Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/246/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817204544
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5817204544.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne F. D., nar. X.X.XXXX,
bytom U., A. T. C. XX, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická
7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému Advokátska kancelária Goliášová Gabriela, s.r.o.,
so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a
o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 7Csp/124/2017-45 zo dňa 16. apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúdu potvrdzuje vovýrokuourčení,žeúver,poskytnutýžalobkynižalovaným

na základe úverovej zmluvy zo dňa 29.3.2004 je bezúročný a bez poplatkov a vo výroku o nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o
určenieneplatnostidohodyozrážkachzomzdy,ktorájeobsiahnutávúverovejzmluvezodňa29.3.2004,
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným.

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že úver poskytnutý žalobkyni žalovaným na základe
úverovej zmluvy z 29.3.2004 je bezúročný a bez poplatkov. Vychádzal z toho, že možnosť podať žalobu
o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy vyplýva z § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010
Z.z.; t.j. takáto žaloba je procesne prípustná. Uvedené sa však netýka dohody o zrážkach zo mzdy, lebo
možnosť žaloby o určenie jej neplatnosti nie je vymedzená v žiadnom osobitnom predpise; z ktorého
titulu v danej časti žalobu zamietol.
2.Zvecnejstránkyokresnýsúdkonštatoval,žežalovanýnerozporovaltvrdeniažalobkyne,žepredmetná

zmluva o úvere neobsahuje údaj o RPMN; len argumentoval, že tento nie je možné v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy objektívne určiť. Okresný súd zdôraznil, že § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001
Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (29.3.2004) ukladá povinnosť uviesť v zmluve o
spotrebiteľskom úvere RPMN bez toho, aby v danom smere udelil zmluvám o revolvingovom úvere
nejakú výnimku. Nadväzne, nedostatok údaju o RPMN v dotknutej zmluve o úvere je dôvodom pre
určenie, že zmluva/úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
3.Vzhľadomnačiastočnýúspechsporovýchstránotrováchkonaniarozhodolokresnýsúdtak,žežiadna

zo strán sporu nemá na ich náhradu právo.

4. Proti tomuto rozsudku (s výnimkou zamietajúceho výroku) podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahuzamietnutá, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, jednak zo všeobecných východísk ohľadne zmyslu takýchto
žalôb,ajednakzdôvodu,ževosobitnomprávnompredpiseniejevymedzenáprípustnosťprejednávanej

žaloby. Tvrdil, že bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa v posudzovanom prípade nemožno domáhať
v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., lebo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy došlo ešte podľa
zákona 258/2001 Z.z. (a nie podľa zákona č. 129/2010 Z.z.). Zároveň v prechodnom ustanovení § 25
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nie je uvedené ustanovenie § 11 ods. 4, ktoré by sa malo vzťahovať
aj na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou dotknutého zákona.

5. Odvolateľ poukazoval na to, že výšku RPMN pri revolvingovom úvere - vzhľadom na jeho charakter
- nie je dobré možné stanoviť. Výšku poskytnutého úveru pri takomto type úveru (s poukazom na jeho
„obnoviteľnosť“) nie je možné vymedziť a definuje sa len výška úverového rámca.

6. Žalobkyňa žiadala napadnutý výrok rozsudku okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
7. Na dotknuté podanie už žalovaný v rámci odvolacieho konania nereagoval.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého dôvodu zostal nedotknutým odvolaním nenapadnutý výrok o zamietnutí
žaloby v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a v preskúmavanej časti bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. je svojou povahou vyslovene procesnoprávnou
normou a do právneho poriadku Slovenskej republiky bolo zakomponované práve v súvislosti s prijatím
nových procesných kódexov (Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Súdny správny

poriadok). Uvedený zámer zákonodarcu priamo vyplýva aj zo súvisiacej dôvodovej správy k zákonu č.
279/2017 Z.z., ktorým bol § 11 ods. 4 včlenený do zákona č. 129/2010 Z.z. Pri procesných právnych
normách vo všeobecnosti platí, že sa uplatňujú okamžite aj na reguláciu právnych vzťahov už skôr
vzniknutých. Pokiaľ nemá platiť toto všeobecné pravidlo, v intertemporálnych normách je uvedená
výnimka; čo však vo vzťahu k § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. zákonodarca neučinil. To znamená,

že okresný súd správne predmetnú normu aplikoval i na súdený prípad a konštatoval jej procesnú
prípustnosť.

10. Ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. zároveň nehovorí o prípustnosti žaloby o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru len vo vzťahu k spotrebiteľským úverom uzavretým podľa

dotknutého zákona, ale všeobecne o prípustnosti takejto žaloby týkajúcej sa spotrebiteľských úverov.
Bolobyajlegislatívneneakceptovateľné(išlobydoslovaažo„legislatívnynezmysel“),abysanovelizoval
aj už neúčinný právny predpis - v tomto prípade zákona č. 258/2001 Z.z. - a až na základe takejto právnej
úpravy by bolo možné i vo vzťahu k úverom uzavretým na základe označeného zákona domáhať sa
v zmysle zmenenej procesnoprávnej úpravy určenia, že konkrétny úver je bezúročný a bez poplatkov.

Neobstojí ani odvolateľovo poukazovanie na § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže ide o prechodné
ustanovenie viažuce sa k danému zákonu v jeho pôvodnom znení, kedy - okrem iných - ani ustanovenie
§ 11 ods. 4 ešte nebolo jeho súčasťou.
11. Nad bezprostredný rámec odvolacieho prieskumu krajský súd dodáva, že vzhľadom na osobitosti
spotrebiteľských právnych vzťahov nie je odporujúcim zmyslu právnej úpravy ani vyhodnotenie § 3

ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ako právnej normy predpokladanej v
ustanovení § 137 písm. d/ CSP.

12. V otázke samotného vecného posúdenia žalovaný v podstate závery okresného súdu - o tom, že
údaj o RPMN bol povinným údajom spotrebiteľskej zmluvy, ktorého absencia viedla k bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru a o tom, že zákon č. 258/2001 Z.z. v danom smere neumožňoval žiadnu
výnimku, a to ani vo vzťahu k revolvingovému úveru - vôbec nerozporuje. Len opakovane poukazuje na
charakter revolvingového úveru. To znamená, že v konkrétnostiach ani nenamieta nesprávnosť právnej
konštrukcie vymedzenej okresným súdom a už samotná táto okolnosť - pre viazanosť odvolacieho súdu
odvolacími len dôvodmi definovanými odvolateľom - by podmieňovala vecnú správnosť predmetného

výroku.
13. Krajský súd, zhodne s okresným súdom, zdôrazňuje, že právna úprava vymedzená zákonom
č. 258/2001 Z.z. nepoznala žiadnu výnimku vo vzťahu k revolvingovému úveru, ktorá by sa týkala
údaju RPMN, resp. povinnosti jeho uvedenia v úverovej zmluve. Hoci by sa (hypoteticky) mohlojednať o určitú nepresnosť zákonodarcu, táto v žiadnom prípade nemôže byť vykladaná na úkor/v
neprospech spotrebiteľa (v súdenej veci žalobkyne). Takýto prístup k aplikácii a výkladu právnych
noriem spotrebiteľského práva/k posudzovaniu zmluvných podmienok/náležitostí spotrebiteľskej zmluvy

napokon akceptuje i všeobecné východisko obsiahnuté v § 54 ods. 2 Obč. zák.; v pochybnostiach o
výklade platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

14.Nakoľkoodvolacienámietkyvymedzenéžalovaným,ktorýmijeodvolacísúdviazaný,nebolidôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti

(§ 380 ods. 2 CSP), v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
15. Žalovaný síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách
prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci
samej (čiastočným vyhovením žalobe). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá
vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP)
aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd

náležite aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore; osobitne eventualitu vyslovenia, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 CSP).

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Žalovaný nebol v odvolacom konaní (vôbec)

úspešný,pretonemánároknanáhradujehotrov;naprotitomužalobkynižiadnetrovykonaniavsúvislosti
odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.