Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/123/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419201915
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4419201915.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcov: 1/ Y. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N., Y. L. XXX, 2/ F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., P. T. XX/XX, proti žalovaným:
1/ Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, Grösslingova 77, IČO: 31 351 026, zast.
advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO:

36 853 186, 2/ DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom Košice, Hviezdoslavova 6, IČO: 36 764 281, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 24.apríla 2019 č. k. 4C/19/2019-113, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému v1.rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1. a 2.rade
v plnom rozsahu.

III. Žalovanému v 2.rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia vydaného pred začatím konania vo veci samej, ktorým by súd uložil žalovaným v 1.a 2.
rade: 1. zdržať sa výkonu záložného práva predmetom ktorého je rodinný dom zapísaný na LV č.

XXX, súpisné číslo XXX, parc. č. XXX/XX, pozemky parc. XXX/XX-XXX m2, parc. č. XXX/XX-XXXmX,
kat. územie Y. L., katastrálny úrad W. A. a nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX ako parc. č. XXX/XX-
XXXmX v podiele 1/3 až do rozhodnutia a skončenia veci samej a 2. zdržať sa úkonov smerujúcich k
uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov t.j., rodinný dom zapísaný na
LV č. XXX, súp. č. XXX, stojaci na parc. č. XXX/XX, pozemky parc. č. XXX/XX o výmere 511 m2 a parc.
č. XXX/XX o výmere 849 m2, katastrálne územie Y. L., katastrálny úrad W. A. a nehnuteľnosť v podiele

jedna tretina zapísaná na LV č. XXX ako parcela č. XXX/XX o výmere 184 m2, až do rozhodnutia a
skončenia veci samej. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2.rade nárok na ich náhradu
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 až 3, § 330
a § 255 ods. 1 CSP, ako aj skutočnosťami osvedčenými z obsahu spisu.
1.2 V dôvodoch uviedol, že žalobcovia podali dňa 28.03.2019 návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia pred začatím konania vo veci samej, ktorý odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľností v

kat. úz. Y. L. zapísaných na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XXX, parc. č. XXX/XX zastavaná plocha
o výmere 849m2 a parc. č XXX/XX - záhrada o výmere 511m2 ako aj nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXX ako parc. č.XXX/XX zastavaná plocha o výmere 184 m2 v podiele 1/3. Uvedené nehnuteľnosti
nadobudli kúpnou zmluvou č. V 181/2009 zo dňa 17.12.2008. Dňa 05.11.2014 uzatvorili so žalovaným
v 1. rade zmluvu o úvere na bývanie č. 31510601/7930, na sumu 48.700,- eur a súčasne so zmluvou
o úvere boli donútený žalovaným v 1. rade ako veriteľom uzatvoriť i záložnú zmluvu dňa 15.01.2009

č. V181/09 predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v ich vlastníctve zapísané na LV č. XXX a č. XXX.
Podľa úverovej zmluvy mali splácať úver v dohodnutých 60. splátkach s úrokovou sadzbou 1,99 % p.a. a po uplynutí 60. mesiacov platiť medziúver fixnou úrokovou sadzbou 3,99 % p. a., pričom konečná
splatnosť úveru nie je v zmluve uvedená. V roku 2017 sa dostali do finančných problémov a prestali
úver riadne splácať. V dôsledku tejto skutočnosti im žalovaný v 1. rade dňa 29.09.2017 oznámil okamžitú

splatnosť zostatku úveru a pohľadávku im vyčíslil na sumu 47.832,46 eura. Keď nevyplatili zostatok
úveru, žalovaný v 1. rade pristúpil k realizácii výkonu záložného práva na základe zmluvy o záložnom
práve a to formou dobrovoľnej dražby, ktorej konanie im bolo oznámené a ktorej predmetom sú založené
nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Žalovaný v 2. rade ako dražobník ich vyzval, aby dňa 01.10.2018
sprístupnili nehnuteľnosti znalcovi za účelom ich ohodnotenia pre výkon záložného práva dobrovoľnou

dražbou. Nehnuteľnosti znalcovi nesprístupnili a napriek tomu bol pre účely dražby vypracovaný
znalecký posudok znalcom Ing. Miroslavom Vaškom, ktorý ocenil nehnuteľnosti na sumu 45.100,- eur.
V tejto súvislosti poukázali na to, že si sami nechali vypracovať znalecký posudok na nehnuteľnosti
Ing. Júliusom Jahňátkom, ktorý ocenil nehnuteľnosti dňa 17.07.2018 a tie mali hodnotu 119.000,- eur.
Uviedli, že dňa 24.01.2019 sa konala dražba predmetných nehnuteľností dražobníkom bol žalovaný v 2.
rade a navrhovateľom dražby žalovaný v 1. rade ale podľa oznámenia o výsledku dražby nebola dražba

úspešná, pretože sa neprihlásil žiadny záujemca a predmet dražby ( nehnuteľnosti) nebol vydražený.
Vzhľadom k tomu, že pri opakovanej dražbe by sa mohli nehnuteľnosti predať, žalobcovia majú obavu,
že k dražbe nehnuteľnosti dôjde skôr ako súd rozhodne o určení platnosti či neplatnosti úverovej a
záložnej zmluvy, ktorej sa chcú dovolať podaním žaloby vo veci samej v lehote 30 dní od nariadenia
neodkladného opatrenia, keďže obe zmluvy, ktoré sú zmluvami spotrebiteľskými, považujú za neplatné

podľa § 53a nasl. Obč. zákonníka. Uzavreli, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby
považujú za protiústavný a prieči sa dobrým mravom, preto podali návrh na nariadenie neodkladné
opatrenie.
1.3 Súd prvej inštancie v dôvodoch poukázal na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
je v poradí už štvrtým návrhom žalobcov voči žalovaným, čo vyplýva z pripojených spisov sp. zn.

13C/16/2018, sp. zn. 4C/65/2018 a sp.zn. 13C/83/2018 a ani v jednej veci nebolo ich návrhu vyhovené.
Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal tým, či nejde o prekážku právoplatne rozhodnutej veci ( §
230CSP) pre ktorú by musel konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť a zistil,
že aj keď sa jedná o totožné strany sporu, v každom konaní sa žalobcovia domáhali síce totožného
nariadenianeodkladnéhoopatrenia alezinýchdôvodova okremtoho,zamietnutienávrhunanariadenie

neodkladného opatrenia nezakladá prekážku rozsúdenej veci v zmysle ust. § 230 CSP. Preto súd prvej
inštancie tento v poradí štvrtý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vecne prejednal a dospel
k záveru , že nie sú dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobcovia v
konaní neosvedčili naliehavý právny záujem na jeho vydaní. V konaní nemal súd za preukázané, že
žalovaní pri realizácii výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby konali protiprávne a že by

vykonávali také úkony, ktoré by boli v rozpore so zmluvami, ktoré boli medzi žalobcami a žalovaným
v 1. rade uzavreté. Konštatoval, že žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva v súlade
so zmluvou o úvere z dôvodu, že žalobcovia porušili podmienky zmluvy, úver riadne nesplácali a
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru pohľadávku neuhradili. Žalobcovia odôvodnili svoj nárok
na bezodkladnú úpravu pomerov tým, že žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva a

nariadil dražbu nehnuteľnosti a že žalovaný v 2. rade dal oceniť nehnuteľnosť na nižšiu sumu, ako
bola stanovená v znaleckom posudku, ktorý si dali vyhotoviť žalobcovia. . Súd prvej inštancie dospel k
záveru,žežalobcoviavnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianekonkretizovalizakých dôvodov
sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
pozostávallenzcitáciízákonnýchustanoveníakoajrozsudkovslovenskýchsúdov,pričomničkonkrétne

žalobcovia v návrhu neuviedli.
1.4 Súd prvej inštancie poukázal na predchádzajúce konanie o návrhu žalobcov na vydanie
neodkladného opatrenia vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13C/16/2018, v ktorom sa
žalobcovia domáhali aby súd voči totožným žalovaným v1. a 2. rade vydal neodkladné opatrenie ktorým
by žalovaným uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej

dražbe, úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby a zákaz uskutočniť dobrovoľnú dražbu
až do skončenia konanie vo veci samej (o určenie, že žalovaný v 1. rade nie je oprávnený vykonávať
záložné právo) . V tomto konaní odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení
neodkladného opatrenia tak, že návrh žalobcov zamietol. Krajský súdu v Nitre vo svojom uznesením
zo dňa 27.06.2018 č.k.. 25Co/140/2018-112 konštatoval, že na nariadenie neodkladného opatrenia

zakazujúceho vykonanie dražby nebol daný naliehavý právny záujem , pretože po preskúmaní zmluvy
o úvere i zmluvy o záložnom práve prijal záver, že nevykazujú znaky neplatnosti, a to ani absolútnej
ani relatívnej a žalovaní nekonajú v rozpore s uzatvorenými zmluvami ani v rozpore zo zákonom o
dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z.1.5 Na záver súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci sa žalobcovia návrhom na
nariadenieneodkladnéhoopatreniadomáhajúbezodkladnejúpravypomerov nariadenímneodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich

k uskutočneniu dobrovoľnej dražby na základe skutkového a právneho stavu, ktorý už bol posúdený
vo veci sp.zn. 25Co/140/2018-112 druhoinštančným súdom tak, že žalovaní realizujú výkon záložného
práva z platného právneho úkonu. Vzhľadom na to, že súd nevidel žiadny dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia a žalobcovia neosvedčili dôvodnosť svojho nároku skutočnosťami uvedenými
v návrhu, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí namietali, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadom zamietnutia ich
návrhu, majúc za to, že ich návrh je dostatočne odôvodnený na to, aby súd rozhodol o úprave pomerov v
prospech žalobcov, a to nariadením neodkladného opatrenia. Poukázali na znenie zmluvy o medziúvere
a zmluvy o stavebnom úvere č. 31510601/7930, z ktorej vyplynulo, že poskytnutý úver na sumu 48.700,-
eur by mali splácať 248 mesiacov, t.j. 20 rokov a 8 mesiacov a žalovanému v 1.rade, by tak mali zaplatiť

celkovo až 74.040,80 eura. Ďalej mali za to, že žalovaný v 1.rade úmyselne neuviedol výšku RPMN,
v ktorej sú premietnuté všetky ďalšie poplatky, ktoré žalovaný v 1.rade účtuje počas splácania úveru a
tieto do značnej miery predražujú úver. V tej súvislosti uviedli, že žalovaný v 1.rade účtoval žalobcom v
priebehu splácania úveru rôzne poplatky, pričom tieto priamo neuviedol v úverovej zmluve, ale odkázal
ich na VOP a sadzobník poplatkov. Mali za to, že žalovaný v 1. rade účelovo tieto poplatky neuviedol

do textu zmluvy, aby ani po preštudovaní samotnej úverovej zmluvy nebolo jasné, aké celkové náklady
budú žalobcom účtované. Na základe uvedeného spochybnili žalovaným v 1.rade vyčíslenú výšku
pohľadávky. Dôvodom je nejasná úroková sadzba od začiatku čerpania úveru, neuvedená výška RPMN
a zákonný nárok na všetky účtované poplatky. K žiadosti žalovaného v 1. rade o okamžité splatenie
úveru zo dňa 29.09.2017 uviedli, že žalovaný v 1.rade v tejto žiadosti odkazuje na článok 18 ods. 1

písm. a) Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie, ale uvedené ustanovenie nemá
absolútnežiadensúvisstýmtooznámením.Spoukazomnauvedenéuzavreli,žeúverovázmluvanebola
žalovaným v 1.rade vypovedaná v zmysle zákona, keď sa žalovaný v 1.rade odvolával na ust. VOP,
ktoré neexistuje. Žalobcovia zároveň namietali aj platnosť niektorých ustanovení uvedených v záložnej
zmluve.Vtejtosúvislostipoukázalinato,žeoceneniezabezpečenejpohľadávkyvčaseuzavretiazmluvy

nebolo vykonané a mali za to, že v tomto období predstavovalo pomerne vyššiu hodnotu ako bola výška
poskytnutého úveru, čím veriteľ nadobudol záložné právo vo svoj prospech bez akéhokoľvek podkladu
o reálnej hodnote založenej nehnuteľnosti. V zmluve tiež absentuje údaj o najnižšom podaní v prípade
dobrovoľnej dražby, ako aj ďalšie podmienky v súlade s dobrými mravmi. Záverom uviedli, že pokiaľ ide o
súdom vydávané uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorými sa zakazuje inému nakladanie

s nehnuteľnosťou, možno súdu podať návrh v prípade, ak vlastník nehnuteľnosti má na nehnuteľnosti
zriadené záložné právo na zabezpečenie dlhu voči svojmu veriteľovi (napr. z dôvodu hypotekárneho
úveru voči banke) a veriteľ sa rozhodol pre neplatenie dlhu predať nehnuteľnosť formou dobrovoľnej
dražby a je tu dôvod domnievať sa, že zmluva alebo jej časť je z určitého dôvodu neplatná, príp.
pohľadávka veriteľa je sporná z iného dôvodu. Ďalej uviedli, že po nariadení neodkladného opatrenia

sa budú domáhať určenia neplatnosti oboch zmlúv z dôvodu, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné
zmluvnépodmienkyazáložnázmluvanesprávneoceneniezaloženejnehnuteľnostiadobrovoľnádražba
za takýchto okolností im spôsobí ujmu.
3. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že odvolanie žalobcov nemá
zákonom požadované náležitosti. Z obsahu odvolania totiž nevyplýva, z akých dôvodov (taxatívne

vymedzených v § 365 ods. 1 CSP) žalobcovia považujú napadnuté rozhodnutie za nesprávne a čoho
sa domáhajú. Z obsahu odvolania žalobcov možno abstrahovať, že platnosť zmlúv majú v úmysle
opätovne napadnúť po nariadení neodkladného opatrenia v tomto konaní, ktoré je v poradí tretie
konanie vedené žalobcami proti žalovaným a je ďalším špekulatívnym a účelovým postupom, ktorým sa
žalobcovia snažia oddialiť, resp. znemožniť výkon záložného práva zriadeného v prospech žalovaného v

1. rade a uspokojenie jeho úverovej pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na to, že v predchádzajúcich
konaniach nemali žalobcovia procesný úspech. Stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že
v konaní nie sú dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobcovia neosvedčili
požadovaný naliehavý právny záujem. Nielenže v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale ani
vo svojom odvolaní nekonkretizovali z akých dôvodov sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcov v zmysle ust. §
386 CSP odmietol, alebo uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Zároveň si uplatnil
voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacie konania.4. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril aj žalovaný v 2.rade, ktorý rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za správne, náležite odôvodnené a so závermi prijatými súdom prvej inštancie sa v plnom rozsahu
stotožňuje. Na základe uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie

ako vecne a právne správne potvrdil a odvolanie zamietol. K odvolaniu žalobcov uviedol, že žalobcovia
neuvádzajú odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a) až h) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ale uvádzajú nové skutkové okolnosti vzťahujúce sa k prejednávanej veci. Zastal
názor, že na právnu situáciu žalobcov nie je možné aplikovať Zákon o spotrebiteľských úveroch a
domáhať sa nárokov a ochrany z neho vyplývajúcich, nakoľko jeho aplikácia je vylúčená na základe

ustanovenia § 1 ods. 3 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že žalobcovia sa snažia
navodiť dojem, že v danom prípade je zmluvná dokumentácia neurčitá a nezrozumiteľná a obsahuje
množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Na podklade uvedeného sa snažia docieliť vyhlásenie
zmluvy za neplatnú. V tejto súvislosti poukázal na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre spis. zn. 25Co/140/2018, ktorý jednoznačne konštatoval, že zmluva o úvere a ani záložná
zmluva nevykazujú znaky neplatnosti, a to ani absolútnej ani relatívnej. Mal za to, že žalobcovia náležite

neuviedli dôvod, pre ktorý považujú zmluvy za neplatné, prípadne sporné, a tým neuniesli vo vzťahu
k okolnostiam nariadenia neodkladného opatrenia dôkazné bremeno. Stotožnil sa s názorom súdu,
že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nekonkretizovali z akých dôvodov sa
domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, pričom ich návrh pozostáva len z citácií zákonných
ustanovení, ako aj rozsudkov slovenských súdov, pričom nič konkrétne v návrhu neuviedli. Čo sa

týka neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, žalovaný v 2.rade považoval za
potrebnézdôrazniť,žežalobcoviavnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniauviedlilenvšeobecnú
argumentáciu k neprijateľným zmluvným podmienkam, pričom absentuje ich konkretizácia v súvislosti
s predmetnou zmluvou. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, vo veci
sp.zn. 3Co/349/2018. K ohodnoteniu predmetu dražby znaleckým posudkom uviedol, že povinnosťou

dražobníka je zabezpečiť ohodnotenie predmetu znaleckým posudkom, ktorú povinnosť si splnil, a teda
nedošlo k porušeniu ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách ako možnosti vyhlásenia dobrovoľnej
dražby za neplatnú. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
233/2010.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
v podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. V ustanovení § 325 ods. 2 CSP je vypočítaný obsah neodkladných opatrení len príkladom, čo
je vyjadrené slovom "najmä". Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení: a/ neodkladné
opatrenia, ktorých účelom je bezodkladná úprava pomerov strán, pričom potreba takejto bezodkladnej

úpravy pomerov musí byť pritom naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať i na čas
minulý, b/ opatrenia nariadené v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch
skupinách predbežných opatrení bude potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné
opatrenie potrebné. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a

jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie
časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu,
že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom
vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedenýchpodmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. V súvislosti s vyhodnotením potreby
bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na
nariadenieneodkladnéhoopatreniaaotázkuichosvedčeniazostranynavrhovateľov(žalobcov),vrátane

hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe úverovej zmluvy č. 31510601/7930 zo dňa 05.11.2014
uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi, žalovaný
v 1. rade poskytol žalobcom v 1. a 2. rade úver v sume 48.700,- eur za podmienok uvedených v
zmluve. Zároveň so zmluvou o úvere bola podpísaná medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a
žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi záložná zmluva č. 31510601/7930 zo dňa 05.11.2014, ktorou

bola zabezpečená pohľadávka z uvedenej úverovej zmluvy, a to zriadením záložného práva v prospech
žalovaného v 1. rade vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. V článku 3 ods. 1 tejto zmluvy
sa strany dohodli na tom, že v prípade, ak dlžník počas trvania zmluvného vzťahu nebude plniť svoje
povinnosti zo zmluvy vyplývajúce, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku z úverovej
zmluvy vyplývajúcu: a) predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, b) predajom nehnuteľnosti

prostredníctvomexekúcie.Žalovanýv1.radepristúpilkvýkonuzáložnéhoprávazdôvodu,žežalobcovia
mu nezaplatili pohľadávku vo výške 48.700,- eur vzniknutú neplnením povinností žalobcami z úverovej
zmluvy. Návrhom zo dňa 28.03.2019 žalobcovia požadovali nariadenie neodkladného opatrenia , pred
začatím konania vo veci samej, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2.rade zdržať sa výkonu záložného
práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky a zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu

dobrovoľnej dražby. Dôvodili tým, že zmluva o stavebnom sporení z 08.10.2014 nenadobudla platnosť a
účinnosť, v dôsledku čoho je zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 05.11.2014 neplatná, a preto nie
je možné na jej základe vykonať záložné právo formou dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie návrh
žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
16. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie sú

dané podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože žalobcovia v konaní
neosvedčili naliehavý právny záujem na jeho vydaní. Žalobcovia v konaní rovnako neosvedčili ani
ich tvrdenie, že žalovaní konali protiprávne ak pristúpili k realizácii výkonu záložného práva. Je
nepochybné, že žalobcom bol žalovaným v 1.rade poskytnutý úver , ktorý žalovaní prestali splácať
a preto žalovaný v 1. rade ako veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zmluvou o

úvere a po tom, čo napriek jeho výzve o zaplatenie zostatku úveru žalovaní ako dlžníci svoju povinnosť
nesplnili, pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby v
súlade so záložnou zmluvou uzatvorenou so žalobcami. Tvrdenie žalobcov o tom, že boli veriteľom
- žalovaným v 1. rade donútení uzatvoriť záložnú zmluvu ničím neosvedčili. Žalobcovia sa domáhajú
nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, s tým že do 30 dní od vydania

neodkladného opatrenia podajú žalobu o neplatnosť úverovej a záložnej zmluvy.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu treba súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom nekonkretizovali, prečo treba
považovať zmluvu o úvere a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, za neplatné.
Nepostačujú iba všeobecné tvrdenia o porušení spotrebiteľských práv bez toho, aby osvedčili aspoň

pravdepodobnosť svojich tvrdení (nároku) o neplatnosti vyššie uvedených zmlúv. V tomto smere sú
tvrdenia žalobcov všeobecné a iba na ich základe nie je možné zistiť, aké práva žalobcov boli pri
uzatváraní týchto zmlúv porušené a v čom sú tieto zmluvy v rozpore s úpravou spotrebiteľských
zmlúv a zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia vo svojom návrhu uviedli iba sériu tvrdení o
predpokladanej neplatnosti niektorých častí zmluvy, uzatvorenej s veriteľom, avšak neuviedli určenie

neplatnosti, ktorých konkrétnych častí zmluvy sa mienia domáhať v konaní vo veci samej, osvedčenia
pravdepodobnosti skutočného určenia neplatnosti týchto častí súdom, kauzálnu súvislosť medzi
neplatnosťou daných častí zmluvy a nemožnosťou výkonu záložného práva a teda následne aj
potrebu úpravy vzťahov medzi stranami v dôsledku osvedčenia neplatnosti daných častí zmluvy
súdom nariadeným neodkladným opatrením. Žalobcovia sú zo zákona povinní hodnoverne osvedčiť aj

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a preto súd nemôže nariadiť neodkladné
opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako
nedôvodný.18. Žalobcovia až v odvolaní konkretizovali z akých dôvodov sa chcú v konaní vo veci samej
( po nariadení neodkladného opatrenia) domáhať neplatnosti zmluvy o úvere a záložnej zmluvy,
čím osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu nariadením navrhovaného

neodkladného opatrenia.
19. .Náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú definované v ust. § 326 ods. 1, 2 CSP.
V prípade, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia( § 325 ods. 1 CSP) súd
návrh zamietne. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia z dôvodu, že v návrh nemal náležitosti v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP a to opísanie

rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana ( určenie neplatnosti zmluvy o úvere a záložnej zmluvy). Žalobcovia
ako odvolací dôvod uviedli, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
ak súd ich návrh zamietol ( § 365 ods. 1 písm. h) CSP).
20. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

21. Toto ustanovenie má osobitný význam pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti
odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací
súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Preto je vylúčené, aby odvolací
súd založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali až po vyhlásení napadnutého uznesenia.
Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.

22. Odvolací súd preskúmaním dôvodov odvolania žalobcov dospel k záveru, že hoci v odvolaní sú už
konkretizované dôvody osvedčujúce nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd na ne nemohol
prihliadnuť s poukazom na ust. § § 366 CSP, pretože nejde o „ novoty“ v odvolacom konaní, ktoré
nemohli žalobcovia uplatniť pred súdom prvej inštancie. Za rozhodujúcej je treba považovať to, že
žalobcovia v konaní neosvedčili pravdepodobnosť nároku, ochrany ktorého sa domáhajú v tomto

konaní, a preto im súd nemohol vyhovieť. V konaní bolo osvedčené, že žalobcovia ako dlžníci z
úverovej zmluvy si voči žalovanému v1. rade neplnili svoje povinnosti z úverovej zmluvy a žalovaný v 1.
rade pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Dôsledkom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru je povinnosť zaplatiť celý zostatok úveru. Pretože v konaní bolo osvedčené, že žalovaný 1/
zabezpečil dlh písomnou zmluvou o zriadení záložného práva, ktorú žalobcovia podpísali ( neosvedčili

ako ich mal žalovaný v 1. rade k jej podpisu donútiť, ako to tvrdili v návrhu) žalobcovia riadne
neosvedčili pravdepodobnosť nároku, ktorého ochrany sa v konaní vo veci samej mienia domáhať( o
neplatnosť úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti ), pretože v návrhu
nekonkretizovali ktoré ustanovenia zmlúv, neplatnosti ktorých sa chcú určovacou žalobou domáhať,
považujú za neplatné a z akého dôvodu( tak ako to uviedli v odvolaní). Keďže žalobcovia túto svoju

povinnosť nesplnili a v konaní neosvedčili potrebné skutočnosti, z ktorých by súd mohol predbežne
vyvodiť záver o neplatnosti namietaných zmlúv, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil.

23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v 1. priznáva voči žalobcom v 1. a 2. rade
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. R Žalovanému v 2.rade , ktorému síce ako úspešnému v
odvolacom konaní tiež vznikol nárok na náhradu trov tento nárok voči žalobcom v 1.a2.rade nepriznal,
pretože mu v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).