Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beáta Čupková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/125/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113234418
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113234418.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu I., zastúpeného H., proti žalovanému F., o
zaplatenie 932,03 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín,
sp. zn. 18C/61/2014-136 zo dňa 26. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uvedeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 932,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 822,07 Eur
od 28.06.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Uviedol, že žalovaný uzavrel dňa 19.12.2002 so Z., zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/
X/X.. Z. na základe uzavretej zmluvy poskytla žalovanému úver vo výške úverového rámca 24.000,- Sk

(796,65 Eur) s úrokom vo výške 10,85% ročne. Konečná splatnosť bola dojednaná ku dňu 18.12.2003,
poplatok za poskytnutie úveru bol stanovený vo výške 2 % z výšky úverového rámca a
poplatok za správu úveru vo výške 0,2% z výšky úverového rámca mesačne. Strany si ďalej dojednali,
že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na jeden rok odo dňa podpísania zmluvy. Doba trvania zmluvy
sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca
pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne

však do dosiahnutia veku 65 rokov dlžníka. Z. výzvou zo dňa 25.05.2011 vyzvala žalovaného na úhradu
dlhu v celkovej výške 888,49 Eur, a to najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy. Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.06.2013 postúpila Z., ako postupca spoločnosti I., (žalobca)
ako postupníkovi pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1. Podľa prílohy č. 1 predmetom postúpenia
bola aj pohľadávka voči žalovanému zo zmluvy č. XXXXXXXX v celkovej
výške 1.065,84 Eur. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2013 oznámila Z. žalovanému,
že došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 1.065,84 Eur žalobcovi. S ohľadom na uzavretú zmluvu

o postúpení pohľadávok sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či k postúpeniu pohľadávky došlo
zákonom predpokladaným spôsobom a či žalobca je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný. Uviedol,
že podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách banka môže postúpiť pohľadávku inej osobe buď so súhlasom
klienta, alebo aj bez takéhoto súhlasu za predpokladu, že klienta písomne vyzvala na plnenie a klient
je napriek tejto výzve v omeškaní so splatením dlhu dlhšie ako 90 dní. Žalobca v konaní nepreukázal
súhlas žalovaného s postúpením pohľadávky zo Z., na žalobcu. Preukázal, že Z. žalovaného na úhradu

dlhu vyzvala, avšak nepreukázal, či táto výzva bola aj žalovanému odoslaná a doručená. Doručenie
tejto výzvy je z hľadiska posúdenia platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky mimoriadne dôležité,
nakoľko, až keď sa takáto výzva dostane do sféry dispozície dlžníka a tento je napriek tomu v omeškanípo dobu dlhšiu ako 90 dní, až potom je pohľadávka banky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách
spôsobilá na postúpenie. Dovtedy takáto pohľadávka nemôže byť postúpená. Z dôvodu, že žalobca
súdu nepreukázal splnenie zákonom predpísaných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky je

zmluva o postúpení pohľadávky neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Následkom neplatnosti
tejto zmluvy je absencia aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, a preto súd žalobu pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov žalovaného rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu
vráti na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania. V podanom odvolaní namietal, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil . Uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu
žalovanémuopostúpenípohľadávkyspoluspodacímhárkom,preukazujúcimodoslanietejtopísomnosti
žalovanej, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej

pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. K tomu poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4Obo/210/01, uznesenie Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 5Co/248/2016, sp. zn. 5Co/228/2016, sp. zn. 8Co/564/2015, uznesenie Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015 a uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9Co/133/2013.
Zastával názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou
žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového
tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by
podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia

pohľadávky. Táto norma nezakladá občiansko-právnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale
administratívnu zodpovednosť, postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska. Doručenie písomnej výzvy
banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. Znamená to, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na
plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka.

S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, ale
nie sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako 899 dní,
zastával názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách (a
teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanej nezasielal.

Napokon žalobca uviedol, že v konaní predložil súdu výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa
25.05.2011, ktorou právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky vyzval žalovaného na
úhradu dlžnej sumy. Poukázal tiež na bod 18.14 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého
klient výslovne súhlasí s tým, že N. je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky.
Uviedol, že § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne

od ustanovení zákona o bankách, pričom ust.§ 92 ods. 8 zákona o bankách nevylučuje odchýlnu úpravu
vzájomných vzťahov. Zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona,
a to v bode 18.14 VOP medzi bankou a klientom. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a
platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť žalobca preukázal predloženým oznámením o
postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou

časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Vyslovil preto názor, že aktívnu legitimáciu v konaní
preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o
postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a nárok
uplatnený žalobou je v plnom rozsahu dôvodný.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné vo veci samej potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, uvedenými v
odôvodnení jeho rozsudku. Na správne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 387ods. 2 CSP poukazuje a na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie dopĺňa
nasledujúce:

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z
právneho predchodcu Z. na žalobcu na základe zmluvy o postúpenej pohľadávky, a to v nadväznosti na
ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka.

7. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Preto nepostačuje,
aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu poukázal len oznámením postupcu o

postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky. Podľa §
526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo
požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu
k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej
strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. Nedôvodná je preto námietka žalobcu, že

relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza
bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (rozhodnutie
najvyššieho súdu, sp. zn. 4Obo/210/01). Odklon od uvedeného rozhodnutia totiž vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore
o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnení neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd
povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka
nemožnovyvodiť,žebydlžníknemoholnamietaťasúdskúmaťplatnosťzmluvyopostúpenípohľadávky,

ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný
súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

8.Žalobcavpodanomodvolanínesúhlasísvýkladomust.§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankách
súdom prvej inštancie a zastáva názor, že uvedené ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou

žalobcu ako postupníka pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovuje podmienky, za ktorých
môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario
znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez
súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon by bol

absolútneneplatnýpodľa§39Občianskehozákonníka,pričomnaabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu
má súd prihliadať ex offo. Dôvodne preto súd prvej inštancie zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky
na žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo
platné.

9. V danom prípade sa žalobca ako postupník domáhal proti žalovanému zaplatenia 923,03 Eur
s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.06.2013 od postupcu Z., pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere,
uzatvorenej medzi Z. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 19.12.2002. Na základe uvedenej
zmluvy Z. ako veriteľ poskytla žalovanej úver v sume 24. 000,- Sk (796,65 Eur). Žalobca

tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, mal riadne preukázať splnenie podmienok
platného postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo je predpokladom na preukázanie
svojej aktívnej vecnej legitimácie. Dôvodne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si v tomto konaní
uplatňuje pohľadávku, ktorá na neho nebola platne postúpená. Žalobca totiž nepredložil súdu žiaden
dôkaz o splnení povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca predložil list Z. zo

dňa 09.07.2013, ktorým žalovanému oznámila, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 1.065,84
Eur žalobcovi. Výzvou z 25.05.2011 vyzvala Z. žalovaného na úhradu dlhu celkom v sume 888,49 Eur.
Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a doručenie tejto výzvu nepreukázal. Nepreukázal, že
žalovanémubolazostranybankydoručenápísomnávýzvanazaplateniesplátok,sktorými bolžalovanýv omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť klienta banky musí rozhodne týkať
splatných splátok úveru. Nakoľko žalobca nepreukázal dodržanie písomnej formy výzvy a následne

dodržanie 90-dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe, nemožno dospieť k záveru, že
žalobca nadobudol platne pohľadávku od Z. z uzavretej zmluvy o úvere, preto súd prvej inštancie
dôvodne žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu zamietol.

10. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta, že omeškanie žalovaného trvalo viac 899 dní a v

takom prípade by jeho právny predchodca konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, aj keby
písomnú výzvu žalovanej nezasielal, odvolací súd uvádza, že z citovaného ustanovenia takýto záver
nemožno vyvodiť. Dovetok v znení: „To neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo
len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahlo jeden
rok“, je pripojený k druhej vete citovaného ustanovenia (za bodkočiarkou), teda zjavne sa vzťahuje
len na túto druhú vetu - jej časť pred bodkočiarkou. Táto veta ustanovuje, že banka nemôže postúpiť

pohľadávku inej osobe bez súhlasu klienta, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to (t.j. že banka nemôže
postúpiť pohľadávku, ak klient už uhradil omeškaný peňažný záväzok) neplatí, ak súčet všetkých
omeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvočibankepresiaholjedenrok
(zákonodarca tu rozlišuje medzi pohľadávkou a omeškaným peňažným záväzkom). Ak by časť druhej

vety, začínajúca sa slovami „to neplatí, ak...“ mala predstavovať výnimku aj z prvej vety (teda z prvej aj
z druhej vety), muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené, resp. by legislatívno-technicky musela tvoriť
samostatný odsek s výslovným uvedením, ku ktorým ustanoveniam sa (táto výnimka) vzťahuje.

11. Žalobca ďalej tvrdil, že ustanovenie § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v spojení

s čl. 18.14 Všeobecných obchodných podmienok umožňovalo zmluvných stranám, aby si upravili práva
a povinnosti odchýlne od zákona o bankách.

12. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere (19.12.2002) banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri každom obchode požadovať

preukázanie totožnosti klienta; pri každom obchode je klient povinný vyhovieť každej takejto žiadosti
banky alebo pobočky zahraničnej banky. Vykonávanie obchodu so zachovaním anonymity klienta banka
a pobočka zahraničnej banky sú povinné odmietnuť.

13. Podľa § 89 ods. 1 posledná veta zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného od 10.06.2013

banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti
z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne
nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto
zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a
pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na

inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.
14. Právna úprava ustanovenia § 89 ods. 1 zákona o bankách, na ktorú sa žalobca v podanom
odvolaní odvoláva, nebola účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Preto ani účastníci zmluvy o úvere
uzatvorenejdňa19.12.2002nemalimožnosťupraviťsipostupovaniepohľadávok(súčasnýchibudúcich)
odchýlne od vtedy účinného a platného zákona o bankách (§ 92 ods. 8 zákona o bankách).

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu
zamietnutá a rozhodnuté o náhrade trov, potvrdil.

16. V odvolacom konaní mal procesný úspech žalovaný. V odvolacom konaní bol pasívny, žiadne trovy

mu nevznikli, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná (§ 255 ods. 1 a § 396 ods.
1 CSP).

17. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.