Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116208710
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116208710.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:

A.. D. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. S. V. XXX/XX, B., právne zastúpený JUDr. Michal Krnáč, advokát,
so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, B., proti žalovanému: Mesto B., IČO: 00 321 796, so sídlom
Námestie obetí komunizmu 1, B., právne zastúpený JUDr. Terézia Ďatková, advokátka, so sídlom
Moyzesova 963/28, B., o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 1.4.2016 domáhal rozhodnutia súdu to tom, že žalovaný je povinný v

lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť uverejnenie ospravedlnenia na internetovom
portály www.zilinak.sk v znení „Vážený pán Ing. D. TK., touto cestou sa Y. Mesto Žilina ospravedlňuje,
že uverejnilo dňa 23.02.2016 na internetovom portály www.zilinak.sk bez Vášho
súhlasu nepravdivé informácie, týkajúce sa Vašej osoby a Vašej podnikateľskej činnosti, čím došlo
k nezákonnému zásahu do Vašich ústavou chránených osobnostných práv." Pre prípade nesplnenia
uloženej povinnosti žiadal zabezpečiť zverejnenie ospravedlnenia žalobcom na náklady žalovaného.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na internetovom portály www.zilinak.sk dňa
23.02.2016 uverejnil žalovaný formou inzercie verejnú výzvu adresovanú navrhovateľovi s názvom
„Výzva Mesta Žilina adresovaná podnikateľovi Ing. D. V.". V uvedenom článku bolo okrem iného
napísané aj: „Ako ústretový krok z Vašej strany, ktorý otvorí cestu našej spoločnej komunikácii,
požadujeme vyrovnanie podlžností viacerých obchodných spoločností voči Mestu Žilina, preto si Vás
dovoľujeme vyzvať, aby ste zabezpečili, že spoločnosti z portfólia skupiny SIRS alebo nimi ovládané
spoločnosti uhradia mestu Žilina, a to:

1/ Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. 59% % výnosu z predaja parkovacieho domu pod OC MIRAGE,
teda príjmu z kúpnej ceny 5 825 000 eur bez DPH,
2/ Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. dlžnú sumu z titulu neuhradených faktúr v sume 599450,13 eur
k 10.02.2016,
3/ SIRS-Project, a.s. daňový nedoplatok na dani z nehnuteľnosti vo výške 50 223,52 eur,
4/ MIRAGE SHOPPING CENTER, a.s. náhradu za užívanie pozemkov mesta, ktoré užíva bezplatného
právneho dôvodu.

Myslíme si, že občania Žiliny budú veľmi pozorne sledovať, či urobíte tento ústretový krok, teda či chcete,
aby sme Vás považovali za seriózneho obchodného partnera mesta Žilina. Prosím berte túto našu
výzvu ako prejav dobrej vôle mesta otvorene a čestne komunikovať. S pozdravom poslanci Mestského
zastupiteľstva v Žiline."3. Žalobca vyslovil presvedčenie, že uverejnením predmetnej výzvy na internetovom portály došlo k
neoprávnenému zásahu do jeho občianskej cti,, čím de facto došlo tak k zásahu do jeho osobnostných

práv, ktoré požívajú osobitnú ochranu v zmysle Ústavy SR. S poukazom na rozsudok Najvyššieho
súdu CR, sp. zn. 30 Cdo 4613/2007 v zmysle ktorého, „Zverejnenie správy fakticky označujúcej (a
súčasne tak kritizujúcej) konkrétnu osobu ako „neplatiča nájomného ", a to bez súčasného akcentovania
okolností konkrétneho prípadu, je neprípustná kritika, ktorá je porušením práva na ochranu osobnosti"
vyslovil názor, že k porušeniu práva na ochranu osobnosti dochádza aj vtedy, ak sú pravdivé tvrdenia

uvedené takou formou alebo v takých súvislostiach, alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú
dojem skresľujúci pravdu, čím pôsobia hanlivo. Rovnako je to tomu i v prípade, keď z okolností, za
ktorých došlo k uvedeniu hanlivých tvrdení, vyplýva, že dotknutý subjekt má oprávnený záujem na tom,
aby takéto tvrdenia neboli uvádzané vôbec a kde tento záujem prevažuje záujem konajúceho na ich
uvedení. Treba podotknúť, že pre hanlivú (difamačnú) povahu určitého tvrdenia sa nevyžaduje, aby bolo
všeobecne chápané ako hanlivé. Stačí, ak tvrdenie môže mať taký účinok len u určitej skupiny ľudí

(napr. v tomto prípade by to boli banky či súčasní alebo aj potencionálni obchodní partneri). Je potrebné
vychádzať nielen z použitých výrazov a formulácií, ale aj podľa celkového dojmu, s prihliadnutím na
všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých došlo k tvrdeniu. Uvedený článok obsahuje nepravdivé tvrdenia,
nakoľko spomínané dlhy ktoré údajne žalobca má uhradiť žalovanému, nie sú judikovanými dlhmi,
ale jedná sa zatiaľ iba o sporné pohľadávky, o ktorých nebolo súdnou cestou právoplatne rozhodnuté

(neskôr udával, že nebolo právoplatne rozhodnuté a posúdenie je sporné, nejedná sa o bežnú vec).
Takto koncipovaný článok resp. výzva má tendencie ovplyvňovať jeho čitateľa v tom zmysle, že na
základe uvedených, nepravdivých tvrdení, si vytvorí obraz o žalobcovi ako o človeku ktorý vystupuje
voči svojím obchodným partnerom nekorektným spôsobom, čím v zásade môže dôjsť aj k poškodeniu
jeho dobrej povesti v obchodných a podnikateľských kruhoch a rovnako aj v bankách, kde opätovne je

o ňom vytváraný názor, že je dlžníkom voči mestu, teda je dlžníkom voči samospráve či štátnej správe
čím sa podstatne znižuje jeho spoločenský kredit.

4. K výzve Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. na úhradu 59% z výnosu z predaja parkovacieho domu
pod OCMIRAGE, teda príjmu z kúpnej ceny 5 825 000 eur bez DPH, uviedol, že neexistuje žiaden

právny titul na základe ktorého by Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. mala vyplatiť mestu 59 % z
výnosu predaja parkovacieho domu, nakoľko v zmysle spoločenskej zmluvy spoločnosti, ktorej je aj
mesto Žilina spoločníkom, je na rozdelenie zisku potrebné rozhodnutie valného zhromaždenia. Takéto
valné zhromaždenie sa nikdy nekonalo a nie je zrejmé, z akého titulu si žalovaný uplatňuje nárok na
vyplatenie vyššie uvedeného výnosu z predaja. Poukázal na to, že v zmysle čl. XII ods. 2 spoločenskej

zmluvy spoločnosti platí, že: „Čistý zisk spoločnosti vykázaný v ročnej účtovnej závierke, znížený o
neuhradenú stratu z minulých rokov, respektíve zvýšený o nerozdelený zisk minulých rokov, sa použije
podľa rozhodnutia valného zhromaždenia v poradí 1/ na prídel do rezervného fondu podľa ods. 1 tohto
článku, 2/ na prídel do iných fondov spoločnosti ak budú zriadené a 3/ na iné účely stanovené valným
zhromaždením, na vyplatenie spoločníkom je určené dohodou v súlade s ust. § 123 ods. 1 zákona č.

513/1991 Zb., že majú nárok na podiel zo Zisku v pomere spoločník s obchodným podielom 41% na
základnom imaní spoločnosti, teda SIRS - Development, a.s. - podiel na zisku vo výške 49% a spoločník
s obchodným podielom 59% na Základnom imaní spoločnosti, teda Mesta Žilina - podiel na zisku vo
výške 51%.

5. K požiadavke na úhradu od Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. dlžnej sumy z titulu neuhradených
faktúr v sume 599 450,13 eur k 10.02.2016, uviedol, že tieto pohľadávky sú z pohľadu žalobcu sporné a v
súčasnosti sú predmetom viacerých konaní na Okresnom súde Žilina, pričom vo veciach nebol doposiaľ
vyhlásený rozsudok, a preto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaného že ide o dlh žalobcu.

6. K požiadavke SIRS-Project, a.s. na úhradu daňového nedoplatku na dani z nehnuteľnosti vo výške
50.223,52 eur uviedol, že pohľadávka, hoci bola v exekúcii uspokojená, je pohľadávkou neoprávnenou
nakoľko z výmeru na daň z nehnuteľnosti na rok 2015, nehnuteľnosť za ktorú bola vyrubená daň za
rok 2014 a z nej práve vyššie uvedený nedoplatok na dani, bola a mala byť aj v tom čase od dane
z nehnuteľností oslobodená. Nehnuteľnosť je osvetovým zariadením a v zmysle zákona je od dane

z nehnuteľnosti a žalovaný využil to, že žalobca nepodal proti daňovému výmeru v roku 2014 včas
opravnýprostriedokadaluvedenýnedoplatokvymáhaťprostredníctvomsúdnehoexekútora,pričomtoto
konanie je predmetom preskúmavania platobného výmeru ako rozhodnutia, mimo odvolacieho konaniafinančným riaditeľstvom. O nulovej daňovej povinnosti svedčia aj nasledujúce platobné výmery za ďalšie
obdobia.

7.Knárokomzaužívaniepozemkovmesta,ktoréužívažalovanýbezplatnéhoprávnehodôvodustavbou
MIRAGE SHOPPING CENTER, a.s. ide len o jednostranné tvrdenie kedy aj žalovaný užíva bez platného
právnehodôvodunehnuteľnostivovlastníctvežalobcupričomžalobcasaniekoľkorokovsnažíozámenu
týchto pozemkov. Pre nezáujem žalovaného však nedošlo k reálnej dohode. Poukazovali na skutočnosť,
že nehnuteľnosti užívané žalovaným sú v oveľa väčšej výmere ako nehnuteľnosti, ktoré užíva stavbou

MIRAGE SHOPPING CENTER, a.s..

8. S poukazom na uvedené vyslovil názor, že Občiansky zákonník poskytuje túto ochranu len proti
takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť
z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.
Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby bol zásah objektívne spôsobilý privodiť takú

ujmu osobnosti človeka. Za tejto podmienky chránia ustanovenia § 11 a nasl. OZ občana najmä proti
rozširovaniu nepravdivých tvrdení (napr. nepravdivé ponižujúce tvrdenia o mravnom profile občana, o
jeho vlastnostiach, zmýšľaní, chovaní, pracovnej morálke a pod.), k čomu môže dôjsť aj prostredníctvom
tlače. „Ochranu osobnej cti poskytuje Občiansky zákonník výlučne proti takým konaniam, ktoré sú
objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti právneho subjektu tým, že znižujú jeho česť u iných

ľudí a ohrozujú tak vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Nie je tu rozhodujúce, či
skutočne došlo k ujme; postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu.
K porušeniu práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačnej povahy i
zverejnením hodnotiacich posudkov o určitej osobe " (Rc 102/2008). Možno tvrdiť, že k porušeniu
práva na ochranu osobnosti dochádza aj vtedy, ak sú pravdivé tvrdenia uvedené takou formou alebo v

takých súvislostiach, alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem skresľujúci pravdu, čím
pôsobia hanlivo. Rovnako je to tomu i v prípade, keď z okolností, za ktorých došlo k uvedeniu hanlivých
tvrdení, vyplýva, že dotknutý subjekt má oprávnený záujem na tom, aby takéto tvrdenia neboli uvádzané
vôbec a kde tento záujem prevažuje záujem konajúceho na ich uvedení. Aj keď uverejnením článku
zatiaľ nedošlo k zásahu, ktorý by objektívne spôsobil narušenie alebo ohrozenie práva navrhovateľa,

máme za to, že sa na podanie žaloby na ochranu osobnosti nevyžaduje vyvolanie následkov, stačí
že tieto informácie sú spôsobilé takýto následok vyvolať. Z textu taktiež jednoznačne vyplýva, že
ide o uverejňovanie informácií týkajúcich sa predovšetkým platobnej schopnosti navrhovateľa, čím
ide o zverejnenie takých informácií, ktoré sú spojené s ochranou osobnosti, nakoľko tieto informácie
podstatným spôsobom ohrozujú česť, dobré meno ako aj dôstojnosť žalobcu, pričom dôvodom na

podanie žaloby je aj skutočnosť, že informácie v článku nie sú uverejnené v celosti a so všetkými
súvisiacimi okolnosťami. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 61/2000 v zmysle
ktorého„absenciadostatočnéhoskutkovéhoopisudejadotakejmiery,žetočitateľovineumožňujeurobiť
si vlastný úsudok vychádzajúci z pravdivých skutočností a tieto čitateľovi neznáme okolnosti môžu mať
vplyv na právo chránené ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho Zákonníka, majú za následok, že v

skutkovom deji opísané skutočnosti sú nepravdivé. ZsP 1/2001". Účelom zverejnenia článku s názvom
„ Výzva Mesta Žilina adresovaná podnikateľovi Ing. D. V.", bolo navodiť dojem, že žalobca nie je schopný
dodržať svoje záväzky tak v obchodnoprávnych ako aj v podnikateľských vzťahoch, čím sa opakovane
o ňom vytvára názor v očiach verejnosti, že je dlžníkom voči mestu, čím sa podstatne znižuje jeho
spoločenský kredit.

9. Žalovaný so žalobou vo svojom vyjadrení nesúhlasil a zdôraznil, že žalobca je verejne známou
osobou, ktorú poznajú obyvatelia mesta Žilina aj z jeho verejných vystúpení. Skutočnosti uvádzané vo
výzve už boli verejnosti, a najmä obyvateľom mesta Žilina, známe, nijakým spôsobom nezasahujú do
osobnostných práv žalobcu, nakoľko sa k nim sám žalobca vyjadroval už v rozhovore pre týždenník

Žilinský večerník zverejnenom dňa 19.06.2014. Žalobca sa v predmetnom rozhovore vyjadroval k
predaju parkovacieho domu a nárokom mesta Žilina, k dlhu spoločnosti Žilinská parkovacia spoločnosť,
s.r.o., k daňovým nedoplatkom, či k užívaniu pozemkov bez právneho dôvodu. Vzhľadom na uvedené
nie je žalovanému zrejmé, akým spôsobom by predmetná výzva mohla navodiť dojem, že žalobca nie je
schopnýdodržaťsvojezáväzky,keďžejezrejmé,ženejdeojehoosobnézáväzky.Skutočnostiuvádzané

v predmetnej výzve boli v podstate verejnosti známe, poslanci Mestského zastupiteľstva v Žiline sa
len pokúsili konštruktívne navrhnúť spôsob, na základe ktorého by bolo možné viesť otvorený dialóg
o problémoch v meste Žilina, a teda predmetné informácie neboli za žiadnych okolností spôsobilé o
žalobcovi vytvoriť názor v očiach verejnosti, že je dlžníkom voči mestu, resp. znížiť jeho spoločenskýkredit. Výnos z predaja parkovacieho domu žalobca nepoprel, poukázal však na to, že o jeho vyplatení
nerozhodlo valné zhromaždenie spoločnosti Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o., kedy by žalovaný
mal nárok na podiel na zisku len vo výške 51%. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že v

zmysle spoločenskej zmluvy spoločnosti Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. predloženej žalobcom
má mesto Žilina pri rozhodovaní vo všetkých prípadoch, ktoré zákon a spoločenská zmluva vyhradzuje
do pôsobnosti valného zhromaždenia, vždy 49 hlasov zo 100 hlasov a že valné zhromaždenie
rozhoduje prostou väčšinou hlasov všetkých spoločníkov okrem rozhodnutia podľa čl. VIII. bod 2 písm.
j) spoločenskej zmluvy, na ktorého prijatie je potrebná aspoň dvojtretinová väčšina všetkých hlasov

spoločníkov. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany žalovaného by bolo v podstate nemožné docieliť
bez hlasov druhého spoločníka, ktorým je spoločnosť SIRS - Development, a.s., IČO: 36 751 804,
so sídlom: Framborská 12,010 01 Žilina, v ktorej je žalobca členom dozornej rady, rozhodnutie o
vyplatení podielu zo zisku v akejkoľvek výške. Žalobca sa k nároku žalovaného v súvislosti s predajom
parkovacieho domu verejne vyjadroval v diskusii v OZ Proti korupcii dňa 20.01.2016, v ktorej uviedol:
„Dneska keď zoberiem, z predaja parkovacieho domu, mesto má nárok na peniaze". Poukázal na

to, že žalobca rovnako nepoprel, že spoločnosť Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. neuhradila
žalovanému sumu 599.450,13 EUR na základe vystavených faktúr, pričom len poukázal na to, že
keď sa vyjadroval k právnemu základu podlžností spoločnosti Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o.,
SIRS-Project, a.s. a MIRAGE SHOPPING CENTER, a.s. voči mestu Žilina neurobili v zásade nárok
sporným. Z predmetnej výzvy potom celkom jednoznačne nevyplývajú informácie, že by si žalobca

neplnil svoje dlhy voči žalovanému, nakoľko ho žalovaný nikdy za dlžníka neoznačil a ako dlžník nebol
uvedený ani v predmetnej výzve alebo že by žalobca nebol platobne schopný. Zároveň uviedol, že
žalobca je verejne známou osobou, ktorú poznajú obyvatelia mesta Žilina aj z jeho verejných vystúpení
a skutočnosti uvádzané v predmetnej výzve už boli verejnosti, a najmä obyvateľom mesta Žilina,
známe, nijakým spôsobom nezasahujú do osobnostných práv žalobcu, nakoľko sa k nim sám žalobca

vyjadroval už v rozhovore pre týždenník Žilinský večerník zverejnenom dňa 19.06.2014. Žalobca sa
v predmetnom rozhovore vyjadroval k predaju parkovacieho domu a nárokom mesta Žilina, k dlhu
spoločnosti Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o., k daňovým nedoplatkom, či k užívaniu pozemkov bez
právneho dôvodu. Opakovane poukazoval na to, že žalobca rovnako nepoprel, že spoločnosť Žilinská
parkovacia spoločnosť, s.r.o. neuhradila žalovanému sumu 599.450,13 EUR na základe vystavených

faktúr, pričom len poukázal na to, že predmetná pohľadávka žalovaného je predmetom súdnych konaní.
Zdôraznil, že vo výzve bola ako dlžník označená spoločnosť Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. a nie
žalobca.KdaňovémunedoplatkuspoločnostiSIRS-Project,a.s.,poukázalnato,žesámžalobcauviedol,
že bol vymožený v rámci exekučného konania, čo znamená, že v čase prijatia uznesenia Mestským
zastupiteľstvom v Žiline existoval voči uvedenej spoločnosti exekučný titul, o ktorého zákonnosti v

danom čase nemohli mať poslanci žiadne pochybnosti. V tejto súvislosti poukázal na definíciu daňového
nedoplatku podľa ust. § 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, ktorým je dlžná suma
dane po lehote splatnosti dane. K náhrade za užívanie pozemkov mesta spoločnosťou MIRAGE
SHOPPING CENTER, a.s., uviedol, že žalobca v žalobe výslovne potvrdil, že táto pozemky užíva,
brániac sa však tým, že bez právneho dôvodu užíva aj žalovaný nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu,

ktoré žalobca bližšie nekonkretizuje, a to dokonca vo väčšej výmere ako sú nehnuteľnosti žalovaného
užívané spoločnosťou MIRAGE SHOPPING CENTER, a.s., k čomu žalobca predložil listinné dôkazy
datované ešte ku dňu 18.12.2014. Z uvedeného vyvodil záver, že predmetný problém pretrváva dlhšiu
dobu a zrejme doposiaľ nebolo možné dospieť k jeho vyriešeniu, čo celkom oprávnene viedlo Mestské
zastupiteľstvo v Žiline k výzve o ústretový krok žalobcu k zabezpečeniu vyrovnania aj predmetnej

podlžnostispoločnosťouMIRAGESHOPPINGCENTER,a.s..Žalovanémuniejezrejmé,zčohožalobca
odvodzuje, že informácie obsiahnuté vo výzve sú nepravdivé a že zasahujú do jeho osobnostných práv.
Z vyššie uvedeného je totiž jednoznačné, že informácie obsiahnuté v predmetnom uznesení Mestského
zastupiteľstva v Žiline, ktoré sú zhodné s obsahom predmetnej internetovej stránky nijakým spôsobom
neinformujú verejnosť o platobnej schopnosti žalobcu, a teda nie sú spôsobilé navodiť dojem, že žalobca

nie je schopný dodržať svoje záväzky a tak zasiahnuť clo osobnostných práv žalobcu. Poukázal aj na
ust. § 24 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení podľa ktorého
mestské zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života mesta. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že obsah internetovej stránky trabelssiemuzodňa23.02.2016sazhodujesvýzvou,ktorábolaobsiahnutá

v uznesení Mestského zastupiteľstva v Žiline schválenom dňa 15.02.2016 hlasovaním poslancov a dňa
24.02.2016 podpísanom primátorom. Z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom nie je zrejmé, kto
predmetnú výzvu na portáli www.zilinak.sk uverejnil, pričom predmetná výzva
bola výsledkom rokovania poslancov Mestského zastupiteľstva v Žiline zvolených obyvateľmi mesta,ktorí majú primárny záujem na tom, aby vzťahy s mestom boli korektné a aby mesto riadne hospodárilo
so svojím majetkom s cieľom sledovať a hájiť záujmy obyvateľov mesta. S uvedeným cieľom bolo prijaté
aj predmetné uznesenie Mestského zastupiteľstva v Žiline, z ktorého je zrejmé, že poslanci nechcú,

aby riešenie problémov medzi žalobcom a žalovaným zostalo len v rovine sľubov, a to tak zo strany
žalovaného, ako aj žalobcu. O činnosti poslancov a ich iniciatívach smerujúcich k hájeniu záujmov
mesta a jeho obyvateľov pritom majú mať v prvom rade vedomosť obyvatelia mesta. Rozporoval, že
by Mesto Žilina formou inzercie zverejnilo výzvu totožnú s výsledkom rokovania poslancov Mestského
zastupiteľstva v Žiline, ktorými prijaté uznesenie podpísal i primátor a výzvu mohol zverejniť ktokoľvek.

Zdôraznil, že údaje obsiahnuté vo výzve nie sú nepravdivé, ani pravdu skresľujúce a že neboli a nie
sú spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Záverom poukázal aj na to, že zo zo žalobného
petitu nie je zrejmé, za aké zásahy do jeho osobnostných práv požaduje satisfakciu, nakoľko ich
nešpecifikuje. Takto formulovaný žalobný petit je preto neurčitý.

10. Na nariadenom pojednávaní strany zotrvali na svojich tvrdeniach, nárokoch a obrane. Žalobca

sa snažil nárok subsumovať aj pod zverejnenie osobných údajov, avšak bez zmeny žaloby súd tieto
skutočnosti v konaní nezohľadnil, pretože by bol daný iný dôvod nároku.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov zachytávajúcich výzvu, najmä
žalobcompredloženýprepistextuzportáluwww.zilinak.skpredloženýžalobcom,

zápisnicou z mestského zastupiteľstva a jeho uznesením, ktorým bola prerokovaná a prijatá výzva,
odkazmi žalovaného na vystúpenia a vyjadrenia žalobcu, rozhodnutiami súdov s spore Mesto Žilina
- Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. a rozhodnutiami Ústredného daňového riaditeľstva vo veci
mimoriadnych opravných prostriedkov proti vyrubeniu dane z nehnuteľnosti zo športovej haly, ktorými
boli zrušené rozhodnutia Mesta Žilina ako správcu dane.

12. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

13. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú
vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

14. Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú

písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy
na úradné účely na základe zákona.

15. Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na

vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie
však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

16. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

17. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

18. Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

19. Súd v prvom rade posudzoval subjekty žalobcu a žalovaného.

20. Žalobca je podnikateľ, ktoré podniká aj v meste Žilina, kde vlastní viacero nehnuteľností, najviac je
spájaný práve s vlastníctvom Obchodného centra Mirage a Športovej haly „Korytnačka“, podniká ďalej
v doprave, najmä autobusovej a pod.. V konaní nebolo preukázané, že by vykonával verejnú činnosť,bol činný v politike, showbiznise. Z vykonaného dokazovania však súd zistil, že je podnikateľsky činný
vo vzťahu k mestu Žilina s ktorým zdieľa viaceré aktivity, najmä v spojení s výstavbou parkovacieho
domu pre Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o., ktorý sa neskôr pričlenil k OC Mirage, ale aj pri

predaji Športovej haly z Mesta Žilina za pomerne zvláštnych okolností, pri ukončení funkčného obdobia
primátora Jána Slotu spoločnosti ANTRADE spol. s. r. o., za 112 miliónov so súčasným prenájmom. Pri
parkovacomdomejeznáme,žepatrilspoločnostiŽilinskáparkovaciaspoločnosť,s.r.o.Jetospoločnosť,
ktorej spoločníkmi sú Mesto Žilina a SIRS - Development, a.s. a hoci bol postavený pred výstavbou
obchodného centra, neskôr bol začlenený do obchodného domu a splácanie úveru v roku 2007 prevzalo

Mesto Žilina. Podľa vykonaného dokazovania, záznamov na spravodajských portáloch, periodikách a
portály youtube.com je preukázané, že sa vyjadruje k záležitostiam mesta ako aj vzájomným nárokom
a riešeniu vzájomných vzťahov.

21. Preto súd má za to, že v tomto prípade žalobca koná vo vzťahu k záležitostiam Mesta Žilina, jedná sa
aj o otázky a záujem celého mesta, riešenie verejných otázok a teda všetky okolnosti okolo týchto otázok

je potrebné považovať za veci verejného záujmu. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že táto otázka
je stále otázkou verejného záujmu, kde obe strany sa snažia presadiť vlastné záujmy, ako aj riešenia
problematiky a teda v tomto prípade žalobcu je potrebné považovať za osobu verejného záujmu.

22. Žalovaný je krajské mesto, samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky;

ktorý združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt a je právnickou osobou, ktorá samostatne
hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy
je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Jedná sa teda o subjekt,
ktorý zastupuje občanov s pobytom na území mesta a teda legitímne rieši otázky verejného záujmu.
Vyjadrenie bolo prezentované práve orgánmi mesta a volenými zástupcami.

23. Zásahy do osobnostných práv mali nastať v súvislosti s výzvou zverejnenou na internetovom
spravodajskom portály informujúcom o dianí v meste Žilina, ktorého prevádzkovateľom nie je samotné
mesto.

24. Nakoľko súd zistil, že žalobca je nositeľom práva na súkromie a práva na ochranu dobrého mena,
avšak v súvislosti s charakterom a rozsahom podnikateľských aktivít je aj osobou verejného záujmu,
ktoré pri svojich podnikateľských aktivitách musí zniesť určitú mieru mediálneho záujmu, konfrontácie
a kritiky a žalovaný je samosprávnou jednotkou spravujúcou spoločné veci v intervencii s aktivitami
žalobcu, je oprávnený vyjadriť svoj postoj a názory, teda dochádza k stretu vzájomných práv.

25. Súd preto na posúdenie ich oprávnenosti zásahov a ujmy s vyjadrením, najmä proporcionality
zásahu použil test proporcionality, ktoré riešil a aplikoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze
sp. zn. II. ÚS 152/08 zo dňa 15. decembra 2009 kde uviedol: „Test proporcionality je klasicky
založený na nasledujúcich troch krokoch. Prvým krokom (A) je test dostatočne dôležitého cieľa (test of

legitimate aim/effect), teda test vhodnosti (Geeignetheit) - či zásah smeruje k cieľu, ktorý je dostatočne
dôležitý na ospravedlnenie zásahu; a test racionálnej väzby medzi zásahom a cieľom zásahu - či
daným prostriedkom (obmedzením slobody prejavu) je možné dosiahnuť akceptovateľný cieľ (ochranu
cti). Druhým krokom (B) je test nevyhnutnosti (test potrebnosti použitia daného prostriedku zásahu
(Erforderlichkeit), test of neccecity, test of subsidiarity) - teda či nebolo možné použiť šetrnejší zásah.

Napokon tretím krokom (C) je test proporcionality v užšom slova zmysle (Angemessenheim, test of
proporcionality in strict sense, proporcionate effect), ktorý zahŕňa jednak (C1) praktickú konkordanciu
(praktickú súladnosť), t.j. test zachovania maxima z obidvoch základných práv, ako aj (C2) tzv. Alexyho
vážiacu formulu, vážiaci vzorec. Príkladom praktickej súladnosti môže byť situácia, keď obec namiesto
toho, aby zakázala zhromaždenie z dôvodu, že na danom mieste sa v tom istom čase koná iné

zhromaždenie, umožní napríklad za asistencie polície konanie oboch. (A) Uvedený zásah možno
považovať za vhodný, pretože umožňuje dosiahnuť legitímny cieľ, ochranu iného základného práva,
a to práva na zachovanie osobnej cti a dobrej povesti. (B) Zásah je nevyhnutný, pretože žalobca si
svoju osobnosť chránil adekvátnym prostriedkom, žalobou o ochranu osobnosti. (C.1) V uvedenom
prípade, vyplývajúc z jeho podstaty, nebolo možné zachovať obidve práva popri sebe. Pri strete práva

na ochranu osobnosti v konaniach o ochranu osobnosti a slobody prejavu sú odpovede A,B a C1 v
zásade automatické. Kľúčovou je teda vážiaca formula. (C.2) Vážiaca formula pracuje s trojstupňovou
stupnicou hodnôt: „nízka", „stredná" a „podstatná". Intenzita zásahu do jedného základného práva sa
meria s mierou uspokojiteľnosti druhého práva v kolízii, pričom intenzita zásahu a miera uspokojenianadobúdajú jednu z hodnôt - „nízka", „stredná" a „podstatná". V prerokúvanej veci bola intenzita zásahu
do práva sťažovateľa podstatná, pretože išlo o článok novinára, ktorý sa týkal otázok verejného záujmu,
kritiky rozhodovacej činnosti súdov a v zásade išlo o hodnotový súd. Miera uspokojiteľnosti práva na

ochranu osobnosti žalobcu vyplýva z odpovedí na test s otázkami kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovoril.

26. Vo vzťahu k posúdeniu dôležitosti cieľa súd z vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami
prebiehala diskusia a výmena návrhov s ohľadom na navrátenie, resp. spätné odkúpenie športovej haly
„korytnačka“ do vlastníctva mesta, pričom boli zo stany poslancov predkladané, resp. podporované

viaceré návrhy žalobcu. Obchodné problémy a vzájomnú komunikáciu a spoluprácu rieši aj osobitná
komisia na mestskom úrade, pričom k problémom a spolupráci sa vyjadroval v periodikách a diskusiách
aj sám žalobca. Mesto Žilina je spoločníkom v spoločnosti Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o., kde
spoločník s obchodným podielom 41% na základnom imaní spoločnosti, teda SIRS - Development,
a.s. má podiel na zisku vo výške 49% a spoločník s obchodným podielom 59% na základnom
imaní spoločnosti, teda Mesta Žilina - podiel na zisku vo výške 51%, pričom spoločník s obchodným

podielom 59% má hlasovacie práva v rozsahu 49/100, teda nie úplne štandardným modelom správy a
rozhodovania spoločnosti s účasťou mesta.

27. Výzvu, ktorá bola zverejnená a vo vzťahu ku ktorej sa domáha žalobca nárokov, je však potrebné
podľa názoru súdu posudzovať z viacerých hľadísk. Predovšetkým je potrebné uviesť, že sa nejedná o

čisto skutkové tvrdenie o dlhoch či platobnej nespôsobilosti zverejnené tomu zodpovedajúcim spôsobom
(napr. na zozname dlžníkov či neplatičov), ale skôr sa jedná o kritiku konania obchodných spoločností,
kde žalovaný má účasť, užívajú jeho majetok alebo sú v ekonomickom prepojení za žalovaného, teda
skôr sa jedná o určitý spôsob kritiky ako skutkových oznámení. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že sa
jedná o uznesenie Mestského zastupiteľstva Mesta Žilina čl. 22/2016 zo dňa 24.2.2016 na základe

diskusie na zastupiteľstve dňa 15.2.2016, ktoré samo osebe sa zverejňuje, resp. musí byť verejne
prístupné, teda to či bolo alebo nebolo naviac zverejnené na spravodajskom portály nie je osobitne
podstatné pre jeho šírenie. Nakoľko však jednalo sa o reakciu volených zástupcov občanov mesta,
ktoré rozhoduje o základných otázkach života obce a dotýkalo sa hospodárenia Žilinskej parkovacej
spoločnosti, s.r.o. pri úhrade záväzkov voči mestu, vyplatením kúpnej ceny za Parkovací dom, úhradu

daní a odplaty na užívanie pozemkov, súd považoval výzvu za legitímnu vo vzťahu k otázkam verejného
záujmu, teda vyjadrenie smerujúce k ochrane záujmov mesta vo vzťahu k príjmom ako aj snahe riešiť
iné problémy mesta, nadobudnutie športovej haly.

28. Testom vhodnosti sa posudzuje, či aplikovaním slobody slova možno dosiahnuť sledovaný cieľ. Je

potrebné pritom vychádzať z účelu, napríklad pri konkrétnom článku je potrebné posúdiť, či zásah, ktorý
článok vyvolal bol potrebný. Napríklad pri karikatúre je aj preháňanie súčasťou sledovaného cieľa s
nevyhnutnosťou zabezpečiť, aby karikatúra nepresiahla medze primeranosti v pomere k sledovanému
cieľu kritiky. V tomto prípade súd ustálil, že výzva bola primeraná a vhodná na riešenie a vyporiadanie
problémov mesta vrátane jej umiestnenia na spravodajskom portály.

29. Testom nevyhnutnosti sa posudzuje, či miera zásahu je primeraná sledovanému cieľu. Ak je
publikovaný článok o určitej osobe, je potrebné napríklad posúdiť, či bolo vzhľadom na cieľ článku
potrebnéuviesťnapríkladfotografieosobyzosúkromia,podrobnostizjejsúkromnéhoživota,apodobne.

30. Vo vzťahu k nevyhnutnosti súd vychádzal zo skutočnosti, že sa jednalo o reakciu zástupcov
občanov, poslancov, ktorý sa majú právo spoliehať na všeobecné informácie a možno od nich po nich
požadovať len primeranú mieru odbornosti a kritičnosti k predkladaným návrhom. Preto pri posudzovaní
pravdivosti či nepravdivosti ich vyhlásení a zverejnených údajov je potrebné prihliadať aj na verejne
dostupnéúdajeazákladnéprincípy.Akjetedavšeobecnežalobcapovažovanýza„majiteľa“-ovládajúcu

osobu spoločností z portfólia SIRS a sám sa v predchádzajúcich vystúpeniach od tohto nedištancoval
ale takto konal, nemožno od nich požadovať presné definovanie vlastníckych štruktúr a účasti v
dozorných a štatutárnych orgánov (obdobne ako sú určité finančné skupiny považované za vlastnícka
určitých spoločností, pričom sa neberie zreteľ na podiel akcií ale skôr zapĺňanie zámerov). Ak je
všeobecne známe, že žalovaný ako mesto hospodári so značným dlhom, je legitímne zaujímať sa

snažiť sa dosiahnuť, aby výnos z predaja parkovacieho domu v spoločnosti, kde má žalovaný síce
väčšinu obchodného podielu počítaného podľa imania ale bez súčinnosti druhého spoločníka nie je
schopný rozdeliť zisk a zabezpečiť tak príjem, aby prostriedky z predaja sa dostali do dispozície
spoločníka a na plnenie verejných cieľov. Pokiaľ sa nejedná o osobu so zodpovedajúcimi skutkovými aodbornými znalosťami (audítor, právny zástupca ...) tak nemožno namietať ani zovšeobecnenie tvrdení o
zabezpečení výnosu, ktoré výška nezodpovedá úplne požadovanému výnosu ale zodpovedá bežnému
uvažovaniu na základe verejne dostupných informácií. Obdobne je tomu aj pri požadovaní vyúčtovaných

súm, prípadne vyrubenej dane na základe právoplatného rozhodnutia a odplaty za užívanie pozemkov
zastavaných stavbou vo vlastníctve inej osoby. Nepochybne, takáto výzva nie je predpokladom pre
uplatnenie tvrdených nárokov, ale je legitímnym postojom k uplatňovaniu práv a záujmov.

31. Preto súd považoval uvedenie údajov o pohľadávkach a záväzkoch za legitímne, zodpovedajúce

sledovanému účelu usporiadania vzájomných vzťahov, kde výzva dostatočne vyjadrila podmienky a vôľu
autorov pre riešenie nastolených problémov mesta a tým aj jeho občanov a prispela k riešeniu verejných
záležitostí.

32. Súd ďalej pristúpil k riešeniu užšieho testu proporcionality, teda konkordancie (súladnosti),
zachovania maxima stretu základných práv a tzv. vážiacej formule, teda úmeru zachovania jedného

práva k obmedzeniu druhého práva.

33. V tomto smere súd musí zohľadniť právo žalobcu, aby neboli šírené nepravdivé informácie, ktoré
môžu byť spôsobilé zasiahnuť do jeho cti, najmä charakterizovať ho ako dlžníka, neplatiča a pod.. V
tejto súvislosti je však potrebné vziať do úvahy aj fakt, že bol žalobca žiadaný o zabezpečenie určitého

postupu, súčinnosti bez toho, aby bolo uvedené že úhrady má vykonať on sám, teda že on sám by bol
dlžník.Súdpriposudzovaníúdajovainformáciizvýzvykonštatuje,ževýzvavrámcivyjadreniasmerujek
legitímnemu cieľu bez toho, aby boli v nej použité také informácie, ktoré nemajú reálny základ, minimálne
ktoré sú takto všeobecne ponímané. Teda v nadväznosti na úmeru zachovania čo najväčšieho pomeru
medzi zachovania práva na slobodu prejavu vo vzťahu k čo najmenšiemu zásahu do osobnostných

práv, najmä dobré meno a ochranu súkromia, neznamená výzva výrazný nepomer k dotknutým právam
žalobcu. Jednoznačne sa nejedná o prvé vyjadrenie či medializácie, ale o určitú odpoveď či vyjadrenie
k všeobecným názorom vo vzťahu k záujmom mesta, ktoré boli viac krát medializované. Nepochybne,
zverejnenie takejto výzvy neprispelo k nadobudnutiu či zmene rozsahu práv, zmene status quo, teda
ani výzva ani jej zverejnenie nebolo nevyhnutné pre riešenie otázok verejného záujmu, teda na hranici

nevyhnutnosti možno prideliť stredné hodnotenie, ale jednoznačne sa jedná o reakcie a zdelenie názoru
poslancov na riešenie problému zaujímajúceho spoločnosť, teda nemožno mu odoprieť primeranú mieru
opodstatnenosti. Pritom ani samotné zverejnenie názorov nezasahuje výrazne do súkromnej sféry
žalobcu, preto jeho osoby sa dotýka nepriamo len ako ovládajúcej osoby určité portfólio spoločností
s vlastnými záujmami, ktoré môžu byť, najmä môžu byť vnímané, ako nesúladné so záujmami mesta.

O riešení otázok verejného záujmu svedčí aj postoj poslancov vyjadrení prijatím uznesenia na konci
roku 2016, ktoré vetoval primátor, ktorým chceli riešiť práve tieto problémy či už sociálneho charakteru
(športoviská,kultúrnešpecifiká)aleboekonomickéhocharakteru.Tedavovecisavyjadrilivoleníposlanci
mesta o spoločnostiach ovládaných žalobcom ako podnikateľom, prijatým uznesením zverejneným aj
na inom ako oficiálnom portály tak, že uviedli nimi požadované podmienky vyplývajúce z relevantných

zdrojov, pričom cieľom bolo riešenie nastolených problémov a nie snaha o „očiernenie“ žalobcu či
prospech inej osoby.

34. Zároveň tak, ako súd už vyššie odôvodnil niektoré skutočnosti, nemožno vysloviť názor, že fakty a
údaje zverejnené vo „výzve“ sú a priori nepravdivé, klamlivé alebo, že by ich ako nepravdivé bolo možné

považovať na základe posúdenia všeobecne dostupných informácií v čase ich zverejnenia. Nepochybne
v zmysle judikatúry ako nepravdivý možno považovať aj údaj ktorý je vo svojej podstate pravdivý, ale
sú zamlčané iné podstatné skutočnosti pre jeho posúdenie. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 61/2000 v zmysle ktorého „absencia dostatočného skutkového opisu
deja do takej miery, že to čitateľovi neumožňuje urobiť si vlastný úsudok vychádzajúci z pravdivých

skutočností a tieto čitateľovi neznáme okolnosti môžu mať vplyv na právo chránené ustanovením §
11 a nasl. Občianskeho Zákonníka, majú za následok, že v skutkovom deji opísané skutočnosti sú
nepravdivé. ZsP 1/2001, toto rozhodnutie nemožno aplikovať na daný stav zistený v tomto konaní. V
tomto konaní žalovaný, teda poslanci na mestskom zastupiteľstve prijali výzvu, pričom vychádzali z
verejne dostupných informácií ako aj informácií, že napriek predaju parkovacieho domu spoločnosťou

Žilinská parkovacia spoločnosť s.r.o. pre potreby obchodného centra MIRAGE v ktorej je mesto Žilina
spoločníkom, nedošlo k prerozdeleniu výnosu z predaja z kúpnej ceny 5 825 000 eur bez DPH, že
mesto eviduje voči Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o. dlžnú sumu z titulu neuhradených faktúr v
sume 599.450,13 eur k 10.02.2016, z údajov že SIRS-Project, a.s. má daňový nedoplatok na daniz nehnuteľnosti vo výške 50 223,52 eur a že MIRAGE SHOPPING CENTER, a.s. užíva zastavané
pozemky bez platného právneho dôvodu. Pre takéto konštatovania, pokiaľ sa nejedná o zverejnenie
špecifickým subjektom, ktorý musí disponovať úplným stavom informácií vrátane odborného posúdenia,

nie je nevyhnuté uvedenie a opis celého deja, pretože už len zo samotnej výzvy vyplýva, že sa jedná
o neuspokojené požiadavky Mesta Žilina voči iným osobám, ktorých názor na dôvodnosť či nároky
môže byť rozdielny. Jednoznačne však možno konštatovať, že takéto tvrdenie má svoj racionálny
základ, vychádzalo k objektívneho stavu a nedochádza ním k fabulácii či zavádzaniu a je logické, že
pri strete vzájomných požiadaviek môže mať každá zo strán inú predstavu vo vzťahu k svojim právam

a povinnostiam. Podstatné je však aj to, že skutkové tvrdenia sa netýkajú priamo činnosti žalobcu ale
spoločností, ktoré sú považované za jeho portfólio, resp. ním ovládané. Naviac aj v tejto súvislosti súd
poukazuje na vyslovené závery v náleze Ústavného súdu Českej republiky II.ÚS 2051/14 podľa ktorého,
„Aj keď mala určitá časť výroku povahu skutkového tvrdenia a toto tvrdenie nebolo (v dobe, keď bol výrok
vyslovený) v súlade s objektívnym stavom reality, nie je možné ho bez ďalšieho označiť za neoprávnený
zásah do osobnostných práv vedľajšej účastníčky. V tomto ohľade považuje Ústavný súd za podstatné,

žesťažovateľvychádzalzverejnedostupnýchpodkladov,oktorýchsprávnostinemaldôvodpochybovať,
a že za neskôr preukázanú nepresnosť výroku sa vedľajšej účastníčke po skončení konania pred súdom
prvého stupňa ospravedlnil“. Teda mimo neexistencie dlhu na dani z nehnuteľnosti, ktorá bola žalovaným
vyrubená neoprávnene, avšak voči ktorej nepodal platca dane opravný prostriedok, sú všetky tvrdenia
v súlade so stavom tak, ako je všeobecne deklarovaný a vnímaný a všetky tvrdenia mali v čase ich

vzniku reálny základ. Naviac, prípadné nepravdivé údaje sa skôr dotýkajú tretích osôb, teda právnických
osôb s ktorými je viac či menej objektívne verejnosťou spájaný žalobca, ktorý sa k nim vyjadruje, ako
samotného žalobcu.

35. V neposlednom rade súd poukazuje aj na fakt, že ak žalobca žiada zabezpečiť uverejnenie

ospravedlnenia na internetovom portály za to, bez súhlasu žalobcu boli uvedené nepravdivé informácie,
týkajúce sa jeho osoby a podnikateľskej činnosti, čím malo dôjsť k nezákonnému zásahu do
ústavou chránených osobnostných práv, teda podmienkou takéhoto rozhodnutia je úplná nedôvodnosť
uvedených údajov (nepravdivosť či skresľovanie), k čomu však súd s poukazom na vyššie uvedené
názory nedospel a zároveň aj to, že nepravdivé údaje sa musia vzťahovať výhradne k osobe žalobcu

a nie k iným osobám.

36. Súd preto s poukazom na uvedené dospel k záveru, že či už samotnou výzvou alebo aj jej
zverejnením na portály zilinak.sk nedošlo k neprimeraným zásahom do práv žalovaného, pretože výzva
bola vyjadrením legitímnych zástupcov k riešeniu verejných otázok bez toho, aby vyjadrením obsahu

došlo k uvádzaniu nepravdivých či fabulovaných skutočností a preto do práv žalobcu nebol zo strany
žalovanéhotakýzásah,abybolodôvodnépožadovaťospravedlnenie.Vzhľadomnauvedenésúdžalobu
zamietol.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Nakoľko žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, súd mu podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).