Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mariana Muránska

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816207102
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816207102.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci navrhovateľky M. W., nar. X.X.XXXX,
bytom J. XXXX/X, I. nad Y. X, proti odporcovi: F.. I. W., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/X, I. nad Y. X,. o
určenie vyživovacej povinnosti s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou z 8.11.2016 č. k. 5Pc/9/2016-49 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie odporcovi uložil povinnosť prispievať navrhovateľke
sumou 200,- eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 71 Zákona o rodine. Vychádzal z tvrdení navrhovateľky,
že odporca neprispieva od februára 2016 na chod spoločnej domácnosti, keď však dokazovaním bolo
zistení, že tieto platby odporca neuhrádza od júna 2016. Súd prvej inštancie zdôraznil, že Zákon o
rodine predpokladá, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, túto si majú plniť dobrovoľne a
spôsob ako si upravia podmienky a rozsah prispievania každého z nich na uspokojovanie potrieb rodiny,
je predovšetkým vecou dohody. Bolo zistené, že odporca si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke

neplní od júna 2016 a navrhovateľka uhrádza náklady spojené s bývaním v rozsahu 199,10 eur a taktiež
spláca úver za plynový kotol vo výške 114,22 eur mesačne. Príjem navrhovateľky je 630,- eur mesačne,
poberá aj čiastočný invalidný dôchodok 56,80 eur mesačne a príjem odporcu je 407,30 eur mesačne.
Keďže odporca od júna 2016 neprispieva na výživu navrhovateľke vôbec, zohľadnil mesačné výdavky
navrhovateľky, ktorá na to, aby jej príjem predstavoval 630,- eur mesačne, musí ročne uhradiť 300,- eur
za udržiavací poplatok a 81,- eur ročne za pracovné povolenie. Okrem výdavkov spojených s bývaním

uhrádza aj splátky za kotol a nákup či už spotrebičov alebo úprav pre domácnosť. Počas mesiaca
sa navrhovateľka v spoločnej domácnosti zdržiava po dobu dvoch týždňov, lebo pracuje turnusovo v
zahraničí. Súd zaviazal odporcu prispievať sumou po 200,- eur mesačne tak, aby sa podieľal na
pravidelných nákladoch spojených s bývaním aj splácaním zakúpeného plynového kotla, eliminujúc
svoje mesačné výdavky za telefón. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej
inštancie. Vytýka súdu prvej inštancie, že opomenul, že do dobudovania domu a nasťahovaní sa, až do
februára 2013 uhrádzal on sám v plnej výške inkaso, daň z nehnuteľnosti, odvoz komunálneho odpadu.
Od februára 2013 platil polovičné inkaso, resp. každý druhý mesiac do mája 2016. Všetok hnuteľný a
nehnuteľný majetok zakúpil on. Navrhovateľka síce žiada o úhradu platieb súvisiacich s novým kotlom,
ale nie je zrejmé, akým spôsobom prispela k tomu, čo doteraz mala. Zákon vyžaduje, aby mali manželia

rovnakú životnú úroveň a manželstvo bude spojené so vzájomnou vyživovacou povinnosťou, ktorá sa
bude plniť dobrovoľne podľa možností, schopností a majetkových pomerov. Poukazuje na výšku príjmunavrhovateľky a ďalších poplatkov. On je ochotný prispievať polovičnou sumou na platenie inkasa, na
nájom, na odvoz odpadu, či nákup vecí a údržbu domu, však v rozumnej výške.

4. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 65, § 66 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len C.s.p.)

a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, ktorý je
nepreskúmateľný pre absenciu dostatočných dôvodov, keď zároveň súd prvej inštancie sa nevyporiadal
so všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o veci.

6. Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň

oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká a trvá odo dňa uzavretia manželstva až do jeho zániku.
Manželia majú mať v manželskom zväzku rovnakú životnú úroveň a účelom tohto nároku je práve

zabezpečenie jej vyrovnania. Požiadavka na rovnakú životnú úroveň vyplýva z princípu solidarity a
rovnakého postavenia v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. V zásade
nie je podstatné, či manželia spolu žijú alebo nie. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a
táto sa nedá vylúčiť, obmedziť a na jej existenciu nemá vplyv ani prípadné zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva.

7. Uplatňovanie tejto vyživovacej povinnosti je medzi manželmi možné aj v prípadoch, keď sú obaja
zárobkovo činní a schopní zabezpečiť svoje osobné potreby. V dôsledku oddeleného hospodárenia však
vzniká medzi nimi disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Súd určuje výšku výživného na manžela na
základe podaného návrhu tak, aby táto v zásade vyrovnávala rozdielnu životnú úroveň manželov. Súd

taktiež skúma dôvody, pre ktoré si jeden z manželov neplní celkom alebo sčasti vyživovaciu povinnosť,
mieru starostlivosti o domácnosť, ako i skutočnosť, či by priznanie práva na výživné nebolo v rozpore
s dobrými mravmi.

8. Súd prvej inštancie sa predovšetkým dostatočným spôsobom nevyporiadal s charakterom daného

konania a skutočnosťou, aký právny nárok navrhovateľka vo vzťahu k odporcovi uplatňuje.

9. Podaným návrhom žiadala navrhovateľka uložiť odporcovi povinnosť prispievať na chod domácnosti
sumou po 200,- eur mesačne, keď v tejto súvislosti poukazovala na to, že všetky tieto náklady ako
poplatky za plyn, elektrinu, vodu, rozhlas a televíziu, či náklady na stravovanie a pod., uhrádza iba

ona. S podstatou takto koncipovaného návrhu na začatie konania sa súd prvej inštancie dostatočným
spôsobom nevyporiadal.

10. Pokiaľ by mal byť navrhovateľkou uplatnený nárok posudzovaný v zmysle cit. § 71 Zákona o
rodine, súd prvej inštancie neuviedol a bližšie nezdôvodnil s ohľadom na preukázanú výšku príjmov

navrhovateľky a odporcu a pri posúdení rozsahu výdavkov, ktoré sú z ich strany poukazované na
odôvodnené potreby, či vzniká disproporcia v ich celkovej životnej úrovni a v akom konkrétnom
rozsahu. Len v takom prípade je možné stanoviť zo strany povinného manžela vyživovaciu povinnosť.
Z rozhodnutia súdu prvej inštancie tieto okolnosti dostatočne zistiteľné nie sú, a preto nemožno
posúdiť opodstatnenosť žiadaného nároku zo strany navrhovateľky. Odvolací súd preto v zmysle vyššie

uvádzaných záverov rozsudok zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C.s.p. s tým, že v novom rozhodnutí o veci sa rozhodne
aj o trovách tohto odvolacie konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.