Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717202493
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717202493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobkyne v 1. rade U. O., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom XXX XX Y., O. X. XX, štátnej občianky SR a v 2. rade W. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom XXX XX K., F. 7, štátnej občianky SR, obe zastúpené JUDr. Ľubicou Flíderovou, advokátkou,
Advokátska kancelária Zvolen, Trhová 1, proti žalovanému v I. rade X. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom XXX XX B., V. XXX, štátnemu občanovi SR a v II. rade X. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX
XX Y., R. B. 2, štátnemu občanovi SR, oboch zastúpených Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Zvolen, Trhová 992/1, IČO: 50 492 934, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o

odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10C/7/2017 zo dňa 24. 01. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia 1/, 2/ sú povinní nahradiť trovy odvolacieho konania žalovaným I/, II/ v celom rozsahu.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
rozhodnutím, ktoré vydá súd prvej inštancie súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyne 1/, 2/ domáhali určenia,
že nehnuteľnosť o veľkosti spoluvlastníckeho podielu polovica z celku nachádzajúca sa v k. ú. B.,

zapísaná na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Y., katastrálnym odborom, ako rodinný dom
súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X, parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 93 m2, zastavané
plochy a nádvoria, patrí do dedičstva po X. B., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela dňa XX.
XX. XXXX. Namietali neplatnosť kúpnej zmluvy, zavkladovanej pod č. V 764/16 zo dňa 15. 06. 2016,
ktorou poručiteľka previedla na žalovaného v II. rade polovičný podiel z uvedených nehnuteľností v
omyle, vyvolanom vnučkou poručiteľky, ktorá jej dala podpísať predmetnú kúpnu zmluvu a poručiteľka ju
podpisovala v domnení, že ide o súhlas s opatrovateľskou starostlivosťou. Namietali tiež, že poručiteľka

zmluvu podpísala v duševnej poruche alebo chorobe, ktorá ju činila na tento úkon neschopnou.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, či už listinnými dôkazmi, alebo aj výsluchmi svedkov, dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Dospel k záveru, že žalovaný v rade II. nadobudol spoluvlastnícky
podiel k predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu 1 v pomere k celku na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.
05. 2015, vrátane jej dodatku zo dňa 19. 06. 2015, ktorú uzavreli ako predávajúci X. B., nar. XX. XX.
XXXX, W. I., nar. XX. XX. XXXX a U. O., nar. XX. XX. XXXX a ako kupujúci X. B., nar. XX. XX. XXXX.

Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný v II. rade zvyšnú časť predmetnej nehnuteľnosti,
t. j. spoluvlastnícky podiel 1 v pomere k celku predmetnej nehnuteľnosti, nadobudol kúpnou zmluvou
v roku 2016, ktorá mala byť uzavretá medzi poručiteľkou ako predávajúcou a žalovaným v II. rade
ako kupujúcim. Súd mal za to, že pokiaľ žalobkyne žiadali, aby si súd ako predbežnú otázku vyriešilotázku absolútnej neplatnosti uvedenej zmluvy, musí mať súd takúto zmluvu ako dôkaz k dispozícii a
pokiaľ žalobkyne takýto dôkaz nenavrhli vykonať, hoci ich zaťažovalo dôkazné bremeno, toto dôkazné
bremeno v konaní neuniesli. Podľa názoru okresného súdu žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno

ani ohľadne nimi tvrdenej skutočnosti o absencii vôle poručiteľky uzavrieť predmetný právny úkon.
Žalobkyne nepreukázali, že poručiteľka podpisovala predmetnú kúpnu zmluvu v omyle v domnení,
že podpisuje žiadosť o priznanie opatrovateľského príspevku pre svoju vnučku K. X. za účelom jej
doopatrovania v domácom prostredí. V tomto smere súd poukázal aj na svedeckú výpoveď C. F., ktorá
ako matrikárka mala overovať podpis poručiteľky na predmetnej kúpnej zmluve.

3. Pokiaľ žalobkyne namietali, že poručiteľka uzavrela predmetnú kúpnu zmluvu v duševnej poruche,
ktorá ju mala robiť na tento právny úkon neschopnou, súd prihliadol na svedeckú výpoveď svedkyne W.
N. a X. P., ako aj, a to najmä, na lekársku prepúšťaciu správu zo dňa 25. 04. 2016 vystavenú LDCH s. r. o.
Detva, v ktorej sa síce konštatovalo, že v prvých dňoch hospitalizácie (poručiteľka bola hospitalizovaná
od 04. 04. 2016) boli prítomné stavy zmätenosti, avšak v čase prepúšťania do ambulantnej starostlivosti

toto už nie je konštatované. Súd nespochybnil, že poručiteľka trpela istou formou demencie (lekársky
nález na účely posúdenia odkázanosti poručiteľky na sociálnu službu zo dňa 18. 03. 2016, vypracovaný
U.. B. B., všeobecným lekárom), konkrétne suspektnej vaskulárnej demencie a nenamietal ani závery
lekárskej prepúšťacej správy zo dňa 25. 04. 2016, v ktorej sa konštatovalo „chron.VAS na podklade
degenerat. zmien“ a ani to, že poručiteľka užívala viacero liekov, avšak súd konštatoval, že v konaní

nebolo relevantným spôsobom preukázané, že by poručiteľka pri uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy
konala v duševnej poruche, ktorá ju na tento právny úkon mala robiť neschopnou, keď súd nebol
schopný posúdiť, aký bol rozsah, resp. charakter takejto demencie, ako i vplyv medikamentóznej liečby
poručiteľky a do akej miery to malo ovplyvniť rozumové a vôľové schopnosti poručiteľky, najmä vo
vzťahu k právnym úkonom. Žalobkyne v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno, keďže nenavrhli

vykonať znalecké dokazovanie, hoci bolo v konaní potrebné posúdiť skutočnosti, na ktoré boli treba
odborné znalosti, čo by si žiadalo minimálne odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Pre
posúdenie týchto otázok bolo potrebné zistiť komplexne zdravotný stav poručiteľky v rozhodnom čase
po preskúmaní jej celej zdravotnej dokumentácie.

4. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 34 CSP) odvolanie žalobkyne 1/,
2/. Namietali, že súd v dôvodoch rozsudku nesprávne uviedol, že spornou skutočnosťou v prejednávanej
veci zostal dátum uzavretia kúpnej zmluvy, keď táto bola žalobkyňami identifikovaná takým spôsobom,
ktorý nie je spôsobilý spochybniť identitu tohto právneho úkonu. Žalobkyne sa domáhali určenia, že do
dedičstva po poručiteľke X. B. má patriť nehnuteľnosť, ktorú žalovaný 2/ nadobudol v polovici na základe

kúpnej zmluvy V 764/16 zo dňa 15. 06. 2016 - 708/2016. Podľa nich súd zaujal nesprávne stanovisko,
že pokiaľ žalobkyne žiadali, aby si súd ako predbežnú otázku vyriešil otázku absolútnej neplatnosti
predmetnej kúpnej zmluvy, musí mať takúto zmluvu k dispozícii a pokiaľ žalobkyne takýto dôkaz
nenavrhli vykonať, hoci ich zaťažovalo dôkazné bremeno, toto dôkazné bremeno v konaní neuniesli.
Takýto záver súdu je nesprávny a nezákonný. Takýto dôkaz z verejného registra v zmysle § 185 ods.

2 CSP môže súd vykonať sám aj bez návrhov sporových strán. V konaní bolo žalobkyňami opakovane
tvrdené a preukázané, že kúpna zmluva nebola urobená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, a teda
kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, tak súd sa mal zaoberať atribútmi platnosti
právneho úkonu, no v rozpore s príslušnými ustanoveniami právneho poriadku sa tým vôbec nezaoberal.
Rozsudok je tak nepreskúmateľný a nepresvedčivý. Došlo k porušeniu práva na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, keď sa súd nevyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Žalobkyne namietali
rozpor kúpnej zmluvy s ust. § 37, uvádzali tvrdenia, pre ktoré považovali tento úkon za neplatný, a
teda bolo v tomto smere na žalovaných, aby preukázali, že kúpna zmluva bola uzavretá v súlade s
právom, keďže došlo k rozdeleniu bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami sporu.
Svedeckými výpoveďami žalovaných, manželky a dcéry žalovaného v 1. rade a v poslednom rade

ani vypočutej matrikárky, ktorá sa vyjadrovala len všeobecne k zaužívanému postupu pri overovaní
podpisu v domácnosti, nebolo preukázané, že poručiteľka kúpnu zmluvu uzavrela slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne, že nesporne prejavila svoju vôľu uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu. V konaní
bolo nesporne preukázané, že nebohá X. B. minimálne od januára 2016 trpela okrem iných objektívne
preukázaných diagnóz aj suspektnou vaskulárnou demenciou, ako aj hluchotou. Stav sus. vaskulárnej

demencie podľa predložených lekárskych potvrdení gradoval. Nakoľko výsluchom svedkyne R. B. na
pojednávaní dňa 20. 11. 2017 bola spochybnená objektívnosť lekárskych potvrdení vyhotovených U.. Z.
B.,odbornýmgarantomLDCHs.r.o.,konateľkouspoločnosti,právnyzástupcažalobkýňnavrholvýsluch
tejto lekárky, ktorý návrh súd zamietol, a teda súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania ohľadomzdravotnéhostavuporučiteľkyvýsluchomodbornespôsobilejosoby.Žalobkynespravodlivonemohlimať
vedomosť o tom, že súd považuje zistenie zdravotného stavu poručiteľky za skutočnosť v konaní spornú,
keď túto v konaní za spornú neoznačil, čím strane znemožnil odôvodnené navrhnutie vykonania dôkazu

na preukázanie zdravotného stavu poručiteľky. Rozsudok okresného súdu žiadali zrušiť a vec mu vrátiť.

5. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázali na to, že odvolanie neobsahuje právne dôvody
odvolania v súlade s § 363 CSP. Tvrdili, že odvolanie obsahuje konglomerát skutkových, právnych a
iných výhrad voči rozsudku, ktoré nie sú priradené k jednotlivým odvolacím dôvodom uvedeným v ust.

§ 365 ods. 1 CSP. Odvolanie preto je nepreskúmateľné a žiadali ho odmietnuť. Pokiaľ by odvolací
súd odvolanie vecne preskúmal, žiadali rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa ich názoru sa
súd vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi námietkami žalobkýň, ktoré uviedli v odvolaní.
Je nepochopením základných pravidiel dokazovania v konaní na súde tvrdenie žalobkýň, že oni ako
žalovanástranamajúdokazovať,žezmluvabolauzavretáplatne,hocionivžalobetvrdia,žezmluvabola
uzavretá neplatne, a teda dôkazné bremeno je na nich. Výsluchmi žalovanými navrhnutých svedkov,

ale najmä žalobkyňami navrhnutej svedkyne N. sa potvrdilo, že poručiteľka netrpela žiadnym duševným
ochorením ani poruchou, ktorá by ju v čase uskutočnenia právneho úkonu robila na tento právny úkon
neschopnou. Žalobkyne samy predložili ako listinný dôkaz návrh kúpnej zmluvy, ktorou chceli za tých
istých podmienok zakúpiť od ich právnej predchodkyne spornú nehnuteľnosť. Vôbec nevedeli vysvetliť,
prečo tak urobili, keď v žalobe na druhej strane tvrdia, že poručiteľka nebola na tento právny úkon

spôsobilá. Celá žaloba je len účelová. Poukázali na prepúšťaciu lekársku správu nebohej zo dňa 25. 04.
2016, teda cca 23 dní pred uzavretím kúpnej zmluvy, kde sa uvádza, že nebohá bola hospitalizovaná v
liečebni pre dlhodobo chorých v Detve v čase od 04. 04. 2016 do 25. 04. 2016 a bola prepustená ako
plne orientovaná a mobilná.

6. Žalobkyne v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobkýň tvrdili, že v
predmetnom vyjadrení žalovaných sa títo zaoberajú predovšetkým naplnením formálnych znakov
prípustnosti odvolania, uvedením odvolacích dôvodov. Tieto jednoznačne v odvolaní definovali
žalobkyne označením príslušných zákonných ustanovení. Pokiaľ žalovaní poukazovali na lekársku
správu zo dňa 25. 04. 2016, z tejto tiež vyplýva, že pri nástupe na liečbu bola poručiteľka dezorientovaná,

v tomto zdravotníckom zariadení bola liečená po dobu 21 dní, a tak pri dodržiavaní nastavenej terapie
liečebného procesu, ktorý nesporne počas hospitalizácie bol dodržiavaný, nebohá bola preliečená.
Tým poukazujú na skutočnosť, že v domácom prostredí bez intenzívnej lekárskej, resp. medicínskej
starostlivosti sa u nebohej dostavil za krátky čas pobytu v domácom prostredí bez náležitej, nepretržitej
starostlivosti opätovne zdravotný stav pred jej hospitalizáciou. Dôkazom toho, že stav dezorientácie v

súvislosti s demenciou nebohej gradoval, resp. mal sínusoidy, je prepúšťacia lekárska správa z toho
istého zariadenia zo dňa 19. 09. 2016, v ktorej sa konštatuje, že pacientka pri prijatí bola dezorientovaná
miestom a časom „rozpráva z cesty, u pacientky boli v priebehu liečby zistené stavy zmätenosti, aj počas
dňa má stavy dezorientácie. Vzhľadom na uvedené bola nebohej menená psychiatrická liečba...“. Obe
prepúšťacie lekárske správy podpísala dcéra nebohej, teda žalobkyňa 1/, pričom z uvedeného je zrejmé,

že nebohá nebola schopná ani podpísať prevzatie lekárskej správy a aj pri takejto činnosti potrebovala
pomoc inej osoby rodinného príslušníka a asistenciu.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolanie (§ 385 ods. 1 á contrario

CSP) a rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, pri rozhodovaní
okresný súd vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne

závery, rozsudok okresného súdu je riadne odôvodnený, okresný súd v ňom uviedol, ako zistil skutkový
stav veci, súd v konaní vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Okresný súd
v rozsudku riadne odôvodnil, prečo prihliadol pri rozhodovaní najmä na svedeckú výpoveď XX.XX. akomatrikárky, ktorá overovala podpis poručiteľky na predmetnej kúpnej zmluve, z akého dôvodu okresný
súd prihliadol taktiež najmä na lekársku prepúšťaciu správu zo dňa 25. 04. 2016 z LDCH, s. r. o. Detva
(táto bola časovo najbližšia vo vzťahu k predmetnému právnemu úkonu), pričom súd nepopieral, že

poručiteľka trpela istou formou demencie, avšak v konaní nebolo relevantným spôsobom preukázané,
že v čase uzavretia kúpnej zmluvy by poručiteľka konala v duševnej poruche, ktorá by ju na tento
právny úkon mala robiť neschopnou. Pokiaľ v odvolaní žalobkyne tvrdili, že navrhli vykonanie dôkazu
výsluchom U.. Z. B. MPH, odborného garanta LDCH a konateľky spoločnosti Poliklinika - LDCH s. r.
o., aj podľa názoru odvolacieho súdu takýto výsluch by nebol spôsobilým spochybniť závery vyslovené

v lekárskej prepúšťacej správe zo dňa 25. 04. 2016, pričom žalobkyniam nič nebránilo, aby predložili
súdu odborné vyjadrenie od menovanej lekárky ako odborne spôsobilej osoby. Žalobkyne nepožiadali
súd, aby si vyžiadal odborné vyjadrenie od uvedenej lekárky v súlade s ust. § 206 CSP, podľa ktorého
ustanovenia, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh
vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Pritom aj podľa názoru odvolacieho súdu
rozhodnutie o zdravotnom stave poručiteľky v čase uzavretia kúpnej zmluvy je rozhodnutím, ktoré závisí

od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a pre zložitosť posudzovaných otázok
nepostačuje postup podľa § 206. Súd však nariadiť znalecké dokazovanie a ustanoviť znalca môže
len na návrh (viď § 207 ods. 1 veta prvá CSP) a návrh na nariadenie znaleckého dokazovania v
súdenej veci podaný nebol. Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnymi závermi okresného súdu, že
žalobkynevkonaníneunieslidôkaznébremeno,vďalšomlenpoukazujenadôvodyuvedenévdôvodoch

napadnutého rozsudku. Odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil aj vo výroku o priznaní nároku
na náhradu trov konania žalovaným I/, II/ ako výroku závislého od rozhodnutia vo veci samej, a to podľa
zásady úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 CSP).

10. Žalovaní I/, II/ boli v celom rozsahu úspešní aj v odvolacom konaní, a preto v zmysle § 255 ods.

1 CSP odvolací súd uložil žalobcom 1/, 2/ povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalovaným I/,
II/ v celom rozsahu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).