Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/194/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115236544
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115236544.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, Y. -
S., zastúpený: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, so sídlom Podbiel 177, proti žalovanému: K. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J., I. XX, o zaplatenie 12.965,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 13. marca 2018, č. k. 9C/685/2015-92, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby ohľadne sumy 10.778,45
eura s príslušenstvom p o t v r d z u j e .

V ostatnej zamietajúcej časti výroku nad sumu 10.778,45 eura s príslušenstvom a výroku o náhrade
trov konania napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec vracia prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ďalej len "OSP", účinný do 30.6.2016, od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle § 12
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 13. marca 2018, č.
k. 9C/685/2015-92 žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou došlou na súd dňa 17.12.2015 žiadal, aby
súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 12.965,43 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne odo dňa 21.12.2013 do zaplatenia a trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil
tým, že na základe ústnej žiadosti požičal v mesiaci október 2013 žalovanému sumu 9.000 libier. Neskôr
žalobca požičal žalovanému ďalšiu sumu 1.826,13 libier, ktoré mu doručil prostredníctvom WESTERN
UNION,ktoréžalovanýprevzaldňa04.11.2013.Žalobcatedapožičalžalovanémusumuvcelkovejvýške
10.826,13 eur, ktorá na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným mala byť vrátená dňa 20.12.2013.

Žalovaný odôvodňoval pôžičku kúpou osobného motorového vozidla. Žalovaný v dohodnutom termíne
žalobcovi pôžičku nevrátil a nevrátil ju ani na viaceré výzvy zo strany žalobcu alebo V., ktorý žalovanému
časť pôžičky vo výške 9.000 libier osobne odovzdal. Žalobca sa domnieva, že žalovaný takto koná z
dôvodu, aby došlo k premlčaniu nároku na vrátenie požičanej finančnej čiastky.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, pričom má za to, že
tvrdenia žalobcu nie sú podložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. Žalovaný ďalej tvrdí, že si od žalobcu

nepožičal žiadne finančné prostriedky v októbri 2013, ani v žiadnom inom dátume. Žalobcu dovtedy
vôbec nepoznal. Žalobca dlhší čas žil a pracoval vo I. G., kde žil a pracoval aj žalovaného známy V. K..
Na jeseň v roku 2013 žalovaný navrhol V. K., či by si nechcel zarobiť nejaké peniaze a zúčastniť sa spolu
s ním jedného obchodu, ktorý sa mal týkať nákupu a predaja alkoholických nápojov za výhodnú cenua následného predaja tohto alkoholu za vyššiu cenu, záujemcu o kúpu alkoholu zohnal žalovaný. V. K.
nemal o obchod záujem, nakoľko nemal k dispozícii voľné finančné prostriedky, avšak dal žalovanému
kontakt na jedného kamaráta (z telefonického rozhovoru si žalovaný je meno nezapamätal), ktorý by bol

ochotný podieľať sa na nákupe alkoholu približne v sume 2.000 eur, na čo mu žalovaný povedal, že by
to zodpovedalo podielu 20 % z výnosu z predaja alkoholu, ktorý by žalovaný vedel predať približne za
jeden mesiac. Žalovaný potvrdil, že žalobca mu začiatkom novembra 2013 poslal cez peňažnú službu
Western Union sumu 1.826,13 libier. Žalovaný tiež tvrdí, že so žalobcom uzatvorili v ústnej forme,
prostredníctvom telefonických rozhovorov, nepomenovanú zmluvu, obsahom ktorej bolo, že sa žalovaný

spolu so žalobcom zúčastnia nákupu alkoholických nápojov v nákupnej hodnote približne 12.000 eur.
Žalovaný mal k dispozícii vlastné finančné prostriedky v sume 10.000 eur a nežiadal od žalobcu ani od V.
K. žiadnu pôžičku. Žalovaný uviedol, že on skutočne kúpil alkoholické nápoje, tento alkohol bol naložený
v nákladnom aute, ktoré vlastnil žalovaného známy. Žalovaný pár dní čakal, kým mu príde na bankový
účet záloha. Auto bolo odstavené v J., stálo vonku približne 2- 3 dni, nakoľko nemali k dispozícii garáž.
Žalovaného známy, ktorý bol vlastníkom nákladného auta, žalovanému oznámil, že mu auto vykradli

a poškodili. Tovar nebol poistený. O krádeži žalovaný ihneď informoval V. K. s tým, aby to oznámil
žalobcovi. V. K. nepožadoval vrátenie sumy 1.826,13 eura pre žalobcu a to po dobu dlhšiu ako dva roky.
Žalovaný ďalej uviedol, že aj on utrpel vysokú škodu v dôsledku krádeže alkoholu a v žiadnom prípade
nemá nijakú právnu povinnosť kompenzovať škodu z neuskutočneného predaja alkoholu žalobcovi.

4. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že uzavrel so žalovaným zmluvu
o pôžičke. Potvrdenie zo dňa 08.12.2015 nepreukazuje, že žalobca prostredníctvom V. K. odovzdal
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 9.000 libier. Na potvrdení je len podpis V. K., pričom podpis
žalovaného, ktorým by žalovaný potvrdzoval, že peňažné prostriedky od žalobcu prostredníctvom V. K.
skutočne prevzal, na potvrdení chýba. Súd má rovnako za to, že samotná kópia dokladu o doručení

sumy 1.826,13 libier žalovanému ešte nepreukazuje, že táto suma bola žalovanému poukázaná za
účelom pôžičky, ktorú mal žalovaný žalobcovi údajne vrátiť do 20.12.2013. Pokiaľ ide o sumu 1.826,13
libier, v tomto konaní nebolo spornou skutočnosťou to, či peňažné prostriedky v sume 1.826,13 libier
žalovanýodžalobcuskutočnedostal,aletáskutočnosť,čiuvedenéfinančnéprostriedkyboližalovanému
poukázané za účelom pôžičky, ktorú mal žalovaný po uplynutí dohodnutej doby žalobcovi vrátiť. Súd bol

toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že medzi ním a žalovaným došlo
k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke peňazí, na základe ktorej by žalovanému vznikla povinnosť požičané
finančné prostriedky vrátiť. Pokiaľ ide o sumu 9.000 libier, spornou skutočnosťou bolo, či žalobca
odovzdal žalovanému sumu 9.000 libier a či žalovaný uvedenú sumu prevzal. Žalobca túto svoju tvrdenú
skutočnosť nepreukázal. Poukázal aj na rozpor v tvrdeniach uvedených v žalobe a na pojednávaní. V

žalobe je uvedené, že žalobca odovzdal žalovanému prostredníctvom V. K. sumu 9.000 libier, pričom na
pojednávanížalobcauviedol,žepožičalžalovanému8.000libierstým,žemuvráti9.000libier.Vzhľadom
na vyššie uvedené súd považoval žalobu za nedôvodnú a preto rozhodol tak, že žalobu zamietol.

5. Vzhľadom na to, že v konaní mal žalovaný plný úspech vo veci, súd s poukazom na cit. ust. §-u 255

ods. 1 CSP, priznal žalovanému náhradu trov konania.

6. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 657 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka a § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že bolo potrebné
vykonať výsluch svedka V. K., ktorého výsluch sa javí ako nevyhnutný. Podľa občianskeho zákonníka
zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú podobu. V konaní bolo preukázané, že na základe ústnej
žiadosti prostredníctvom V. K. požičal žalovanému sumu 8.000,00 libier na základe dohody mal vrátiť
9.000,00 libier, sumu 1.826,13 libier mu na základe dohody o pôžičke poslal a ich prevzatie žalovaný

v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu aj potvrdil. Teda postupoval podľa občianskeho zákonníka
v tom smere, že požičal finančné prostriedky dlžníkovi v dohodnutej výške, pri ktorej boli dohodnuté aj
úroky, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť, o čom mala vedomosť aj tretia osoba svedok V. K., ktorý finančné
prostriedky žalovanému odovzdal. Žalovaný sa požičané finančné prostriedky zaviazal vrátiť v lehote
do 20.12.2013. Dôvody, akým spôsobom žalovaný mal nadobudnúť finančné prostriedky sú typické pre

osoby so sklonmi k zatajovaniu objektívnej pravdy a k podvodnému správaniu. Podľa terajších zistení
by mnoho veci pomohlo, keby súd prvej inštancie prelustroval osobu žalovaného v civilných a trestných
konaniach, ktoré sa viedli na Okresnom súde v Nitre a zistil by, o akú osobu zo strany žalovaného ide.
Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť ho prvoinštančnému súdu.8. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď
v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby ohľadne
sumy 10.778,45 eura s príslušenstvom je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a v časti výroku
o zamietnutí žaloby nad sumu 10.778,45 eura s príslušenstvom a výroku o náhrade trov konania bolo
potrebné napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ CSP zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

10. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti

CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

11.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11.3. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11.4. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11.5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

12. Odvolací súd uvádza, že v časti týkajúcej sa v žalobe tvrdenej pôžičky vo výške 9000 GBP (ktorá
mala napokon pozostávať z 8000 GPB a 1000 GBP navyše), čomu zodpovedá pri kurze 0,835, suma 10

778,45 eura súd prvej inštancie rozhodol správne. Preto v ďalšom poukazuje jednak na sumu 10 778,45
eura, ktorá z hľadiska skutkových tvrdení v procese dokazovania pred súdom ako nárok neobstála a
neobstála ani v odvolacom konaní. Následne odvolací súd uvedie dôvody smerujúce k zrušeniu tej časti
napadnutého zamietajúceho rozsudku, ktorá uvedenú sumu prevyšuje.

13.1. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13.2. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

13.3. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajúprocesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Keďže zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt, k jej uzavretiu je nevyhnutné, aby veriteľ
odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi; pritom k odovzdaniu predmetu pôžičky spočívajúcom v peňažnom
plnení môže dôjsť napr. fyzickým odovzdaním peňazí, alebo bezhotovostným spôsobom (bankovým
prevodom peňažnej sumy z účtu veriteľa na účet dlžníka). Odvolací súd nevylučuje ani odovzdanie

peňazí „predĺženou rukou“, ale aj tento spôsob musel byť preukázaný.

15. Odvolací súd nezistil v dôvodoch odvolania žalobcu existenciu takých prostriedkov procesného
útoku a procesnej obrany, ktoré by zahŕňali prípustnú novotu podľa ust. § 366 CSP. Žalobca
nepreukázal tvrdenú skutočnosť o poskytnutí pôžičky 9000 GBP žalovanému pred súdom prvej inštancie
a pre preukázanie takej skutočnosti dostal priestor. Na pojednávaní nenavrhol prostriedok procesného

útoku spočívajúci v návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom p. V.. Uvedený návrh bol žalobcom
realizovaný až v konaní pred odvolacím súdom (v podanom odvolaní), pričom išlo o neprípustný
prostriedok procesného útoku, ktorý nemohol odvolací súd pri hodnotení správnosti rozhodnutia v tejto
časti pripustiť. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nedostatočné preukázanie skutočnosti o
poskytnutí peňažných prostriedkov 9 000 GBP žalobcom žalovanému len na základe vyhlásenia V.

K. a tiež dôvod poskytnutých peňažných prostriedkov. Odvolací súd síce konštatuje, že aj písomné
vyhlásenie V. K. je dôkazným prostriedkom, ktorý má svoju váhu, avšak v dôsledku rozporovania
tvrdených skutočností žalovaným hodnoverným spôsobom sa tento dôkaz oslabil v takej miere, že na
podporu preukaznosti tvrdení žalobcu bolo potrebné žalobcom produkovať ďalšie dôkazy. Z uvedených
dôvodov odvolací súd napadnutý zamietajúci rozsudok v tejto časti (10 778,45 eura s príslušenstvom)

potvrdil.

16. Pokiaľ išlo o žalobcom uplatnený nárok v sume prevyšujúcej sumu 10 778,45 eura s príslušenstvom,
odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok (vrátane závislého výroku o trovách konania) zrušil a
vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože v dôsledku absencie

dostatočného odôvodnenia súd svojim procesným postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý
proces.

17. Zásada iura novit curia totiž neznamená len, že súd pozná právo, ale že si je zároveň vedomý
účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo

hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv (Nález ÚS SR I. ÚS 59/2000
zo dňa 20. 12. 2001).

18. Zásada iura novit curia predstavuje povinnosť všeobecného súdu poskytnúť právnu kvalifikáciu
skutkového stavu veci tak, ako ho označil účastník konania a ako vyplýva z vykonaných dôkazov (ide

teda o subsumpciu zisteného skutkového stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy) bez ohľadu
na právne posúdenie poskytnuté účastníkom konania. Po subsumpcii skutkového stavu pod hypotézu
právnej normy dochádza k interpretácii a následnej aplikácii príslušných právnych noriem, pri ktorej
všeobecný súd uvedie, akým spôsobom skutkový stav právne posúdil, ktorú právnu normu na daný stav
aplikoval a ako ju v okolnostiach prípadu interpretoval (Uznesenie ÚS SR II. ÚS 267/2015 zo dňa 23.

4. 2015).

19. Z hľadiska prvoinštančným súdom zistených skutočností ohľadne platby žalobcu na účet žalovaného
(prostredníctvomslužbywesternunion)nebolomožnérozhodnúťonárokužalobcubeztohto,abysasúd
nevysporiadal s právnym posúdením dopadajúcim na zistený skutkový stav. Za situácie, že nepovažoval

za preukázaný tvrdený dôvod „pôžičky“ zostáva nezodpovedané, aký právny dôvod pokrýva finančné
prostriedky žalobcu dispozične prevedené na žalovaného (uvedená skutočnosť spornou nebola a
finančné prostriedky u neho zostali bez ohľadu na ich spotrebovanie). Hoci žalobca tvrdil, že poskytol
pôžičku, uvedený právny úkon uzavretej zmluvy o pôžičke ani nemusel byť platným právnym úkonom,
resp. mohlo ísť o úplne iný právny dôvod poskytnutia peňazí, dokonca mohlo ísť o právny dôvod

nepomenovanej zmluvy tak, ako tvrdil žalovaný a v konečnom dôsledku môže ísť o niektorý z dôvodov
bezdôvodného obohatenia. Ak sa nejavia tvrdené skutočnosti strán dostatočné na ten účel, súd môže
využiť pravidlo v zmysle § 150 ods. 2 CSP20. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

21. Pokiaľ žalovaný nepreukáže, že išlo o nepomenovanú zmluvu (na ktorú odkazoval v súvislosti
s predajom alkoholu a účasťou žalobcu na obchode) a žalobca nepreukáže, že išlo o pôžičku,
potom platí, že finančné prostriedky (v sume presahujúcej 10778,45 eura) sa dostali do dispozície
žalovaného bezdôvodne. Postup je však taký, že primárne má žalobca (ako navrhovateľ súdneho
konania) preukázať ním tvrdený právny dôvod „pôžičky“ a jej podmienky a žalovaný je povinný tiež

preukázať ním tvrdený dôvod poskytnutia uvedenej sumy. Iba za situácie, že hodnoverne preukázaný
nebude ani jeden z uvedených dôvodov, potom je na mieste bezdôvodné obohatenie.

22. V závere odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania žalovaný vzniesol námietku premlčania,
preto sa bude treba v novom rozhodnutí zaoberať aj uvedeným inštitútom (prednostne).

23. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie výrok v zamietajúcej časti prevyšujúcej sumu 10 778,45 eura (a závislý výrok o trovách
konania) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

24. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).