Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/96/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716200004
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5716200004.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Ing. W. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX/XX, G. G., o zaplatenie 176,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 7C/1/2016-324 zo dňa 20. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu
žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 176,84 eur s príslušenstvom, ktorú
pohľadávku žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. novembra 2014
od postupcu Slovak Telecom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, a ktorá vznikla na podklade žalovaným
neuhradených telekomunikačných služieb. Žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. V
dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že nevyhnutným predpokladom pre to, aby bol žalobca vo veci

úspešný, bolo preukázanie existencie zmluvného vzťahu, na základe ktorého si jeho právny predchodca
fakturoval požadovanú cenu za poskytnuté telekomunikačné služby. V danom prípade ale žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu. V žalobe pritom uviedol,
že sa domáha zaplatenia ceny za služby na základe zmluvy č. 9903905626, predmetom ktorej bolo
poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách (ďalej len
„zmluva“). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od tejto zmluvy právny predchodca žalobcu
odstúpil, a to oznámením zo dňa 05.12.2012, ktoré bolo rovnakého dňa podané aj na poštovú prepravu.

Účinky odstúpenia nastali posledným dňom v mesiaci, v ktorom bolo oznámenie doručené účastníkovi.
Keďže nebol preukázaný presný deň doručenia odstúpenia, zohľadňujúc obvyklú dobu doručovania
zásielok (3 dni) a skutočnosť, že odstúpenie bolo predložené žalovaným (t. j. mu bolo doručené),
súd prvej inštancie konštatoval, že k 31.12.2012 zmluva zanikla. Súdu pritom nebolo tvrdené ani
preukázané, že účinky odstúpenia od zmluvy boli odvolané alebo menené. Právny predchodca žalobcu
fakturoval cenu za poskytnuté služby na základe zmluvy, ktorá tak v čase fakturácie už zanikla. Žalovaný
preto ako účastník nie je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy, ktorá zanikla.

Na strane žalovaného mohlo dôjsť nanajvýš k bezdôvodnému obohateniu, ktoré však žalobca na
strane žalovaného netvrdil a neuviedol ani rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých by mohol súd
posúdiť jeho výšku. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam okresný súd žalobu v zmysle jej čiastočného
späťvzatia, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, zamietol v celom rozsahu. O trovách konaniarozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

2. Proti vyššie uvedenému rozsudku žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie z dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V bližších podrobnostiach uviedol, že v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané,
že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. V konaní nebolo

preukázanédoručenie,prípadneaspoňzaslanieodstúpeniaodzmluvyžalovanému,pretojerozhodnutie
súdu prvej inštancie zmätočné, keďže vychádza zo skutočností, ktoré neboli preukázané. Súd nemohol
mať preukázané účinné doručenie odstúpenia od zmluvy, a tým nemohol uvažovať o nastúpení účinkov
odstúpenia od zmluvy. Za ďalšie, žalobca nesúhlasil ani s tým, že by neopísal, resp. netvrdil rozhodujúce
skutočnosti pre to, aby nemohol byť jeho nárok posúdený ako prípadné bezdôvodné obohatenie. V
tejto súvislosti uviedol, že v konaní netvrdil, že predmetné faktúry boli vystavené titulom zmluvy, ale

že boli vystavené za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami
postupcu, ktoré boli pôvodne poskytované práve titulom vyššie uvedenej zmluvy. Skutkové tvrdenia
žalobcu počas konania nie sú v rozpore so skutkovým vyhodnotením veci súdom. Pokiaľ súd posúdi
uplatnený nárok ako bezdôvodné obohatenie, ide výslovne o právne posúdenie, ktoré je vecou súdu
a strana konania nie je povinná vec právne kvalifikovať. S poukazom na uvedené odvolateľ nevidel

ani dôvod na zamietnutie žaloby z ďalších súdom prvej inštancie popísaných dôvodov. Na základe
uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a jeho žalobe v celom
rozsahu vyhovel, resp. rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

3. Žalovaný v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Súd prvej inštancie mal preukázané odstúpenie
od zmluvy, žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe ešte
v prvoinštančnom konaní. Rozsudok okresného súdu je zákonný a spravodlivý.

4. Žalobca vo svojej odvolacej replike poukázal na svoje predchádzajúce tvrdenia, takisto aj žalovaný
vo svojej odvolacej duplike.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219

ods. 3 CSP, a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie

citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho
rozhodnutia. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca
spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvárajú organickú kompletizujúcu
jednotu. Z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP vyplýva, že ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na
dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné

skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak
zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

8. V danom prípade okresný súd vykonal dokazovanie náležitým spôsobom, v potrebnom rozsahu a
spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, umožnil stranám sporu realizáciu

ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj
meritum veci. Odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, pričom zároveň
nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonnýmspôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré je dostatočne podrobné,
ale i jasné, zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými
i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení §

220 ods. 2 CSP.

9. Vychádzajúc zo skutkového stavu tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie, aj odvolací súd dospel
k záveru, že v danom prípade boli právnym predchodcom žalobcu vystavené faktúry za používanie
telekomunikačných služieb žalovaným v tom čase už na základe neexistujúcej zmluvy, pretože od

tejto právny predchodca žalobcu predtým riadne odstúpil. Pokiaľ aj žalobca vo svojich odvolacích
námietkach spochybňoval doručenie, resp. zaslanie odstúpenia od zmluvy, tieto jeho tvrdenia boli v
konaní vyvrátené žalovaným predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva opak (viď odstúpenie
od zmluvy od Slovak Telekom, a.s. zo dňa 05.12.2012 - č. l. 66 a 67 spisu). Za ďalšie, pokiaľ žalobca
chcel, aby súd jeho nárok posúdil podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, mal takto svoju žalobu
koncipovať. V súčasnom štádiu konania jeho tvrdenie o tom, že predmetné faktúry, v zmysle ktorých si

voči žalovanému uplatňoval cenu telekomunikačných služieb, neboli vystavené titulom zmluvy, považuje
odvolací súd len za účelové. V celom rozsahu sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že z opisu
rozhodujúcich skutočností žalobcom nie je možné jeho nárok prípadne posúdiť ani podľa ustanovení
o bezdôvodnom obohatení. Na doplnenie dôvodov súdu prvej inštancie odvolací súd navyše uvádza,
že podľa jeho presvedčenia žalobca v konaní nemal ani aktívnu legitimáciu, pretože pohľadávku od

svojho právneho predchodcu nemohol riadne nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 20. novembra 2014 (č.l. 33 a nasl. spisu), keďže v čase jej prevodu zmluva o poskytovaní
telekomunikačných služieb, v zmysle ktorej mal voči žalovanému vzniknúť nárok, už dávno zanikla, a to
k 31.12.2012. Právny predchodca žalobcu a žalobca v zmluve o postúpení pohľadávok tiež neuviedli,
že pohľadávku voči žalovanému sa postupuje titulom bezdôvodného obohatenia.

10. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným
ustanoveniam v ňom uvedeným.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov
tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)