Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/108/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617209882
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617209882.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a

členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobkyne: A. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX L., IČO: 36 234 176, .zast. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/A,
Lučenec, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany,
IČO: 36 234 176, o zaplatenie 3 499,04 eur s príslušenstvom a o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej
veci, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9Csp/201/2017 - 140, zo dňa
23. mája 2018, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 9Csp/201/2017-163
zo dňa 15. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol: „I. Žalobu žalobkyne
proti žalovanému o zaplatenie 3 499,04 eur s príslušenstvom zamieta. II. Žalobu žalobkyne proti
žalovanému o určenie, že osobný automobil Volvo V50 Diesel 2.0D Momentum, číslo karosérie (VIN):
YV1MW755172309747,evidenčnéčíslo:KS613CZjevovlastníctvežalobkynezamieta.III.Žalovanému
náhradu trov sporu proti žalobkyni nepriznáva.“

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podanou žalobu sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy
3 499,04 eur s príslušenstvom a zároveň podľa § 137 písm. c) CSP určenia, že v žalobe označené
osobné motorové vozidlo je vo vlastníctve žalobkyne. Nárok žalobkyňa vyvodzuje z Úverovej zmluvy
č. SUA13/000750 uzatvorenej so žalovaným dňa 13.02.2013 a tiež toho istého dňa medzi nimi
uzatvorenej Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorej účelom bolo zabezpečiť
pohľadávku žalovaného vzniknutú poskytnutím úveru žalobkyni na účel financovania kúpy vozidla.

Podľa názoru žalobkyne zmluva o úvere, vychádzajúc z obsahu listiny Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere podpísanej dňa 13.02.2012 žalobkyňou, neobsahuje náležitosti požadované
zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa vytýka konkrétne nedostatky úverovej
zmluvy - neurčité a nesprávne uvedenie celkovej výšky úveru, v zmluve chýba úroková sadzba úveru,
nesprávne je uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, chýba výška, počet a termíny splátok úveru
a poplatkov. V dôsledku nedostatkov zmluvy o úvere je úver v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch treba považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovanému nevznikol nárok na odplatu, o

ktorú boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky navýšené. Za poskytnutý úver je treba považovať
len sumu 4 692,00 eur predstavujúcu doplatok kúpnej ceny za motorové vozidlo (nie sumu 5 802,13 eur,
ktorá nekorešponduje s objemom potrebných peňažných prostriedkov na úplné dofinancovanie kúpy
vozidla). Žalobkyňa žalovanému reálne zaplatila sumu 8 191,04 eur, potom sa podľa názoru žalobkynežalovaný na jej úkor obohatil o 3 499,04 eur. Podľa názoru žalobkyne k bezdôvodnému obohateniu na
strane žalovaného došlo prvýkrát dňa 10.09.2015 a pravidelne dochádzalo každý ďalší mesiac až do
12.06.2017 (splácaním splátok žalobkyňou nad rámec poskytnutej sumy žalovaným). Úhrada doplatku

kúpnej ceny zo strany žalobkyne má priamy vplyv na zabezpečovací prevod vlastníckeho práva v zmysle
§ 553 a nasl. Občianskeho zákonníka, zabezpečovací prevod nemôže zabezpečovať neexistujúcu
pohľadávkužalovaného.Momentomúhradyposkytnutéhoúveru prešlonažalobkyňu exlegevlastnícke
právo k predmetnému osobnému automobilu (vtedy došlo k uspokojeniu pohľadávky žalovaného).

3. Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi, ktoré boli súdu predložené a to: faktúra č.
FVLC173091200030 a kúpna zmluva o kúpe osobného motorového vozidla za dohodnutú kúpnu
cenu 5 599,00 eur, zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, história transakcií o
splácaní úveru. Žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie vyžiadaním zmluvy o úvere od žalovaného,
uviedla, že nedisponuje predmetnou úverovou zmluvou. Tvrdila, že zmluva o úvere bola uzatvorená
v písomnej forme, avšak predložiť ju nevedela. Súd mal skúmať, či zmluva o úvere mala náležitosti

podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalobkyňa vytýkala
nedostatkyzmluvyoúvere.Žalovanýtvrdil,žezmluvabolauzatvorenávpísomnejforme,zmluvuoúvere
nepredložil, tvrdil, že žalobkyňa riadne uhrádzala mesačné splátky úveru na základe platne uzatvorenej
úverovej zmluvy.

4. Bremeno tvrdenia a preukazovania žalobcom vyplýva z ust. § 132 ods. 1 CSP. Ak žalobca v súlade
s ust. § 132 ods. 1 a § 185 ods. 1 CSP nepripojí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia má za následok pre žalobcu nepriaznivé rozhodnutie. V spore nie je možné vychádzať

z predpokladaných skutočností, zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany preukázané nebolo je nepriaznivé rozhodnutie
pre tú stranu konania, ktorá dôkazné bremeno neuniesla a svoje tvrdenia nepreukázala.

5. V danej veci nebolo potrebné preukázať iba to, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne

obohatil, ale vzhľadom na to, že žalobkyňa požadovala v spore o bezdôvodné obohatenie toto vydať,
bolo jej povinnosťou preukázať i to, o akú sumu sa majetková sféra žalovaného na úrok žalobkyne
zväčšila, teda či sa skutočný prospech žalovaného zvýšil o žalovanú sumu.

6. V danej veci bolo povinnosťou žalobkyne predložiť zmluvu o úvere. Pokiaľ ani jedna zo strán

písomnú zmluvu o úvere nepredložila, dôkazné bremeno, t.j. bremeno tvrdenia zaťažovalo žalobkyňu
a pokiaľ takýto listinný dôkaz žalobkyňou nebol súdu predložený, súd žalobu žalobkyne zamietol,
nakoľko nepreukázala, že žalovaný získal na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie, pretože jej
poskytol úver, ktorý je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd nemôže hľadať odpoveď
pre vec rozhodujúce skutočnosti z dohadov a predpokladov a pokiaľ by uveril tvrdeniu žalobkyne, bez

predloženia potrebných dôkazov by zostalo neozrejmeným, na základe akých vykonaných dôkazov,
skutkových tvrdení by súd k takémuto záveru dospel.

7.Zmluvaozabezpečovacomprevodevlastníckehoprávajezávislýakcesorickýprávnyvzťahkúverovej
zmluve a vyššie uvedené dôvody sa vzťahujú aj na žalobu žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k

osobnému motorovému vozidlu, kde časť kúpnej ceny mala byť zaplatená z finančných prostriedkov,
ktoré žalobkyňa získala zo zmluvy o úvere. Žalobkyňa nepreukázala, že zaplatila celú kúpnu cenu za
vozidlo a nepreukázala, že je vlastníčkou tohto vozidla. Súd žalobu podanú dňa 19.07.2017 zamietol
podľa ust. § 137 písm. c) CSP.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Uvedené ustanovenie súd aplikoval z dôvodu sociálneho aspektu sporu, keď žalobkyňa nevedela
zaplatiť kúpnu cenu za ojazdené motorové vozidlo z vlastných finančných prostriedkov, ale ju zaplatila
z finančných prostriedkov získaných úverom, čo značne predražilo kúpnu cenu staršieho osobného
motorového vozidla, pričom súd žalobu žalobkyne zamietol pre neunesenie dôkazného bremena v spore

a žalovaný listinný dôkaz - zmluvu o úvere, ktorý žalobkyňa nevedela predložiť, súdu nepredložil.

9. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla rozsudok okresného
súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namieta, že súdprvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v
prejednávanej veci. Tým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V podanej žalobe žalobkyňa navrhovala,

aby súd vyžiadal od žalovaného originál úverovej zmluvy s poukazom na § 295 CSP (dôkazný
návrh zopakovala aj s príslušným odôvodnením v písomnom podaní zo dňa 14.09.2017). Súčasne
navrhovala výsluch svedka A. A., ktorý bol prítomný pri uzatváraní úverovej zmluvy z dôvodu, že úverová
zmluva bola uzatváraná za neštandardných podmienok a v tiesni žalobkyne. Súd ani v odôvodnení
rozhodnutia neuviedol, prečo navrhované dôkazy nevykonal. Rozsudok súdu nie je presvedčivý a je

nepreskúmateľný, absentuje v ňom akékoľvek riadne odôvodnenie.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobkyne spolu s napadnutým rozsudkom okresného
súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom
rozsahu poukazuje. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu

vyplývajúcemu z listín doložených v súdom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych
argumentov strán, súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie
okresného súdu je vecne správne a odvolací súd ho potvrdil. Odvolací súd námietky žalobkyne uvedené
v odvolaní nepovažuje za dôvodné.

14. Odvolací súd nezistil nesprávnosť procesného postupu okresného súdu namietaný žalobkyňou,
ktorý mal spočívať v tom, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňou a že svoje
rozhodnutie neodôvodnil náležite, presvedčivo, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné.

15. Prijatím CSP z dôvodu zmeny a nazerania na civilný proces sa prioritne vyžaduje aktivita sporových

strán. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Stranu sporu zaťažuje
bremeno tvrdenia (§ 150 CSP). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným
bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť
a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenie má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí,
že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej

úspech, pričom tvrdené skutočnosti musí strana aj preukázať právne relevantným spôsobom. Dôkazné
bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ
je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana
sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí dokazuje. Strana sporu musí
preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. CSP

zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a teda
aj vykonávaní dôkazov. Odvolateľovi možno dať za pravdu v tom, že v rámci sporového konania sa
odlišuje priebeh dokazovania v sporoch s ochranou slabšej strany, pri ktorých je dokazovanie upravené
menej prísne ako v klasickom sporovom konaní. V zmysle ust. § 295 CSP súd môže vykonať aj tie
dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu

obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Uvedené ustanovenie však nemožno vykladať tak, že v prípade
spotrebiteľa žalobcu, alebo žalovaného spotrebiteľa musí vždy za každých okolností dôkaznú povinnosť
za spotrebiteľa neobmedzene nahradiť súd.

16. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ust. § 132 CSP

je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je
povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa (listinné dôkazy, fotografie, pamäťové médiá ....),
okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (napr. veľkorozmerné hnuteľné veci, nehnuteľnosti a
pod.), tieto iba označí.17. V súvislosti s § 295 CSP je treba aplikovať aj ust. § 132 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého nemôže byť
na ťarchu spotrebiteľa, ak v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení.

V spotrebiteľských veciach je obvyklý nedostatok informácií na strane spotrebiteľa, preto je prípustné,
aby dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa nahradil súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo
nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou.

18. Žalobkyňa k žalobe pripojila vyplnený formulár tzv. „Štandardné európske informácie o

spotrebiteľskom úvere“, podpísané vo XX.- XX.XX.XXXX žalobkyňou dňa 13.02.2013, ktoré obsahujú:
informácie o: 1. Totožnosť a kontaktné údaje veriteľa/sprostredkovateľa spotrebiteľského úveru, 2.
Opis hlavných vlastností spotrebiteľského úveru, 3. Náklady spojené so spotrebiteľským úverom, 4.
Iné dôležité právne aspekty. Zjavne ide o základné informácie - oboznámenie sa spotrebiteľky (pred
uzavretím zmluvného vzťahu) s predpokladanými údajmi o úvere a podmienkach, za ktorých by jej úver
mohol byť veriteľom poskytnutý. Zmluvu o úvere, ktorá mala byť resp. bola uzatvorená v nadväznosti

na uvedené informácie, žalobkyňa k žalobe nepripojila, ani neskôr v konaní súdu nepredložila, avšak
tvrdila, že zmluva o úvere bola uzatvorená v písomnej forme v ten istý deň a navrhla, aby súd vykonal
dôkaz vyžiadaním zmluvy o úvere od veriteľa.

19. Z výpovede právneho zástupcu žalobkyne zaznamenanej v zápisnici spísanej z pojednávania

konanéhodňa23.05.2018nasúdeprvejinštancievyplýva,že„žalobkyňamalalistinysúvisiacesúverom
pokope, ale pri sťahovaní sa jej stratili, resp. sa stratila zmluva o úvere. Preto navrhli, aby súd uložil
žalovanému predložiť predmetnú zmluvu formou uznesenia v zmysle § 189 CSP (súd môže uložiť tomu,
kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, aby ju predložil). Postoj žalovaného, že žalovaný
nepredložilsúduzmluvuoúvere,považuježalobkyňazanekorektný,nakoľkopodľajejnázoru jezrejmé,

že žalovaný ako poskytovateľ úveru disponuje úverovou zmluvou. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci
konajúci okresný súd uznesením č. k. 9Csp/201/2017 - 123 zo dňa 29.09.2017 vyzval žalovaného, aby
sa v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 14.09.2017, aby
uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a aby predložil zmluvu o úvere
č. SU A/000750 zo dňa 13.02.2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2017. Na preloženie

zmluvy o úvere súd žalovaného vyzval aj listom zo dňa 23.11.2017 a zo dňa 16.04.2018, aj v rámci
doručovaného predvolania na pojednávanie vytýčené na deň 23.05.2018. Žalovaný zmluvu o úvere
súdu nepredložil, svoju účasť na pojednávaní konanom dňa 23.05.2018 neospravedlnil, predvolanie mu
bolo doručené elektronicky dňa 16.04.2018, pojednávania sa nezúčastnil. Námietka žalobkyne, že súd
nevyžiadal od žalovaného úverovú zmluvu s poukazom na ust. § 295 CSP, nie je dôvodná. Okresný

súd správne konštatoval, že v danom prípade predložiť v konaní listinný dôkaz - zmluvu o úvere bolo
povinnosťou žalobkyne, vzhľadom na predmet podanej žaloby
(súd mal skúmať, či zmluva o úvere mala náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch), a nakoľko ani jedna zo strán písomnú zmluvu o úvere nepredložila, dôkazné
bremeno, t.j. bremeno tvrdenia zaťažovalo žalobkyňu.

20. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré
skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Súd nemusí vykonať všetky stranou
sporu navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na
súde (§ 185 ods. 1 CSP). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať

rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou sporu, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať
iným dôkazom. Aby súd mohol posúdiť, či úver je bezúročný a bezpoplatkový, čo tvrdila žalobkyňa
v žalobe, úlohou súdu bolo nevyhnutné preskúmať úverovú zmluvu, o ktorej obidve strany zhodne
tvrdili, že bola uzatvorená v písomnej forme, avšak strany sporu ju súdu nepredložili (žalobkyňa ju
súdu predložiť nevedela a žalovaný ju nepredložil). K preukázaniu rozhodného skutkového poznatku

tvrdeného žalobkyňou v žalobe bolo nevyhnutné predložiť súdu ako dôkaz predmetnú písomnú zmluvu
o úvere. Odvolací súd dodáva, že okresný súd zistiac, že takýto rozhodný dôkaz pre výsledok konania
súdu nebol preložený, zjavne nepristúpil k právnym zástupcom žalobkyne navrhnutému „vypočutiu
samotnej žalobkyne, ak to bude potrebné“, ani k „vypočutiu svedka pána XX.A., ktorý mal byť prítomný
pri uzatváraní zmluvy o úvere a mal osvedčiť tú skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená v tiesni a

za zjavne nevýhodných podmienok“ (viď. obsah zápisne z pojednávania na okresnom súde zo dňa
23.05.2018).21. Okresný súd vo svojom rozhodnutí správne zdôraznil, že povinnosťou žalobkyne nebolo preukázať
iba to, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, ale bolo povinnosťou preukázať i to, o
akú sumu sa majetková sféra žalovaného na úkor žalobkyne zväčšila - rozsah obohatenia.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto
by žalovanému patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko
však žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o

výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Preto odvolací
súd rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp.
zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senát 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).