Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/116/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712210336
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1712210336.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej veci

žalobcu v 1. rade: B.. M. L., U. XX.XX.XXXX, F. R. XXX XX H. Č.. XXX, štátny občan SR, v 2. rade: B..
Ľ. L., U. XX.XX.XXXX, F. R. XXX XX H. Č.. XXX, štátny občan SR, zastúpení obaja AK Vrba & Partners,
s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: XX XXX XXX proti žalovanému v 1. rade: N. E., U.
XX.XX.XXXX, F. R. XXX XX H. Č.. XXX, štátny občan SR, v 2. rade: IQ. E., U. XX.XX.XXXX, F. R. XXX
XX H. Č.. XXX, štátny občan SR, v 3. rade: I. E., U. XX.XX.XXXX, F. R. XXX XX G. L. Č.. XX, štátny
občan SR, v 4. rade: L. E., U. XX.XX.XXXX, F. R. XXX XX G. L. Č.. XX, štátny občan SR, zastúpení
advokátom JUDr. Ladislav Pongrácz, so sídlom Alžbetínske námestie č. 1203, 929 01 Dunajská Streda,

na zriadenie vecného bremena vydržaním, rozhodol

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 13.06.2012 doručenou súdu 14.06.2012 sa domáhali žalobcovia v prvom a druhom
rade prostredníctvom právneho zástupcu vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o tom, že
žalobcoviaakoajvšetcinasledujúcivlastnícinehnuteľnostípozemkovregistra„C“parc.č.XX/Xovýmere
305m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX/X o výmere 313m2 - záhrady, parc. č. XX/X o výmere

71m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX/X o výmere 87m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. XX/X o výmere 17m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX
postavený na parc. č. XX/X, stavba - garáž so súpisným č. XXX postavená na parc. č. XX/X, stavba
- senník so súpisným č. XXX postavenom na parc. č. XX/X, všetko zapísané na LV č. XXX vedeného
správou katastra E. nachádzajúcich sa v kú H. okres E. nadobudli vecné bremeno vydržaním pozemku
kú H. parc. registra C č. XX/X o výmere 175m2 - ostatné plochy evidovanom na LV č. XXX oddelený
na základe Geometrického plánu XXX/XXXX zo dňa 02.06.2012 vyhotovenom B.. D. I., pričom vecné

bremeno spočíva v práve prechodu a prejazdu a súčasne žiadal zriadiť vecné bremeno žalobcom ako
aj všetkým nasledujúcim vlastníkom nehnuteľností uvedených vyššie.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností -
pozemkov registra „C“ a to parc. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, rodinného domu súpisné č. XXX
postavený na parc. č. XX/X, garáže so súpisným číslom XXX postavená na parc. č. XX/X, senníkom
so súpisným č. XXX postavenom na parc. č. XX/X všetko zapísanými na LV č . XXX kú H., obec H.

okresE.vedenéhosprávoukatastraSenec,ktorénadobudlikúpnouzmluvou,kladovékonaniepodč.H.-
XXXX/XX z roku 1999. Žalovaný v prvom až štvrtom rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností -
pozemkuregistra„C“-parc.č.XX/Xovýmere907m2-ostatnéplochyzapísanejnaLVč.XXXkúH.,obec
H. okres E., pričom veľkosť podielov žalovaných v prvom a druhom rade ako manželov je 1 v pomere kcelku a veľkosť podielov žalovaných v treťom a štvrtom rade ako manželov je 1 v pomere k celku. Parc.
č. XX/X žalovaní nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa
10.12.2002, vkladové konanie pod č. H.-XXXX/XX od predávajúceho obec Vlky. Len žalovaní v prvom a

treťom rade sú zároveň podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, pozemkov registra „C“ parc. č. XX/
X o výmere 1267m2 - orná pôda, parc. č. XX/X o výmere 1946m2 - orná pôda, parc. č. XX/X o výmere
1429m2 - záhrady, všetko zapísané na LV č. XXX správou katastra E. nachádzajúcich sa v kú H. obec H.
okres E.. Nehnuteľnosti E. a záhradu E. nadobudli žalovaní v prvom rade a žalovaní v treťom rade ako
bratia darovaním po svojich rodičoch, vkladové konanie XXDXXX/XX, N. XXX/XX. Uviedli, že žalobcovia

užívajú svoje nehnuteľnosti od roku 1999, v roku 2000 začali s chovom koní, v súčasnosti chovajú najmä
choré a staré kone spolu v počte 10 kusov. Z dôvodu chovu koní majú prispôsobenú tomuto chovu a
opatere koní aj svoje nehnuteľnosti, majú vybudované prístrešky pre kone, stajňu, prístrešok pre seno
a stravu koní atď. S touto činnosťou začali i z dôvodu, že okrem svojich nehnuteľností mohli užívať aj
nehnuteľnostiE..Zobslužnejkomunikácie(verejnej)majúzabezpečenývstuplenkichrodinnémudomu.
Stajne a prístrešky pre kone sa nachádzajú v zadnej časti nehnuteľnosti z ktorého dôvodu nie je možné

vstupnou bránou cez ich pozemky zabezpečiť opateru a prísun stravy pre kone prostredníctvom vozidiel
(dodávanie sena, slamy, krmiva pre 10 koní, obslužný materiál a iné). Do tohto času používali žalobcovia
prístup na svoje nehnuteľností cez spodnú parcelu. Tento prístup je nevyhnutný pre chov koní, presun
s koňmi, prejazd s traktorom a s dodávkami stravy pre kone. Parcela č. XX/X pretína nehnuteľnosti,
záhradu E. a nehnuteľnosti E.. Je definovaná na LV č. XXX ako ostatné plochy, druh pozemku so

spôsobomvyužitiaakopozemoknaktoromsúskaly,svahy,rokliny,výmole,vysokémedzezkrovínalebo
kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalí úžitok a bola celé roky používaná na prechod a prejazd
akohrádza,neskôrbolaspevnenáazabezpečovalaprejazdvozidielnielenpreúčastníkovtohtokonania
aleajprevlastníkovsusediacichnehnuteľnostínaobslužnúkomunikáciuvovlastníctveobce.Žalobcovia
od času kedy nadobudli nehnuteľností do BSN užívali parcelu č. XX/X s vedomím, že ide o časť verejnej

komunikácie, ktorá tak ako bola prístupná žalobcom, bola prístupná aj ostatným obyvateľom obce,
vlastníkom susediacich pozemkov a toto dobromyseľné užívanie žalobcov nebolo do času mesiaca máj -
jún 2011 nikým spochybnená. Žalobcovia nemali vedomosť, že roku 2002 došlo k prevodu vlastníckych
práv k parc. č XX/X z vlastníka obce H. na žalovaných, žalovaní nikdy žalobcov o tejto skutočnosti
neinformovali napriek tomu, že mali medzi sebou dobré susedské vzťahy teda bez akýchkoľvek výhrad

a pochybností zo strany žalovaných užívali žalobcovia celé roky od roku 1999 do roku 2011 parc. č. XX/
X s vedomím, že žalovaným nepatrí. Na základe dobrých susedských vzťahov bez písomnej nájomnej
zmluvy sa žalobcovia a žalovaní dohodli na užívanie nehnuteľností E. (parc. č. XX/X K. XX/X) za odplatu
od roku 2000. Tak ako počas prvých piatich rokov 2000 - 2005 tak aj počas druhého obdobia 2005 -
2010 žalobcovia riadne uhradili za užívanie nehnuteľností E. vždy na 5 rokov vopred sumu 166,- eur

za každý jeden rok. V júni 2011 z dôvodu, že ku dňu 31.12.2010 skončil 10 ročné obdobie užívania
nehnuteľností E. žalobcami a tieto mali naďalej záujem užívať, predložili žalobcovia žalovaným návrh
písomnej nájomnej zmluvy nakoľko mali záujem ústne dohodnutý vzťah riadne legalizovať a z dôvodu
riadneho definovania všetkých nehnuteľností v nájomnej zmluve sa z príslušného katastra nehnuteľností
žalobcovia dozvedeli o skutočnosti, že aj sporná parcela je vo vlastníctve žalovaných a nie vo vlastníctve

obce H. ako to bolo žalobcom do toho času známe. Na uzatvorení nájomnej zmluvy sa žalobcovia so
žalovanými nedohodli a dňa 31.10.2011 bola žalobcom zo strany žalovaných doručená výpoveď z ústnej
nájomnej zmluvy, pričom dôvodov pre ktoré nebolo možné zmluvu uzavrieť bolo viac. Pre žalobcov je
v súčasnosti nevyhnutné, aby mohli časť parcely č. XX/X užívať, nakoľko si nevedia zabezpečiť iným
spôsobom prechod a prejazd k svojej nehnuteľností, resp. k prístreškom stajniam a prístreškom koní.

Záhrada E. bola užívaná žalovanými z dôvodu, že sa na nej nenachádza elektrická energia, užívali
elektrickú energiu poskytovanú žalobcami a to najmä z dôvodu použitia čerpadla pre vodu zo studne
nachádzajúcej sa na záhrade E. pre účely polievania ako aj pre účely polievania ostatných nehnuteľností
E.. Bez príslušnej elektrickej energie by nemohli žalovaní polievať svoje pozemky. O nehnuteľnosti E.
sa žalobcovia riadne starali ako ich užívatelia, tieto kosili, polievali, pomáhali žalovaným s orezávaní

stromov, ošetrovaní zelene, elektrickú energiu využívali žalovaní zadarmo. Počas celého obdobia až
do začatia rozporov medzi nimi máj - jún 2011 žalovaní nikdy nespochybnili užívanie parc. č. XX/X,
táto parcela nebola predmetom či už ústnej nájomnej zmluvy za odplatu. K pravdivosti tvrdenia svedčí
čestné prehlásenie G. T. vlastníčky pozemkov v susedstve žalovaných parc. registra „C“ č. XX/X, XX/
X K. XX/X, ktorá rovnako parcelu č. XX/X používala do času, keď sa dozvedela o vlastníctve E. tejto

parcely ako prechod k svojim pozemkom ako verejnú komunikáciu. Z vyššie uvedených dôvodov sa
domáhajú žalobcovia nadobudnutia práva vecného bremena vydržaním k parc. č. XX/X o výmere 175m2
ako ostatné plochy (Geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 02.06. 2012 B.. D. I. odčlenená časť
parc . č. XX/X) z dôvodu, že nepretržite najmenej po dobu 10 rokov užívali parc. č. XX/X (teraz aj XX/X) dobromyseľne a v dobrej viere, že im patrí právo ju užívať, užívanie spočívalo v práve prechodu
a prejazdu cez parc. č. XX/X na ich nehnuteľnosti pričom jedine cez túto parcelu môžu zabezpečiť
naďalej chov koní, najmä prevoz stravy a potrebného materiálu a nakoľko ide o staré a choré kone, je

potrebné zabezpečiť presun takýchto koní na verejnú komunikáciu a na náhradné pasienky. V prípade
ak by nenadobudli vecné bremeno vydržaním a v tejto časti by bol návrh súdom zamietnutý, žiadajú
eventuálne v takomto prípade zriadiť vecné bremeno spočívajúcom v práve prechodu a prejazdu cez
parc. registra „C“ č. XX/X o výmere 175m2 ako ostatné plochy, pričom ak by toto právo nebolo zriadené,
je vylúčená akákoľvek dohoda medzi stranami sporu a hrozí bezprostredná ujma na zdraví koní a

ujma žalobcov v takto spôsobenej škode, došlo by k znemožneniu prechodu s koňmi so stravou a
príslušným materiálom a nemožnosti žalobcov tieto kone chovať a takúto činnosť vykonávať. Žalobcovia
založili občianske združenie EQUUS, o.z. činnosťou ktorého je záchrana koní, pomoc zvieratám a
ochrane životného prostredia, monitorovanie nezákonných skládok odpadu a i. Pod číslom XXXXXX
bola žalobcom schválená záchranná stanica pre kone a registrovaná farma Plemenárskymi službami
Slovenskej republiky, štátny podnik Bratislava. Dobromyseľnosť užívania parc. č. XX/X ako hrádze,

preukazujú žalobcovia aj tým, že rodičia žalovaných v prvom a treťom rade užívali nehnuteľností E.
spôsobom, že akékoľvek plodiny pestovali až za hranicou parc. č. XX/X.

3. Žalovaní v prvom až štvrtom rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.10.2012 doručeného
súdu 23.10.2012 žiadali z dôvodu nedôvodnosti a z titulu nedostatku hmotnoprávnych predpokladov

nevyhnutných na vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu či už na základe vydržania alebo
rozhodnutia súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať celú náhradu trov v konaní. Tvrdenia
žalobcov sa nezakladajú na pravde, pretože žalobcovia spolu s manželmi R. sa pôvodne ešte s otcom
žalovaných v prvom a treťom rade dohodli na 5 ročnom užívaní parc. č. XX/X, XX/X K. XX/X čo sa
žalovaní dozvedeli od otca, ktorý však v roku 2000 zomrel a žalovaní až v priebehu dedičského konania

zistili, že parc. č. XX/X nebola vo vlastníctve ich otca, nakoľko však táto parcela spájala parc. č. XX/
X, ktorá bola vo vlastníctve otca žalovaných 1 a 3 s parcelami č XX/X K. XX/X, ktorá bola takisto
vo vlastníctve otca žalovaných 1 a 3 a žalovaní užívali túto parcelu 40 rokov vo vedomí, že je v ich
vlastníctve, rozhodli sa predmetnú parcelu odkúpiť od obce a dňa 10.12.2002 uzavreli žalovaní s obcou
H. kúpnu zmluvu predmetom ktorej bola parcela č. 33/6. V roku 2001 žalobcovia spolu s manželmi

R. začali na zákl. dohody s otcom užívať parc. č. XX/X K. XX/X K. XX/X a za toto užívanie vopred
zaplatili dohodnuté nájomné. Po vypršaní prvého 5 ročného obdobia (2001 - 2005) sa žalovaní ale už
len so žalobcami dohodli na pokračovaní nájmu za tých istých podmienok, nikdy medzi nimi nevznikol
rozpor ohľadom predmetu nájmu a nemohlo dôjsť ani k polemike ohľadom predmetu nájmu nakoľko
žalobcovia si za účelom chovu koní všetky tri parcely ohradili plotom a len oni ich využívali. Neskôr asi

po dvoch troch rokoch dokonca dali plot pod elektrické napätie. Preto aj ich tvrdenie, že parcelu č. XX/X
užívali spolu s ostanými obyvateľmi obce ako verejnú komunikáciu sa nezakladá na pravde. K skončeniu
ústnej nájomnej zmluvy došlo k 31.12.2010 nakoľko žalovaní chceli začať parc. č. XX/X, XX/X užívať
spolu s parc. č. XX/X pre vlastné potreby a výstavbu rodinného domu na parc. č. XX/X a pestovanie
plodín na ostatných parcelách, nesúhlasili s návrhom žalobcov s pokračovaním ústnej nájomnej zmluvy,

preto ich listom zo dňa 13.08.2011 požiadali o vypratanie pozemku, keďže bez akéhokoľvek oprávnenia
žalobcovia naďalej parc. č. XX/X, XX/X K. XX/X využívali a bránili tým žalovaným ako vlastníkom
vo výkone ich vlastníckeho práva. I napriek opätovnej žiadosti o vypratanie pozemku listom zo dňa
01.10.2011žalobcoviapozemoknaďalejužívaliazaužívanieaždokoncaroka2011nezaplatilinájomné.
Vzhľadom na uvedené predpoklady na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu neboli

zo strany žalobcov splnené, nakoľko žalobcovia užívali parc. č. XX/X na základe iného titulu ako z
titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a to na základe ústnej nájomnej zmluvy a v žiadnom
prípade nie je možné hovoriť o tom, že žalobcovia vykonávali nepretržite 10 rokov práva zodpovedajúce
vecnému bremenu. Parcelu č. XX/X využívali žalobcovia ako pasienky pre svoje kone a nie za účelom
vykonávania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu

cez túto parcelu a z tohto dôvodu nenapĺňajú zákonné predpoklady na vydržanie vecného bremena.
Aj keby súd uznal, že parcela č XX/X nebola predmetom ústnej nájomnej zmluvy (s čím však žalovaní
absolútne nesúhlasia) a žalobcovia túto parcelu užívali ako obecnú verejnú komunikáciu, nie je možné
aby ani v takomto prípade vydržali vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu nakoľko
opätovne nie sú naplnené zákonné predpoklady na vydržanie vecného bremena čo podporujú aj judikáty

najvyššieho súdu Českej republiky napríklad 22Cdo 1141/1999, ktorý stanovuje, že vydržaním nemožno
nadobudnúť práva zodpovedajúce vecnému bremenu jazdy a chôdze cez pozemok, ak sa ten, kto právo
vykonáva domnieva, že predmetný pozemok vo vlastníctve fyzickej osoby patrí obci ak slúži na chôdzu a
na jazdu tiež iným fyzickým osobám a napríklad aj judikát najvyššieho súdu ČR 22Cdo 2887/2000 podľaktorého právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemôže nadobudnúť výkonom práva (vydržaním) ani
ten,ktoužívacudzípozemokvdomnienke,žeideoverejnúcestu.Žalobcovianikdevžalobeneuvádzajú
na základe akého zákonného ustanovenia sa domáhajú aby súd rozhodol a zriadení vecného bremena.

Občiansky zákonník umožňuje súdu zriadiť vecné bremeno iba v prípade:
a) neoprávnenej stavby, ak je vecné bremeno nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (§135c,
ods. 3),
b) zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľností, ktoré sa uskutočnilo reálnym
rozdelením spoločnej nehnuteľností (§142, ods. 3) a

c) zriadenia práva cesty vlastníkovi stavby (§151o ods. 3).

4. V ostatných prípadoch nemôže súd svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno ani keď to vyžaduje
verejný záujem. Nakoľko o rozhodnutí súdu o zriadení vecného bremena zasahuje do hmotnoprávnej
sféry účastníkov tak , že zakladá alebo ruší subjektívne práva a povinnosti. Preto nie je možné aby
súd vyhovel žalobe žalobcov a zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez

parcelu č. XX/X. Žalovaným nie je známe z akého dôvodu žalobcovia navrhujú vytvorenie novej parcely
č. XX/X na základe návrhu Geometrického plánu vypracovaného spoločnosťou A-GEO nakoľko podľa
§ 23 ods. 3 vyhlášky č. XXX/XXXX, ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov sa rozsah vecného bremena časti pozemku eviduje zobrazením vo vektorovej

katastrálnej mape; vyznačením rozsahu vecného bremena sa nevytvára samostatná parcela. Žalobcom
nič nebráni v tom, aby si vybudovali z verejnej komunikácie prístup k prístreškom a stajniam i keď
budú mať s tým spojené finančné náklady nemôže byť táto skutočnosť na ujmu žalovaných. Žalobcovia
mali dostatok času aby postupne začali s prebudovávaním prístreškov a stajní tak, aby k ním bol
prístup aj z verejnej komunikácie nie len cez pozemok žalovaných, preto nevidia žalovaní dôvod aby

ich vlastnícke práva garantované Ústavou Slovenskej republiky boli žalobcami obmedzované z dôvodu,
že pre žalobcov je to finančne výhodnejšie. Žalovaným nie je zrejmé, z akého dôvodu neschopnosť
a neochota žalobcov vybudovať inú bránu pre vstup vozidiel na svoju nehnuteľnosť má byť v ich
neprospech. Z fotografií je vidieť oplotenie okolo nehnuteľností žalobcov, samotné stajne sú vybudované
len z plechu, takže s ich prebudovaním podľa názoru žalovaných nebude problém.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov M. N., Y. R., B.. Ľ. R.É.,
R. W., G. T., C. E. a listinnými dôkazmi: LV č. XXX, XXX, XXX, kúpnou zmluvou zo dňa 10.12.2002,
kópiou z katastrálnej mapy kú H., Geometrickým plánom, fotografiami nehnuteľností žalobcov, výzvou
na vypratanie pozemku zo dňa 13.07.2011, odpoveďou na výzvu zo dňa 19.08.2011, listom žalobcov zo

dňa 21.09.2011, výpoveďou nájomnej zmluvy žalovanými a ich pripomienkami k listu zo dňa 21.09.2011,
čestným prehlásením p. G. T. zo dňa 14.12.2011, informáciou o občianskom združení žalobcu v
druhom rade z webstránky, stanovami občianskeho združenia potvrdené MV SR, registrom farmy č.
XXXXXX, kópiou z katastrálnej mapy so zakreslením skutočného stavu, ohliadkou na mieste samom,
geometrickým plánom č. XX/XXXX, 3ks fotografiami žalovaných, znaleckým posudkom B.. H. Š. o cene

rodinného domu súpisné číslo XX v obci H., čestným prehlásením K. W.Ö. zo dňa 07.08.2012, čestnými
prehláseniami 18 obyvateľov obce H., čestným prehlásením M. N. zo dňa 14.10.2013, pozvánkou
starostu obce na zasadnutie obecného zastupiteľstva zo dňa 26.11.2002, zápisnicou zo zasadnutia
obecnéhozastupiteľstvazodňa29.11.2002,prezenčnoulistinouzozasadnutiaobecnéhozastupiteľstva,
pozvánkou starostu obce na zasadnutie zo dňa 19.06.2013, zápisnicou zo zasadnutia obecného

zastupiteľstva zo dňa 24.06.2013, prezenčnou listinou zo zasadnutia OZ H. zo dňa 24.06.2013, 3ks
farebných fotografií, odpoveďou OÚ Senec katastrálny odbor zo dňa 14.01.2014, obhliadkou na tvári
miesta zo dňa 30.04.2014, stavebným povolením obce F. zo dňa 29.05.2013, rozhodnutím o umiestnení
stavby obce Tomášov zo dňa 31.01.2013 a kompletným spisovým materiálom a dospel k názoru, že
žalobe žalobcov nie je možné vyhovieť.

6. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobcovia v prvom, druhom rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. registra „C“ č. XX/X, X, X, X, X, rodinného domu so súpisným č.
XXX na parc. č. XX/X, garáže so súpisným č. XXX na parc. č. XX/X a senníka so súpisným č. XXX na
parc. č. XX/X čo potvrdzuje aj LV č. XXX kú H. vedeného katastrálnym úradom v E., ktoré vlastníctvo

nadobudli kúpnou zmluvou z roku 1999 č. H. - XXXX/XX.

7. Rovnako je nesporné že žalovaní v prvom až štvrtom rade sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností - parc. č. XX/X kú H. vedenej zapísanej na LV č. XXX, pričom veľkosť podielov žalovanýchv prvom a druhom rade ako manželov je 1 celku a veľkosť podielov žalovaných v treťom až štvrtom rade
ako manželov je 1 v pomere k celku, ktoré žalovaní nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 10.12.2002 č.
H. od predávajúceho obce H.. Žalovaní v prvom rade a žalovaní v treťom rade sú zároveň podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností a to parc. č. XX/X, X, X zapísané na LV č. XXX kú H. katastrálnym úradom
v E., ktoré nadobudli ako bratia darovaním po svojich rodičoch, kladové konanie XXDXXX/XX, N. XXX/
XX.

8. Uznesením č. konania 6C320/2011-35 tunajší súd zakázal žalovaným v prvom, druhom, a štvrtom

rade zriadiť na parc. č. XX/X L. H. plot, zábranu alebo akúkoľvek inú prekážku a zároveň im zakázal
aby bránili žalobcom v prechode a prejazde cez uvedenú parcelu až do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej o určenie práva vecného bremena vydržaním, Krajský súd v Bratislave predbežné opatrenie
tunajšieho súdu rozhodnutím č. 14CO/107/2012-72 zo dňa 05.04.2012 potvrdil.

9. Z čestného prehlásenie G. T. zo dňa 14.12.2011 súd zistil, že ako výlučný vlastník parc. č. XX/X,

parc. č. XX/X, X v kú H. nemala vedomosť až do augusta 2011 o skutočnosti, že parc. č. XX/X kú
H., ktorá pretína nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve a s týmito susedí, je vo vlastníctve fyzických
osôb - manželov I. E. s manželkou a N. E. s manželkou, do uvedenej doby bola presvedčená, že
parcela patrí do vlastníctva obce Vlky, celé roky slúžila ako hrádza a neskôr ako spevnená plocha bola
prechodom a prejazdom slúžiacim pre všetkých susedov, ktorí sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností.

Z listu - Výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 01.10.2011 súd zistil, že žalovaní v prvom a treťom rade
doručiližalobcomvprvom,druhomradevýpoveďzústnejnájomnejzmluvy,ktoránájomnádobaskončila
31.12.2010 a vyzvali, keďže nehnuteľnosť užívali protiprávne bez právneho dôvodu, aby predmetný
pozemok vypratali.

10. Z písomného podania žalobcov zo dňa 21.09.2011 súd zistil, že pozemok (parc. č. XX/X, XX/X K.
XX/X) žalovaných užívali na základe ústnej nájomnej odplatnej zmluvy za účelom pastviny pre zvieratá
a z listu zo dňa 19.08.2011 žalobcovia odpovedajú na výzvu žalovaním: Váš pozemok - parc. č. XX/X,
ktorý sme v dobrej viere využívali ako obecný pozemok - používame nepretržite po dobu 10 rokov....

11. Z registra farmy číslo XXXXXX mal súd preukázané, že žalobcovia majú registrovanú farmu
schválenú ŠVPS SR: záchranná stanica H. a so E. občianskeho združenia EQUUS sídlo Vlky mal súd
preukázané,žesavenujúčinnostiprizáchranestarých,chorých,hendikepovanýchkoníainýmaktívnym
činnostiam v tomto smere s tým, že k februáru 2012 sa v záchrannej stanici nachádzajú 2 somáre
domáce a 7 koní a 1 poník.

12. Zo zápisnice z 28. zasadnutia OZ vo H. zo dňa 29.11.2002 súd zistil, že starosta obce informoval
o žiadosti žalovaných v prvom a treťom rade o kúpe pozemku parc. č. XX/X o rozlohe 907m2 kú H.,
pričom zastupiteľstvo uznesením č. XX/XXXX schválilo predaj pozemku parc. č. XX/X žalovanému v
prvom a treťom rade.

13. Z kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2002 súd zistil, že obec H. ako predávajúci uzavrel s kupujúcimi N.
E. a manželka B. K. I. E. a manželka L. ako kupujúci s predmetom kúpy nehnuteľnosť parc. č. XX/X o
výmere 907m2 kú H..

14. Z výpovede žalobkyne v druhom rade súd zistil, že sa pridržiava žaloby a doplnila výpoveď tým, že
sa žiadnym spôsobom nemajú ako dostať motorovým vozidlom a traktorom na svoj pozemok, spolu s
manželom prevádzkujú záchrannú stanicu pre kone, ktorým musia dovážať potravu, seno, slamu, v roku
2000 začali budovať prístrešky a hospodárske zariadenia na pozemku tak, že mali umožnený prístup z
parcely č. XX/X a v budúcnosti, že im bude bránený uviedla, že v čase keď nehnuteľnosť kupovali bol

tento pozemok obecný a žalovaní ho kupovali v roku 2002 absolútne netransparentným spôsobom, ak
by vedeli že pozemok je na predaj, by si ho odkúpili od obce, ktorému pozemok patril a pokiaľ sa týka
prenájmu na základe ústnej zmluvy v roku 2001, určite tam nebola zahrnutá parc. č. XX/X nakoľko v
tom období žalovaným nepatrila. O tom, že uvedená parcela nie je už obecná sa žalobcovia dozvedeli v
roku 2011 keď chceli so žalovanými uzavrieť písomné nájomné zmluvy uviedla, že túto časť pozemku -

parc. č. XX/X užívali so žalobcom 1 od roku 1999 od kedy kúpili svoje pozemky, nakoľko cez túto parcelu
prechádzali motorovými vozidlami do záhrady. Uviedla, že t.č. sú zvieratá umiestnené na novej farme,
avšak záchranná stanica je registrovaná na adrese H. Č.. XXX. Žalovaní nevie a nemôže vedieť, aký
majú žalobcovia zámer do budúcna, možno sa časť zvierat vráti.15. Žalovaný 1 vo svojej výpovedi uviedol, že veľa pravdy vo výpovedi žalobkyne 2 nie je, nakoľko jeho
otec zomrel v roku 2000 a oni začali s koňmi v roku 2001, pred tým bratrancovi dovolili tento pozemok

užívať, zasadil si tam kukuricu, žalobcovia to začali používať v roku 2001, pásli tam kone. V tom období
mali iba jedného koňa, v roku 2002 kúpili druhého a somárikov, vtedy im pomáhali, teraz majú s nimi
problémy. Voľakedy bola na tomto pozemku hrádza, ktorú družstvo asi zbúralo, jeho otec to na seba
nenapísal a keď otec zomrel, pozemky si po jeho smrti usporiadali. Uviedol, že pred tým bola táto parcela
obecná a nevie o tom, že by tam žalobcovia alebo iné osoby chodili autami alebo traktormi, keď, tak

možno len pešo.

16.Zvýpovedežalovanejvštvrtomradesúdzistil,žejejprávnipredchodcovia,žalovanívprvomatreťom
rade pozemky užívali 40 rokov, mali tam zasadenú kukuricu a nevedeli, že tento pozemok im nepatrí.
Dozvedeli sa to až v roku 2002, keď predali dom a geodet ich upozornil, že to nie je majetkoprávne
vysporiadané.Pretopožiadaliobec,keďžepozemokužívalidlhéroky,žesitoodkúpia,obecimtopredala

v roku 2002. Boli si vedomí, že im to patrí, preto aj nebohí otec žalovaných 1, 3 uzavrel so žalobcami
ústnu nájomnú zmluvu aj k tomuto pozemku. Otec zomrel v roku 2000. Ešte pred tým na nový rok keď išli
za otcom im oznámil, že sa dohodol na nájme pozemkov nie len so žalobcami ale aj s rodinou R., ktorí
spoločne platili nájom. Problémy so žalobcami nastali, lebo chceli uzavrieť písomnú nájomnú zmluvu na
10 rokov s čím žalovaní nesúhlasili a začali vlastne hádky. Právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že

počas roku 2000 pozemky s parc. č. XX/X, XX/X K. XX/X užíval p. F. Á., ktorý pestoval na pozemkoch
kukuricu, žalobcovia na jar zaplatili za prvých 5 rokov prenájom sumu, ktorú si s otcom dohodli, všetci
boli v tom že parc. č. XX/X bola vo vlastníctve ich otca, keďže viac ako 40 rokov tam pestoval kukuricu
a žalovaní sa dozvedeli, že nie sú jeho vlastníkmi po smrti otca v rámci dedičského konania, keď chceli
dom predať. Následne bol vyhotovený geometrický plán č. XX/XXXX a následne sa žalovaní obrátili

na obec s tým, že uvedený pozemok od obce aj odkúpili. K 31.12.2012 došlo k ukončeniu nájomnej
zmluvy žalobcom, mala byť dohodnutá nová nájomná zmluva od 01.01.2011 do 31.12.2020 s návrhom
zmluvy žalobcovia nesúhlasili, predložili vlastný návrh nájomnej zmluvy zo dňa 21.05.2011 na 5 ročné
obdobie, s ktorým návrhom nesúhlasili žalobcovia a to z dôvodu, že mali cez pozemok prechádzať
stavebné mechanizmy a vlastne by došlo k devastácii pozemku. Preto vyzvali žalobcov na vypratanie

nehnuteľnosti.T.č.žalobcovianemajúnapozemkužiadnezvieratá,žiadnezásobovanietamneprebieha,
žiadny traktor tam nechodí, a ak by chodiť chcel, môže z bočnej cesty.

17. Z čestného prehlásenia K. W. zo dňa 07.08.2012, bývalou spolumajiteľkou pozemkov parc. č. XX/
X-X kú H. súd zistil, že nehnuteľnosť na LV č. XXX parc. č. XX/X o výmere 907m2 bola cca do roku

1972 používaná ako hrádza, ktorá bola neskôr zbúraná a ktorú užívala rodina nebohého N. E. za účelom
pestovania poľnohospodárskych plodín, uvedený pozemok nikdy neslúžil na prejazd alebo prechod k
ostatným parcelám čo potvrdili v čestných prehláseniach zo dňa 22.05.2012 ďalší dvadsiati občania,
susedia obce H. (č. listu XXX, XXX, XXX súdneho spisu).

18. Z obhliadky na tvári miesta zo dňa 30.04.2014 súd zistil, že z prístupovej cesty doprava sa
nachádzarodinnýdomspozemkomžalobcov,naktoréhokoncisúplechovéprístreškyprekone,zatouto
nehnuteľnosťou sa nachádza dotknutá časť pozemku žalovaných, ktorá je zatrávnená. Súd zistil, že
prístup na nehnuteľnosť žalobcov je možný aj z prístupovej komunikácie ich pozemku, kde sa nachádza
plechový plot, na ktorej sa nachádza rampa, ktorú si žalobcovia uzamykajú.

19. Z výpovede svedkyne M. N. súd zistil, že ona predávala pozemok a rodinný dom žalobcom, na konci
pozemku bola záhrada a bránka, ktorou prešiel jeden človek, nikdy tam žiadna brána nebola. Uviedla,
že pozemky za záhradou patrili nebohému otcovi žalovaných p. N., ktorý tieto obhospodaroval a takto
to bolo do roku 1999. Na nehnuteľnosti žila od roku 1993 t. j. 6 rokov. Uviedla, že hneď ako sa bránka

za plotom otvorila, bola burina, urobil sa krok a stáli ste v kukurici alebo obilí, podľa toho čo tam bolo
zasadené. Vedela, že pozemok patrí p. E., žiadny obyvatelia ani mechanizmy tade nechodili, bolo tam
pole, autá tam ani nemohli chodiť. Traktory tam chodili keď sa zberala úroda.

20. Svedkyňa Y. R. vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2000 nadobudli s manželom parcelu č. XX/X

od manželov L., v roku 2005 bolo zriadené vecné bremeno k dotknutej parcele a v roku 2009 pozemok
odpredali znovu žalobcom. Uvedená parcela susedí s priľahlými parcelami rodiny E., ktoré mali so
žalobcami v spoločnom prenájme. Uviedla, že je možnosť prístupu na parcelu žalobcov aj z bočnej cesty,
kde sa nachádza zvlnený plechový plot kadiaľ by mohli zvieratá a mechanizmy chodiť. Uviedla, že už vroku 1999 sa spolu so žalobcami dohodli s nebohým p. E., keď mu boli pomáhať so zberom kukurice,
na nájme zadnej časti, pamätala si že žalobca 1 chcel časť pozemkov od p. E. odkúpiť, s týmto však on
nesúhlasil. Neskôr bola celá zadná časť oplotená, jednalo sa o parc. č. XX/X,X,X. Neskôr bol plot pod

elektrickým napätím. Uviedla, že cez tieto pozemky žiadny iný obyvatelia obce, prípadne mechanizmy
nechodili.

21. Z výpovede svedka B.. Ľ. R. mal súd preukázané, že žalobca 1 je jeho bratranec z druhého kolena,
v roku 2001 parc. č. XX/X kúpili od žalobcu za účelom chovu koní, chceli spoločne kone chovať, začalo

však prichádzať medzi nimi k nezhodám a v roku 2009 im tento pozemok predali. Uviedol, že keď chodili
na návštevu k nebohému p. N. E. žalobca chcel od neho kúpiť pozemok s čím on nesúhlasil. V roku
2000 p. E. starší zomrel, pred smrťou však vyjadril súhlas, že by nám ten pozemok prenajal. Uviedol,
že v roku 2000 osadzoval veľkú bránu on, žalobca 1 a brigádnici do zadnej časti pozemku, pred tým
bola táto brána zboku. Uviedol, že žiadne mechanizmy ani iný obyvatelia obce cez pozemok žalovaných
nechodili.

22. Svedok R. W. - starosta obce H. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcov pozná asi 15 rokov, 10 rokov
boli vzťahy dobré, obdobie asi piatich rokov sa vzťahy narušili, žalobcovia začali napádať jednak jeho
osobu, iných obyvateľov obce, žalovaných pozná tak isto. Uviedol, že od parc. č. XX/X L. H. od ktorej
bola odčlenená parc. č. XX/X, táto patrí od roku 2000 alebo 2002 žalovaným, ktorí ju užívali, pred tým

ju užíval aj ich otec, pred tým mali tieto pozemky prenajaté žalobcovia od žalovaných prípadne aj od ich
otca, súčasne mali prenajaté aj ďalšie časti záhrad, ktoré vlastnili iné fyzické osoby, ich susedia. Uviedol,
že v minulosti bola na dotknutej parcele hrádza, ktorá bola v 70-tich rokoch zrušená a tieto parcely
užívali jednotliví vlastníci priľahlých pozemkov ako svoje záhrady, ktoré mali niektoré aj oplotené, za
posledných20rokovtamžiadnacestanebola.Uviedol,ženapozemokžalobcovjeajinýprístup,nakoľko

sa tam nachádza brána a uviedol, že ak niekto chce začať podnikateľský zámer, mal by si na pripraviť
priestory vopred a oboznámiť sa so situáciou, a nie potom zaberať nehnuteľnosti, patriace niekomu
inému - susedom a domáhať sa zriadenia vecného bremena. Uviedol, že žalobcovia mali vedený na
parcele elektrický drôt, súhlas obce na ohradenie parcely nemali. Taktiež uviedol, že obec vedie so
žalobcami súdny spor, nakoľko si ohradili rampou bez súhlasu obce obecnú cestu. Rovnako uviedol,

že v minulosti parcelu č. XX/X (predtým XX/X) vlastnila obec, bolo to v čase, keď žalobcovia v roku
1999-2001 kupovali svoju nehnuteľnosť, následne v roku 2002 obec pozemok predala žalovaným, ktorí
parcelu obdobie 20 rokov užívali, teda nemohli túto parcelu užívať žalobcovia. Záverom svedok uviedol,
že žalobcovia ani nepotrebujú zriadenie vecného bremena na dotknutej parcele, nakoľko už zvieratá v
danej lokalite nechovajú, premiestnili ich na novú farmu na pozemky, ktoré predtým prenajímali.

23. Súd po vykonanom dokazovaní pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
dospel k jednoznačnému záveru, že žalobe žalobcov nie je možné vyhovieť.

24. Žalobcovia opierajú svoj žalobný návrh o vydržanie podľa z.č. 40/1964 Zb. zák. v znení noviel

Občianskeho zákonníka, ktorý v § 134 ods. 1 stanovuje, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe pop dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť.

25. Podľa odseku 2 cit. ust. takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť

predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb (§ 125).

26. Podľa odseku 3 cit. ust. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

27. Podľa ust. § 131 ods. 1 OZ neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej
plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady
potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

28. V občianskom práve je držba predovšetkým jedným z oprávnení (ius possidendi) vlastníka veci. Nie
je vylúčené, aby držiteľom hnuteľnej či nehnuteľnej veci bol aj niekto iný než vlastník (napr. neoprávnený
dedič alebo ten, kto vec nadobudol v dobrej viere, že sa stal prevodom vlastníkom, i napriek tomu, že k
prevodu chýba platný právny dôvod). Pre prípady, keď je držiteľom veci niekto iný než vlastník, vyžadujeprávna úprava preukázanie oprávnenosti držby a oprávneného držiteľa veci. Zmyslom takejto právnej
úpravy je umožniť trvalé usporiadanie tzv. nedoložených právnych vzťahov, keď držiteľ okrem toho, že
fakticky ovláda vec (corpus possessionis) a nakladá s ňou ako so svojou (animus popssidendi), je naviac

so zreteľom ku všetkým okolnostiam prípadu v dobrej viere (bona fide), že mu vec patrí (oprávnený
držiteľ).O oprávneného držiteľa ide len vtedy, kde sú súčasne splnené náležitosti a to: faktické ovládanie
veci, ďalej vôľa nakladať s touto vecou ako so svojou vlastnou a konečne dobrá viera, že mu vec
patrí. Fakticky ovláda vec nielen ten, kto ju má priamo fyzicky u seba, ale aj ten, kto má napr. u seba
príslušenstvo veci, ktoré mu umožňuje vec ovládať. Vôľa nakladať s vecou ako so svojou znamená

chovať sa k veci tak, ako by účastníkovi patrila. Či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy
hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka.
To má význam pre odlíšenie prípadov, keď držiteľ aj keď vec ovláda a nakladá s ňou ako s vlastnou
nie je a - vzhľadom k okolnostiam prípadu - objektívne nemôže byť v dobrej viere, že mu vec patrí,
alebo, keď sa stáva len neoprávneným držiteľom, ktorý nie je chránený zákonom. Posúdenie, či bola
držba oprávnená alebo nie, musí byť vecou zistenia všetkých skutkových okolností konkrétneho prípadu.

Pritomjepotrebnévziaťdoúvahy,žedobrúvieruakovnútornýpsychickýstavsanedápriamopreukázať,
takže sa dá usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným
rozlišujúcim kritériom pritom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorá sa dá so zreteľom k okolnostiam
konkrétneho prípadu od každého subjektu rozumne požadovať, nemal alebo nemohol mať, alebo mal a
mohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, patrí. Tieto okolnosti, z ktorých sa dá

usudzovať existencia dobrej viery, musí v spore tvrdiť a preukázať držiteľ. K strate dobrej viery nedôjde
akokoľvek. Nastane okamihom, keď sa držiteľovi stali známe skutočnosti, ktoré u neho - objektívne
posúdené - museli dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí. Len oprávnený držiteľ
môže nadobudnúť vlastnícke právo držbou.

29. Podľa R 50/1985 sú zákonom ustanovené podmienky vydržania a to existencia držby veci z toho
hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou vlastnou a či je na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec patrí, ďalej uplynutie stanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe (desaťročná
doba pri nehnuteľných veciach) a spôsobilosť predmetu vydržania.

30. Právny inštitút vydržania je osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva
zo zákona. Držiteľ je osoba (fyzická alebo právnická), ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako
s vlastnou. Zákonnými predpokladmi oprávnenej držby je faktické ovládanie veci alebo práva, vôľa
nakladať s vecou alebo právom ako svojimi, čo znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi
vlastníckypatrilaadobráviera,ževecdržiteľovipatrí.Jenepochybné,žedobromyseľnosťakopsychický

stav nemožno dokázať, ale je možné o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav
navonok prejavuje. Oprávnená držba je faktický stav s kvalifikovanými zákonnými pojmovými znakmi, pri
ktorých právny vzťah k subjektu k veci nie je doložený a ktorý požíva ochrany podľa zákona. Zákonnými
predpokladmi oprávnenej držby sú nakladanie s vecou ako vlastnou a držiteľova dobrá viera, že mu
vec patrí. Dobrou vierou sa myslí presvedčenie nadobúdateľa - že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje

určitú vec. Ide o psychický stav a o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré však samo o sebe nemôže
byť predmetom dokazovania, avšak predmetom dokazovania musia byť skutočnosti vonkajšieho sveta,
ktorýchprostredníctvomsavnútornépresvedčenieprejavujenavonok,tedaokolnosti,zktorýchjemožné
dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí, pričom je nutné zdôrazniť,
že tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené

konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa po celú dobu vydržania
bolo dôvodné. Dobrá viera však zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, na čom nemení nič skutočnosť, že
držiteľ bude i naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam,
za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať

za následok vznik práva.

31. V danom konkrétnom prípade zastáva súd názor, že žalobcovia v 1. a 2. rade neboli držiteľmi
oprávnenými, vedeli, že pozemok parc. č. XX/X k.ú. H. vlastnícky patrí obci H., čo uviedli už v samotnej
žalobe a aj vo svojich výpovediach, a potvrdili to aj svedkovia p. T., manželia R., a rovnako aj starosta

obce H. p. W., ktorá skutočnosť vylučuje, že vzhľadom na všetku opatrnosť boli dobromyseľní v tom,
že im uvedená parcela patrí. Od začiatku vedeli, že pozemok patrí obci, aj to, že ho užívajú žalovaní,
nakoľko s ich právnym predchodcom p. N. E. (ktorý bol dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí)
mali spolu s rodinou R. uzatvorenú najskôr ústnu, neskôr písomnú nájomnú zmluvu, ktorú chcelipredĺžiť na obdobie 10-20 rokov, s čím žalovaní nesúhlasili, preto začali medzi nimi konflikty. Pokiaľ
sa domáhajú vydržania, okrem dobromyseľnosti nie je preukázaná ani ďalšia podstatná podmienka
vydržania a to vydržacia 10 ročná doba. Žalobcovia neboli dobromyseľní vlastníkmi, ani držiteľmi

pozemku, nepreukázali žiadny právny dôvod, ktorý by mal mať za následok vznik práva, pozemok
užívali, ako bolo spomenuté vyššie na základe dohody s p. N. E., ktorý bol práve dobromyseľný v tom,
že mu dotknutý pozemok patrí. Pozemok parc. č. XX/X tvorí jednotný celok s parc.č. XX/X K. XX/X, bol
ohradený (slúžil na pastvu a výbeh pre kone) a nie na prejazd motorovým vozidlám a prechod osobám,
čo vo svojej svedeckej výpovedi potvrdili okrem sv. N. všetci svedkovia a aj starosta obce p. W.. Súd

sa stotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu žalovaných, že pokiaľ sa týka dobromyseľnosti
p. N. E. a jeho právnych nástupcov, mali splnené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k
parc. č. XX/X vydržaním, avšak v záujme predísť prípadné konflikty sa rozhodli predmetný pozemok
od obce odkúpiť, predaj pozemku im bol odsúhlasený obecným zastupiteľstvom, boli dodržané všetky
platné právne predpisy SR.

32. Z obhliadky na tvári miesta dospel súd k názoru, že žalobcovia majú možnosť zriadiť si prístupovú
bránu z bočnej strany oplotenia, bez toho, aby ich to stálo finančné náklady väčšieho rozsahu, nakoľko
vedľa oplotenia sa nachádzajú iba plechové prístrešky, ktoré sa dajú ľahko upraviť.

33. Záverom je potrebné uviesť, že žalobcovia, čo aj sami potvrdili, svoje zvieratá premiestnili na

farmu do obce F. - G. G., teda zvieratá sa na dotknutom pozemku nenachádzajú, neprebieha žiadne
zásobovanie v tejto lokalite.

34. Podľa názoru súdu, žalobcovia neuniesli v konaní dôkazné bremeno, nepreukázali skutočnosti, ktoré
v § 134 ods. 1-4 stanovuje zákon (OZ), v danom smere nepredložili žiadny relevantný dôkaz, preto súd

žalobu v celom rozsahu zamietol.

35.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdpodľaust.§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku
a priznal v spore úspešným žalovaným náhradu trov konania podľa úspechu v spore vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na podpísanom súde písomne v 7 vyhotoveniach.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127 ods. 1 Civilný sporový poriadok)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. (§127 ods. 2 Civilný sporový poriadok)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 Civilný sporový poriadok)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§364 Civilný sporový poriadok)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)