Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Sidónia Sládečková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/124/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4610204780
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4610204780.3
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcov v 1/ M. F.,
nar. XX.XX.XXXX, XXX XX V. A., S. č. XX/XX, 2/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX V. A., S. č.
XX/XX, zastúpení Advokátskym združením JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, so sídlom
Topoľčany, Škultétyho č. 1597/7 proti žalovanému: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, M. A., H. č. XXX/XXA,
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Cimrák s.r.o, so sídlom Nitra, Štefánikova č. 7, o zaplatenie
66.388,- eur s príslušenstvo, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.k.
6C/152/2010-422 zo dňa 23.marca 2019 o trovách konania, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odvolací súd žalobcom v 1. a 2. rade priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnej výške.
o d ô v o d n e n i e :
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nepriznal žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1, § 257, § 470 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu, na základe čoho dospel k záveru,
že žalovanému , ktorý síce mal vo veci samej plný úspech (žaloba bola zamietnutá), nepriznal voči
žalobcom nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( § 257 CSP).
V dôvodoch poukázal na to, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali vrátenia kúpnej ceny
66.388,- eur oproti vráteniu nehnuteľnosti pre vady veci, po odstúpení žalobcov od kúpnej zmluvy pre
vady nehnuteľnosti ( vlhnutie stien a pleseň). Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.02.2015 č.k.
6C/152/2010-317 žalobu žalobcov zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku vo veci samej podali odvolanie žalobcovia a o
ich odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 15.03.2018 č.k. 7Co/308/2015-345 tak,
že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
1.2 Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením č.k. 6C/152/2010-422 zo dňa
27.03.2019 o trovách prvoinštančného konania tak, že žalovanému voči žalobcom nepriznal nárok
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. V dôvodoch uviedol, že v prejednávanej veci
považoval za spravodlivé nepriznať v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania
z dôvodu aplikácie ust. § 257 CSP . Výnimočnosť pre nepriznanie náhrady trov videl v okolnostiach
danej veci, v okolnostiach, ktoré viedli žalobcov k uplatneniu nároku na súde a v majetkových pomeroch
žalobcov. Mal za preukázané, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.10.2008 žalobcovia ako
kupujúciodkúpiliodžalovanéhoakopredávajúcehonehnuteľnostizapísanénaLVč.XX.Ponasťahovaní
sa do rodinného domu zistili že steny domu vlhnú a na stenách sú plesne, čo následne oznámili
žalovanému, s ktorým sa na základe zmluvy o vyrovnaní závad zo dňa 17.02.2009 dohodli, že žalovaný
im na odstránenie závad vyplatí sumu 2.200,- eur, čo aj urobil. Vlhkosť sa v dome ďalej šírila, v dôsledku
čoho sa žalobcovia rozhodli odstúpiť od zmluvy a žiadali žalobcu o vrátenie kúpnej ceny 66.387,84 eura,
na čo žalovaný nereagoval a preto podali túto žalobu . Súd poukázal na to, že žalobkyňa v 2. rade jesilný alergik na plesne a zároveň má astmu, na ktorú skutočnosť žalovaného upozornili, no odmietal s
nimi situáciu riešiť, lebo nereagoval na listy ani SMS správy. Výnimočnosť danej veci súd videl práve v
uvedených okolnostiach za akých došlo k podaniu žaloby. Súd zároveň preskúmal i majetkové pomery
žalobcov a dospel k záveru, že aj tie sú dôvodom pre aplikáciu ust. § 257 CSP a nepriznať úspešnému
žalovanému náhradu trov konania je v danom prípade spravodlivé, ani nedochádza k neprimeranej
tvrdosti voči žalovanému a rozhodnutie neodporuje dobrým mravom.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), že súd nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 365 ods. 1 písm. e) CSP), že
nesprávnym procesným postupom mu súd znemožnil aby uskutočnňoval svoje procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 365 ods. 1 písm. b) CSP). Namietal
aplikáciu ust. § 257 CSP , pretože na to neboli splnené zákonné podmienky. Uvedené ustanovenie
považoval za jedinečnú a výnimočnú procesnú normu, ktorá umožňuje súdu nepriznať, inak úspešnej
strane sporu, právo na náhradu trov konania. Preto sa javí ako podstatné a nevyhnutné, aby súd
náležite odôvodnil zistené dôvody hodné osobitného zreteľa s ohľadom na osobitné okolnosti prípadu
za podpory existujúcich výnimočných okolností. Poukázal na to, že súd za tieto okolnosti považoval
nespokojnosť žalobcov s kúpenou nehnuteľnosťou a snahu riešiť túto nespokojnosť a zdravotný stav
žalobkyne v 2. rade. Uviedol, že nespokojnosť a snaha riešiť túto nespokojnosť s kúpou nehnuteľnosti
a so zdravotným stavom žalobkyne v 2. rade nemožno jednostranne vymedziť ako okolnosť danej veci
alebo okolnosť, ktorá mala viesť žalobcov k uplatneniu nároku na súde. Takéto vykreslenie dôvodu mal
za zjavne nepostačujúce. Rozhodnutie súdu o nepriznaní nároku na náhradu trov konania považuje za
arbitrárne, nakoľko inštitút odpustenia náhrady trov konania podľa § 257 CSP je ustanovenie, z ktorého
vyplýva výnimočnosť a možno ho aplikovať len vo zvláštnych a jednotlivých prípadoch. Predmetný spor
nepovažuje za ojedinelý a rozhodne nie za výnimočný. Poukázal na to, že súd vo svojom rozhodnutí
uviedol, že žalobcovia sú v horšej sociálnej situácii, uviedol výšku ich príjmov aj s výdavkami, avšak
vôbec neuviedol odkiaľ týmito údajmi disponuje. Súd uviedol takto nepreukázané tvrdenia, a preto
nemožno takéto rozhodnutie považovať za preskúmateľné a údaje v ňom za preukázateľné, resp.
pravdivé. Dodal, že v priebehu konania pred súdom sa vo veci odpustenia náhrady trov konania
nekonalo, strany sa k tomu nevyjadrovali, žalobcovia nežiadali toto odpustenie a preto sa žalovaný
voči tejto možnosti a tomuto odpusteniu nároku na náhradu trov konania ani nevyjadroval, nakoľko na
to nemal dôvod. Súd napriek tomu rozhodoval o právach a povinnostiach účastníkov sporu, ktorým
postupom súdu bol vážne porušený princíp kontradiktórnosti, ktorý znamená „rovnosť zbraní“. Podporne
poukázal na nález Ústavného súdu SR z 18.07.2018, sp. zn. I.ÚS 153/2018. Záverom žiadal, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalovanému prizná právo na náhradu trov konania
v celom rozsahu, event. aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.
3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí žiadali odvolací súd, aby napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Zastali názor, že súd prvej inštancie náležite
zistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré nepriznal žalovanému náhradu trov konania a to s
ohľadom na ich sociálne a majetkové schopnosti a možnosti . Poukázali na to, že nemali finančné
prostriedky na advokáta, a preto sa obrátili už v roku 2010 na príslušnú kanceláriu Centra právnej
pomoci. Následne im bolo poskytnuté právne poradenstvo a ustanovený advokát zamestnaný v Centre
právnej pomoci. Neskôr v roku 2014 im bola pridelená určená advokátka, keď na ich strane boli zistené
osobitné pomery, pre ktoré je potrebné ustanoviť advokáta. Zdôraznili, že žijú v ťažkej finančnej situácii
a zaplatenie trov konania by ich prakticky úplne finančne zruinovalo. Záverom uviedli, že ich životná
situácia sa nezmenila k lepšiemu, o čom svedčí skutočnosť, že Centrum právnej pomoci im bezplatnú
právnu pomoc neodňalo, keďže podmienky udelenia bezplatnej právnej pomoci sa počas celej doby
konania preskúmavajú.
4. Žalovaný v písomnej replike na vyjadrenie žalobcov uviedol, že argumentácia žalobcov tým, že súd
im mohol odpustiť náhradu trov konania podľa § 257 CSP nakoľko im bol pridelený advokát Centrom
právnej pomoci, je neakceptovateľná, pretože podmienky získania bezplatnej právnej pomoci níe sú
rovnaké ako podmienky nepriznania náhrady trov konania podľa § 257 CSP. Trval na tom, že neboli
splnené podmienky pre aplikáciu § 257 CSP súd neuviedol žiadne dôkazy, na základe ktorých rozhodol
opoužitíust.§257CSPnadanýprípadanezobraldoúvahydopadtohtonepriznaniatrovnažalovaného,
ktorý svojim konaním nezapríčinil vznik sporu.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a poprejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd preto uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6.V prejednávanej veci ide o konanie, ktoré začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,
ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutý
rozsudok vydal dňa 14.10.2016 t.j. už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku . Odvolací súd
postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti .
7.Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
8.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9.Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
10. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od
povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane.. Len v prípade, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti
priznať (§ 257 CSP).
11.Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza
do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď
povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to
práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Aplikácia ustanovenia
§ 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú
naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl.CSP , súd však
dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.
Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná
tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
12.Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou dňa 17.06.2010 domáhali, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť im sumu 66.388,- eur z titulu vrátenia kúpnej ceny z dôvodu ich odstúpenia
od kúpnej zmluvy pre vady nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa
04.01.2012 č.k. 6C/152/2010-212 žalobu žalobcov zamietol. N odvolanie žalobcov odvolací súd tento
rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 30.12.2013 č.k. 7Co/40/2012-253 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne rozhodol rozsudkom (druhým v poradí) č.k.
6C/152/2010-317 zo dňa 18.02.2015 tak, že žalobu zamietol, o trovách konania rozhodol tak, že o nich
rozhodne samostatným uznesením. Aj tento rozsudok napadli odvolaním žalobcovia a o ich odvolaní
rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 7Co/308/2015-345 zo dňa 15.03.2018 tak, že rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť
12.09.2018. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodoval už len o trovách
konania a v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2.radenepriznal z dôvodu aplikácie ustanovenia § 257 CSP. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie
podal odvolanie žalovaný.
13. Zo spisu je zrejmé, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, keď súd žalobu žalobcov zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci a zásadou
zodpovednosti za zavinenie, súd sa však môže od uvedených zásad odkloniť, keď dospeje k záveru, že
v danej veci existujú dôvody hodného osobitného zreteľa a rozhodnúť o trovách konania podľa ust. §
257 CSP. Súd prvej inštancie v danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania správne rozhodol, keď
žalovanému, ktorý síce mal vo veci plný úspech, nárok na ich náhradu nepriznal. Odvolací súd rovnako
ako súd prvej inštancie považuje aplikáciu ust. § 257 CSP za dôvodnú. V tejto veci za dôvody hodné
osobitného zreteľa treba považovať okolnosti danej veci ale predovšetkým sociálny aspekt na strane
žalobcov. Na potvrdenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd poukazuje na to, že v konaní
bolo preukázané, že dom, ktorý kúpili žalobcovia od žalovaného vlhne a steny plesnivejú. Žalobcovia
sa po zistení závad pokúsili vec riešiť so žalovaným mimosúdne, žalovaný im poskytol na odstránenie
závad(inýchakovlhnutieapleseň) sumu2.200eur.Pretožekodstráneniu vlhnutia stiendomunedošlo
a bývanie v takomto dome ohrozuje zdravie žalobkyne, ktorá je alergická na plesne, trpí dlhoročne na
chronický kašeľ a má dýchacie ťažkosti , žalobcovia odstúpili od zmluvy a žiadali vrátiť kúpnu cenu, s čím
žalovaný nesúhlasil a preto sa obrátili so žalobou na súd. Žaloba žalobcov bola zamietnutá z dôvodu, že
žalobcom sa nepodarilo preukázať účinné odstúpenie od kúpnej zmluvy ( neuplatnenie práva žalobcami
u žalovaného včas a zákonným spôsobom). Nešlo teda zo strany žalobcov o šikanóznu žalobu voči
žalovanému, pretože je preukázané, že dom vlhne a na stenách sú plesne, čo museli žalobcovia riešiť
pre ohrozenie ich zdravia bývaním v takomto dome a to podanou žalobou. Na to, aby žalobkyňa ale
aj iné osoby mohli v predmetnom dome bývať, je potrebné vlhnutie stien odstrániť a to vynaložením
finančných prostriedkov , čo je pre žalobcov vzhľadom na ich príjmy značne náročné. Žalobca v 1. rade
je zamestnaný s priemerným mesačným zárobkom vo výške 650,- eur , žalobkyňa v 2. rade poberá
invalidný dôchodok vo výške 160,- eur, ich mesačné náklady predstavujú mesačne 140,21 eura, sú
vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu, splácajú úver na kúpu domu v Slovenskej
sporiteľne mesačne sumou 333,27 eura, platia si každý životné poistky vo výške 30,- eur. Podľa názoru
odvolacieho súdu za dôvody hodné osobitného zreteľa treba považovať nielen okolnosti danej veci ale
hlavne sociálny aspekt na strane žalobcov a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
správne súd prvej inštancie aplikovať ust. § 257 CSP.
14.K namietanému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že žalovaný nemal možnosť
sa vyjadriť k aplikácii ust. § 257 CSP odvolací súd uvádza, že
zo spisu je zrejmé, že žalovaný sa k tejto otázke mal možnosť vyjadriť( výzva súdu prvej inštancie na
vyjadrenie sa žalovaného k možnému použitiu ust. § 257CSP z 20.12.2018 v spise na č.l.410 doručená
s uznesením č.k.6C/152/2010-408 právnemu zástupcovi žalovaného dňa 02.01.2019 a v odvolaní
zo dňa 16.01.2012 proti v poradí prvému rozsudku sa k aplikácii ust. 150 OSP ( teraz § 257 CSP
aj vyjadril).
15.Za nedôvodný považoval odvolací súd aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ), pretože v spise
sa nachádzajú listiny preukazujúce osobné a majetkové pomery žalobcov č.l. 376,395 až 401, 406, z
ktorých súd vychádzal pri hodnotení existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným
žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalovanému v
plnomrozsahuzdôvodu,žežalobcoviabolivodvolacomkonaníúspešní.Ovýšketrovkonaniarozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2
CSP.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie prípustné nie je.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.