Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Ndob/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899472
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Marková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1011899472.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcov: 1/ FIVE X, a.s. v konkurze, so sídlom
Poľnohospodárska 24, Bratislava, IČO: 31 340 831, 2/ LEMIKON LIMITED so sídlom Georgiou A, 83 Ist
floor, Potamos Germasogeias, P.C. 4048, Limassol, Cyprus, zast. advokátom JUDr. Petrom Kubíkom,
spoločníkom a konateľom: JUDr. Peter Kubík, advokát, s. r. o, so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava,
IČO: 47 233 931, proti žalovanému: TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s., so sídlom Brečtanova 1,

Bratislava, IČO: 31 340 822, zast. Mgr. Alexandrou Čižmárikovou, advokátkou a konateľkou spoločnosti
TORALegal,s.r.o.,sosídlomLaurinská18,Bratislava,IČO:36866326,ozdržaniesanekalosúťažného
konania, náhradu škôd a vydanie bezdôvodného obohatenia a poskytnutia primeraného zadosťučinenia,
vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Cbs/l/2011, o námietke zaujatosti vznesenej
žalovaným proti sudkyni Krajského súdu v Bratislave A.. B. D. takto

r o z h o d o l :

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave A.. B. D. nie je v y 1 ú č e n á z prejednávania a rozhodovania

veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Cbs/l/2011.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním zo dňa 15. 03. 2016, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 16. 03. 2016
vzniesol žalovaný vo veci sp. zn. 7Cbs/l/2011 námietku zaujatosti podľa § 14 ods. 1 O. s. p. proti
sudkyni Krajského súdu v Bratislave, a to A.. B. D.,

členke senátu XCbs. Túto námietku žalovaný doplnil podaním zo dňa 16. 03. 2016, doručeným na súd
dňa 16. 03. 2016.

V námietke zaujatosti žalovaný uviedol, že dňa 08. 03. 2016 získala jeho právna zástupkyňa vedomosť

o existencii osobného vzťahu medzi členkou senátu rozhodujúceho vo veci - A.. B. D. a
advokátom a konateľom právneho zástupcu žalobcu v druhom rade , A.. S. E.. Obaja boli
študentmi Právnickej fakulty Univerzity Komenského a ukončili štúdium v roku 1995, teda s určitosťou
navštevovali jeden ročník. Na podporu tvrdenia o osobnom vzťahu A.. D. s A.. E., spochybňujúceho
nezaujatosť členky senátu XCbs, žalovaný predložil zoznam absolventov PF UK za roky 1991-2000.
Uviedol, že dve osoby, ktoré boli spolužiakmi na vysokej škole, je osobným vzťahom vytvárajúcim pomer

vyvolávajúci pochybnosti o ich nezaujatosti . Vo všeobecnosti sa vzťah spolužiakov hodnotí ako blízky
vzťah, často medzi takými osobami vznikajú celoživotné priateľstvá, najmä z medziľudských vzťahov
budovaných na vysokej škole, i keď žalovaný má vedomosť iba o ich návšteve rovnakého ročníka a
nepozná rozdelenie sudkyne A.. B. D. a advokáta A.. S. E. do študijných skupín, i pri zaradení do
iných študijných skupín je možné predpokladať ich spoločnú účasť na seminároch z iných ako povinných
predmetov, stretávanie sa pri školských, ale aj mimoškolských záujmových činnostiach a ich interakciu

pri trávení voľného času počas študentského života. Uvedené skutočnosti v ňom vzbudzujú obavu, že
nestrannosť jedného z členov senátu rozhodujúceho vo veci, a to A.. B. D., by mohla byť narušená.Dôvodom na vylúčenie sudcu v zmysle objektívneho hľadiska nestrannosti je už samotná
pochybnosť o tom, že status sudcu v určitej pozícii alebo jeho vzťah k účastníkom konania alebo ich
právnym zástupcom môže vyvolať pochybnosť niektorého z účastníkov v spore, že sudca neposkytuje

garanciu nestrannosti. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 305/08, III
ÚS 16/2000, III ÚS 24/2005 a Ústavného súdu Českej republiky 1.167/94. Záverom uviedol, že berúc do
úvahy sledovanosť prejednávanej vecí verejnosťou, vzhľadom na jej trvanie, rozsah, ako aj možné
ekonomické dopady výsledku konania na verejné financie, je namieste obzvlášť obozretný prístup k
hodnoteniu dôvodu, ktorý zakladá vylúčenie jedného člena senátu aj z hľadiska vnímania nestrannosti

súdu verejnosťou, najmä, keď je prejednávaná vec pod permanentným drobnohľadom médií. Nakoľko
u A.. B. D. možno mať pochybnosti ojej nezaujatosti pre jej pomer k právnemu zástupcovi žalobcu v
druhom rade, navrhol , aby A.. B. D. bola vylúčená z konania v predmetnej veci.

K vznesenej námietke zaujatosti podala dotknutá sudkyňa A.. B. D. dňa 29. 03. 2016
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa necíti byť vo veci zaujatá. Právneho zástupcu žalobcu v 2. rade

osobne nepozná ani z vysokoškolského štúdia, ani zo súčasnosti. Počas jej vysokoškolského štúdia
v každom ročníku boli desiatky študentov, pričom nebolo možné každého spolužiaka poznať osobne
a udržiavať s ním akýkoľvek kontakt. S právnym zástupcom žalobcu v 2. rade sa podľa jej vedomosti
osobne nikdy nestretla, nikdy ju nekontaktoval ani ako svoju spolužiačku a ani po skončení štúdia,
nemá s uvedenou osobou žiaden kontakt a žiaden vzťah. Je dôvodné sa domnievať, že s uvedenou

osobou len končila v poslednom ročníku vysokoškolské štúdium a má zato, že počas celého jej štúdia
nemusel byť automaticky jej spolužiakom, keďže absolvovala štúdium v systéme blokov v tom čase. Ak
by aj boli pravdivé skutočnosti, ktoré sa snaží naznačiť právny zástupca žalovaného v námietke
zaujatosti, tak by sama podľa § 15 ods. 1 O. s. p. oznámila túto skutočnosť neodkladne predsedovi súdu.
Úvahy a závery právneho zástupcu žalovaného uvádzané v námietke zaujatosti sú podľa jej

názoru bez akéhokoľvek základu a nepodložené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O. s. p.) posúdil opodstatnenosť
vznesenej námietky zaujatosti a dospel k záveru, že zákonné dôvody na vylúčenie A.. B. D.
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

7Cbs/l/2011 nie sú dané.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo
na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na
ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa § 14 ods. 3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa § 15a ods. 1 O. s. p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti
voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa § 15a ods. 2 O. s. p. účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na
prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa
mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

Podľa § 15a ods. 3 O. s. p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre
ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia
dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.Podľa § 15a ods. 4 O. s. p. na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd
neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu

nepredkladá.

Podľa § 15a ods. 5 O. s. p. ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods.
3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku je zabezpečené právo na prejednanie
a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku
46 ods. 1 Ústavy SR. Ich účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu
súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu
sledovanému ustanoveniami zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia
sudcu považovaná za právne relevantnú.

Za skutočnosti právne významného vzťahu sudcu sú považované: 1/ vzťah k veci, v rámci
tohto vzťahu by mal mať sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia

konania a rozhodnutia o veci, 2/ vzťah k účastníkom konania, ktorý by bol založený na

príbuzenskom alebo čisto osobnom (negatívnom alebo pozitívnom) pomere k nim, alebo 3/ vzťah k
zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedenom
v bode 2/. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu na prejednávanej
veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej
možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku

by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

Súčasťouprávanaspravodlivýprocespodľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd je garancia toho, aby vo veci rozhodol nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom.
Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne

vyjadrené právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v zmysle, ktorého sa každý
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
zákonom určených prípadoch na inom orgáne Slovenskej republiky, do ktorého sa tiež zahrňuje aj
právo na to, aby vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo výsledkom konania
nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval
nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné
pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na
uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).

Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v
danom prípade je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho
hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky
pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti

sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Pierfachv. Belgicko - rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva).

Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca
poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa
subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších subjektívnych skutočností. V danom prípade platí
tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký
aj objektívne javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že

má byť vykonávaná (delcourv. Belgicko - rozsudok ESĽP). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán,
že je nestranný a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o
jeho nestrannosti.Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť
zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť
sudcu je obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.

Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala na objektívnych,
konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že
čokoľvek, čo môže vrhnúť, čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu ho automaticky vylučuje ako
sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu.

Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O. s. p. predstavuje výnimku z ústavnej
zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Sudcu možno preto vylúčiť
z prejedania a rozhodovania veci pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných
dôvodov, ktoré celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujate a spravodlivo.

Dôvodmi pre vylúčenie sudcu z prejednávania veci sú konkrétne skutočnosti, ktoré môžu mať
vplyv na zabezpečenie objektivity súdneho konania a nestrannosť sudcu v konaní. K vylúčeniu sudcu
nemôže viesť iba vyjadrenie o tom, že sa cíti byť zaujatým. Subjektívne hľadisko sudcu, prípadne i
účastníkov konania je síce podnetom pre rozhodovanie o prípadnej zaujatosti, avšak pri rozhodovaní o
tejto otázke je nutné vychádzať výlučne z objektívneho hľadiska nestrannosti, na základe ktorého

možno mať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu za to, že sudca by mohol byť zaujatý. K
vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci preto môže dôjsť až vtedy, ak je bez akýchkoľvek
pochybností evidentné, že napriek zákonom stanovenej povinnosti rozhodovať

nestranne a nezávisle tak konať nebude schopný (ktorá skutočnosť by v konečnom dôsledku mohla

viesť vydaniu nezákonného rozhodnutia).

Nezávislosť a nestrannosť v objektívnej polohe sa na všeobecnej úrovni posudzuje z hľadiska
vzťahu aj k ostatným mocenským zložkám (princíp deľby moci), z hľadiska schopnosti aktérov ovplyvniť
vznik, trvanie a zánik člena súdneho orgánu. Sudcovia preto musia mať dostatočne nezávislý status,

ktorý vylučuje priame alebo sprostredkované pôsobenie na jeho rozhodovaciu činnosť.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že s poukazom na § 30 Zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a
prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov má sudca pri výkone súdnictva zachovať vecný
prístup za každých okolností. Svojím správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne

spochybňovaná. Musí mať dostatok schopnosti ovládať svoje konanie, aj sféru svojich vnútorných citov.
Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a k účastníkom konania je teda aj
schopnosť sudcu vnútorne sa vyrovnať s prípadnými námietkami účastníkov v priebehu i mimo konania
ako aj s eventuálnou kritikou jeho konania, ktorá môže mať rozmanitú podobu (R 74/1998). Pokiaľ by
sudca takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať funkciu sudcu.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetná vec opätovne napadla na Krajský súd v Bratislave dňa
13. 05. 2011 po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky IMObdoV/22/2008 z 30. 11. 2010
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora podanom proti právoplatnému rozsudku Krajského

súdu v Bratislave v tejto veci pôvodne vedenej na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 29Cb/1/2000 a
bola pridelená do senátu 7Cbs pod sp. zn. 7Cbs /1/2011. Tento senát podľa Rozvrhu práce Krajského
súdu v Bratislave na rok 2011 pracoval v zložení : A.. A. O., predsedníčka senátu, A.. C. R. a
A.. B. K., členky senátu. Následne po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 212/2011 z
18. 10. 2011, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky lMObdoV/22/2008

z 30. 11. 2010 a vec bola vrátená na ďalšie konanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením lMObdoV/13/2011 z 19. 03. 2015 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 3Obo/141/2007-1236 zo 07. 08. 2008 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 29Cb/l/2000-l 117 z 01. 03. 2007 v napadnutej časti a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu
Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Vec bola

po jej vrátení na Krajský súd v Bratislave dňa 26. 06. 2015 vedená pod sp. zn. 7Cbs/l/2011. Senát
krajského súdu 7Cbs pracoval podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2015 v zložení:
A.. A. O. - predsedníčka senátu zodpovedná za chod senátu, A.. C. R. a A.. B. D., členky a predsedníčkysenátu (pozn. A.. B. K. bol prerušený výkon funkcie sudcu od 1.januára 2012) . Totožné zloženie
senátu 7Cbs platí aj pre rok 2016 (Rozvrh práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2016) Z
uvedeného vyplýva, že A.. B. D. je v uvedenej veci členkou senátu X Cbs.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s tvrdeniami žalobcu o zaujatosti sudkyne krajského súdu
A..D.poukazujenaskutočnosť,žesudcajeprivýkonesvojejfunkcienezávislýazákonyainévšeobecne
záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle
ust. § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení zmien a doplnkov

(tiež čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom
výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však
neboli v prejednávanom prípade u sudkyne, uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia naplnené. Nakoľko zo
spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali opak, dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky k záveru, že v prípade tejto sudkyne Krajského súdu v Bratislave nie sú dané zákonné dôvody,
pre ktoré by ju bolo možné vylúčiť z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je
spravidla motivované tým, že súd nebude konať a nerozhodne podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie
správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne
zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci možno až vtedy, keď je vzťah sudcu nielen tvrdený,
ale skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle § 14 ods. 1
O. s. p.

Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť vždy len objektívne existujúce zákonné dôvody; na
nepreukázané a nedoložené tvrdenia účastníka konania nemožno v konaní o námietke zaujatosti
sudcu prihliadať. Najvyšší súd v danom prípade nezistil existenciu tak

závažnýchskutočností,ktorébycelkomzjavnebránilirozhodnúťvpredmetnejvecivsúladesozákonom,

nezaujate a spravodlivo. Neboli zistené žiadne skutočnosti , ktoré by mali vplyv na zabezpečenie
objektivity súdneho konania a nestrannosť sudkyne A. v predmetnom konaní. Žalovaný
len tvrdí, že konajúca sudkyňa má bližší -priateľský vzťah, vzťah spolužiakov - s právnym zástupcom
žalobcu, a to len z dôvodu , že vtom istom roku (1995) ukončili vysokoškolské štúdium. Táto
okolnosť sama osebe nemôže byť považovaná za relevantnú z hľadiska § 14 ods. 1 O. s. p., a to nielen

so zreteľom na subjektívne hľadisko, prezentované vo vyjadrení namietanej sudkyne, že nemá pomer k
právnemu zástupcovi žalobcu (osobne nikdy nestretla, nikdy ju nekontaktoval ani ako svoju spolužiačku
a ani po skončení štúdia, nemá s uvedenou osobou žiaden kontakt a žiaden vzťah), ale aj z
objektívneho pohľadu (skutočnosť ukončenia vysokoškolského štúdia dvoch osôb v tom istom
roku objektívne neznamená bez ďalšieho, že mali, či majú priateľský, či iný bližší vzťah), preto najvyšší

súd vznesenej námietke zaujatosti nevyhovel a dospel k záveru, že nejestvujú dôvody, ktoré
by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho rozhodovania za účasti žalovaným
spochybňovanej sudkyne krajského súdu. Preto vznesenej námietke zaujatosti nevyhovel a rozhodol
tak, že A.. D. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 7Cbs/l/2011.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.