Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6Csp/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616208829
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1616208829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpená spoločnosťou Bobák,
Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti
žalovanému: I. o zaplatenie sumy 218,30 €
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 148,63 € s úrokom z omeškania 5 % ročne od
06.04.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

3. Žalobcovi súd p r i z n á v a trovy konania v rozsahu 36,18 %, o výške ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.10.2016 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 218,30 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 19.03.2015 do zaplatenia a
náhrady trov konania z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby a náhrady škody. V žalobe
uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. A8075317, ktorej neoddeliteľnou súčasťou

sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanému SIM kartu za účelom
umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď SIM karte bolo pridelené účastnícke
číslo XXXXXXXXXX. Žalobca si uplatňuje náhradu škodu v sume 69,67 € titulom spôsobenej škody,
ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón zn. Sony Xperia E1, keď škoda predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu žalovaný spôsobil tým, že
získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal
používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať

v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Akciová
cena mobilného telefónu bola stanovená na 34,- €, predajná cena mobilného telefónu bola 110,- € a
žalobca si uplatňuje škodu v sume 69,67 €. Pri výpočte škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov,
ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve o pripojení do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti
zo strany žalovaného. Žalovaný zároveň neuhradil riadne a včas cenu poskytovaných služieb v sume
148,63 €. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 04.03.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených
faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho na úhradu dlhu v dodatočnej lehote.

Po zaslaní pokusu o pokonávku žalobca neuhradil žiadnu čiastku.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril, žaloba spolu s poučením a výzvou mu bola doručená dňa
06.04.2018.3. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 27.08.2018.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny
stav.

7. Zo zmluvy o poskytnutí verejných služieb č. A8075317, bez uvedenia dátumu uzavretia zmluvy súd

zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako zákazníkom podľa § 44
a nasl. zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaný
túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému
ako užívateľovi SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa a
používania služieb v programe „Delfín 15 eur“. SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX.,

číslo SIM karty bolo XXXXXXX XXXXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve bol dňa 23.10.2014 medzi
rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho
programu na SIM karte (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového telekomunikačného
zariadenia zn. Sony Xperia E1 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 34,- € (bod
1.2 dodatku) s tým, že účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena MT bez zľavy z jeho

spotrebiteľskej ceny s DPH za ktorú žalobca zariadenie zo svojho majetku predáva je 110,- €. Žalovaný
sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod
2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty
(bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani
neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo

právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku
ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný
účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaným uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/
dodatku) a bude riadne a včas uhrádzať cenu služieb bod 2.3 e/ dodatku). V prípade porušenia niektorej
z povinností uvedenej v bode 2.3 (vzhľadom na výšku poskytnutej zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT,

by spôsobilo, že žalobcovi by vznikla škoda. Ak žalovaný počas doby viazanosti poruší svoje povinnosti
riadne a včas uhrádzať cenu za služby, alebo počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v
zmluvnom vzťahu a užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty strany dojednali povinnosť
žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 76,- € (bod 2.5 b/ dodatku). ).

8. Žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby faktúrami č. 2260799843 splatnou
09.11.2014 sumu 30,62 €, faktúrou č. 2264799556 splatnou 10.12.2014 sumu 45,78 € a
faktúrou č. 2268840397 splatnou 09.01.2015 sumu 72,23 €. Súčet vyúčtovaných služieb predstavuje
sumu 148,36 €.

9. Pokusom o pokonávku zo dňa 04.03.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradenia ceny poskytnutých elektronických komunikačných služieb vo výške 148,63 €, na
úhradu zmluvnej pokuty / náhrady škody v sume 76,- € a v prípade mimosúdneho vymáhania poplatok
za mimosúdne vymáhanie 10,- €. Celú dlžnú sumu vo výške 234,63 € požadoval uhradiť do 18.03.2015.

10. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

11. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník jepovinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

12. Podľa § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinného
v čase uzavretia zmluvy o pripojení, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných

telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany ; to neplatí pre
záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len
v písomnej forme.

13. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy

o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v
zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu
za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

20. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

22. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení neskorších predpisov, (účinného po 01.02.2013), výška úrokov z omeškaniaje o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb
v znení dodatku k zmluve, na základe ktorej mu poskytoval elektronické komunikačné služby v ním
zvolenom programe služieb. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou v znení dodatku medzi
žalobcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej,
resp. inej podnikateľskej činnosti, ako dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako

podnikom v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a na druhej
strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka a podľa § 5 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastníkom,
je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku je
zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia

týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

24. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu. Žalobca doložil do spisu
faktúry, ktorými vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb v sume 148,63 €. Súd preto
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 148,63 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté

elektronické komunikačné služby vo výške uplatnenej žalobcom v žalobe. Keďže žalovaný bol v
omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania
v sume 5 % ročne zo sumy 148,63 € od 06.04.2018 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z
omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku
dňu 06.04.2018 predstavovala 0 % (0 % + 5% = 5 %). Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi potom

vo výške 5 % od 06.04.2018, kedy bola žaloba doručená žalovanému a kedy mohol plniť dlh po prvý
krát, keďže žalobca súdu nepreukázal v súlade s čl. 16. bod 16.2 všeobecných podmienok doklad o
doručovaní pokusu o pokonávku žalovanému, v ktorej určil lehotu splatnosti celého dlhu. Vo zvyšku
preto žalobu čo do uplatneného úroku z omeškania zamietol.

25. V prevyšujúcej časti uplatnenej náhrady škody v sumy 69,67 € súd žalobu ako nedôvodnú zamietol
z nižšie uvedených dôvodov.

26. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného
telefónu zn. Sony Xperia E1 v sume 110,- € a jeho akciovou cenou 34,- €, čo predstavuje sumu

76,- €. Z tejto sumy si žalobca uplatňuje sumu 69,67 € ako škodu vzniknutú porušením povinnosti
žalovaného. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že táto škoda mu vznikla neplnením záväzku viazanosti
zo strany žalovaného. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda vyplýva,
že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s
ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za

poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za
škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv.

zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených
povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj
mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie
všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť

za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o poskytovaní verejných
služieb nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu,
preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide o
ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods.

1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkýmposkytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971). Skutočnou škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971). To, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku
škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný
beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaný nezotrval so žalobcom v zmluvnom vzťahu
počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo. Podľa

názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky žalobca
predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou žalobou
bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou
a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť
zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré

do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo,
pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku
tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať
predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť,
teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných

dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom
škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom
záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody)
by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej žalobca dostal od

žalovaného dojednanú kúpnu cenu.

27. Vychádzajúc z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb jednoznačne vyplýva, že účastníci
zmluvného vzťahu sa dohodli na kúpnej cene mobilného telefónu. V konaní žalobca nepreukázal už
splnenie prvého predpokladu, a to protiprávneho úkonu, nakoľko nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom

vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Spôsob ukončenia všetkých zmlúv je uvedený v čl. 4 (doba
platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmlúv. V konaní žalobca
nepreukázal, že by došlo ku končeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania jedným zo spôsobov
uvedených v citovanom článku všeobecných podmienok. Keďže platné ukončenie zmluvy zo strany
žalovaného žalobcom preukázané nebolo, a teda žalovaný splnil svoj záväzok zotrvania v zmluvnom

vzťahu 24 mesiacov, nie je daný predpoklad protiprávneho úkonu. Naviac, žalobca v konaní ani
nepreukázal výšku uplatňovanej škody, ktorá mala podľa jeho tvrdenia predstavovať rozdiel medzi
predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou.

28. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej náhrady škody zamietol ako

nedôvodný.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 218,30
€, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 148,63 € t. j. 68,09 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy
69,67 € t. j. 31,91 %. Neúspech žalobcu je úspechom žalovaného. Vo veci bol teda úspešnejší žalobca,ktorý má nárok na pomernú časť náhrady trov konania. Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu
jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 36,18 % (68,09 - 31,91). Súd potom žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 36,18 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).