Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Pribula

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/108/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216217645
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216217645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom
Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanému: A. T., nar. XX.X.XXXX, bytom P., S. XXX/XX, o zaplatenie
54,70 eura s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
23. novembra 2017, č. k. 10Csp/152/2016-58, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 23.11.2017, č. k. 10Csp/152/2016-58 rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 0,34 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Posledným výrokom rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov
konania nepriznáva.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca ako veriteľ dňa 9.4.2014 prostredníctvom
mandatára spolu so žalovaným podpísali aj dohodu o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX z 9.4.2014, podľa ktorej sa veriteľ a spotrebiteľ mali dohodnúť na zmene Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 9.4.2014 tak, že spotrebiteľ sa mal zaviazať veriteľovi uhradiť
celkovú „čiastku“ vo výške 396 eur 12 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 33 eur vždy k 17.
kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc 17.5.2014 s tým, že spotrebiteľ mal súčasne zobrať na vedomie,
že výška RPMN je 309,86% a priemerná RPMN je 44,79%. Podľa uvedeného tlačiva, „V prípade, ak

bude spotrebiteľ v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac, zaväzuje sa túto omeškanú splátku
uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu s paušálnymi nákladmi na osobný výber omeškanej splátky
mandatárom vo výške 15 eur za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky sa spotrebiteľ zaväzuje
platiť podľa tejto dohody naďalej vkladovými lístkami alebo prevodným príkazom. Zmluvné strany sa mali
súčasne dohodnúť, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako
3 mesiace uvedený Dodatok zaniká od počiatku, a že ostatné ustanovenia Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nie sú týmto odstúpením dotknuté a zostávajú bez zmeny.

3. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade
sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bolžalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má v predmete svojej
činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom
vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne

ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone
č. 129/2010 Z.z., a tak súd vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
§ 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 4 ods. 8, § 5b zákona č. 250/2007
Z.z., § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 9.4.2014 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v znení dohody o plnení v splátkach z toho istého dňa, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 200 eur za celkové náklady vo výške 196 eur a žalovaný mal podľa
uvedenej zmluvy zaplatiť žalobcovi celkom sumu 396 eur do 17.4.2015, pri úroku vo výške 39,15%
ročne, s RPMN vo výške 98% (podľa zmluvy), resp. s RPMN vo výške 309,86% (podľa dohody o plnení
v splátkach) oproti priemernej RPMN vo výške 44,79%.

5. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (len) vo
výške 98 %, v dohode o plnení v splátkach (až) vo výške 309,86 %. Pritom oba právne úkony boli
uzavreté v ten istý deň, ako bezprostredne na seba nadväzujúce a vzájomne obsahovo spojené. Napriek
tomu však obsahujú výrazne rozdielny údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov).

6. Pre všetky zmluvy o odplatnom poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom, s poukazom
na § 53 ods. 6 OZ, v znení účinnom od 1.6.2010 platí, že odplata nesmie podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V
praxi ide o odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch bez

ohľadu na to, aký subjekt poskytuje peňažné prostriedky. Z hľadiska posúdenia okolnosti prípadov sa
prihliada na okolnosti, ktoré sú uvedené v druhej vete § 53 ods. 6 OZ, v znení účinnom od 1.6.2010.
Uvedeným ustanovením sa upravila výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. Celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sa premietajú do výpočtu RPMN podľa § 19
zákona č. 129/2010 Z.z. vzorcom uvedeným v prílohe č. 2 citovaného zákona.

7. V danom prípade bol v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodnutý úrok, ktorý ako podstatná
náležitosť zmluvy o spotrebiteľských úveroch mal byť vo výške 39,15% ročne (úhrnom vo výške 78,30
eura) a náklady spotrebiteľa mal tvoriť aj administratívny náklad vo výške 117,70 eura, pričom zo
zmluvy nevyplýva, aká administratíva spojená s vyplnením tlačiva žalobcu pri uzatváraní zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vyvolala náklady vo výške 117,70 eura. Výšku celkových nákladov spotrebiteľa
vyjadrovala RPMN vo výške 98%. Vzhľadom na priemernú hodnotu RPMN obdobných spotrebiteľských
úverovvovýške44,79%,akotouviedolajžalobcavzmluvestránsporu,pričomzčinnostisúdujeznáme,
že ide o údaj čerpaný zo stránky Ministerstva financií SR podľa stavu k 31.12.2013, RPMN danej veci
vo výške 98% je viac ako dvojnásobok (2,19-násobok) priemernej hodnoty RPMN v totožnom období.

Zmluvné úroky vo výške 39,15% sú viac ako štvornásobne vyššie než priemerné úroky požadované
bankami v apríli 2014 za obdobné, spotrebiteľské úvery splatné do 1 roka, keď z činnosti súdu je známe,
že priemerné úroky v bankách v apríli 2014 pre nezabezpečené spotrebiteľské úvery do 1 500 eur a
splatné do 1 roku boli podľa štatistiky Národnej banky Slovenska vo výške 8,23%.

8. Výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov bola aj k 9.4.2014 upravená v § 53 ods.
6 OZ, avšak v čase uzavretia zmluvy o úvere stranami sporu, v znení dohody o plnení v splátkach
(9.4.2014) bolo už známe, že vláda Slovenskej republiky opäť pripravuje nariadenie obdobné nariadeniu
č. 238/2008 Z.z., ktoré bolo účinné do 10.6.2010, o prípustnosti najvyššej možnej odplaty. Dňa 28.5.2014
schválila vláda Slovenskej republiky pripravované nariadenie, ktoré bolo publikované v Zbierke

zákonov pod č. 141/2014 Z.z. Uvedeným nariadením s účinnosťou od 1.6.2014 bola určená najvyššia
možná prípustná výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi (tvorená úrokom,
poplatkami a akýmikoľvek inými odplatnými plneniami alebo inými nákladmi, ktoré sú dohodnuté pri
spotrebiteľskej zmluve a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov) tak, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi

nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri
obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, pričom na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom
alebopôžičkourozumieobdobnýprodukt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažných
prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.9. Z hľadiska požiadaviek na ochranu spotrebiteľa (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) z hľadiska dobrých
mravov a spoločenského záujmu (§ 3 ods. 1, 2 OZ, § 4 ods. 8, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) má súd za

to, že pri úvere poskytnutom žalovanému (200 eur), ktorý mal byť splatený do 1 roka, výška zmluvných
úrokov (39,15% ročne), ktorá viac ako štvornásobne prevyšuje úroky vyžadované v obdobnom čase
bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch, odporuje dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 OZ pre
svoju neprimeranú výšku. S poukazom na § 39 OZ, v spojení s § 41 OZ, súd zmluvu strán sporu
o spotrebiteľskom úvere z 9.4.2014 považoval v časti úroku vo výške 39,15% ročne za neplatnú.

Neplatnosť zmluvnej podmienky o výške úrokov pre rozpor s dobrými mravmi, s poukazom a § 11 ods.
1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z., má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ až k/, r/ a y/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy
stranami sporu. V zmysle § 9 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere úroková sadzba spotrebiteľského úveru, v ktorej časti musí byť zmluva o spotrebiteľskom úvere

platná, aby vyvolala sledované právne následky. Keďže v danom prípade tomu tak nie je, úver
čerpaný žalovaným vo výške 200 eur je bezúročný a bez poplatkov, vrátane tzv. administratívnych
nákladov, ktoré žalobca v žalobe nazval poplatkom vo výške 117,70 eura. Administratívne náklady
sú v zmluve z 9.4.2014 definované veľmi vágne, neurčito. Zo zmluvy strán sporu nie je zrejmé aká
administratíva spojená s vyplnením tlačiva jeho mandatárom pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a podpísaním tlačiva vyvolala náklady vyčíslené v zmluve sumou 117,70 eura, ktorá predstavuje
viac ako 1/2 zo sumy žalovaným čerpaného úveru vo výške 200 eur. Keby aj uvedené administratívne
náklady boli špecifikované určito, ich výška je vzhľadom na výšku čerpaného úveru rozporná s dobrými
mravmi, a preto je zmluva strán sporu v časti (§ 41 OZ) administratívnych nákladov neplatná, nielen
podľa § 39 OZ, ale aj podľa § 37 ods. 1 OZ.

10. Ako ďalej prvoinštančný súd uviedol, na základe tvrdení žalobcu, žalovaný mu uhradil sumu 165
eur, čo však podľa zistenia súdu nezodpovedá istinám úročeným, či už 39,15% úrokom ročne, keď
za obdobie od 17.10.2014 (konečná splatnosť úveru bola až 17.4.2015) do 26.6.2015 je uvedeným
úrokom úročená (len) suma 35 eur, ktorá je však úročená úrokom z omeškania až od 18.4.2015 a len

do 26.6.2015 a od 27.6.2015 do 27.7.2015 je uvedenými úrokmi úročená suma 3 eurá. Na základe
uvedených skutkových tvrdení žalobcu súd dospel k záveru, že žalovaný najneskôr platbou sumy 3 eurá
dňa 27.7.2015 uhradil žalobcovi čerpanú sumu úveru.

11. Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal, že by v súvislosti s neuhradeným

záväzkom v lehote splatnosti žalovaného upomínal, keď žalobca až do vyhlásenia dokazovania za
skončené nielenže nepreukázal existenciu upomienky, ale nepreukázal ani zmluvné dojednanie o
povinnosti spotrebiteľa zaplatiť poplatok za upomienky. Preto s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č.
129/2010 Z.z. žalobcovi nevznikol nárok na poplatok za upomienky. Pokiaľ je povinnosť platiť takýto
poplatok uvedený v tlačive Všeobecných podmienok žalobcu, tieto podmienky podľa textu tlačiva zmluvy

strán sporu o spotrebiteľskom úvere nie sú súčasťou zmluvy a nie sú, s poukazom na body 40 - 45
rozsudku Súdneho dvora C 42-15 z 9.11.2016, ani stranami sporu podpísané, preto súd na ne ani
neprihliada.

12. Pokiaľ tlačivo Všeobecných podmienok žalobcu nie je podpísané ani jednou zo zmluvných strán a v

zmluve z 9.4.2014 absentuje dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute, nemožno hovoriť, že si strany
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti písomne dohodli zmluvnú pokutu, ktorú s poukazom na § 544
ods. 1, 2 OZ je zaviazaný zaplatiť ten účastník, ktorý túto povinnosť poruší. Z uvedeného dôvodu súd
nárok žalobcu v časti zmluvnej pokuty vo výške 33 eur zamietol ako nedôvodný.

13. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti uplatnených nárokov na zaplatenie sumy vo výške 54,70
eura so známym úrokom vo výške 27,55 eura, na poplatok za upomienky vo výške 35,18 eura a na
zmluvnú pokutu vo výške 33 eur zamietol ako nedôvodnú.

14. Žalobca si uplatnil aj nárok na vyčíslený úrok z omeškania vo výške 0,35 eura, vyčíslený 5% ročne zo

sumy 35 eur od 18.4.2015 do 26.6.2015 vo výške 0,34 eura a zo sumy 3 eur od 27.6.2015 do 27.7.2015
vo výške 0,01 eura. Žalovaný sa márnym uplynutím lehoty splatnosti úveru dňa 17.4.2015 dostal do
omeškania s úhradou sumy 35 eur, z ktorej 5% úrok z omeškania ročne za obdobie od 18.4.2015
do 26.6.2015 predstavuje sumu 0,34 eura. Keďže žalovaný 26.6.2015 realizoval úhradu v prospechžalobcu, od 27.6.2015 do 27.7.2015, kedy realizoval ďalšiu úhradu, bol v omeškaní s úhradou sumy 3
eur, z ktorej 5% ročne predstavuje 0,01 eura. Za omeškanie žalovaného vznikol žalobcovi v súlade s §
517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych

bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby
ECB k 17.4.2015 bola 0,05%, a tak súd s poukazom na § 216 ods. 1 CSP rozhodol o úroku z omeškania
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

15. Žalobca bol v konaní v časti uplatnených nárokov na zaplatenie len čiastočne úspešný (0,2%),

pričom neúspech žalobcu je úspechom žalovaného (99,8%), preto súd o náhrade trov konania rozhodol
s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní procesne úspešnejšiemu
žalovanému nepriznal náhradu trov konania, na ktorú mu síce nárok vznikol, avšak zo spisu nevyplýva,
že by žalovanému vznikli trovy konania.

16. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie voči výroku o zamietnutí žaloby

v prevyšujúcej časti a výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy (1. splátka vo výške 396
eur a konečným termínom splatnosti 17.04.2015. Žalovaný požiadal v deň uzatvorenia zmluvy o úvere
dohodu o plnení v splátkach. V dohode na prednej strane je uvedené nasledovné: „Spotrebiteľ sa
zaväzuje veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 396 eur v 12. pravidelných mesačných splátkach vo výške 33

eur vždy k 17. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 17.05.2014“. Termíny splátok sú teda
nasledovné - 17.05.2014, 17.06.2014, 17.07.2014, 17.08.2014, 17.09.2014, 17.10.2014, 17.11.2014,
17.12.2014, 17.01.2015, 17.02.2015, 17.03.2015 a 17.04.2015 . Každá vyššie uvedená splátka bola
prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný
ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené,

prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v
prospech dlžníka.

17. Na základe uvedeného nemožno hovoriť o absencií i výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Zákon č. 129/2010 Z. z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol
naplnený ani jeden z uvedených prvkov nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.
Rovnako nemožno hovoriť o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi
RPMN v prípade ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku tak ako sa
uvádza na prednej strane zmluvy. Na základe uvedeného má za to, že súd nesprávne posúdil predmetnú

zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje všetky obligatórne
náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a teda všetky taxatívne náležitosti uvedené
v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
spotrebiteľského úveru sa v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nenapĺňajú.

18. Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale
aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je podľa žalovaného neprimerane
vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako
aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám.

19. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy žalovanému
vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu uzatvoril a peňažné prostriedky od žalobcu
prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníčky či na
dané podmienky zmluvy pristúpi alebo nie.

20. Poukázal na ustanovenia smernice 2008/48/ES zo dňa 23. apríla 2008 a § 53 ods. 1 OZ s
konštatovaním, že dohoda, ktorá podliehala súdnemu prieskumu je dohodou o cene. Odplaty pri
poskytnutí finančných prostriedkov a výšku úroku spojeného so spotrebiteľským úverom/zmluvou o
úvere, tie sú v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedené, výrazne napísané a uvedené pri sume
poskytnutého úveru, teda klient musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Pri podpisovaní zmluvy o

úvere ste mali okamžite vedomosť o tom, aká je cena úveru. Navrhol napadnutý rozsudok v napadnutej
časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.21. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), ako aj súdom prvej inštancie

zisteným skutkovým stavom (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť
dní pred jeho vyhlásením) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako

vecne správny potvrdil.

22.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

23. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza

zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

24. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

25. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie v predmetnej veci vykonal potrebné dokazovanie zamerajúc sa na riadne zistenie skutkového
stavuveci, dospelksprávnymskutkovýmzisteniam,následneajvecsprávneposúdilpoprávnejstránke,

keď zamietol žalobu v časti sumy vo výške 35 eur, známeho úroku 27,55 eura, poplatku za upomienky
vo výške 35,18 eura a v časti zmluvnej pokuty vo výške 33 eur a svoje rozhodnutie odôvodnil v
súlade s § 220 ods. 2 CSP, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, uvedenými v odôvodnení rozhodnutia, na ktoré v celom
rozsahu odkazuje.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu, skutkový záver prvoinštančného súdu zodpovedá výsledkom
dokazovania, keďže tento súd k nemu dospel zákonným postupom uvedeným v § 191 CSP, v
zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivé a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

27. Pri hodnotení dôkazov platí zásada voľného hodnotenia dôkazov. Táto zásada znamená, že záver,
ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie,
je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti
žaloby v zamietajúcej časti výroku.

28. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva,
že v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9.4.2014 uvádza žalobca údaj o RPMN 98,00%, pričom

tvrdí, že výška RPMN sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca
uvedeného vo VPP a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené
súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru.29. Rovnaký text o RPMN uvádza žalobca aj v Dohode o plnení v splátkach z toho istého dňa, kde
však už uvádza údaj vo výške RPMN 309,86%. Ďalej sa v nej uvádza, že spotrebiteľ berie na vedomie,
že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto

zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 44,79 %. Uvedená praktika žalobcu ako veriteľa pri určení
takdôležitéhoúdajuakojeRPMNnemôževžiadnomprípadepožívaťprávnuochranu.Veriteľnavodzuje
naoko stav, že dlžník môže splatiť úver aj jednorazovo, najneskôr do 17.04.2015, teda do roka, keď
RPMN predstavuje 98,00%. Zároveň sa však dohoduje s žalovaným, že ten ako spotrebiteľ sa zaväzuje
veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 396 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach, pričom porušenie

splátok sankcionuje poplatkom za výber splátky v hotovosti, resp. zánikom dohody o splátkach od
počiatku v prípade neuhradenia ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako
3 mesiace. Správne sú skutkové závery súdu prvej inštancie v otázke výšky RPMN - 98,00% pri
jednorazovom splatení úveru do roka, resp. 309,86% pri splátkach a obsahu spisu zodpovedajú tiež
zistenia súdu o zmluvnej pokute, ktorá bola dojednaná vo VPP, pritom text bol predformulovaný, uvedený
mimoriadne malým písmom a nepodpísaný stranami sporu ako účastníkmi právneho vzťahu (pokiaľ ide

o dôvody odvolania možno konštatovať, že odvolateľ ani nenamietal nepriznanie zmluvnej pokuty).

30. Dôvody, ktoré žalobca uvádzal v podanom odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správne závery súdu
prvej inštancie. Správny je jeho právny záver, že v danom prípade je potrebné považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z., predovšetkým z dôvodu

nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa (§ 9 ods. 2 písm. i/
zák. č. 129/2010 Z.z.). Súd prvej inštancie správne postupoval, keď zmluvu o úvere uzatvorenú medzi
stranami sporu považoval za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy prednostne , ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom
(§ 52 ods. 1 a § 52 ods. 2 OZ) aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tieto ustanovenia
Občianskehozákonníkanadobudliúčinnosťdňa1.mája2014,pričomprávnepredpisy,ktorýchsúčasťou
sú, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy

založené pred týmto dňom. Záver súdu prvej inštancie o tom, že na tento právny vzťah je potrebné
aplikovať aj ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občianskeho
zákonníka, je preto správny.

31. Súd prvej inštancie v danej veci považoval za rozhodujúce, či úver poskytnutý žalobcom možno

považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. Keď zistil, že predmetná
zmluva nemá základné náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., prijal záver, že
absenciatýchtonáležitostivzmluveoúverespôsobuje,žespotrebiteľskýúversapovažujezabezúročný
a bez poplatkov. Navyše, zmluva o spotrebiteľskom úvere je v časti výšky úrokovej sadzby 39,15
% ročne v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka), keďže v čase uzavretia úverovej

zmluvy výška úrokových sadzieb pri spotrebiteľských úveroch bola podstatne nižšia , a preto je podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka v tejto časti zmluva neplatná. V dôsledku neplatnosti zmluva neobsahuje
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/ a nesprávna je aj ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo opätovne spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. K zamietajúcej časti správne konštatoval, že žalobca nešpecifikoval

ďalšie nároky uplatnené žalobou, nepreukázal ich dôvodnosť a opodstatnenosť (poplatky za upomienky,
administratívne náklady), a tieto ani nevyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

32. Vo vzťahu k správnemu záveru súdu prvej inštancie ohľadne (logického) záveru o výške plnenia
žalovaného, ktorý záver vyplýva zo žalobcom tvrdenej skutočnosti o jednotlivých čiastkových úhradách,

ktoré žalobca vyčíslil v 6. odseku žaloby zo dňa 21.10.2016, odvolací súd poukazuje na správne
vyvodený záver o úhrade poskytnutej úverovej sumy veriteľa (žalobcu) dlžníkovi (žalovanému) preto v
rozsahu, akom súd prvej inštancie zamietol žalobcom uplatnené nároky, možno považovať rozhodnutie
súdu prvej inštancie za správne.

33. V zmysle § 9 ods. 10 zák. č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov, alebo inú
odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu, alebo zrušenie účtu,
na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutiaspotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí,
ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 18a) alebo o osobitnú
službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas

spotrebiteľa.

34.Vzhľadomnauvedenédôvody odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejzamietajúcej
časti a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

35.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

35.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP a procesne úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, pretože si žiadne trovy neuplatnil a ani mu podľa obsahu spisu žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli.

37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.