Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/165/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112208885
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rudolf Čirč
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1112208885.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne Naša správcovská, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Koceľova 17, IČO: 35 842 474, zastúpenej JUDr. Viktorom Mišíkom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Zámocká 1, proti žalovanej Y.. H. N., narodenej XX. XX. XXXX, bývajúcej v F., Y. X, o zaplatenie 1
705,77 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6C/41/2012, o dovolaní
žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. marca 2018 sp. zn. 5Co/61/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odmieta.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) v záhlaví označeným uznesením potvrdil
odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo

„prvoinštančnýsúd“)z13.októbra2017č.k.6C/41/2012-117,ktorýmprvoinštančnýsúdzastavilkonanie
z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou. Rozhodnutie odôvodnil vecnou správnosťou rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Uviedol, že nesúhlas žalovanej so zastavením konania pre späťvzatie žaloby nebol
odôvodnený vážnymi dôvodmi a poukázal pritom na rozhodovaciu prax súdov, z ktorej vyplýva, že
žalovaný nemôže mať vážny dôvod pre nesúhlas so späťvzatím žaloby v prípade, ak žalobcovi poskytol
peňažné plnenie uplatnené žalobou tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci.

2. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,
ktorého prípustnosť odôvodnila poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Vyčítala odvolaciemu súdu, že jej nesprávnym procesným
postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Namietala, že rozhodnutia oboch súdov sú svojvoľné, nepreskúmateľné

a založené na nedostatočných skutkových zisteniach a ich nesprávnom právnom posúdení. Súdy sa
nezaoberali dôkazmi, ktoré predložila a nebrali do úvahy jej nesúhlas so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov. Súdy nepovažovali za potrebné ju vypočuť a nepoložili jej otázku, či súhlasí s rozhodnutím
veci bez nariadenia pojednávania. Uviedla, že v odvolaní tvrdila, že jej odvolanie je v zmysle § 147
ods. 1 C. s. p. vzájomnou žalobou, no súd sa jej kompenzačnou námietkou nezaoberal. Vyjadrila tiež
názor, že žalobca nikdy nebol stranou sporu. Navrhla, aby dovolací súd dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu ako i uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil odvolaciemu (zrejme mala na
mysli prvoinštančnému) súdu na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že

dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a naň oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.) skúmal, či súsplnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel
k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

5. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

6. Podľa § 420 písm. f) C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

7. Podľa § 447 písm. c) C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je dovolanie prípustné.

8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. treba

rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a
ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených
so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo

na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v
konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

9. Námietku dovolateľky o porušení jej práva na spravodlivý proces spočívajúcom v nepreskúmateľnosti

a svojvoľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu považuje dovolací súd za nedôvodnú. Odvolací súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia (v bodoch 6 až 8) zrozumiteľne vysvetlil, prečo považuje rozhodnutie
prvoinštančného súdu za vecne správne. Uznesenie odvolacieho súdu preto nie je možné považovať
za nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné či svojvoľné; pričom za vadu konania v
zmysle § 420 písm. f) C. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne
uspokojivým spôsobom (čo však nie je prípad v tomto konaní prejednávanej veci). Vzhľadom na
to, že dovolateľka v časti dovolania týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
namietala aj nedostatočné skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd považuje
za potrebné poznamenať, že pri posudzovaní, či odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá zákonným

požiadavkám, sa nezaoberá jeho vecnou správnosťou, teda správnosťou skutkových a právnych
záverov v ňom obsiahnutých. Navyše dovolací súd dodáva, že len všeobecné tvrdenie o nesprávne
zistenom skutkovom stave nezakladá bez ďalšieho vadu vyplývajúcu z § 420 písm. f) C. s. p. Dovolací
súd je totiž v zmysle § 442 C. s. p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.

10. Nedôvodnou bola tiež námietka dovolateľky, že odvolací súd jej nepoložil otázku, či súhlasí s
rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a nevypočul ju. K uvedenému dovolací súd uvádza, že
v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 C. s. p. na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie
vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo, preto ani týmto postupom odvolací súd nezasiahol do

práva dovolateľky na spravodlivý proces.

11. Zjavne neopodstatnenou bola tiež námietka dovolateľky, že súd sa nezaoberal ňou predloženými
dôkazmi a jej vzájomnou žalobou proti žalobkyni uplatnenou v odvolaní. S uvedenými skutočnosťami
sa odvolací súd totiž vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, konkrétne v bode 10, kde poukázal

na ustanovenie § 372 C. s. p., v zmysle ktorého nie je v odvolacom konaní možné uplatniť práva voči
žalobcovi vzájomnou žalobou.

12. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľky podľa § 447 písm. c) C. s. p.
odmietol.

13. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že
žalobkyni ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniuzavinila žalovaná (§ 256 ods. 1 C. s. p.), žalobkyni žiadne preukázané trovy dovolacieho konania
nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.