Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117233395
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117233395.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpenému
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: X. W., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX/XX,
O., o zaplatenie sumy 3.000 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č.k. 17Csp/243/2017-79 zo dňa 24. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol, žalovanému proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žiadosť
o poskytnutie úveru vo výške 15.000 € na dobu 10 rokov podpísal žalovaný 28.10.2018 a právny
predchodca žalobcu predmet úveru pre poskytnutie schválil vo výške úveru 12.600 €, s výškou mesačnej
splátky 195 €, výška úrokovej sadzby 13,9% ročne, RPMN 15,42%, s dátumom prvej splátky 25.11.2013,
s dátumom konečnej splatnosti úveru 25.10.2023, s dátumom podpisu 30.10.2013. S poukazom na ust.

§ 40 ods. 1, § 43a ods. 1 a 3, § 43c ods. 1 až 3, § 44 ods. 1, § 44 ods. 2 OZ skúmal, či predmetná
úverová zmluva zo dňa 30.10.2013 bola uzatvorená v písomnej forme v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. v platnom znení. Tým, že žalobca, resp. jeho právny predchodca neprijal ponuku
žalovaného v celom rozsahu a bez akýchkoľvek výhrad na poskytnutie vo výške úveru 15.000 € a
úver mu poskytol vo výške 12.600 € spolu s označením výšky mesačnej splátky a dátumom konečnej
splatnosti, takýto postup nezodpovedá mechanizmu platného uzatvárania zmlúv definovaného v ust. §
44 ods. 1 a 2 OZ. Prijatím návrhu je jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým

akceptuje návrh v jeho celom rozsahu a tým prejavuje súhlas s uzatvorením zmluvy. Forma tohto
včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov.
V danom prípade formu predpisoval § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v platnom znení. V spore nebola preukázaná perfektná akceptácia návrhu, keďže prejav vôle
žalobcu, ktorý bol akceptáciou návrhu, sa spätne nedostal do dispozície žalovaného a nedošlo tak k
uzavretiu predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnou formou. Až platným prijatím návrhu na
uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Akceptácia návrhu sa stáva perfektnou až

v momente, keď dôjde navrhovateľovi (oferentovi), t.j. keď sa dostane do sféry jeho dispozície. Ďalej
poukázal na ust. § 216 ods. 1, 2 CSP a § 132 ods. 1 CSP s tým, že zo skutkového vymedzenia
žalobného návrhu sa v žalobe vyžaduje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Súd nemôže priznať niečo iné než požadoval žalobca,teda, žalovanému nemôže uložiť inú ako žalobcom navrhovanú povinnosť alebo nemôže žalobcovi
priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu ako bol žalobcom vymedzený.
Žalobcu tak v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie uzavretia ním tvrdeného záväzkovo-

právneho vzťahu. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nepreukázal, že došlo k platnému uzatvoreniu
zmluvy a preto súd jeho žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP v súvislosti s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému
však napriek úspechu v spore nárok na náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, nakoľko ani z
obsahu spisu nezistil, že by mu účelne vynaložené výdavky vznikli.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Poukazoval na
ustanovenie § 43 a nasl. OZ v súvislosti s odkazom na čl. 2 bod 2.2 Obchodných podmienok s tým,
že v prípade akceptácie návrhu úverovej zmluvy bankou, ktorá doplní po podpise klienta do formulára
údaje o výške poskytnutého úveru spolu s ďalšími náležitosťami úverovej zmluvy, banka telefonicky
alebo písomne oznámi klientovi túto informáciu, pričom klient môže upravený návrh úverovej zmluvy

odmietnuť do 5 dní oznámenia banky o akceptácii návrhu klienta. Ďalej poukazoval, že žalovaný čerpal
úver, pričom v čase jeho čerpania bol oboznámený s podmienkami poskytnutia úveru, akceptoval
predmetný úver aj za týchto podmienok, nikdy nespochybnil svoju vôľu smerom k uzatvorenej úverovej
zmluve a nespochybnil dojednanie úverových podmienok. Zákon pripúšťa, aby aj v prípade, keď je pre
zmluvu predpísaná písomná forma, bolo možné písomný návrh prijať aj inou formou. V tomto smere

má žalobca za to, že žalovaný prijal návrh žalobcu o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, čo
prejavil najprv odsúhlasením úverových podmienok telefonicky, a následne čerpaním úveru, ako aj
tým, že zo strany žalovaného dochádzalo k mesačným úhradám úveru. V prípade, ak by žalovaný
nesúhlasil s podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere, neexistovala by podpísaná zmluva o úvere zo
strany oboch účastníkov. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp. zn.: I.

ÚS 49/08, ust. § § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, v zmysle zmluvy o úvere právne vzťahy
neupravené zákonom o spotrebiteľských úveroch sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami,
Obchodnými podmienkami pre úver, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o
úrokových sadzbách, pričom klient podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi.
V tejto súvislosti poukazoval i na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie k výkladu článku 10 ods.

1 a 2 smernice č. 2008/48, v ktorom vyslovil, že smernica žiadnym spôsobom neuvádza, že zmluvy o
úvere, na ktoré sa vzťahuje predmetné ustanovenie, musia byť vyhotovené v jedinom dokumente. Na
základe uvedeného dospel k záveru, že súd mu odňal možnosť konať pred súdom, vydal arbitrárne
rozhodnutie,rozhodnutieprekvapivé,nakoľkovkonanínebolnijakýmspôsobompreukázanýnedostatok
slobodnej vôle žalovaného pri uzavretí zmluvy o úvere za podmienok stanovených zmluvou v spojení s

jej neoddeliteľnými súčasťami, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu.
Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Takýto
postup vyplýva z potreby transparentnosti vysluhovania spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou
každého justičného aktu, pričom v tejto súvislosti poukazoval nález Ústavného súdu ČR sp. zn.: IV. ÚS
1551/08, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Cdo/25/2007, nález Ústavného súdu SR sp. zn.:

I. ÚS 114/08, sp. zn. II. ÚS 85/06, II. ÚS 380/2013, pričom dal do pozornosti, že aj ochrana spotrebiteľa
má svoje medze a v žiadnom prípade nie je možné ju chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a
nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Poukázal i na odlišné
stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu SR, JUDr. Milana Ľalíka. Žiadal, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne rozsudok okresného

súdu zmenil a žalobe vyhovel a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi ním vynaložené trovy konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní

a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd postupoval správne, pokiaľ

podrobil skúmaniu proces uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, na podklade ktorej žalobca v konaní
uplatňuje svoje nároky vo vzťahu k žalovanému v zmysle ustanovení § 43, § 43a ods. 1 až 3, § 43c ods.
1 až 3, § 44 ods. 1, 2 OZ, z ktorých jednoznačne vyplýva, že zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť, mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajúprijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že v danom prípade žalovaný požiadal žalobcu, resp.
jeho právneho predchodcu o poskytnutie úveru vo výške 15.000 € na dobu 10 rokov. Na podklade takto
podanej žiadosti žalovaného právny predchodca žalobcu predmet úveru schválil vo výške 12.600 €
s výškou mesačnej splátky 195 €, výškou úrokovej sadzby 13,9% ročne, RPMN 15,42%, s dátumom
splatnosti prvej splátky 25.11.2013 a dátumom konečnej splatnosti úveru 25.10.2023. Napriek tomu, že

takto vykonaná zmena je v zmysle § 44 ods. 2 OZ považovaná za odmietnutie pôvodného návrhu a
považuje sa za návrh nový, právny predchodca žalobcu nepostupoval dôsledne, keď takto vykonanú
zmenu a v podstate nový návrh nepožadoval od žalovaného písomne potvrdiť vlastnoručným podpisom,
a to i napriek tomu, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre svoju platnosť vyžadovali písomnú formu (§
9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy). Za akceptáciu
návrhu zmluvy nebolo možné považovať skutočnosť, že žalovaný úverovú sumu čerpal, ale vyžadovala

sa písomná akceptácia novokonštruovaných zmluvných podmienok, okrem výšky poskytnutej úverovej
sumy boli totiž v zmluve doplnené aj ostatné podstatné náležitosti, ktoré musí zmluva obsahovať (§
9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, ako napríklad úroková
sadzba, RPMN, výška nákladov spotrebiteľa atď.). Tieto parametre pritom zohrávajú pri rozhodovaní
spotrebiteľa o tom, akú spotrebiteľskú zmluvu uzatvorí a s ktorým konkrétnym veriteľom do zmluvného

vzťahu vstúpi, kľúčovú úlohu. Vzhľadom na všetky okolnosti nie je možné konštatovať, že kontraktačný
proces bol v danom prípade v súlade so zákonom a zmluva vznikla platne, resp. že vôbec vznikla.

6. V nadväznosti na uvedené, sa odvolací súd stotožnil s postupom okresného súdu, pokiaľ žalobu
žalobcu z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí zamietol ako nedôvodnú.

7. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, v nadväznosti na čo mu odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti veci samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

8. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)