Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2009

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 20C/2/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219205651
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Posluch

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2009:1219205651.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Karolom Posluchom v právnej veci

navrhovateľa: C. C. A., S. XX,. Z., Švajčiarsko zast.: JUDr. A. L., advokát, G. č. X,. B., proti odporcovi:
C. R. S. R., M. ul. č. XX,. B. , o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18. 9. 2000 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny
88. 208. 686,- Sk titulom náhrady škody. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 24. 9. 2001 žiadal pripustiť
rozšírenie návrhu na sumu 127. 558. 072, - Sk a súd zmenu návrhu uznesením pripustil. Navrhovateľ

návrhom zo dňa 7. 5. 2002 žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu v časti žalovanej istiny na sumu
173. 783. 795,- Sk, a súd na pojednávaní konanom dňa 19. 9. 2002 v zmysle § 95 ods. 1 O. s. p. za
prítomnosti sporových strán, zmenu návrhu pripustil .Navrhovateľ návrhom zo dňa 23. 10. 2002 žiadal
pripustiť zmenu návrhu na sumu 208. 506. 846,- Sk a súd zmenu návrhu na pojednávaní konanom dňa
5. 11. 2002 za prítomnosti sporových strán pripustil.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na Liste

vlastníctva č. 2817 ako obchodné centrum súp. č. 3375, v kat. území P. (ďalej len O. C. P.-B.) vykonával
prevádzku tohto centra ako súkromného colného skladu do 31. 12. 1999, kedy odporca nevyhovel
žiadosti navrhovateľa o udelenie povolenia na prevádzkovanie súkromného colného skladu na rok 2000
na dobu neurčitú, čím spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške žalovanej istiny.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 12. 12. 2002, č. k. 20C 2/02 - 368 rozhodol v danej právnej
veci tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej
istiny a priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 14. 3. 2004, č. k. 2Co 122/04-401 rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa všeobecných zákonných
ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody, nakoľko navrhovateľ si mohol daný právny nárok

uplatniť a súd nárok uplatnený žalobou posúdiť iba podľa zák. č. 58/1969 Zb. v platnom znení.Súd vo veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s oznámením Ministerstva financií Slovenskej
republiky zo dňa 14. 12. 2004, č.: 10567/2004-241, vyjadrením Ministerstva financií SR zo dňa 13. 10.
2004, č. : MF 10 567 /2004 - 241 ako i ďalšími dôkazmi.

Okresný súd Bratislava II následne rozsudkom zo dňa 10. 5. 2005, č. k. 20C 2/02 - 436 rozhodol v danej
právnej veci tak, že návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, zaviazal odporcu na zaplatenie
žalovanej istiny vo výške 208 506 846,- Sk a priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. 3. 2007, č. k. 2Co 258/05-462 rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa všeobecných zákonných
ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody a znovu uviedol, že navrhovateľ si mohol
daný právny nárok uplatniť a súd nárok uplatnený žalobou posúdiť iba podľa zák. č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom.

Súdvoveciznovudoplnildokazovanie,uznesenímpripustilzmenuvosobenavrhovateľa,keď zkonania
vystúpil pôvodný navrhovateľ D. - S., spol. s r. o., nám. S. č. X/XX. T. T. a do konania vstúpil právny
subjekt C. C. A., S. XX,. XXXX. Z., Švajčiarsko.

Z pôvodného a doplneného dokazovania súd pred vynesením rozsudku zistil nasledovný skutkový stav.

Z Listu vlastníctva č. 2817 vydaného Okresným úradom v Bratislave V, odbor katastra nehnuteľnosti
zo dňa 3. 4. 1998 súd zistil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti- obchodného centra, ktoré sa
nachádza v Bratislave, katastrálne územie P., súp. č. 3375, na parcele č. 5935/8. Nakoľko navrhovateľ

nie je vlastníkom pozemkov pod danou stavbou, mal pozemky prenajaté na základe nájomných zmlúv
č. 01-04- 1- 1996 zo dňa 16. 5. 1996 a zmluvy č. 8- 95- 0- 039- 3 zo dňa 31. 7. 1995 uzavretých s
vlastníkmi pozemkov.

Okresný úrad Bratislava V, odbor dopravy a cestného hospodárstva rozhodnutím zo dňa 28. 8. 1997, Č. :

97/14901 - B , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 9. 1997 vydal navrhovateľovi stavebné povolenie
na stavbu Obchodného centra B. - P. a rozhodnutím Okresného úradu Bratislava V, odbor životného
prostredia zo dňa 15. 1. 1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 2. 1997 bola navrhovateľovi stavba
povolená ako stavba dočasná do 20. 5. 2001. Rozhodnutím C. Ú. B. zo dňa 7. 4. 1998 bol daný objekt
začlenený do colného priestoru a rozhodnutím zo dňa 14. 4. 1998 bolo navrhovateľovi povolené do 31.

12. 1999 prevádzkovať súkromný colný sklad.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 3. 9. 1999 požiadal C. Ú. B. o predĺženie povolenia na prevádzkovanie
súkromného C. skladu na dobu neurčitú. C. Ú. B. rozhodnutím zo dňa 23. 9. 1999 žiadosti navrhovateľa
nevyhovel a odporca rozhodnutím zo dňa 29. 11. 1999 potvrdil dané rozhodnutie, pričom zmenil jeho

odôvodnenie.

V danom konaní je teda nesporné, že na základe rozhodnutia C. Ú. B. o povolení prevádzkovania
súkromného colného skladu, evidenčné číslo SS 05 221 00800 304 zo dňa 14. 4. 1998 bolo vyhovené
žiadosti navrhovateľa prevádzkovať súkromný colný sklad do 31. 12. 1999 s tým, že povolenie stráca

platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané alebo odňatím povolenia na základe oznámenia C. Ú. B..
Proti danému rozhodnutiu navrhovateľ odvolanie nepodal a na základe rozhodnutia C. Ú. B. zo dňa 23.
9. 1999 v spojení s rozhodnutím zo dňa 29. 11. 1999 bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o predĺženie
prevádzkovania súkromného colného skladu na dobu neurčitú.

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Najvyšší súd SR dňa 9. 12. 1999 domáhal preskúmania a
zrušenia daných rozhodnutí odporcu a nakoľko svoj návrh písomne dňa 26. 1. 2000 zobral späť,
uznesením zo dňa 9. 3. 2000, č. k. 6 Sž 158/99, 6Sž 7/00 Najvyšší súd SR konanie zastavil. Navrhovateľ
dňa 28. 4. 2000 podal na Generálnu prokuratúru podnet na podanie protestu vo veci preskúmania
zákonností rozhodnutí o prevádzkovaní colného skladu, pričom generálny prokurátor prípisom zo dňa

9. 2. 2001, Vi Gd 4129/00 spis odporcovi vrátil bez podania protestu prokurátora z čoho vyplýva, že
generálny prokurátor nezhliadol zo strany odporcu porušenie zákonnosti a vzhľadom na späťvzatie
žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, nebolo vydané rozhodnutie, ktoré by
sa zákonnosťou rozhodnutí odporcu zaoberalo.Navrhovateľom uplatnený nárok je možné uplatniť a posúdiť len podľa zákona č. 58/1969 Zb. a nie podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka, a to z nasledovných dôvodov.

Podmienkou aplikácie zákona o zodpovednosti štátu (zák. č. 58/1969 Zb.) je, že štát prostredníctvom
svojich orgánov vystupuje ako nositeľ verejnej moci pri jej uplatňovaní. "Úradným" je postup pri plnení
úloh štátneho orgánu, pokiaľ tento slúži výkonu štátnej moci. Je nutné vychádzať z toho, že príčinná
súvislosť medzi kvalifikovanou škodnou udalosťou a vznikom škody, ktorá je jednou zo základných

podmienok zodpovednosti za škodu, je daná, ak by nebolo škodnej udalosti, škoda by nevznikla. O vzťah
príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) ide vtedy, ak vznikla škoda ako následok určitej udalosti,
pričom príčinou vzniku škody môže byť iba tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej by škodlivý
následok nenastal.

Ustanovenie § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na

zavinenie), a tejto zodpovednosti nie je možné sa zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch
podmienok:
1) nesprávny úradný postup,
2) vznik škody,
3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Podľa § 22 ods. 1 veta prvá zák. č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody sa podľa tohto zákona premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa § 91a Colného zákona v platnom znení zák č. 199/2004 Z.z. sa na konanie začaté pred 1.

januárom 2008 použijú doterajšie predpisy.

Podľa § 13 Colného zákona č. 180/1996 Z.z. orgánmi štátnej správy pre oblasť colníctva sú:
a) Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"),
b) Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "colné riaditeľstvo"),

c) colné úrady.

Podľa § 14 Colného zákona č. 180/1996 Z.z. Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť
colníctva plní najmä tieto úlohy:

a) vypracúva koncepciu colníctva,
b) vykonáva dohľad nad colnou správou,
c) vypracúva návrhy medzinárodných zmlúv a dohôd pre oblasť colníctva, doručuje písomnosti a
rozhodnutia colných orgánov iných štátov,
d) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam colného riaditeľstva a preskúmava jeho rozhodnutia v

mimo odvolacích konaniach,
e) rozhoduje o odpustení cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze,
f) otvára, zrušuje colné priechody a mení ich charakter,
g) ustanovuje colné orgány a vymedzuje ich oprávnenie na odpustenie cla, daní a iných platieb
vyberaných pri dovoze,

h) ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom sídla a pracovné obvody colných úradov a sídlo
colného riaditeľstva,
i) riadi colné riaditeľstvo a schvaľuje jeho vnútornú štruktúru.

Podľa § 89 ods. 1 Colného zákona č. 180/1996 Z.z. do režimu s ekonomickým účinkom, s výnimkou

uskladňovania v colnom sklade je možné tovar prepustiť len na základe povolenia colného orgánu.
Povolenie však treba, ak operácie v režime uskladňovania v colnom sklade nevykonávajú colné orgány.

Podľa § 89 ods. 2 Colného zákona č. 180/1996 Z.z. povolenie uvedené v odseku 1 sa môže vydať iba

a) osobám, ktoré poskytujú potrebné záruky na vlastné vykonávanie operácií v príslušnom režimu,
b) vtedy, ak môže colný orgán kontrolovať vykonávanie príslušného režimu bez toho, aby musel
zavádzať administratívne opatrenia, ktoré sú z hľadiska ekonomických požiadaviek neprimerané,c) vtedy, ak na účel prepustenia odpadov do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku a na účel
prepustenia do voľného obehu odpadu, ktorý vznikol pri prechode tovaru cez spracovateľské operácie
v aktívnom zušľachťovacom styku, osoba, ktorá o vydanie povolenia žiada, predloží colnému orgánu

súhlas podľa osobitného predpisu.

Podľa § 90 ods. 1 Colného zákona č. 180/1996 Z.z podmienky, za ktorých sa použije príslušný režim s
ekonomickým účinkom alebo za ktorých sa prevádzkuje colný sklad, ustanoví colný orgán v povolení.

Podľa § 90 ods. 2 Colného zákona č. 180/1996 Z.z osoba, ktorej sa povolenie udelilo, je povinná bez
zbytočného odkladu vyrozumieť príslušný colný orgán o všetkých skutočnostiach, ktoré vznikli po jeho
udelení a ktoré by mohli mať vplyv na jeho obsah alebo platnosť.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím
je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť
colníctva je Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. (účinného do 30. 6. 2004), štát zodpovedá za škodu spôsobenú
v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1
nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa § 18 Občianskeho zákonníka , spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku,
jednotky územnej samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Podľa§21Občianskehozákonníka,pokiaľjeúčastníkomobčianskoprávnychvzťahovštát,jeprávnickou

osobou. V takom prípade je považovaný za iný subjekt, popri ostatných subjektoch vymenovaných v §
18 Občianskeho zákonníka.

Štát ako subjekt občianskoprávneho vzťahu nemožno zamieňať s rozpočtovými organizáciami, ktoré
majú vlastnú právnu subjektivitu.

Podľa § 5 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v
občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

Zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť

žalobcu o tom, že ním označený žalovaný v žalobe nie je v spore pasívne vecne legitimovaný; nebolo
by to poučením o procesných právach a povinnostiach, ale poučením o hmotnom práve, ktoré súd nie
je povinný ani oprávnený poskytnúť.

V danom konaní je nesporné, že odporca na základe žiadosti navrhovateľa rozhodnutím zo dňa 7. 4.

1998, z. D - 304/98 začlenil objekt súkromného colného skladu a parkoviska do colného priestoru a na
základe rozhodnutia o povolení prevádzkovania súkromného colného skladu zo dňa 14. 4. 1998 povolil
navrhovateľovi daný sklad prevádzkovať. Z uvedeného povolenia ďalej vyplýva, že stráca platnosť
uplynutím času, na ktorý bolo vydané alebo oznámením rozhodnutia o jeho odňatí. Ďalej je nesporné,
že rozhodnutie o povolení prevádzkovania súkromného colného skladu stratilo platnosť uplynutím času,

na ktorý bolo vydané, t. j. navrhovateľovi dané povolenie odňaté nebolo, pričom táto otázka nebola
spornou ani v pôvodnom konaní. Navrhovateľ pred uplynutím času, na ktorý mal prevádzkovanie daného
colného skladu povolené, žiadosťou zo dňa 3. 9. 1999 požiadal C. Ú. B. o predĺženie povolenia na
prevádzkovanie súkromného colného skladu na dobu neurčitú. C. Ú. B. rozhodnutím zo dňa 23. 9. 1999
žiadosti navrhovateľa nevyhovel a odporca rozhodnutím zo dňa 29. 11. 1999 potvrdil dané rozhodnutie,

pričom zmenil jeho odôvodnenie. Navrhovateľ však pre uplynutím času, t. j. do 31. 12. 1999 požiadal
odporcu dňa 21. 12. 1999 o predĺženie prevádzkovania súkromného colného skladu na dobu určitú,
pričom odporca ani tejto žiadosti nevyhovel a žiadosť zamietol z dôvodu, že prevádzkovanie súkromné
colného skladu má nepriaznivý vplyv na výkon colnej kontroly.

V danej veci nie sú splnené predpoklady vzniku povinnosti odporcu za škodu uplatňovanú
navrhovateľom. C. Z., platný v čase rozhodovania príslušného orgánu colnej správy, jednoznačne v §
89 ods. 1,2 v spojení s § 90 ods.1 uvádza, že jediným kompetentným orgánom na vydanie povolenia
na prevádzku colného skladu je vyššie uvedený orgán colnej správy a výlučne jemu patrí právo, ale niepovinnosť, povoliť alebo nepovoliť zriadenie a podmienky prevádzky colného skladu. Vydaním povolenia
nazriadenieaprevádzkusúkromnéhoskladucolnýúradibarealizovalprávomocivyplývajúcemupriamo
zo zákona. Doba platnosti vydaného povolenia navrhovateľovi skončila uplynutím doby, na ktorú bolo

pôvodne udelené a osobitne bolo v právomoci tohto štátneho orgánu rozhodnutie o jej nepredĺžení. Z
tohto dôvodu úplne absentuje pasívna legitimácia odporcu, nakoľko rozhodnutie nevydalo C. R., ale C.
Ú. B., pričom ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť colníctva je Ministerstvo financií Slovenskej
republiky.

Navrhovateľom označený odporca má síce právnu subjektivitu, nie je ale v danom spore vecne pasívne
legitimovaný (nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti) v zmysle ust. § 1 ods. 1, v spojení s § 18 ods.
1 zák. č. 58/1969 Zb. (účinného do 30. 4. 2004), preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca mal vo veci plný úspech, mal
preto právo na náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi. Nakoľko odporca si náhradu

trov konania neuplatnil návrhom (§ 151 ods. 1 vety prvej O. s. p.) a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli,
súd mu ich náhradu proti navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, písomne.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodol namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu,. že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.