Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. júl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116217765
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116217765.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň
Mgr. Kataríny Arnouldovej a JUDr. Daše Kontríkovej, v právnej veci žalobcu: 1. Ing. D. S., PhD.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX T., 2. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX T.,
obaja zastúpení JUDr. Viliamom Vadňalom, advokátom so sídlom Lubinská 18, 811 03 Bratislava, proti
žalovaným: 1. E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. U XXX XX Q., 2. P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. U

XXX XX Q., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Kapitulská 21, 917 01 Trnava, o neúčinnosť kúpnej a darovacích zmlúv a iné, na odvolanie žalobcov
proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 22C/209/2016-263, zo dňa 05. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nároku na náhradu trov konania p o
t v r d z u j e.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú voči žalobcom v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov odvolacieho
konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali
odporovateľnosti právnym úkonom podľa ustanovení § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka a po zmene
žaloby finančnej náhrady voči žalovanému v 1. rade v sume 5.599,69 eura.

2. Zamietnutie žaloby súd odôvodnil tým, že žalobcovia nepreukázali, že napadnutými právnymi úkonmi
došlo k ukráteniu žalobcov zmenšením majetku dlžníka, pričom na prípadnú náhradu v peniazoch voči
žalovanému v 1. rade má právo iba ten veriteľ, ktorý právnemu úkonu odporoval s úspechom. Voči
žalovanej v 2. rade súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie.

3. Výrokom II. súd prvej inštancie žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil poukazom
na ustanovenie § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „CSP“)
tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sú plne úspešnou stranou v konaní, preto im priznal nárok na plnú
náhradu trov konania, keď nezistil dôvody na postup podľa § 257 CSP.

4. Výrok II. uvedeného rozsudku napadli v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobcovia.

5. Vo svojom odvolaní uviedli, že na pojednávaní dňa 05.09.2018 požiadali súd, aby v prípade úspechu
žalovaných v konaní nepriznal im trovy konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ich žaloba
nebola od počiatku nedôvodná, až v priebehu súdneho konania boli predložené dôkazy protistranou,
z ktorých vyplynul zápočet medzi žalovaným v 1. rade a dlžníkom žalobcov. Žalobcovia poukázali na

skutočnosť, že sú starobnými dôchodcami a ich príjmy pozostávajú výlučne z dôchodkov a z prenájmu
nehnuteľnosti na E. ulici č. 27 v T.. Bez ohľadu na to, že súd ich žalobu zamietol, faktom zostáva, žeunikol majetok ich dlžníka a ich pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím v sume 5.599,69 eura
zostala neuspokojená.

6. Podľa žalobcov súd vo svojom rozsudku neodôvodnil nepriznanie trovy konania žalovaným z dôvodu
osobitného zreteľa. Žalobcovia tak vyslovili presvedčenie, že súd svojím nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Zároveň uviedli, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

7. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie v časti výroku o trovách konania
tak, že neprizná trovy konania žiadnej zo strán sporu v súlade s § 257 CSP. Alternatívne navrhli, aby
odvolací súd využil svoje moderačné právo a znížil priznané trovy konania primerane k sume, ktorá
zostala voči žalobcom neuspokojená z ušlého majetku ich dlžníka do vlastníctva žalovaného v 1. rade
a následne do vlastníctva žalovanej v 2. rade.

8. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázali na návrh žalobcov,
prednesený na pojednávaní dňa 05.09.2018, v zmysle ktorého spočívajú dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným v tom, že zmluvnými stranami napadnutých
zmlúv neboli žalobcovia, ale dlžník a žalovaní v 1. a 2. rade. Túto skutočnosť však nemožno v žiadnom

prípade považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pretože vyplýva z povahy predmetného sporu.
Ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie
(v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej
veci existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 nie je možné vykladať tak, že je

naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
Strane, ktorá mala vo veci úspech nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia
len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia a určitom druhu nárokov (nález
Ústavného súdu SR z 10.10.2018, sp. zn. I ÚS 168/2018). Žalobcovia v rámci konania pred súdom
prvej inštancie nepreukázali a ani neuviedli také skutočnosti, ktoré by predstavovali dôvody hodné

osobitného zreteľa, na základe ktorých by bol súd prvej inštancie oprávnený nepriznať žalovaným ako
procesne úspešnej sporovej strane náhradu trov konania alebo moderovať (znížiť) náhradu trov konania
žalovaných.

9. Vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam uvedeným v odvolaní, ktoré sa týkajú sociálnych pomerov

žalobcov, žalovaní uviedli, že tieto skutkové tvrdenia v odvolacom konaní nemožno uplatniť. Súd prvej
inštancie mohol pri rozhodovaní o tom, či vyhovie návrhu žalobcov nepriznať žalovaným náhradu
trov konania vziať do úvahy len tie skutkové tvrdenia a tie dôkazy, ktoré boli uplatnené najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). Žalobcovia v konaní pred súdom prvej
inštancie nepreukázali a ani netvrdili, že ich sociálne pomery sú dôvodom a hodným osobitného zreteľa,

odôvodňujúcim postup podľa § 257 CSP. Žalovaní ďalej poukázali aj na ustanovenie § 366 CSP, keď
skutkové tvrdenia žalobcov, týkajúce sa ich sociálnych pomerov uvedené v odvolaní, možno považovať
za nové prostriedky procesného útoku. Nejde však o žiadny z prípadov uvedených v ustanovení § 366
CSP, tieto skutkové tvrdenia žalobcov preto nemožno použiť v odvolacom konaní.

10. K odvolacej námietke žalobcov, podľa ktorých žaloba nebola od počiatku nedôvodná, žalovaní
uviedli, že ak žalobcovia podali žalobu napriek tomu, že si dostatočne nepreverili, či môžu byť danom
spore procesne úspešní, táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovaných, ak sa v predmetnom
konaní bránili tak, ako to predpokladá CSP, teda okrem iného návrhmi na vykonanie dôkazov. To, že
žalovaní predložili v sporovom konaní na svoju obranu dôkazy existujúce pred začatím sporu, nie je

ničím výnimočným, ale naopak, celkom bežným a samozrejmým konaním žalovaných. Tvrdenie, že
žalobcom sa žaloba subjektívne (bez dostatočnej znalosti skutkového stavu) javila ako dôvodná, pričom
sa v konaní pred súdom prvej inštancie na základe postupu žalovaných ukázala ako nedôvodná, nie
je dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by malo byť žalovaným odopreté ich právo na náhradu
trov konania.

11. K odvolacej námietke žalobcov, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie ohľadom návrhu nepriznať
trovy konania z dôvodov osobitného zreteľa žalovaným, žalovaní poukázali na to, že v pomere k návrhu
žalobcov, prednesenému na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 05.09.2018, súd prvej inštancieodôvodnil svoje rozhodnutie o náhrade trov konania dostatočne. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že
súd prvej inštancie skúmal, či sú dané dôvody na postup podľa § 257 CSP. Do skončenia dokazovania
z priebehu konania nijakým spôsobom nevyplynula existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa,

odôvodňujúcich nepriznanie náhrady trov konania žalovaným v prípade ich úspechu a žalobcovia tento
svoj návrh ani bližšie nezdôvodnili (s výnimkou vyššie opísaného zdôvodnenia).

12. Podľa žalovaných súd prvej inštancie postupoval správne, keď rozhodol o nároku žalovaných na
náhradu trov konania v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok a so zásadou zodpovednosti za

zavinenie a nepostupoval podľa § 257 CSP. Napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie je správny,
postupomsúdunedošlokodňatiumožnostižalobcovuskutočniťimpatriaceprocesnéprávaanikžiadnej
inej vade, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom rozhodnutie vychádza zo
správneho právneho posúdenia veci.

13. Na základe uvedených skutočnosti žalovaní navrhli, aby odvolací súd výrok II. napadnutého

rozsudku potvrdil a zaviazal žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalobkyňa v 2. rade vo svojej odvolacej replike uviedla, že na odvolaní v časti trov konania trvá.
Podľa jej názoru napadnutý rozsudok celkovo trpí nedostatkom presvedčivého zdôvodnenia, nielen vo
výroku o trovách konania.

15. Poukázala na vyšší vek žalobcov a z neho vyplývajúci predpoklad, že už nie sú ekonomicky činní.
Ich jediným príjmom sú príjmy zo starobného dôchodku a z prenájmu nehnuteľnosti, z ktorej pohľadávky
za neplatenie nájomného boli predmetom vyššie uvedených sporov. Na druhej strane žalovaní sú
ekonomicky aktívni buď ako podnikatelia alebo vlastnia majetok nemalej hodnoty.

16. Podľa žalobkyne obsah pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ je nutné vykladať najmä vo väzbe
na zmysel a účel ustanovenia § 257 CSP. Spomenutým účelom tohto ustanovenia je primárne umožniť
súdu zamedziť vzhľadom na celkové okolnosti prejednávaného prípadu síce zákonným, no „pritvrdým“
rozhodnutiam, resp. takým rozhodnutiam, ktoré by napriek svojej formálnej zákonnosti mohli vykazovať
rozpor s dobrými mravmi. V rámci posudzovania dôvodov hodných osobitného zreteľa je

súd povinný vždy prihliadnuť aj na majetkové, sociálne, rodinné, osobné či iné pomery strán sporu. Vek
a sociálna situácia žalobcov sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pričom vzhľadom na okolnosti
prípadu by bolo priznanie náhrady trov konania žalovaným v rozpore s dobrými mravmi resp. by bolo
príkro nespravodlivé.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s

prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne.

18. Podľa ustanovenia § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods.
2).

19. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia poukazuje na nasledovné skutočnosti:

20. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým priznal žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % .21. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že žalobcovia sa vo veci samej domáhali
právnej neúčinnosti darovacej zmluvy a kúpnej zmluvy, ktorými previedol dlžník žalobcov - PENZIÓN

OÁZA, s.r.o., nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 9030 v katastrálnom území Trnava na
žalovaného v 1. rade, konateľa uvedenej spoločnosti a darovacej zmluvy, ktorou previedol žalovaný v 1.
rade tieto nehnuteľnosti na žalovanú v 2. rade, ktorá je jeho manželkou; po pripustení poslednej zmeny
žaloby sa žalobcovia domáhali finančnej náhrady voči žalovanému v 1. rade vo výške 5.599,69 eura s
príslušenstvom. Právnym základom nároku žalobcov malo byť ustanovenie § 42a a nasl. Občianskeho

zákonníka. Podľa žalobcov uvedené zmluvy skracujú možnosť uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky
voči dlžníkovi, aj voči žalovanému v 1. rade. Darovacia zmluva, ktorou previedol nehnuteľnosti žalovaný
v 1. rade na svoju manželku - žalovanú v 2. rade, skracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky proti
žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, čo odôvodnil tým,
že žalobcovia nepreukázali, že napadnutými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu žalobcov zmenšením
majetku dlžníka, pričom na prípadnú náhradu v peniazoch voči žalovanému v 1. rade má právo iba ten

veriteľ, ktorý právnemu úkonu odporoval s úspechom. Voči žalovanej v 2. rade súd žalobu zamietol z
dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP,
keď žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli v spore úspešní v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie súčasne konštatoval, že nezistil dôvody na postup podľa
§ 257 CSP, keď nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. V citovanom ustanovení § 255 ods. 1 CSP je vyjadrená zásada úspechu v spore, ktorá je základným
kritériom pre priznanie náhrady trov konania. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak, že neúspešná
strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane sporu všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251
CSP). Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým súd vo veci

rozhodol. Žalobca má plný úspech vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia súdu zhoduje so znením
žalobnej žiadosti - teda ak sa žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Žalovaný má plný úspech vtedy, ak bola
žaloba v celom rozsahu zamietnutá.

25. V preskúmavanej veci je nesporné, že žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, žalovaní v 1. a 2.

rade tak boli úspešní v celom rozsahu a v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP im preto
zásadne patrí náhrada trov konania v celom rozsahu (s prihliadnutím na ustanovenie § 251 CSP).

26. Žalobcovia žiadali o výnimočné nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, ktoré konkretizovali na pojednávaní dňa 05.09.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

tak, že dôvody hodné osobitného zreteľa „...spočívajú v tom, že zmluvnými stranami napadnutých zmlúv
neboli žalobcovia, ale dlžník a žalovaný v 1 a 2.“

27. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

28. Citované zákonné ustanovenie umožňuje nepriznať náhradu trov konania úspešnej strane sporu,
vyžaduje však súčasné splnenie dvoch podmienok
- dôvody osobitného zreteľa
- výnimočné okolnosti veci.

29. Podľa žalobcov spočívajú dôvody hodné osobitného zreteľa (tak ako ich predniesli pred súdom prvej
inštancie) v tom, že zmluvnými stranami napadnutých zmlúv neboli žalobcovia, ale dlžník a žalovaní v 1.
a 2. rade. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žalobcov sa odvolací súd stotožňuje s vyjadrením žalovaných, že
uvedenú skutočnosť nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pretože vyplýva z povahy
predmetného sporu, keď sa veriteľ (v tomto prípade žalobcovia) domáha toho, že dlžníkove právne

úkony, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné (§ 42a
Občianskehozákonníka).Zpovahyalogikyvecivyplýva,žežalobcomjeveriteľ,ktorýsadomáhaprávnej
neúčinnosti právnych úkonov (v danej veci zmlúv), ktoré uzatvoril dlžník veriteľa s tretími osobami
(nie s veriteľom). Dôvody hodné osobitného zreteľa preto v prednesených skutočnostiach nespočívajú.Pretože podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti veci musia
byť splnené súčasne, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa zistené nie sú, skúmanie výnimočnosti
okolností veci nie je dôvodné. Odvolací súd napriek tomu konštatuje, že nie je daná ani výnimočnosť

okolností danej veci. Ustálená judikatúra sa zhoduje v tom, že pri aplikácii ustanovenia § 257 CSP
(predtým § 150 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) sa musí jednať o skutočne výnimočný,
zvláštny prípad. V preskúmavanej veci sa o takýto prípad nejedná, napokon žalobcovia na výnimočnosť
prípadu ani nepoukázali.

30. K ďalším okolnostiam, ktoré uvádzali žalobcovia v odvolaní, resp. odvolacej replike a ktorými
poukazovali na dôvody osobitného zreteľa, odvolací súd neprihliadal s poukazom na ustanovenie § 366
CSP, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

31. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností

je prípustná len výnimočne, ak sú splnené zákonné podmienky. V preskúmavanej veci žalobcovia
na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu prezentovali svoje tvrdenia o dôvodoch
hodných osobitného zreteľa. Ich nové tvrdenia o takýchto dôvodoch nie je možné použiť, pretože
nespadajú medzi podmienky vypočítané v citovanom ustanovení § 366 CSP.

32. S poukazom na uvedené odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní
o trovách konania správne, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, odvolacie námietky žalobcov sú
nedôvodné, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preto podľa citovaného ustanovenia § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil.

33. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške
podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na to, že boli v odvolacom konaní v
celom rozsahu úspešní. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ani odvolací súd nevzhľadal dôvody
na výnimočné nepriznanie nároku na náhradu trov konania v odvolacom konaní úspešným žalovaným
v zmysle § 257 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP

súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).