Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217203233
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1217203233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Soňa
Pohovejová, advokátka, so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanému: D. D., W. U. W. XXXX/
XX, U., o zaplatene 312,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava II zo dňa 08. novembra 2017, č. k. 58C/12/2017 - 48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 08. novembra 2017, č. k. 58C/12/2017 - 48 súd prvej inštancie
zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 312,03 eur s
príslušenstvom voči žalovanému. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný má proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným

dokazovanímpoprávnejstránkeposúdilpodľa§788ods.1,2,3,§791ods.1,§796ods.1Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 4, § 8 ods. 2, § 9 ods. 1 písm. b), § 9
ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla; a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 28.05.2016 došlo k škodovej udalosti v dôsledku
ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla EČV: U. XXX H., pričom vinníkom dopravnej nehody mal

byť vlastník motorového vozidla EČV: U. XXX X.. Uviedol, že zo správy o nehode jednoznačne vyplýva,
že ako vlastník tohto motorového vozidla je uvedená osoba N. Z., Q.. XX.XX. XXXX, pričom N. Z. v
správe označil ako poisťovateľa poisťovňu Kooperativa a.s., s ktorou mal mať uzavretú poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX. Konštatoval, že túto skutočnosť mal preukázanú taktiež zo žalovaným predloženej
poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá dňa 13.11.2015 medzi poisťovňou Kooperativa
a.s. a N. Z. na poistné obdobie od 13.11.2015 do 12.11.2016. Mal za to, že v čase dopravnej nehody
t.j. 26.05.2016 bolo k motorovému vozidlu zn. Honda Civic, EČV: U. XXX X.

uzavreté PZP kde bol ako poistník uvedený nie žalovaný, ale nový vlastník motorového vozidla N. Z.,
ktorý bol zároveň vinníkom dopravnej nehody. Uviedol, že v čase dopravnej nehody už žalovaný nebol
vlastníkom motorového vozidla, a preto nebol zodpovedný za škodu spôsobenú dopravnou nehodou
zo dňa 26.05.2016. Konštatoval, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez
návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za

následok zamietnutie žaloby. Uviedol, že v danom prípade bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že
žalovaný je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok.
Z obsahu spisu mal za preukázané, že v čase dopravnej nehody žalovaný nebol účastníkom hmotno -právneho vzťahu z ktorého žalobca svoj nárok odvodzuje, a teda nie je v konaní pasívne legitimovaný,
a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby bolo jeho žalobe vyhovené. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.); a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).
Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že zo správy o nehode

jednoznačne vyplýva, že ako vlastník motorového vozidla bola osoba N. Z.. Tvrdil, že zo správy o
nehode táto skutočnosť nevyplýva, keď meno N. Z. je uvedené v kolonke poistník/poistený. Uviedol,
že pochybenie súdu prvej inštancie vidí v tom, že súd prvej inštancie vychádzal výlučne z obrany
žalovaného, ktorý tvrdil, že vozidlo, prevádzkou ktorého bola spôsobená škodová udalosť predal a v
čase vzniku škodovej udalosti už nebol jeho vlastníkom. Tvrdil, že keďže k prepisu držby motorového
vozidla na inú osobu nedošlo, tak nemohlo dôjsť k zániku poistenia zodpovednosti výlučne na základe

predmetnej kúpnej zmluvy. Konštatoval, že škodu spôsobenú poisteným motorovým vozidlom EČV: U.
XXX X. poistené poistnou zmluvou číslo XXXXXXXXXX likvidoval z predmetnej poistnej zmluvy, ktorá
v čase vzniku škodovej udalosti bola platne uzavretá. Tvrdil, že žalobou uplatnený nárok v súlade s
§ 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. voči žalovanému je dôvodný a nárok čo do právneho
základu riadne preukázaný a keďže nedošlo k prepisu držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii

vozidiel, tak bol toho názoru, že žalovaný je pasívne legitimovaný.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a
v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho

zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 04.11.2015 bola medzi žalobcom ako poisťovateľom a žalovaným
ako poistníkom uzavretá Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom poistenia bolo poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Honda Civic, EČV: U. XXX
X.. Po podpise kúpno - predajnej zmluvy medzi žalovaným ako predávajúcim a N. Z. ako kupujúcim a

zaplatení časti kúpnej ceny uzavrel žalobca ako poisťovateľ s N. Z. ako poistníkom Poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, ktorej predmetom poistenia bolo taktiež poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla zn. Honda Civic, EČV: U. XXX X., na poistné obdobie od 13.11.2015
do 12.11.2016. K prepisu držby motorového vozidla zn. Honda Civic s EČV: U. XXX X. zo
žalovaného na kupujúceho N. Z. doposiaľ neprišlo. Zo správy o nehode zo dňa 06.05.2016

vyplýva, že dňa 26.05.2016 o 17:00 hod. došlo k dopravnej nehode na Námestí 1.mája v Bratislave - pri
dopravnej nehode vodič motorového vozidla s EČV: U. XXX X. N. Z. narazil do motorového
vozidla s EČV: U. XXX H.. Zo správy o nehode taktiež vyplýva, že motorové vozidlo zn. Honda Civic
s EČV: U. XXX X. bolo poistené v poisťovni Kooperatíva a.s., pričom ako číslo poistnej zmluvy bolo
uvedené č. XXXXXXXXXX (číslo poistnej zmluvy N. Z.). Zo spisu tiež vyplýva, že poškodený

si dňa 08.06.2016 uplatnil nárok na náhradu škody u žalobcu, u ktorého má vinník označený ako N.
Z. uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla pod č. poistnej zmluvy
XXXXXXXXXXX. Žalobca však likvidoval škodovú udalosť z poistnej zmluvy žalovaného
č. XXXXXXXXXX.
6. V preskúmavanej veci žalobca dôvodne argumentuje tým, že z hľadiska nároku na náhradu poistného

plnenia v zmysle § 12 ods. 1 písm.f) zákona č. 381/2001 Z.z. nie je podstatné kto je vlastníkom
motorového vozidla, ale kto je poistníkom, teda osobou s ktorou uzavrel poistnú zmluvu o poistení
zodpovednosti ( § 2 písm. f) cit.zák.). Za stavu existencie dvoch popri sebe žalobcom uzatvorených
poistných zmlúv, a to nielen so žalovaným ako držiteľom vozidla zapísaným v evidencii vozidiel, ale aj
s vinníkom dopravnej nehody N. Z., bolo podľa názoru odvolacieho súdu smerodajné pre likvidovanie

škody spôsobenej prevádzkou vozidla EČV: U. XXX X., že poškodeným bol nárok na náhradu škody
uplatnený proti poistníkovi N. Z., ktorý bol zároveň aj vinníkom nehody a prevádzkovateľom
motorového vozidla EČV: U. XXX X., a to z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú mal tento poistník
v čase dopravnej nehody riadne uzavretú so žalobcom a ktorej predmetom poistenia bolo poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Honda Civic EČV: U. XXX X..

Potom i za stavu, keď poistná zmluva so žalovaným nezanikla, pretože na základe kúpnej zmluvy
nedošlo k zápisu zmeny držiteľa vozidla v evidencii vozidiel, a žalobca netvrdil, že by niektorá z dvoch
zmlúv ním uzatvorená pre prípad poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla
bola neplatná alebo že by bola daná solidárna zodpovednosť oboch poistníkov za náhradu za poistnéplnenie, bolo potrebné vychádzať pri posúdení pasívnej legitimácie z právneho úkonu poškodeného,
ktorým si u žalobcu uplatnil nárok na náhradu škody z poistnej zmluvy vinníka dopravnej nehody č.
XXXXXXXXXX, poistné plnenie za ktorého žalobca vyplatil poškodenému z dôvodu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
7. So zreteľom na uvedené je záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného
správny, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1
C.s.p..
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v

spojení s 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalovanému žiadne trovy
nevznikli, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim
procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod
R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou aleboodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).