Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/92/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109219971
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4109219971.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. X, XXX XX P., zastúpená: JUDr. Peter Harakály, advokát so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice, proti
žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 821 02
Bratislava, IČO: 31 595 545, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 10. januára 2018 č.k. 19C/158/2009-416 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Nitra zo dňa 20. februára 2018 č.k. 19C/158/2009-437, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej

zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

II. V časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že vo vzťahu k nároku na náhradu
za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia má žalobkyňa voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo vzťahu k zastavujúcej časti má žalobkyňa voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

III. V časti trov konania, ktoré hradil štát rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že štát má voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni náhradu za bolesť vo výške 601,88 eura a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy

601,88 eura od 02.04.2008 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti žalobu
o zaplatenie náhrady za bolesť zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 5.605,43 eura
za obdobie od 02.04.2008 do 12.03.2012 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti žalobu o
zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol. Konanie v časti o zaplatenie sumy
9.342,03 eura zastavil. Rozhodol že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Štátu
priznal právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50 % a voči žalovanej v rozsahu 50 %.

Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, 2, 3, § 427 ods. 1, 2, § 441, § 444,
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, 2, 3, § 3 ods. 1, 2, 3, 4, § 4 ods. 1, 2, 3, 4, §
5 ods. 1, 2, § 8 ods. 1, 2, 3, 4, § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnompoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 255 ods. 2, § 145 ods.
2 Civilného sporového poriadku, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

1.2. Konštatoval, že žalobkyňa ako poškodená, ktorá utrpela škodu na zdraví v príčinnej súvislosti
s prevádzkou motorového vozidla. Svoje nároky na náhradu škody si mohla uplatniť priamo proti
poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zistil, že motorové
vozidlo,ktorýmbolaškodaspôsobená,bolopoistené, užalovanej.Týmmalspoukazom naustanovenia
§ 420, § 427 Občianskeho zákonníka a § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. preukázanú pasívnu legitimáciu

žalovanej.
1.3. Nestotožnil sa s názorom žalobkyne, ktorá s poukázala na znalecký posudok znalca MUDr. D.
H. vypracovaný v inej právnej veci (Okresný súd Spišská Nová Ves sp.zn. 8C/152/2008). Vyslovil
názor, že použitie bezpečnostných pásov patrí k základným opatreniam pre zvýšenie bezpečnosti počas
jazdy motorovým vozidlom a navyše, keďže žalobkyňa sedela v strede na zadných sedadlách, by v
prípade nárazu z ktorejkoľvek strany (či už čelného, bočného, alebo zozadu), nebola chránená prednými

sedadlami nachádzajúc sa v pozícii medzi nimi. Konštatoval, že týmto konaním žalobkyňa porušila
právnu povinnosť a vyslovil predpoklad, že v prípade pripútania by jej zranenia boli menšej intenzity.
Vychádzal z dodatku aj z dodatku k znaleckému posudku znalkyne MUDr. Y., z ktorého vyplynulo, že
najmä poranenia hlavy žalobkyne (otras mozgu a zlomenina sánky) vznikli pôsobením priameho násilia
silnej intenzity, pravdepodobne narazením hlavy o niektorú časť interiéru auta, a pokiaľ by žalobkyňa v

čase nárazu bola pripútaná, mohlo sa týmto zraneniam predísť. Dospel k záveru, že žalobkyňa sedela
na najmenej bezpečnom mieste v motorovom vozidle, pričom s poukazom na jej vek v čase nehody (24
rokov), na všeobecný prehľad a dostatočnú informovanosť mala vedieť, že po nastúpení do motorového
vozidla je z hľadiska zvýšenia jej bezpečnosti samozrejmosťou pripútať sa bezpečnostným pásom. Na
základe tohto záveru prihliadol na spoluzavinenie žalobkyne v rozsahu 25 %.

1.4. Zistil, že žalovaná plnila žalobkyni bolestné vo výške 11.525,36 eura vychádzajúce z počtu bodov
1340 a ustanovená znalkyňa dospela v Dodatku č. 2 k znaleckému posudku k počtu bodov 1450, keďže
položku č. 136.d - zlomeninu tela ramennej kosti vpravo liečenú operáciou hodnotila počtom bodov
100, po zvýšení o 100 % na počet bodov 200, položku č. 189.d - zlomeninu tela stehnovej kosti vľavo
liečenú operáciou hodnotila počtom bodov 180, zvýšenú o 100 % na počet bodov 360, položku č. 198.d

- zlomeninu oboch kostí predkolenia vľavo liečenú operáciou počtom bodov 180, po zvýšení o 100 %
na počet bodov 360, položku č. 223 - otras mozgu (porucha zraku) počtom bodov 80, zvýšenú o 50 %
na počet bodov 120, položku č. 15.b - zlomeninu sánky vpravo s posunutím úlomkov hodnotila počtom
bodov 70, po zvýšení o 50 % na počet bodov 105 a zlomeninu sánky vľavo s posunutím úlomkov liečenú
operáciou počtom bodov 70, po zvýšení o 50 % na počet bodov 105, položku č. 78 - pomliaždenie pľúc

počtom bodov 100, zvýšila o 100 % na počet bodov 200. Uviedol, že znalkyňa nezdôvodnila zvýšenie
položky č. 223 - otras mozgu v počte bodov 80, ktorý v dodatku zvýšila o 50 %, oproti hodnoteniu tejto
položky v pôvodnom znaleckom posudku počtom bodov 80 bez zvýšenia. Preto vychádzal pri bolestnom
z počtu bodov 1410 (1450 hodnotené znalkyňou v dodatku mínus 40 bodov za zvýšenie položky 223).
Konštatoval, že pri hodnote jedného bodu v sume 345,48 Sk (keďže žalobkyňa prekonala bolesť v roku

2006 a podľa znalkyne bolo možné hodnotiť bolestné žalobkyne už v roku 2006), bolestné predstavuje
sumu 487.126,80 Sk = 16.169,65 eura po zaokrúhlení na celé euro nahor sumu 16.170 eur. Uzavrel, že
z tejto sumy má žalobkyňa nárok na 75 % po zohľadnení spoluzavinenia v rozsahu 25 %, čo predstavuje
sumu 12.127,24 eura, po odpočítaní plnenia žalovanej v rozsahu 11.525,36 eura, priznal žalobkyni
titulom bolestného na sumu 601,88 eura. Žalobkyni priznal aj úrok z omeškania zo sumy 601,88 eura v

zákonnej výške 8,5 % ročne odo dňa 02.04.2008, kedy jej žalovaná oznámila výšku poistného plnenia,
do zaplatenia. V ostatnej časti žalobu na náhradu bolestného zamietol, ako nedôvodne podanú v sume
5.309,79 eura (5911,67 - 601,88 = 5309,79).
1.5. Zistil, že v časti sťaženia spoločenského uplatnenia žalovaná plnila žalobkyni sumu 13.078,60 eura.
Pritomvychádzalazpočtu1400bodovprihodnotebodu375,22Skvroku2007,spolusumu525.308,-Sk

= 1.7437,03 eura. Z nej žalovaná plnila pred podaním žaloby sumu 3.736,57 eura a v priebehu konania
dňa 12.3.2012 sumu 9.342,03 eura, v ktorej časti vzala žalobkyňa žalobu späť. Po čiastočnom späťvzatí
sa žalobkyňa domáhala titulom SSU sumy 4.358,43 eura spolu s príslušenstvom. Vykonal dokazovanie
navrhnuté žalobkyňou, ale ustanovený znalec MUDr. L. v znaleckom posudku nezistil u žalobkyne vážne
duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, alebo iné nepriaznivé psychologické činitele

a tiesnivé situácie (položka 255). Súdom ustanovená znalkyňa v ZP č. 5/2011 uviedla, že k ustáleniu
zdravotného stavu žalobkyne došlo v máji 2007 a žalobkyni patrí SSU za položku č. 251 - vážne duševné
poruchy vzniknuté po ťažkom poranení hlavy. Na námietku žalovanej v dodatku k ZP č. 5/2011 uviedla,
že diagnózu vymedzuje položkou č. 253 - vážne mozgové, alebo duševné poruchy po ťažkom poraneníhlavy, resp. položkou č. 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach, okrem poranenia
hlavy, ktorú hodnotila počtom bodov 500 a zvýšila ju na 1000 bodov. To pri hodnote bodu 375,22 Sk
predstavuje sumu 375.220,- Sk = 12.455,02 eura po zaokrúhlení nahor sumu 12.456 eur. Z tejto sumy

75%, po zohľadnení spoluzavinenia žalobkyne v rozsahu 25 %, predstavuje náhrada za SSU v sume
9.341,27 eura. Nárok považoval za daný v časti sumy 9.342 eur. Keďže žalovaná plnila žalobkyni titulom
SSU sumu 13.078,57 eura (časť pred podaním žaloby vo výške 3.736,57 eura a časť po podaní žaloby
vo výške 9.342,03 eura) žalobu v sume 4.358,43 eura, ktorej sa žalobkyňa po čiastočnom späťvzatí
žaloby domáhala, ako nedôvodnú zamietol. Priznal žalobkyni úrok z omeškania v zákonnej výške zo

sumy 5.605,43 eura (nárok 9.342 eur po odpočítaní plnenia 3.736,57 eura = 5.605,43 eura) odo dňa
02.04.2008, kedy žalovaná oznámila výšku poistného plnenia žalobkyni, do 12.03.2012, kedy žalobkyni
plnila sumu 9.342,03 eura. Konanie v časti o zaplatenie sumy 9.342,03 eura titulom SSU zastavil so pre
spävzatie žaloby so súhlasom žalovanej podľa § 145 ods. 2 CSP.
1.6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 4Co/3/2017 zo dňa 28.02.2017. Vychádzal z toho, že žalobkyňa sa domáhala dvoch

samostatných nárokov, pričom v oboch zobrala žalobu čiastočne späť. Po čiastočnom späťvzatí žaloby,
bola úspešná pri každom nároku v časti.
1.7. Konštatoval, že v konaní bolo vyplatené znalečné znalcom MUDr. Y. a MUDr. L., ktoré bolo v časti
100 eur pokryté zálohou zloženou žalovanou v prípade znalečného vyplateného MUDr. Y.. Zvyšok bol
obom znalcom vyplatený z rozpočtových prostriedkov súdu, preto zaviazal každú zo strán sporu uhradiť

štátu trovy v rozsahu 50 %, s poukazom na ich čiastočný úspech a neúspech vo veci.

2.1. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v zamietajúcej časti zmenil a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej náhradu za bolesť ešte
v sume 5.309,79 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 02.04.2008 do zaplatenia, náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia ešte v sume 4.358,43 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy4.358,43euraod02.04.2008dozaplateniaa s8,5%úrokomzomeškaniaročnezosumy3.736,57
eura od 02.04.2008 do 12.03.2012 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadala priznať nárok na
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
Žiadala tiež rozhodnutie o trovách štátu zmeniť tak, že štátu sa voči nej právo na náhradu trov konania

nepriznáva. Dôvodila ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku tým,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.2. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil jej spoluzavinenie na vzniku škody. Nepoprela,
že v čase dopravnej nehody nemala zapnutý bezpečnostný pás a v tomto smere porušila právnu

povinnosť. Tvrdila, že nebola bezpečne preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti
mať zapnutý bezpečnostný pás a vznikom jej zranení. Príčinná súvislosť nevyplývala ani z vyjadrenia
znalkyne MUDr. B. Y. PhD. v dodatku č. 2 k znaleckému posudku č. 5/2011 ani z jej vyjadrenia na
pojednávaní dňa 08.10.2012. Namietala, že súd prvej inštancie prihliadal len na tvrdenia znalkyne
v dodatku k znaleckému posudku, ktorý podporoval záver o existencii spoluzavinenia žalobkyne.

Neprehliadal na výpoveď znalkyne na pojednávaní, ktorá tento záver spochybňovala. Preto dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
2.3. Tvrdila, že účinnosť bezpečnostného opatrenia spočívajúceho v zapnutí bezpečnostného pásu
závisí od priebehu nehodového deja a od spôsobu, akým došlo k dopravnej nehode. S poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo/4199/2013 zo dňa 27.03.2014 tvrdila,

že vychádzať len z predpokladu, že nezapnutie bezpečnostného pásu má v každom prípade vplyv na
vznik škody, je absolútne neprípustné a nesprávne. Keďže príčinná súvislosť v tomto smere nebola
bezpečne preukázaná, nemal súd prvej inštancie na jej spoluzavinenie prihliadať.
2.4. Aj pre prípad, ak by bola príčinná súvislosť medzi nezapnutím bezpečnostného pásu a následným
vznikom škody na jej zdraví preukázaná namietala, že ustálená miera spoluzavinenia v rozsahu 25 %

bola absolútne neprimeraná. Tvrdila, že v prvom rade bolo potrebné prihliadať na hlavnú príčinu vzniku
dopravnej nehody, ktorou bolo porušenie právnej povinnosti vodičom L.. Práve toto porušenie právnych
povinností iniciovalo vznik celého nehodového deja a bez neho by škoda na jej zdraví nevznikla bez
ohľadu na tom to, že nemala zapnutý bezpečnostný pás. Z uvedeného dôvodu bolo možné uvažovať o
jej miere spoluzavinenia maximálne na úrovni 10 %.

2.5. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil výšku bodového hodnotenia za bolesť, keď
vychádzal z celkovou počtu 1410 bodov a nie zrejmé na základe čoho odpočítal 40 bodov za zvýšenie
položky 223. K tomu poukázala na obsah znaleckého posudku znalkyne MUDr. Y. PhD. Namietala tiež,
že znalkyňa položky 223 a 15b nezvýšila o 100 % ale len o 50 %, dôvodiac spoluzavinením žalobkynena vzniku škody. Tvrdila, že takýto postup je v rozpore s ustanoveniami zákona číslo 437/2004 Z.z., v
zmysle ktorých pri stanovení bodového ohodnotenia sa nezohľadňuje to, či si poškodený škodu zavinil
alebo nie. Uviedla, že posúdenie otázky spoluzavinenia je otázkou právnou o, ktorej rozhoduje len súd.

Preto za správne bodové hodnotenie bolesti považovala počet bodov aj so zvýšením položiek 223 a
dvakrát položky 15b o 100 %, spolu 1560 bodov.
2.6. Namietala, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho počtu 1000 bodov za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Tvrdila, že neprihliadal na hodnotenie položky 256 v počte 400 bodov
hodnotenej v lekárskom posudku zo dňa 20.08.2007 a v znaleckom posudku č. 166.IV/2008 MUDr. Q.

E., ktorý si dala vypracovať žalovaná, hoci hodnotenie tejto položky nebolo medzi stranami sporné a
žalovaná jej za uvedenú položku poskytla plnenie po zohľadnení spoluviny. Preto mal súd prvej inštancie
vychádzať z celkového počtu 1400 bodov.
2.7. Namietala voči rozhodnutiu o trovách konania, v prvom rade z dôvodu nesprávneho rozhodnutia
vo veci samej. Okrem toho tvrdila, že aj pokiaľ by odvolací súd považoval za správne posúdenie jej
miery spoluzavinenia na vzniku škody súdom prvej inštancie je možné za jej neúspech považovať len

mieru 25 %. V ostatnom rozsahu záviselo rozhodnutie súdu prvej inštancie od posúdenia bodového
ohodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku. Preto bolo potrebné
vykladať ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v súlade so základnými princípmi civilného sporového konania
vyjadrenými v článku 2, čl. 3 ods. 1 a čl. 4 CSP. Navyše za jej úspech je potrebné považovať aj časť
nároku na náhradu za sťaženie spoločnosť uplatnenia v sume 9.342 eur, ktorú žalovaná plnila počas

konania, a v ktorej časti bolo konanie zastavené pred späťvzatie, preto jej patrí v tejto časti náhrada trov
konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP.
2.8. Uviedla, že v treťom výroku súd prvej inštancie opomenul uviesť výšku priznaného úroku z
omeškania a navrhla vydať opravné uznesenie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na rozhodnutie súdu prvej inštancie a obsah odvolania
žalobkyne. K nároku na náhradu škody na zdraví titulom bolestného uviedla, že súd prvej inštancie
po vykonanom dokazovaní dospel k jednoznačnému záveru že k ustáleniu hodnotenia bolestného
žalobkyne došlo vykonaným znaleckým dokazovaním, pričom sa stotožnil s jej argumentáciou v otázke
spoluzavinenia žalobkyne na vzniknutej škode. Rovnako vykonaným znaleckým dokazovaním súdom

prvej inštancie došlo k ustáleniu ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne. Aj pri
nároku na SSU sa súd prvej inštancie stotožnil s jej argumentáciou v otázke spoluzavinenia žalobkyne
na vzniknutej škole, preto vzhľadom na skutočnosť, že nárok žalobkyne bol už uspokojený, nepriznal
náhraduzaSSUvzostávajúcejuplatnenejvýške.Malazato,žekráteniepoistnéhoplnenia o25%bolo
v posudzovanom prípade primerané. Správnosť tohto postupu potvrdili závery dodatku k znaleckému

posudku, ktorý bol vypracovaný MUDr. Y. PhD. Najmä záver, že v prípade, ak by bola žalobkyňa v čase
dopravnej nehody pripútaná bezpečnostným pásom, mohlo sa predísť niektorým zraneniam, respektíve
k zmenšeniu ich rozsahu. Uviedla, že v predmetnej veci súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie zistil skutkový stav a tento z pohľadu existujúcej právnej úpravy správne posúdil. Preto
navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§

219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením
je v napadnutej zamietajúcej časti vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, preto ho potvrdil. V časti
trov konania a v časti trov konania štátu rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, nakoľko
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 388 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7.1. Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobkyne, ktorým sa domáhala voči žalovanej
náhrady škody z ublíženia na zdraví. V žalobe uviedla, že pri dopravnej nehode dňa 20.05.2006,
ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle utrpela ťažký úraz a vodič tohto vozidla S. L. utrpel závažné
zranenia, na následky ktorých na mieste zomrel. Dopravnú nehodu zavinil vodič nákladného vozidlaL. I., ktorý bol trestným rozkazom Okresného súdu v Nitre zo dňa 23.05.2007 č.k. 2T/75/2007 uznaný
vinným zo spáchania prečinu usmrtenia. Za škodu na zdraví, ktorá jej bola spôsobená zodpovedá
prevádzkovateľ vozidla, ktorý mal v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie u žalovanej.

Priamy nárok voči žalovanej poisťovni mala daný podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. Uviedla zranenia,
ktoré pri dopravnej nehode utrpela a poukázala na obsah priložených lekárskych posudkov, z ktorých
vyplýva bodové hodnotenie bolestného 1460 bodov a bodové hodnotenie SSU 1400 bodov. Nárok na
náhradu bolestného vo výške 18.184,33 eura a náhradu za SSU vo výške 17.437,03 eura si uplatnila
u žalovanej. Žalovaná uplatnený nárok čiastočne splnila, v bolestnom v sume 11.525,36 eura a SSU v

sume 3.736,57 eura. Žiadala priznať náhradu za bolestné v sume 6.658,97 eura a náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 13.700,46 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od
02.04.2008 do zaplatenia a trovy konania.
7.2. Na základe záverov znaleckého dokazovania vzala žalobu čiastočne späť v časti náhrady
bolestného v sume 747,30 eura a žiadala, aby súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil. Súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 4. apríla 2013 č.k. 19C/158/2009-237 konanie v časti náhrady za bolestné

vo výške 747,30 eura zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
7.3. Žalovaná vo vyjadrení v žalobe uviedla, že v rámci šetrenia poistnej udalosti požiadala
o vypracovanie znaleckého posudku, na obsah ktorého poukázala. Znalec stanovil počet bodov
bolestného na 1340 a počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia na 400. Znalec sa venoval
aj otázke pripútania sa žalobkyne bezpečnostným pásom a uviedol, že správne nastavený a zapnutý

bezpečnostný pás by dokázal zmierniť následky pôsobiaceho vonkajšieho mechanického násilia na telo
žalobkyne a teda rozsah a charakter zranení by nebol taký veľký. Z uvedených dôvodov pristúpila ku
kráteniu poistného plnenia o 25 %, pričom vychádzala bodového ohodnotenia v znaleckom posudku
ktorý si dala vypracovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla aby súd prvej inštancie po
vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol.

7.4. Z obsahu spisu vyplýva, že L. bol rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 24. júla 2009 č.k.
2T/75/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2010 uznaný vinným, že dňa 20.05.2006 o 9,30
hod. po ceste II. triedy č. 513 v obci Q. L. v smere V. - X. viedol služobné nákladné motorové vozidlo zn. L.
Z EČ: Y. s návesom Krone EČ: Y. kde porušil ustanovenie § 14 ods. 5 písm. a), b), c) zákona č. 315/1996
Zb. o premávke na pozemných komunikáciách tým, že pri predchádzaní a následnom zaraďovaní sa

pred multikáru obmedzil a ohrozil protiidúce osobné motorové vozidlo Seat Toledo EČ: P. ktoré viedol
S., v dôsledku čoho došlo k bočnej zrážke vozidiel, pri ktorej S. L. utrpel zranenia, na následky ktorých
na mieste nehody zomrel a spolujazdci žalobkyňa, K. T., B. L., a Y. T., utrpeli zranenia. Tým spáchal
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. Za to mu bol uložený úhrnný a

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na 3 roky a 6 mesiacov, ako
aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky. Poškodené organizácie,
ako aj poškodení vrátane žalobkyne, boli so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske
súdne konanie.
7.5. Žalobkyňa pri dopravnej nehode dňa 20.05.2006 ako spolujazdkyňa utrpela zlomeninu strednej

časti pravej ramennej kosti s posunom kostných úlomkov liečenú operáciou, zlomeninu strednej časti
ľavej stehnovej kosti s posunom kostných úlomkov liečenú operáciou, otvorenú zlomeninu ľavého
predkolenia s posunom kostných úlomkov liečených operáciou, opuch a otras mozgu (porucha zraku),
zlomeninu tela sánky vpravo a zlomeninu uhla sánky vľavo, s posunutím úlomkov liečenú operáciou
a pomliaždenie pľúc. Žalobkyňa bola v ústavnom ošetrovaní od 20.05.2006 do 07.07.2006, z toho od

20.05.2006 do 05.06.2006 na klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny vo FN V., od 05.06.2011
do 14.06.2011 na II. stomatologickej klinike vo FN P., od 14.06.2006 do 28.06.2006 na fyziatricko-
rehabilitačnom oddelení FNsP P.-Y., od 27.06.2006 do 07.07.2006 na IV. internej klinike K., FNsP P.-
Y., a od 16.08.2006 do 11.10.2006 v Národnom rehabilitačnom centre Q.. Podľa lekárskych posudkov
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaných MUDr. P. N., potvrdeným primárom

MUDr. J. Y., bolo bodové hodnotenie bolestného stanovené vo výške 1460 bodov a SSU vo výške 1400
bodov.
7.6. Súdom prvej inštancie ustanovená znalkyňa MUDr. Y. v znaleckom posudku č. 5/2011 doplnenom
Dodatkom č. 2 ohodnotila bolestné počtom bodov 780 (zlomeninu strednej časti pravej ramennej
kosti s posunom kostných úlomkov liečenú operáciou počtom bodov 100, ktoré navrhla zvýšiť o 100

%, zlomeninu strednej časti ľavej stehnovej kosti s posunom kostných úlomkov liečenú operáciou
počtom bodov 180, ktoré navrhla zvýšiť o 100 %, otvorenú zlomeninu ľavého predkolenia s posunom
kostných úlomkov liečených operáciou počtom bodov 180, ktoré navrhla zvýšiť o 100 %, opuch a otras
mozgu (porucha zraku) počtom bodov 80, ktoré navrhla zvýšiť o 50 %, zlomeninu tela sánky vpravo sposunutím úlomkov liečenú operáciou počtom bodov 70, ktoré navrhla zvýšiť o 50 %, zlomeninu uhla
sánky vľavo s posunutím úlomkov liečenú operáciou počtom bodov 70, ktoré navrhla zvýšiť o 50 %,
pomliaždenie pľúc hodnotila počtom bodov 100, ktoré navrhla zvýšiť o 100 %). Zvýšenie o 50 % pri

uvedených položkách odôvodnila tým, že poranenie hlavy s otrasom mozgu a zlomeniny sánky vznikli
pôsobením priameho násilia silnej intenzity, pravdepodobne narazením o niektorú časť interiéru auta.
Ak by žalobkyňa bola v čase dopravnej nehody pripútaná bezpečnostným pásom, mohlo sa uvedeným
zraneniam predísť. Sťaženie spoločenského uplatnenia, spočívajúce vo vážnych duševných poruchách
vzniknutých po ťažkom poranení hlavy ohodnotila počtom bodov 500 so zvýšením o 100 %, s poukazom

nacharakterpostihnutéhozdravotnéhostavu,vekpacientky,pretrvávajúcepsychiatricképroblémy,ktoré
jej znemožňujú vykonávať jej zamestnanie. Znalkyňa uviedla, že prvýkrát bolo možné u žalobkyne
hodnotiť bolestné v roku 2006 a zdravotný stav žalobkyne považovala za ustálený v máji 2007, kedy jej
bol odstránený osteosyntetický materiál z pravej ruky a ľavej nohy po hospitalizácii od 29.03.2007 do
05.04.2007, pri operácii, ktorá bola v celkovej anestézii komplikovaná krvácaním, spojená s transfúziou
krvi a žalobkyňa bola schopná chôdze bez opory v máji 2007.

7.7. Súdom prvej inštancie ustanovený znalec MUDr. F. L., psychiater, v znaleckom posudku č.
101/2013 prijal odborný záver, že žalobkyňa netrpí vážnymi psychickými poruchami, ktoré by vznikli v
súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 20.05.2006, ako jej následok. Aktuálny duševný stav žalobkyne
hodnotil ako uspokojivý, žalobkyňa je v ambulantnej psychiatrickej liečbe, ale nie pre duševné
ochorenie. Generalizovaná úzkostná porucha je vyliečiteľná, ktorá sa adekvátnou psychoterapiou a

farmakoterapiou dá vyliečiť.
7.8. V roku 2006 bola platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 345,48 Sk a v roku 2007 bola hodnota
bodu rovnajúca sa sume 375,22 Sk.
7.9. Žalovaná plnila žalobkyni titulom bolestného sumu 11.525,36 eura a titulom SSU sumu 13.078,56
eura.

7.10. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
náhradu za bolesť vo výške 601,88 eura a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 601,88 eura
od 02.04.2008 do zaplatenia do 3 dní. V ostatnej časti žalobu o zaplatenie náhrady za bolesť zamietol. Z
titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 5.605,43 eura za obdobie od 02.04.2008 do 12.03.2012.

V ostatnej časti žalobu o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol. Konanie
v časti o zaplatenie sumy 9.342,03 eura zastavil. Rozhodol o trovách konania trovách konania štátu.
Vzhľadom na odvolanie podané žalobkyňou bola zamietajúca časť rozsudku a rozhodnutie o trovách
konania a trovách konania štátu predmetom skúmania odvolacím súdom.

8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

9. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

10. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

11. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

12. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov.

14. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré mápreukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").

15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

16. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje
sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej
Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok
na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom
nahor.

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia, posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti.

18. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správne právne závery. Vzhľadom na
skutočnosť, že bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zostala medzi
stranami sporu sporná, považoval súd prvej inštancie v danej veci za rozhodujúce, aby bola ustálená

súdom ustanovenými znalcami. Preto ustanovil znalkyňu z odvetvia neurológia na ohodnotenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v dôsledku úrazu, ktorý utrpela dňa
20.05.2006. Na námietku žalobkyne ustanovil tiež znalca z odvetvia psychiatria. Pri posúdení odborných
otázok týkajúcich sa zdravotného stavu žalobkyne správne vychádzal zo záverov vyhotovených
znaleckých posudkov, v prípade znalkyne z odvetvia neurológie aj z dodatku k znaleckému posudku

a z jej výsluchu. Na ich základe dospel k záveru, že žalobkyňa pri dopravnej nehode dňa 20.05.2006
utrpela zranenia, za ktoré jej prináleží náhrada bolestného v počte 1410 bodov a náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia v počte 1000 bodov. Vypočítanú náhradu však krátil o 25 %, keďže prihliadal
na spoluzavinenie žalobkyne na vzniku škody z dôvodu, že nebola pripútaná bezpečnostným pásom.
Odvolací súd sa s uvedenými závermi v plnom rozsahu stotožnil, preto napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancievspojenísopravnýmuznesenímakovecnesprávnypotvrdil. Zároveňodvolacísúdkonštatuje,
že súd prvej inštancie svoj rozsudok presvedčivo a v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke
odôvodnil, vyčerpávajúco uviedol všetky svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec aj
správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na
správnosť dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19.1. Odvolací posudzujúc prejednávanú vec z hľadiska predmetu sporu dospel k záveru, že pokiaľ súd
prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, je jeho rozhodnutie nesprávne,
založené na nesprávnom právnom posúdení. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil úspech žalobkyne v spore ako úspech pomerný a preto nesprávne rozhodol,

že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. A to napriek tomu, že konanie bolo v časti
zastavené a na túto časť konania bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. Podľa názoru
odvolacieho súdu pri rozhodovaní o trovách konania nie je možné započítanie nároku vyplývajúceho z
úspešnosti v tej časti konania, v ktorej súd rozhodol vo veci samej a voči nároku vyplývajúcemu z tej
časti, v ktorej bolo konanie zastavené.

19.2. Odvolací súd posudzujúc nárok na náhradu trov konania dodáva, že v danej veci bola predmetom
konania náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa Civilného sporového poriadku
sa zásada úspechu uplatňuje aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo
od znaleckého posudku. Avšak v prípade, že poškodenému bola priznaná aspoň časť uplatneného
nároku, je potrebné ho posudzovať za procesne úspešného, pretože nie je možné poškodený subjekt

zaťažiť zodpovednosťou výsledok konania na základe znaleckej činnosti. Nakoľko rozhodnutím súdu
prvej inštancie bola žalobkyni priznaná časť uplatnených náhrad po odpočítaní krátenia z dôvodu jej
spoluzavinenia na vzniku škody a po odpočítaní už vyplatených náhrad, bolo potrebné dospieť k záveru,
že žalobkyňa bola v tejto časti v konaní pred súdom prvej inštancie plne úspešná. Preto jej podľa §255 ods. 1 CSP prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % vypočítaná
z priznanej sumy 610 eur.
19.3. Nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k zastavujúcej časti týkajúcej sa náhrady za sťaženia

spoločenského uplatnenia v žalovanej sume 9.342,03 eura bolo potrebné posudzovať podľa § 256 ods.
1 CSP. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby, je potrebné prijať záver, že
zastavenie konania v tejto časti procesne zavinila žalovaná, keďže po začatí konania splnila žalovaný
nárok žalobkyne, v dôsledku čoho žalobkyňa vzala žalobu v tejto časti späť a žiadala konanie zastaviť.
Preto vo vzťahu k zastavujúcej časti bola žalobkyňa plne úspešná a má voči žalovanej nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V tejto časti bude výpočtovým základom časť žalovanej sumy,
v ktorej bolo konanie zastavené pre čiastočné späťvzatie žaloby, teda suma 9.342,03 eura.
19.4. Na základe uvedených záverov odvolací súd aplikujúc ustanovenia § 251 ods. 1 a § 256 ods. 1
CSP zmenil výrok súdu prvej inštancie aj v časti týkajúcej sa trov konania tak, že vo vzťahu k nároku na
náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia má žalobkyňa voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % a vo vzťahu k zastavujúcej časti má žalobkyňa voči žalovanej nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

20. Odvolací súd posudzoval aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktoré platil štát a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nesprávne. Súd prvej inštancie zaviazal

každú zo strán sporu uhradiť štátu trovy v rozsahu 50 % dôvodiac čiastočným úspechom, respektíve
neúspechom vo veci. Podľa záveru odvolacieho súdu však bola žalobkyňa v celom konaní plne úspešná,
keďže jej bola priznaná náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, vo výške
ustálenej súdom na základe vykonaného znaleckého dokazovania, po odpočítaní časti vyplatenej
počas konania a časti krátenia z dôvodu spoluzavinenia žalobkyne na vzniku škody. Plnému úspechu

žalobkyne potom zodpovedal plný neúspech žalovanej, ktorá je povinná znášať trovy konania, ktoré
platil štát z rozpočtových prostriedkov, konkrétne znalečné vyplatené ustanoveným znalcom MUDr. Y. a
MUDr. L.. Preto odvolací súd za aplikácie čl. 4 CSP zmenil výrok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej
sa trov konania štátu tak, že štát má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

21.1. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 3 CSP pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobkyne v odvolaní. S tvrdením žalobkyne, že nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti mať zapnutý bezpečnostný pás a vznikom jej zranení, sa odvolací súd
nestotožnil. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalobkyne, že pri stanovení miery spoluzavinenia

poškodeného je rozhodujúca existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a jeho protiprávnym
konaním. Pri skúmaní záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého bola v danej veci škoda spôsobená aj
zavinením žalobkyne, však považuje za rozhodujúce, že tento záver bol prijatý na základe vyhodnotenia
znaleckého dokazovania. Nebolo totiž sporu o tom, že žalobkyňa porušila právnu povinnosť keďže
nebola počas jazdy pripútaná bezpečnostným pásom. Sporné bolo, či porušenie tejto povinnosti malo

za následok vznik škody. Súd prvej inštancie správne uložil znalkyni úlohu, aby v dodatku k znaleckému
posudku uviedla, ktorým zraneniam sa dalo predísť, pokiaľ by žalobkyňa bola pripútaná bezpečnostným
pásom. Následne správne vychádzal z odpovede na túto úlohu, keďže išlo o otázku odbornú. Zranenia
uvedené znalkyňou (poranenie hlavy s otrasom mozgu a obojstranná zlomenina sánky), ktoré žalobkyňa
utrpela pri dopravnej nehode, podľa znalkyne vznikli pôsobením priameho násilia silnej intenzity

pravdepodobne narazením o niektorú časť interiéru auta. Preto bol správny záver súdu prvej inštancie,
podľa ktorého nesplnenie povinnosti žalobkyne byť pripútaná počas jazdy bezpečnostným pásom viedlo
k zhoršeniu následkov úrazu, ktorý žalobkyňa pri dopravnej nehode utrpela.
21.2. Ani s námietkou žalobkyne, podľa ktorej miera jej spoluzavinenia v rozsahu 25 % bola absolútne
neprimeraná a za primeranú možno považovať mieru spoluzavinenia maximálne na úrovni 10 %, sa

odvolací súd nestotožnil. Je nesporné, že hlavnou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo porušenie
právnej povinnosti vodičom. Z hľadiska spoluzavinenia žalobkyne však nejde len o samotné porušenie
právnej povinnosti, ale najmä o spolupôsobenie si škody na zdraví. V takom prípade úvahu žalobkyne
o jej spoluúčasti v rozsahu len 10 % považoval odvolací súd za neprimerane nízku.
21.3.Ustáleniebodovéhoohodnoteniabolestisúdomprvejinštanciepovažovalodvolacísúdzasprávne.

Súd prvej inštancie totiž vychádzal zo znaleckého posudku č. 5/2011 dopracovaného 2. dodatkom, z
ktorých vyplýva, že pri bolestnom položka č. 223 bola v znaleckom posudku hodnotená počtom bodov
80 a bez zdôvodnenia znalkyňou bola v 2. dodatku k ZP zvýšená o 50 %, teda o 40 bodov, ktoré súd
prvej inštancie práve vzhľadom na nezdôvodnenie znalkyňou odpočítal. Pokiaľ žalobkyňa v odvolanínamietala, že dve položky 15b znalkyňa nezvýšila o 100 % ale len o 50 %, túto námietku odvolací súd
nepovažoval za dôvodnú. Znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku a jeho dodatkov postupovala
podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Hodnotenie

bolesti upravuje § 9 uvedeného zákona, ktorý v odseku 5 stanovuje dôvody pre zvýšenie bolesti až o
polovicu a v odseku 6 umožňuje zvýšenie hodnotenia bolesti najviac do výšky dvojnásobku stanovenej
sadzby pri súbehu dôvodov podľa odseku 5. S uvedeného vyplýva, že pri zvýšení hodnotenia bolesti
pre súbeh viacerých dôvodov zákon umožňuje znalcovi stanovenú sadbu za bolesť zvýšiť až na
dvojnásobok, teda až o 100 %, nestanovuje však znalcovi povinnosť v každom prípade určiť maximálne

zvýšenie. Preto zvýšenie stanovenej sadzby pri položkách č. 15b znalkyňou o 50 % bolo v rozpätí, ktoré
umožňoval zákon č. 437/2004 Z.z.
21.4. K námietke žalobkyne voči ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia, pri ktorom súd
prvej inštancie neprihliadal na hodnotenie položky 256 počtom bodov 400 v lekárskych posudkoch
vypracovaných pred začatím konania, odvolací súd poukazuje na bod 18., z ktorého vyplýva, že
bodové ohodnotenie ako bolesti tak sťaženia spoločenského uplatnenia bolo medzi stranami sporné,

preto súd prvej inštancie ustanovil znalcov a uložil im úlohy, ohodnotiť aj bolesť aj SSU. Následne
správne vychádzal zo záverov vyhotovených znaleckých posudkov aj pri hodnotení SSU. Nakoniec z
obsahu spisu vyplýva, že to bola žalobkyňa (jej právny zástupca) ktorá na pojednávaní dňa 11.10.2010
spochybnila znalecký posudok č. 166-IV/2008 MUDr. Q. E. a uviedla, že z neho nemožno vychádzať,
keďže znalec ju osobne nevyšetril. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd s námietkou žalobkyne

nestotožnil.
21.5. Odvolací súd považoval za dôvodné námietky žalobkyne k rozhodnutiu o trovách konania a o
trovách štátu, preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v

napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V časti trov konania
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že vo vzťahu k nároku na náhradu za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia má žalobkyňa voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % a vo vzťahu k zastavujúcej časti má žalobkyňa voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. V

časti trov konania štátu rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že štát má voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s

ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov odvolacieho konania právo z dôvodu, že obe strany mali v odvolacom konaní úspech len čiastočný,
pričom pomer ich úspechu bol rovnaký (50 %). Vo veci samej bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdené, z čoho vyplýva pomerný úspech žalovanej v odvolacom konaní, a v časti trov
konania bolo zmenené, čo znamená pomerný úspech žalobkyne v odvolacom konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).