žalovanú o vrátenie 13.500 eur, preto je potrebné upraviť aj nárok na zaplatenie príslušenstva, t.j. úroku

z omeškania a to tak, že úrok z omeškania žiada žalobkyňa priznať len zo sumy 3.500 eur s účinnosťou
od 30.08.2016 a zvyšok sumy by mala žalovaná zaplatiť s úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby
na súd, t.j. od 30.05.2017.

6. Z výsluchu žalovanej bolo zistené, že žalovaná sa spoznala so synom žalobkyne D. Í. v S., kde

obaja pracovali. Po návrate na G. už tvorili pár ako priateľ a priateľka a dohodli sa, že by mohli začať
spoločne podnikanie, s čím syn žalobkyne V.. C. súhlasil a súhlasil aj s tým, že nejaké peniaze vloží do
spoločnosti, ale konateľom spoločnosti bude žalovaná. Pokiaľ ide o žalobkyňu a žalovanú, tieto sa stretli
iba dvakrát: raz v roku 2013 po dobu asi 30 min., keď boli žalovaná so synom žalobkyne lyžovať v B., kde
žalobkyňa má apartmán a raz pri výlete do C.. Nikdy však medzi nimi neprebehla komunikácia ohľadom

poskytnutia pôžičky. Pre žalovanú to bola cudzia žena, s ktorou nekomunikovala ani telefonicky a ani sa
s ňou nestretávala. V čase, keď sa stretli, nemali ešte žalovaná ani syn žalobkyne založenú spoločnosť
J. - Q. X. s.r.o., a práve v B. sa rozhodli, že by mohli spoločne ísť do podnikania a riešili aj náklady, ktoré s
tým budú spojené a vklady do spoločnosti. Podľa žalovanej sa dohodli tak, že V.. J. C. bude väčšinovýmspolumajiteľom a jeho vklad bude tvoriť 10.000 eur, pričom ona vloží do tejto spoločnosti 5.000 eur a
bude konateľkou. Po tejto dohode pán C. odišiel do Í. a žalovaná začala vybavovať založenie spoločnosti
v Y.. Po založení spoločnosti našla vo februári 2013 aj priestor v R. na prevádzkovanie tejto spoločnosti.

Túto prevádzkovali v nebytovom priestore, za ktorý platili majiteľovi budovy nájomné a aj keď firma ešte
nebola sprevádzkovaná, tak majiteľ budovy prerobil prevádzku na gastro účely a od februára 2013 sa
už platilo aj nájomné, hoci spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť. Najväčšie výdavky boli v mesiaci
marec, apríl 2013, kedy sa zakúpili nejaké stroje, nábytok sa robil na mieru pre prevádzku a zabezpečilo
saajvybaveniekuchyne,pričomtostálozhruba8.000eur,čiženákupstrojovbolokolo4.000euranákup

nábytku okolo 4.000 eur. Keďže žalovaná nemala dostatok finančných prostriedkov, oslovila aj pána C.
- svojho priateľa, že potrebuje peniaze na zaplatenie týchto vecí a ďalšie dovybavovanie spoločnosti.
On s tým súhlasil, uviedol, že má finančné prostriedky, ale splnomocnenie na nakladanie s nimi má jeho
matka a pokiaľ ide o účet, tak následne boli prevedené aj finančné prostriedky od matky pána C.. V
tom čase však žalovaná nevedela, že účet nepatrí jej priateľovi tak, ako to bolo v konaní preukázané.
Žalovaná uviedla, že jej priateľ V.. J. C. bol stále v Í. a ona už platila 600 eur nájomné od februára

2013, hoci nič neprevádzkovala a pri jednotlivých nákladoch aj žiadala svojho priateľa o poskytnutie
finančných prostriedkov na zaplatenie faktúr. Žalovaná vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že po tom, čo jej
žalobkyňa previedla na účet finančné prostriedky, tieto hneď na ďalší deň vyberala a používala len pre
prevádzkovanie spoločnosti, alebo zaplatenie nejakých faktúr, čo preukazovala aj doložením výpisov
z osobného účtu v G. G. a potvrdeniami o zrealizovaní transakcie, ktoré sa nachádzajú na č.l. 223 -

241 spisu, pričom predložila aj cenovú ponuku o tom, že nábytok, ktorý bol zhotovovaný na zákazku,
tak jeho predbežná cena bez DPH bola 3869,196 eur, ktorú zaplatila žalovaná práve z prostriedkov,
ktoré jej boli poskytnuté na účet. Predložením listinných dôkazov preukazovala to, že ak jej bola vložená
suma 4.000 eur, následne bola zaplatená faktúra v ten istý deň, alebo na budúci deň. Ďalšia suma
2.000 eur vložená dňa 25.03.2013 s poznámkou „V.. J. C.“ hneď 25.03.2013, teda v ten istý deň bola

vybratá a použitá podľa žalovanej tiež len v súvislosti s činnosťou prevádzky. Tak isto išlo o finančné
prostriedky 2.500 eur, vložené 03.06.2013 a 04.06 bol vykonaný výber 2.000 eur. Keďže žalovaná
nedisponuje účtovnými dokladmi, ktoré sú v dispozícii jej priateľa a žalobkyne, preto predkladala len
doklady, ktoré má na preukázanie, že boli vyberané a následne by ich vo fakturácii bolo možné zistiť,
ktoré faktúry boli týmito finančnými prostriedkami zaplatené. Žalovaná vo svojej výpovedi jednoznačne

poukazovala na to, že nikdy si nepýtala finančné prostriedky od žalobkyne, nikdy nesľúbila, že tieto
finančné prostriedky žalobkyni vráti, alebo synovi. Napriek tomu obdŕžala nielen žalobu o vrátenie týchto
prostriedkov od žalobkyne, ale aj výzvu od V.. J. C. na vrátenie tých istých finančných prostriedkov jemu,
čo preukazovala tým, že V.. J. C. zaslal žalovanej prehľad záväzkov spoločnosti J. - Q. X. s.r.o. voči
spoločníkovi C., z ktorého vyplýva, že záväzky spoločnosti voči nemu boli v sume 2.500 eur vkladom z

03.06.2013 a 1.000 eur zo 07.10.2013 a konštatuje, že boli poskytnuté z vlastných zdrojov V.. C. a tieto
sa stávajú okamžite splatnými, teda žalovaná poukazovala na to, že hoci neuzavrela žiadnu zmluvu o
pôžičke ani so žalobkyňou, ani s jej synom, tak obaja žiadali z toho istého titulu od nej vrátenie týchto
finančných prostriedkov po tom, čo sa ako priatelia rozišli a žalovaná ukončila svoju činnosť konateľky
dňom 30.03.2017.

7. Z výsluchu svedka V.. J. C. bolo zistené, že svedok potvrdil, že bol so žalovanou vo vzťahu a
zoznámili sa v Í.. Zároveň však tvrdil, že podnikať chcela iba žalovaná a chcela v súvislosti s tým požičať
finančné prostriedky súkromne, nie cez banku, keďže cez banku by to bolo nevýhodné. On sám sa
mal poradiť s právnikmi, akým spôsobom si má zabezpečiť požičané finančné prostriedky a následne

mal oznámiť žalovanej, že matka je ochotná požičať jej finančné prostriedky a chcel byť zapísaný ako
spoločník z dôvodu, aby mal nejakú zábezpeku s tým, že spoločníkom ostane len dovtedy, kým sa
finančné prostriedky nevrátia matke a potom prevedie svoj podiel na žalovanú. Asi do roku 2015 žil v
Í., kde mal prácu a všetko zabezpečovala sama žalovaná, pričom žalovaná od neho pýtala viacerými
telefonátmi finančné prostriedky na chod tejto živnosti, pričom svedok jej poskytol finančné prostriedky

buď z vlastného účtu, alebo ako tvrdil, poskytol pôžičku od matky, ktorú sprostredkovával on sám,
keďže nemal dostatok vlastných finančných prostriedkov. Medzi sebou však priatelia mali byť dohodnutí
tak, že svedok vystúpi zo spoločnosti len čo sa vrátia peniaze matke a potom prevedie svoj podiel
na žalovanú. Keď sa vrátil na Slovensko, tak došlo k ukončeniu vzťahu medzi žalovanou a svedkom.
Prišiel sa pozrieť do firmy, keďže nemal o jej činnosti prehľad a zistil, že neboli vo firme žiadne valné

zhromaždenia, nebolo vidieť žiadne výsledky, a preto chcel, aby žalovaná podpísala uznanie dlhu o
vrátení pôžičky. Keď to odmietla urobiť, tak sa snažil získať prostriedky aj takým spôsobom, že jej zaslal
oficiálny list s označením „prehľad záväzkov spoločnosti J. - Q. X. s.r.o. voči spoločníkovi C., avšak bola
to len jedná z možnosti, ako získať peniaze späť. Sám jej však nikdy neposkytol pôžičku z vlastnýchprostriedkov v takej výške, ako to žiada v tomto konaní od žalovanej jeho matka. Svedok síce uvádzal,
že zo svojho írskeho účtu zaplatil žalovanej nejaké finančné prostriedky na prevádzkovanie spoločnosti,
avšak nevedel sa rozpamätať kedy a akú sumu jej poskytol na jej účet. V súčasnej dobe bol podaný

návrh na likvidáciu tejto firmy, ktorá nebola zisková. Podľa svedka nákup zariadenia spoločnosti hoci
realizovala žalovaná neexistuje faktúra, ktorá by bola zaevidovaná v účtovníctve firmy, čo však ostalo
v rovine tvrdenia, keďže účtovníctvo tejto firmy má k dispozícii svedok a žalobkyňa, ktorí tento dôkaz
súdu nepredložili.

8. Podľa §657 O. z. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

9. Zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje nijakú formu, nevyžaduje sa osobitná forma a nie je
povinnosť uzavrieť zmluvu o pôžičke písomnou formou. Možno ju uzavrieť ústne, konkludentným
spôsobom. Pokiaľ sa však jedná o peniaze, vždy sa odporúča písomná forma, hoci nedodržanie nemá

za následok neplatnosť zmluvy. Zmluvou o pôžičke sa prenechajú veci určené podľa druhu dlžníkovi
na voľné nakladanie na dohodnutú dobu a zároveň sa stanovuje povinnosť dlžníka po dohodnutej dobe
veci určené podľa druhu vrátiť veriteľovi. Zo zmluvy o pôžičke musí byť teda jasné, kto komu požičiava,
čo je predmetom tejto pôžičky, na akú dobu sa pôžička poskytuje a kedy je dlžník povinný pôžičku vrátiť.
Je pravdou, že v zmluve nemusí byť stanovená a určená doba, čas, dokedy má vrátiť dlžník peniaze

veriteľovi. Ak tomu tak je, to znamená, ak nie je táto doba určená, dohodnutá platí, že dlžník je povinný
vrátiť veriteľovi dlh prvý deň po tom, čo ho veriteľ vyzval na vrátenie peňazí, resp. čo ho veriteľ požiadal
o zaplatenie plnenia (§563 O. z.). Forma výzvy nie je zákonom predpísaná, ani požadovaná. Je však aj
taká možnosť, že sa doba plnenia ponechá na vôli dlžníka, to znamená, že dlžník má vrátiť peniaze, kedy
bude môcť. V danom prípade žalobkyňa v konaní tvrdila, že so žalovanou uzavrela zmluvu o pôžičke a

to celkom 4-krát, na základe čoho jej v štyroch prípadoch previedla na účet konkrétne sumy s tým, že
nebolo dohodnuté, kedy ich žalovaná a akým spôsobom má vrátiť. Z jej tvrdenia bolo preukázané iba
to, že žalobkyňa skutočne previedla na účet žalovanej celkom 13.500 eur, lebo túto okolnosť potvrdila
aj samotná žalovaná.

10. Posúdenie, či medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe uzavretej zmluvy, v
ktorej sa žalovaná mala zaviazať ústne, alebo telefonicky, alebo iným spôsobom vrátiť žalobkyni 13.500
eur závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy, v danom prípade ustanovením
§657 O. z., najmä čo do preukázania zákonom predpokladaných náležitosti na vznik zmluvy (záväzkovo-
právneho vzťahu). Ak sa teda žalobkyňa domáhala na žalovanej zaplatenia žalovanej sumy a tvrdila,

že táto suma súvisí s uzavretou zmluvou medzi stranami sporu, leží na nej dôkazné bremeno o tomto
tvrdení. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať,
zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Odtiaľ
tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadne nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia

súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.
Rovnaké následky postihuje i tú stranu sporu, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nedostatočne
potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu.

11. Predmetom súdneho sporu v prejednávanej veci bol nárok žalobkyne na vrátenie 13.500 eur od
žalovanej z titulu vrátenia pôžičky, ktorú žalovaná po celý čas popierala. Z vykonaného dokazovania
nebolo preukázané, aby medzi žalovanou a žalobkyňou bol uzavretý záväzkovo-právny vzťah, a teda
zmluva o pôžičke finančných prostriedkov. Z celého dokazovania vyplýva práve opak a to taký, že
žalobkyňa a žalovaná nikdy telefonicky, ústne, ani osobne neuzavreli zmluvu o pôžičke a žalobkyňa

finančné prostriedky zaslala na účet žalovanej na žiadosť svojho syna, ktorý so žalovanou podnikal a
tieto finančné prostriedky mali slúžiť na zabezpečenie základného vybavenia novozaloženej spoločnosti,
a nie ako súkromná pôžička len žalovanej. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že následne po tom, čo
spoločnosť nebola zisková a došlo k rozchodu medzi žalovanou a synom žalobkyne, žiadala žalobkyňa
žalovanú o vrátenie 3.500 eur, nikdy však nie 13.500 eur, čo opäť spochybňuje jej žalobný návrh a

skutkové tvrdenie o tom, že požičala žalovanej pre jej súkromnú potrebu 13.500 eur. Na základe takto
vykonaného dokazovania súd uzavrel, že samotná výpoveď žalobkyne nie je exaktná, jej tvrdenia neboli
podložené dôkazmi. Naopak, sama v konaní tvrdila, že finančné prostriedky mali slúžiť pre spoločnosť,
boli takto poskytované na účet žalovanej preto, lebo ju o to syn požiadal a ich vrátenie nebolo ani medzistranami sporu dohodnuté. Súd preto na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že medzi stranami
sporu nikdy nevznikol záväzkovo-právny vzťah na základe zmluvy o pôžičke, a preto nárok žalobkyne
v celom rozsahu zamietol.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej vo vzťahu k žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, pretože v konaní bola plne úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.