Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/179/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117218154
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117218154.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne JUDr. Y. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom L., J. S. O. XXXX/XX, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Stopka,
JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, IČO: 36 866 849, proti žalovanému S. S., nar.
XX.X.XXXX, bytom L., L., W.. J. N. XXX, o zaplatenie 727,68 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/39/2017-252 zo dňa 15. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 727,68 eur spolu s úrokmi z omeškania 8,75 % ročne od 20.9.2013 do zaplatenia.
Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo dňa
10.10.2012 k dohode, na základe ktorej sa žalobkyňa ako advokát zaviazala poskytnúť žalovanému ako
fyzickej osobe podnikateľovi právne služby za účelom vymoženia jeho pohľadávky vo výške 41.658,20
eurvyplývajúcejzpodnikateľskejčinnostižalovaného.Keďžeodmenanebolamedzizmluvnýmistranami
dohodnutá, prináleží advokátovi tarifná odmena (§ 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. v spojení s § 1 ods.

2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), z ktorého dôvodu námietky žalovaného, že medzi ním a žalobkyňou nebola
vôbec dojednaná výška odmeny žalobkyne, neobstoja. V tejto spojitosti okresný súd dodal, že povinnosť
žalovaného uhradiť žalobkyni odmenu bola spomenutá aj v plnomocenstve zo dňa 10.10.2012.
2. Konštatoval, že žalobkyňa preukázala, že z jej strany došlo k prevzatiu právneho zastúpenia, ako aj
k prvej porade s klientom. Uvedené je zrejmé tiež zo skutočnosti, že následne (11.10.2012) na Okresný
súd Žilina v mene žalovaného žalobkyňa podala návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým bola
uplatnená predmetná pohľadávka. Tento obsahoval 45 príloh; čiže na jeho prípravu musela žalobkyňa

vynaložiť určitý čas; čo potvrdzuje aj výpoveď svedka S., vtedajšieho koncipienta žalobkyne. Nie je
pritom podstatné, či k danej činnosti došlo priamo žalobkyňou alebo jej koncipientom, keďže ten ju môže/
mohol zastúpiť pri jednotlivých úkonoch (§ 16 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z.), ako ani to, ako dlho
porada trvala. Okresný súd nadväzne uzavrel, že zo strany žalobkyne teda došlo k poskytnutiu dvoch
úkonov právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Tarifná odmena za ne,
vychádzajúc zo základu/žalovanej sumy 41.658,20 eur, je 1.012,42 eur (t.j. za 1 úkon je 506,21 eur),
náhrada hotových výdavkov je 15,26 eur (za 1 úkon právnej služby 7,63 eur); celkovo tak žalobkyni

vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie 1.027,68 eur, ktorá suma bola žalobkyňou žalovanému aj
fakturovaná dňa 4.9.2013.
3. K námietke žalovaného, že nebol upozornený na premlčanie pohľadávky v čase prevzatia zastúpenia
(ak by upozornený bol, nešiel by do sporu), okresný súd uviedol, že z tvrdení žalovaného a z dôkazovním produkovaných nebolo možné dospieť k záveru, že by žalobkyňa nepostupovala s odbornou
starostlivosťou (§ 18 ods. 2, 5 zákona č. 586/2003 Z.z.). Zároveň, vzhľadom na ďalší postup žalovaného
(v pozícii žalobcu vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 10C/18/2013) nie je možné verifikovať, či

predmetná pohľadávka bola vôbec premlčaná (bližšie bod 60. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
Okresný súd zdôraznil, že návrhu na vydanie platobného rozkazu podaného žalobkyňou bolo v celom
rozsahu vyhovené (platobný rozkaz č. k. 20Rob/390/2012 - 39 z 20.12.2012). Vzhľadom na preukázanú
úhradu preddavku na náklady právneho zastúpenia žalovaným vo výške 300 eur tak dlh žalovaného
voči žalobkyni predstavuje 727,68 eur.

4. Splatnosť predmetného dlhu nastala v zmysle doručenej faktúry dňa 18.9.2013 a dňom nasledujúcim
sa žalovaný dostal do omeškania, z ktorého titulu ho od 19.9.2013 zaťažuje aj povinnosť zaplatiť úroky
z omeškania. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že v spore plne úspešnej žalobkyni priznal
proti žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal

jeho zmeny tak, že žalobkyni bude priznaná len náhrada hotových výdavkov. Namietal, že ho žalobkyňa
neinformovala, akým spôsobom mu bude účtovať odmenu za právne služby; „nenavrhla žiadny spôsob
platby“. On (žalovaný) mal za to, že je čestná a účtuje ako iní advokáti. Keby mu navrhla „spôsob
platby“, aký si uplatnila, plnomocenstvo by jej nepodpísal. Za nepravdu označil aj údajné upozornenie
žalobkyňou na nemožnosť vymoženia predmetnej pohľadávky kvôli jej premlčaniu.

6. Odvolateľ rozhodne nesúhlasil s tým, že žalobkyňa že s ním údajne „hodiny a hodiny“ preberala
doklady týkajúce sa jeho žaloby; v tomto smere nepredložila žiadny relevantný dôkaz, „iba chaotické
klamlivé“ tvrdenia jej bývalého koncipienta. Plnomocenstvo žalobkyni podpísal dňa 10.10.2012, dňa
11.10.2012 priniesol do jej kancelárie doklady a už v ten istý deň žalobkyňa „vypracúva platobný
rozkaz“. Je otázne, kedy to stihla, keď, ako tvrdí, že sa osobne aj s koncipientom „prehŕňali v kope

dokladov“. Žalovaný potvrdil, že dňa 11.10.2012 priniesol do kancelárie žalobkyne doklady, ktoré prebral
jej koncipient, pričom išlo len o 9 faktúr a 9 dodacích listov; a nie o „štós“, ako uvádzala žalobkyňa.
7.Zotrvávalnatom,žežalobkyňaakoadvokátkanevykonalasvojuprácudôsledneačestne.Pretopodľa
§ 8 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. má právo požadovať od neho iba náhradu hotových výdavkov. Je
podľa neho otázne, ako môže advokát účtovať tarifnú odmenu, keď nenavrhol/ani sa nepokúsil navrhnúť

dohodu ohľadom ceny za právne služby.
8.Odvolateľtiežspochybňovaltiežrozhodnutieotrováchkonania.Odzačiatkukonaniaaždo19.2.2019,
keď žalobkyňa odstránila chybu podania, by mala znášať trovy svojho právneho zastupovania. V
danej súvislosti žalovaný poukázal na v poradí prvé rozhodnutie okresného súdu potvrdené odvolacím
krajským súdom, voči ktorému žalobkyňa podala dovolanie na Najvyšší súd SR, „kde pôsobí ako sudca

jej manžel, preto tam uspela“. Na záver zhrnul, že odvolanie podavá hlavne z dôvodu, že nemieni
žalobkyni platiť „za (jej) neschopnosť a chyby“.

9. Žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Prvotne upozorňovala na to, že žalovaný v odvolaní
neuviedol žiaden zákonný odvolací dôvod, čoho následkom je odmietnutie odvolania. Zopakovala,

že ona preukázala svoje tvrdenia predloženými listinnými dôkazmi i výsluchom svedka S.. Pokiaľ aj
protistrana v odvolaní uvádza viaceré nové skutočnosti, ide o neprípustné novoty (§ 366 CSP).
10. Žalobkyňa ďalej uviedla, že § 8 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sa vzťahuje na situáciu, keď je
medziklientomaadvokátomdohodnutápodielováodmena.Existenciutakejdohodyvšakžalovanýnikdy
netvrdil a nikdy ani nebola uzatvorená. Nadväzne sa uplatní § 1 ods. 2 označenej vyhlášky. Dodala, že

celkovo je odvolanie len pokračovaním útokov žalovaného na jej osobu. Nemá preto dôvod vyjadrovať
sa ani k „absurdným a nezmyselným“ tvrdeniam žalovaného týkajúcim sa jej manžela, ktorý nie je
sudcom Najvyššieho súdu SR.

11. V následnej reakcii žalovaný uviedol, že jeho vyjadrenia na osobu žalobkyne sú také, aké si zaslúži.

Taktiež jej koncipient klamal, ako ho naučila. Opätovne uviedol, že žalobkyňa sa nesnažila navrhnúť/
dohodnúť cenu za právne služby. To, čo vyfakturovala, by on nikdy nebol schválil, ani by nepodpísal
plnomocenstvo. Žalovaný vyjadril „prekvapenie“, že sa žalobkyňa nevyjadrila, „kedy sa prehrabávala
hodiny a hodiny v kope dokumentov“. Doplnil, že žalobkyňa „vlastnou odbornosťou zbabrala návrh na
súd“.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení k podaniu protistrany uviedla, že neobsahuje žiadnu relevantnú
argumentáciu spôsobilú spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia. Súčasne zotrvala na
stanoviskách uvedených v jej prvotnom vyjadrení v rámci odvolacieho konania.13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení § 219 ods.

3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
14. Je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i konkrétnymi
dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku
(§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom.

15. Okresný súd správne uzavrel, že advokát (v súdnej veci žalobkyňa) má nárok na odmenu od
klienta (v súdenej veci žalovaný), aj keď nebola medzi nimi/zmluvnými stranami osobitne dojednaná. V
takomto prípade ohľadne výšky odmeny platí, že advokát má nárok na tzv. tarifnú odmenu - § 24 ods. 3
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (v znení ku dňu uzavretia zmluvy o poskytovaní právnych služieb
- 10.10.2012) v spojení s § 1 ods. 2 vyhlášky č. 656/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb. Z dotknutých právnych noriem nevyplýva, že by advokát mal (a už
vôbec nie v odvolateľom tvrdenom význame musel) navrhnúť, resp. iniciovať dohodu o (inej, než tarifnej)
odmene.
16. Vzťah medzi advokátom a klientom je pritom (aj) z hľadiska dojednania zmluvnej odmeny
štandardným zmluvným záväzkovo-právnym vzťahom. To znamená, že žalovanému - ako rovnocennej

zmluvnej strane - nič nebránilo, aby navrhol žalobkyni spôsob určenia výšky jej odmeny za poskytovanie
právnych služieb, resp. aby takúto dohodu sám aspoň inicioval. Nehovoriac o tom, že v každodennej
realite, v ktorej fyzické osoby (či už v pozícii fyzickej osoby podnikateľa alebo len bezprostredne ako
fyzické osoby) vstupujú do množstva právnych vzťahov, je úplne prirodzenou a legitímnou otázkou pred
uzatvorením akejkoľvek zmluvy otázka na cenu požadovanej/dojednávanej služby.

17. V rozoberanej súvislosti neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že žalobkyňa má v zmysle §
8 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. nárok len na náhradu hotových výdavkov. Označená právna norma
sa totiž viaže výlučne na prípad, ak bola medzi advokátom a klientom dohodnutá podielová odmena,
t.j. odmena vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným

orgánom. O takúto situáciu sa však v prejednávanej veci nejedná. Navyše, odvolateľ si odporuje, ak
tvrdí, že žiadna odmena, resp. spôsob odmeňovania dojednaný medzi stranami nebol, ale súčasne sa
domáha aplikácie ustanovenia, ktoré sa viaže na prípad dojednania podielovej odmeny.

18. Rovnako správne už okresný súd konštatoval, že vzhľadom na podanie žalobkyňou v mene

žalovaného návrhu na vydanie platobného rozkazu (ktorému navyše bolo Okresným súdom Žilina dňa
20.12.2012 vyhovené) sa musela žalobkyňa relevantným spôsobom oboznámiť s podkladmi. Možno
len dodať/zopakovať, že odmena za v poradí prvý úkon právnej služby (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. - prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom)
nepredstavuje odmenu za len formálny úkon podpisu plnomocenstva klientom, ale aj (predovšetkým)

odmenu za oboznámenie sa s advokáta s podstatou dotknutej právnej veci/záležitosti. Spravidla - okrem
iného - oboznámenie sa s obsahom písomných podkladov; k čomu nepochybne v súdenom prípade na
strane žalobkyne došlo.
19. Nie je pritom podstatný čas, ktorý žalobkyňa (eventuálne spolu so žalovaným) strávila štúdiom
podkladov, ako ani to, či tak vykonala osobne alebo prostredníctvom jej koncipienta; ten je totiž

oprávnený na jej zastupovanie pri jednotlivých úkonoch. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že zo žiadneho
právneho predpisu (osobitne zo zákona o advokácii a vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) nevyplýva, že by
odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, advokátovi prináležala v
závislosti od určitého (konkrétne zadefinovaného) času vynaloženého na danú činnosť.

20. Pokiaľ ide o otázku premlčania pohľadávky žalovaného uplatňovanej v jeho mene žalobkyňou, je
nutné uviesť, že žalovaný nepreukázal tvrdenie o neposkytnutí mu súvisiaceho vysvetlenia/upozornenia
zo strany advokátky. Naopak, z vyjadrenia svedka S. bolo preukázané, že o týchto spojitostiach so
žalovanýmakokoncipientžalobkynekomunikoval. Prioritnevšakplatí,akouviedoliokresnýsúd(bližšie
bod 60. odôvodnenia napadnutého rozsudku), že v dôsledku späťvzatia návrhu na vydanie platobného

žalovaným(vpozíciižalobcu voveciOkresnéhosúduŽilinapôvodnesp.zn.20Rob/309/2012,popodaní
odporu proti platobnému rozkazu pod sp. zn. 10Cb/18/2013) otázka premlčania nebola nikdy súdom
posúdená.21. Nakoľko meritórne odvolacie námietky vymedzené žalovaným, ktorými je odvolací súd viazaný,
neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z
úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), vo veci samej napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

22. Hoci možno súhlasiť s podstatou odvolacej námietky žalovaného, že až do odstránenia vád žaloby
(terminológiou odvolateľa „chyby podania“) dňa 28.2.2018 (na základe uznesenia/výzvy okresného súdu
z 19.2.2018) by mala žalujúca strana znášať trovy (svojho) právneho zastúpenia, uvedené nemá vplyv
na vecnú správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania. Pre dotknutý výrok je určujúca miera
úspešnosti sporových strán z hľadiska konečného výsledku sporu. Keďže žalobkyni bolo vo veci samej

v konečnom dôsledku vyhovené v plnej miere, v zmysle § 255 ods. 1 CSP má nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.
23. Samozrejme, pre rozhodovanie o konkrétnej výške nároku na náhradu trov konania, o čom bude
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodovať vyšší súdny úradník okresného súdu samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku odvolacieho súdu, bude relevantným aj (skôr prioritne) kritérium účelnosti
jednotlivých uplatňovaných trov konania. Východiskové ustanovenie Civilného sporového poriadku

týkajúce sa trov konania totiž jednoznačne definuje, že trovami konania sú len „odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky“. Takýmito rozhodne vo vzťahu k odmene za právne služby (ktorých podstatou
je, resp. má byť kvalifikovanosť) nie sú výdavky spojené s uplatňovaným tvrdeného nároku podaniami
nespĺňajúcimi požiadavky riadnej žaloby, ako i nadväzujúce výdavky týkajúce sa nutnosti odstránenia
predmetných vád a neúplností; vrátane súvisiacich „revíznych“ štádií prejednávania sporu.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobkyňa
voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.
25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.