Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 15C/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419203171
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križanová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4419203171.3

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: V.. J.. J. B., nar. XX.XX.XXXX, A. nám. č.3, XXX XX
N. D., právne zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Lamačka ml., Hlavné nám. č. 7, 940 52 Nové
Zámky, IČO: 37 961 560, proti žalovanému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, N. E. č. XX, XXX XX N. D., právne
zastúpenému: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241
543, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I.Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II.Súd n e p r i z n á v ažalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1./Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladať s

nehnuteľnosťou, pozemkom parc. č. XXXX/X, označený ako záhrada o výmere XXX m2- parcela registra
C KN, nachádzajúcou sa v katastrálnom území N. D., zapísanou na liste vlastníctva č.XXXX evidovaným
Y. úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, a to vrátane jeho prevodu, zaťaženia v prospech inej
osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného
zaťaženia tejto nehnuteľnosti, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh odôvodnil
tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovaným darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bolo bezodplatné

darovanie vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti žalovanému. V čase darovania žili so žalovaným v
druhovskom pomere a počnúc rokom XXXX začali stavať na predmetnom pozemku rodinný dom.
V. N. Zámky im vydalo stavebné povolenie a stavebníkmi rodinného domu boli obaja. Ďalej uviedol,
že pred začatím stavby sa so žalovaným dohodli, že dom budú mať v podielovom spoluvlastníctve,
každý v podiele 1. V B. XXXX prestali žiť so žalovaným v druhovskom pomere, vzájomne sa odcudzili,
od žalobcu sa odsťahovala a v dokončenom (ale neskolaudovanom) dome zostal bývať žalovaný.

Pokúšala sa rôznymi návrhmi o mimosúdne vysporiadanie spoluvlastníckych práv so žalovaným, avšak
bezvýsledne.Žalovanýstavbuužíva,pričomjejvužívaníbráni.Rovnakojejbráninadobudnúťmajetkovú
hodnotu, ktorá sa kreovala a zhodnocovala jej pričinením, a to v podobe bonity a hodnoty pozemku,
ktorý darovala žalovanému. Na základe týchto skutočností má za to, že sa žalovaný správa spôsobom
hrubo porušujúcim dobré mravy a preto podala na súd aj žalobu o vrátenie daru.

2./ Súdny poplatok vo výške XX,- EUR žalobca zložil na účet Slovenskej zaplatil pri podaní návrhu.
.
3./ Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa§324ods.2CSP,nakonanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajepríslušnýokresný

súd.Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

4./ Neodkladné opatrenie zabezpečí účel civilného súdneho konania v konkrétnom prípade, t. j.
ochranu porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre
efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez
ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva o ochranu ktorého sa žiada bez toho, aby sa v
konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie strán

sporu. Výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku, a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo
zhoršovaniu právnej pozície žalobcu v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov strán,
prípadne i zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva

(nároku), pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán riešené v konaní vo veci samej. Dôkazné
bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na žalobcovi neodkladného opatrenie. Nariadenie
neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne
vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je
potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným

spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a
ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

5./Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou

platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada,
ako aj tomu, voči ktorému neodkladného opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované
neodkladného opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala
ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je
obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a neodkladného opatrením nie je prejudikovaný konečný

výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať
vôbec reálny význam.
Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj
pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný
nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia

povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o neodkladného opatrení súd nie je povinný
vykonávať dokazovanie ani výsluchom strán. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo
osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak
platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín,
ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012).

6./ Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu
pre vydanie neodkladného opatrenia, ale nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. V takomto druhu
konania nie je úlohou skúmať plnenie povinností strán zo zmluvného vzťahu. Konštantná judikatúra

súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody
na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov strán alebo obavu o ohrozenie budúceho
výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana,
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania
skutkového stavu pri vydávaní rozhodnutia o neodkladnom opatrení a rozsudku.Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto
dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel

od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada
a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.
Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o vydanie

neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana práv bola rýchla
a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto
zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Tieto zásady sa
neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení žalobcu
na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a
nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom

konaní, IuraEdition, Bratislava 1997, s. 134 - 135).

7./Nariadenieneodkladnéhoopatreniamádočasný(predbežný)charakter.Prinariaďovanípredbežného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku
toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného

rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri
rozhodovaní o neodkladného opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného
opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto
dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou

jej riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 149/2010).

Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž

rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2010).

8./Povinnosti podľa § 325 ods.2 CSP možno v zásade ukladať len stranám sporu.

9./Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň také základné
skutočnosti, potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana,
ako i osvedčenie, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Zákon predpokladá iba
dva dôvody pre uplatnenie takejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne
upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Podľa názoru prvoinštančného súdu

žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov, pretože nepredložil žiadny
právne relevantný dôkaz svojej obavy. Žalobca neoznačil dôvody, ktoré by zakladali dôvodnú obavu,
že žalovaný predmetnú nehnuteľnosti scudzí, resp., že s ňou bude nakladať žalobcom uvádzaným
spôsobom. Súd zastáva názor, že rozhodujúce skutočnosti žalobca v konaní neosvedčil. Potreba úpravy
právnych vzťahov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné

opatrenie by bolo opodstatnené, ak by žalobcovi hrozil vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, čo
v konaní nepreukázal. Žalobca relevantným spôsobom nepreukázal existenciu základných podmienok
odôvodňujúcich potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a ani skutočnosť, že
exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Nepreukázal, že by žalovaný vyvíjal akúkoľvek činnosť
smerujúcu k znemožneniu výkonu práva pri prípadnom výkone rozhodnutia. Súd nezistil žiadne dôvody,

pre ktoré by bolo potrebné dočasne upraviť pomery strán do právoplatného skončenia sporu. Z
uvedenýchdôvodovsúddospelkzáveru,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianiejedôvodný
a preto ho v celom rozsahu zamietol.
10./ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10.1./ Súd o trovách konania rozhodol tak, že nepriznal žalovanému nárok na ich náhradu, pretože mu
preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla
dostať ďalší rovnopis.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.