Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. máj 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200175
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317200175.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobkyňa: W. K., A..
XX.X.XXXX, P. XXXX/XX, XXX XX M., práv. zast. JUDr. Lenka Balogová, Kukučínova 7, Košice, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, práv.
zast.JUDr.AndreaCviková,s.r.o.,Kubániho16,81104Bratislava,ozrušenierozhodcovskéhorozsudku
a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j erozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, so
sídlom Framborská 3605, Žilina pod spisovou značkou H.-F.-XXX/XX-B. zo dňa XX.X.XXXX.

II. Súd u k l a d á žalovanému zaplatiť žalobkyni 818,68 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne
od 8.9.2016 do zaplatenia.

III. Súd p r i z n á v ažalobkyni plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobkyňapodaladňaXX.X.XXXXnatunajšísúdžalobu,ktoroužiadalazrušiťrozhodcovskýrozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina pod spisovou značkou
H.-F.-XXX/XX-B. zo dňa 26.9.2016. Žalobu odôvodnila tak, že dňa 11.3.2013 podpísala listinu označenú
ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, ktorou požiadala o poskytnutie
úveru vo výške 1170,- eur. Pri podpisovaní jej bolo predložené na podpis aj ďalšie listiny, ktorých
obsah nemohla ovplyvniť a nebol jej vysvetľovaný, avšak bola informovaná o nutnosti podpísania

ako podmienky získania úveru. Žalobkyňa podpísala aj Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX
dňa XX.X.XXXX v dôsledku klamlivej obchodnej praktiky. Obsah spôsobil nerovnováhu v právach a
povinnostiach. Spôsob uzavretia zmluvy má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy porušením
§ 52,53 Obč. zák. Zmluva o revolvingovom úvere odporuje Občianskemu zákonníku. Ďalším dôvodom
jej neplatnosti je nedodržanie písomnej formy. Pri žiadosti o úver vyplnil žalovaný len niektoré časti
zmluvy. Za zavádzajúce považuje žalobkyňa vyplnenie údajov v 5. a 6. časti, kde došlo k zmene
údaju o sume z 616,87 eur na 704,23 eur. Žiadosť/zmluva je teda neplatným právnym úkonom.

Žalobkyňa vo svojej žalobnej odpovedi poukazovala na porušenie spotrebiteľských práv, ale keďže
súd na to neprihliadol, malo to za následok vplyv na výsledok sporu. Namietal v rozhodcovskom
konaní nestrannosť rozhodcovského súdu. Úrokovú sadzbu považovala za úžernícku. Nároky z
neplatnej zmluvy sú plnením nemožným a právom nedovoleným. Žalobou sa zároveň domáhala aj
vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré si uplatnila 818,68 eur, ako rozdiel medzi úverom vyplateným
žalovaným a sumou, ktorú doteraz uhradila. Namietala, že žalovaný nepreukázal vyplatenie úveru

1170,- eur, lebo žalovaný poskytol žalobkyni len 1001,83 eur. Žalobkyňa od 15.4.2013 do 14.3.2016
spolu 1820,51 eur, t.j. o 818,68 eur viac ako žalovaný vyplatil.2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a predloženými listinnými dokladmi a to detailom pohybu,

výpisom z mailu, vyjadrením žalovaného k žalobe, rozhodcovskou zmluvou, súhrnnými informáciami,
vyjadreniami žalobkyne a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 11.3.2013 uzatvorená Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalobkyni úver vo

výške 1170,- eur.

5. Medzi stranami sporu spolu s úverovou zmluvou bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva zo dňa
11.3.2013.

6. Dňa 26.9.2016 Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter rozhodol rozhodcovským rozsudkom pod

sp.zn. H.-F.-XXX/XX-B..

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.3.2017 uviedol, že popiera tvrdenia žalobkyne.
Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou a listinou, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy
a ktorá nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie

je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník nie je povinný prijať
návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Dlžník mohol odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 dní
od jej uzavretia. Rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou revolvingového úveru. Jej uzavretie
je možnosťou nie povinnosťou. Európske právo nepribližuje chápanie spotrebiteľa na úroveň subjektu
zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať

význam a dôsledky. Upozornil na rozhodnutia Krajských súdov v Žiline, Banskej Bystrici a v Prešove
i na rozhodnutie Najvyššieho súdu, kde uviedol, že klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku.
Priemerný spotrebiteľ je definovaný ako osoba, ktorá je v primeranom rozsahu rozhľadená, informovaná
a obozretná. Rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné. Upozornil na to, že rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase uzavretia a platnosť či neplatnosť

právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jej vzniku.
Ohľadom námietky nestrannosti uviedol, že rozhodcovský súd preskúmal skutkový stav a predložené
listinné dôkazy a nezistil žiadne porušenie právnych predpisov. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje
na plnenie v konaní založenom vzájomnou dohodou. Dohoda o poskytnutí služby je uzavretá ako
samostatná zmluva. Podľa nej veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je

podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobkyňa nebola k uvedenej dohode nútená a
vedela o aký úkon ide. Upozornil na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.z. XCdo XX/XXXX. Žalobkyňa
spochybňuje vlastný prejav vôle. Z podanej žaloby nevyplýva, že by pred podpisom nevedela akú
zmluvu uzatvára a čo je jej obsahom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo
záujmy a postoje účastníkov priebehu konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili

pri právnom úkone. V rámci výpočtov RPMN sa upravuje určitý špecifický mechanizmus pre výpočet
uvedeného údaju pre revolvingový úver. Určovanie RPMN sa neurčuje pre podnikateľské vzťahy, ale
pre spotrebiteľské. Zákonodarca priamo predpokladá úvery, ktoré budú obnovované, navyšované,
opakovane poskytované. Aj Európska komisia zaviedla jednotný mechanizmus výpočtu RPMN. RPMN
v čase uzavretia zmluvy žalobkyni vyhovovalo. V čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania

nevyžadoval, aby boli sumy tvoriace splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by
mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v
iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. Preto zmluva obsahuje výšku (62,69
eur), počet (42 splátok) a termín splatnosti splátky ( k 15. dňu v mesiaci). Poukázal na rozhodnutie
sp.zn. XXCo/XXX/XXXX, kde je uvedené, že zákon o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy

nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich splátku uvedené jednotlivo popri
sebe. Súdny dvor EU vyslovil, že zmluva nemusí byť spresnená amortizačnou tabuľkou. Na uzavretú
zmluvu sa môžu použiť len predpisy z Obč. zákonníka, ktoré v roku 2013 osobitne upravili otázky
neregulované Obchodným zákonníkom. Právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa preto majú
posudzovať podľa dovtedy platných predpisov z roku 2013. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle §

502 ods. 2 Obch. zákonníka nie je možné vysloviť neplatnosť celého dojednania. Výška odplaty bola
upravená v zmysle § 53 ods. 6 Obč. zák. V zákone bolo určené, že pri porovnávaní sa má brať
do úvahy hodnota obvyklej odplaty, aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých
prostriedkov a lehota splatnosti. Hodnota priemernej odplaty určovanej ministerstvom financií SR bolapre túto zmluvu 47,29%. Dohodnutá odplata v zmluve teda neprevyšovala priemernú odplatu, odklon
bol 25-27%. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania, keďže nárok na bezdôvodné obohatenie sa
premlčí za 2 roky. Posudzuje sa z hľadiska plynutia od momentu zistenia skutočnosti. Lehoty sa nemôžu

počítať svojvoľne. Poskytnutím úveru sa v zmysle úpravy a obchodnej praxe rozumie nielen vyplatenie
prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma doplnenia záväzku, teda aj započítanie.

8. Žalobkyňa v podaní zo dňa XX.X.XXXX uviedla, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje
aj začiatok plynutia 14 dňovej lehoty na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy a to od „ jej

uzavretia“. Žalobkyni bola zmluva podpísaná žalovaným doručená s časovým odstupom minimálne
3 týždňov. Lehota na odstúpenie od zmluvy jej preto márne uplynula v dobe, kedy ešte fyzicky
zmluvou nedisponovala. Uvedené však môže konštatovať až spätne, nakoľko žalobkyňa o podpísaní
rozhodcovskej zmluvy popri žiadosti o úvere netušila. Žalovaným označené dôkazy sa v žiadnej
databáze nenachádzajú, vyvoláva pochybnosti o ich existencii. Upozornila na rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, XCo/XXX/XXXX Y., ktoré potvrdili zrušenie rozhodcovských

rozsudkov. Žalobkyňa netvrdí, že zmluva neobsahuje náležitosti, lebo inak by ich uviedla. Žalovaný
však nepopiera, že je tu iný dôvod neplatnosti zmluvy. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že
rozhodcovský súd skúmal porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný sa nevyjadril k úroku
70,02%, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie pred rozhodcovským súdom prebehlo písomne,
účastníci konania vypočutí neboli a vysvetlenie podmienok uplatnenia sankcií vo svojej žalobe netvrdí

ani žalovaný. Odôvodnenie rozsudku nasvedčuje nezákonnosti celého konania. Nekalou obchodnou
praktikou bolo aj vnútenie služieb, o ktoré žalobkyňa nežiadala. Pokiaľ žalobkyňa o revolving nežiadala,
nemal žalovaný právo vyplniť príslušné údaje na jeho poskytnutie. V zmluve chýba termín konečnej
splatnosti úveru. Obsahom námietky ohľadne výšky úroku 70,02% bol rozpor s dobrými mravmi nie
niekoľko násobné prevýšenie ako to uvádza žalovaný. Žalovaný premlčanie konkrétnymi skutočnosťami

nepotvrdil. Za počiatok bezdôvodného obohatenia možno považovať dátum, kedy bola žalobkyňou
zaplatená prvá splátka dňa 13.10.2014. Podľa jej tvrdenia teda bola zachovaná aj subjektívna aj
objektívna lehota.

9. Žalobkyňa v podaní zo dňa XX.X.XXXX uviedla, že rozsudok je nutné zrušiť ako celok z dôvodu

porušenia zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ako aj z dôvodu podľa § 39 Obč.
zákonníka. Napádaná rozhodcovská zmluva nebola osobitne dojednaná, je teda zmluvným dojednaním
majúcim charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je neplatná. Pokiaľ by sa súd nestotožnil
s tvrdením, že rozhodcovská zmluva je neprijateľným zmluvným dojednaním a preto je neplatná,
poukazuje žalobkyňa na to, že rozhodcovským rozsudkom rozhodol rozhodcovský súd v rozpore s

§ 53 Obč. zák., ! 7 ods. 4 zák. o ochrane spotrebiteľa a § 7 a § 9 ods. 1,2 zák. o spotrebiteľských
úveroch, čím naplnil dôvody na jeho zrušenie podľa § 45 ods. 1 písm. i) a j) zák. o spotrebiteľskom
rozhodcovskomkonaní.Rozhodcovskýsúdignorovaltietoustanovenia.RPMNchýbalo.Poskytnutýúver
by sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Zmluvná pokuta nebola dojednaná v zmluve. Žalobkyňa
zaplatila žalovanému aj viac, ako mu patrilo, preto nech zaplatí žalobkyni to, čo preplatila.

10. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobkyňou, ktorá
je fyzickou osobou - nepodnikateľom (žalobkyňa je označená identifikačnými znakmi typickými pre

fyzické osoby - nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Zo žiadneho
dôkazu nevyplýva, žeby sa jednalo o poskytnutie úverových prostriedkov žalobkyni, či už na podnikanie,
povolanie alebo jej zamestnanie. Súd má zato, že zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je
vzťahom spotrebiteľským.

11. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. s spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len ,,Zákon o rozhodcovskom konaní“), ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

12. Podľa § 45 ods. 1. Zákona o rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia
rozhodcovského rozsudku, aka) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení

rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,

d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval

podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a

toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Podľa § 45 ods. 3. Zákona o rozhodcovskom konaní, súd v konaní o žalobe o zrušenie

rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského
rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od
nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

14. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

18. V zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa uvádza,

že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

24. Ako vyplýva z § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 3 ods. 3. a ods. 5. zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. ( s odkazom na §
52 až 54 Občianskeho zákonníka). Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a

aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je
spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

26. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného a účinného v čase
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,
že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

27. Podľa § 4 ods. 1. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného a účinného v čase
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

28. V danej právnej veci je nesporné a preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 11.2.2014

uzatvorená zmluva o úvere a v ten istý deň bola medzi nimi uzatvorená aj rozhodcovská zmluva. Ďalej
je zrejmé, že žalobkyňa v tomto vzťahu vystupuje ako fyzická osoba - spotrebiteľ a žalovaný vystupuje
v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu
je spotrebiteľskou zmluvou, ide o štandardnú formulárovú zmluvu.

29. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

30. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 11.2.2014 boli bez akýchkoľvek pochybností
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred

pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov
a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, že úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené je žalobkyni dôvodné
priznať postavenie spotrebiteľa. Podľa uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy zo T. XX.X.XXXX, všetkyspory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 11.3.2013 vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom

rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá
žalobu na súde. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo
vzťahu k rozhodcovskej doložke, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ
podanímžalobynarozhodcovskomsúde,spotrebiteľsataktozačatémurozhodcovskémukonaniumusel

podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná
na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde.

31. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl.
V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ

upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod
písm. k/ bola upravená až novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. s
účinnosťou od 01. 01.2008, kým hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným
od 01. 04. 2004).

32. Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm.
r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia,
zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni prejednaniu a rozhodnutiu veci

rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto
možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ
svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka

účinného od XX.XX.XXXX len demonštratívne vymenováva niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnýmipodmienkamispôsobujúcimiznačnúnerovnováhuvprávachavpovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

33. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť

neplatná,vrozhodcovskomkonaníuplatnenýnárokrozhodcovskýmsúdomvôbecnemalbyťprejednaný
a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy majúcej
buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve rozhodcovskému súdu chýba
základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

34. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci bola otázka, či Rozhodcovská zmluva k úveru č.
XXXXXXXXXX zo T. XX.X.XXXX, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná.
V zmluve sa účastníci vzťahu dohodli, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
uzatvorenej dňa XX.X.XXXX vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré

vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde.

35. Podľa dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní podľa čl. II

bod 1 písm. b). Ak jedna z alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi, spotrebiteľ podľa nej
má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto Rozhodcovskej
zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporovprostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ
svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať
svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred

štandardnými zmluvami.

36. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť aj prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej

zmluvy ani z iných listinných dôkazov žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred
rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za
uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp "ignorantia iuris
non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne.
Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať

do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto
princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu
princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho
nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným
nepreukázal, že žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov

v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa vo svojej výpovedi dokonca uviedla, že jej ani nebolo známe, že
medzi predloženými listinami na podpis bola aj rozhodcovská zmluva a že bola patrične s jej obsahom
a právnymi následkami oboznámená.

37. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka svojim obsahom najbližšie problémovej

Rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany
a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula
neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo
odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom

bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva,
tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. Súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý

sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie
využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa
by napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie
rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho
aktivita.

38. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a
je povinnosťou nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky,
a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti súdu,
že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto

iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov
a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v
spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi.
Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v
Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú

pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k
záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie
štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú
obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal
byťbdelý,súdneprijímaaodsudzujehoakokonaniehraničiacesozlýmúmyslomvzmluvnýchvzťahoch.

Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za
takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.39. Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a
je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane žalovaného je dôkazné
bremeno preukázať, že spotrebiteľ - v danom prípade žalobkyne, si individuálne vyjednali rozhodcovské

konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o
individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie žalobkyňa má dokázať, že nedošlo k individuálnemu
vyjednaniu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak by si žalobkyňa
individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj
podmienky arbitráže. Žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky

nesplnil. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by
nepochybne tieto pravidlá poznať. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy.

40. Individuálne dojednanie je také, kde spotrebiteľ má reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, hoci
ho pripravil dodávateľ. V tomto prípade však súd nemá preukázané, že neprijatím, odmietnutím
rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k zhoršeniu postavenia žalobkyne. Súd sa neuspokojil so

skutočnosťou, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom papieri, že v zmluve bolo
uvedené, že žalobkyňa má právo do 10 dní odstúpiť od zmluvy resp. vôbec ho nemusí podpísať. Zo
súdnej praxe v obdobných sporoch považuje súd za pravdepodobné, že neuzatvorením rozhodcovskej
zmluvy by žalobkyni úver poskytnutý nebol. Nebolo teda preukázané, či by žalobkyňa v prípade,
nepodpísania rozhodcovskej zmluvy získal žiadaný úver. Vyhlásenie veriteľa v rozhodcovskej zmluve

o tom, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie jej podmienkou spotrebiteľského úveru nepovažuje súd
za preukázané, považuje ho iba za nepreukázané tvrdenie. Predmetná rozhodcovská zmluva podľa
názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a to tým, že v prípade podania žalobného návrhu dodávateľom núti spotrebiteľa podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý vopred vybral dodávateľ a zbavuje ho

možnosti riešiť spor pred štátnym súdom. V rozhodcovskej zmluve je síce uvedené, že svoje právo môžu
strany uplatniť aj pred všeobecným súdom, čo však už po podaní žaloby na rozhodcovský súd nie je
možné. Z praxe je zrejmé, že návrhy na začatie konanie podávajú výlučne dodávatelia, čím je spotrebiteľ
zbavený možnosti obrátiť sa na všeobecný súd

41. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok
versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera (porovnaj

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/2/ 2014).

42. Pokiaľ sa jedná o žalovaným uvádzanú skutočnosť, že žalobkyňa aj po podpise rozhodcovskej
zmluvy mala možnosť ju ukončiť a to formou odstúpenia, súd poukazuje, že ustanovenie § 48
Občianskehozákonníkaumožňujeúčastníkovikonaniaodstúpiťodzmluvy,akjetovzákoneustanovené

alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje. Základnou
podmienkou odstúpenia od zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. V spotrebiteľských sporoch je súd
povinný ex offo skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ dospeje k záveru, že rozhodcovská
zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka), vyvoláva v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy a to neplatnosť absolútnu. Preto nie je možné odstúpiť od neplatného právneho
úkonu, ktorý nikdy nenastal.

43. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd predloženú rozhodcovskú zmluvu považuje za absolútne
neplatnú a preto zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Zákona o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní. V zmysle § 47 ods. 1 tohto zákona môže žalovaný podať na súd návrh na
pokračovanie v konaní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

44. Na základe vyššie uvedených skutočnosti je súd tiež toho názoru, že rozhodcovský súd rozhodol v
rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto

porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1, písm. j) z č.335/2014 Z.z).

45. V zmluve absentuje údaj RPMN aj o konečnej splatnosti úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch
explicitne vyjadruje ako jednu z obligatórnych náležitostí údaj RPMN a o konečnej splatnosti. Tento údajmusí byť v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z
počtu splátok úveru, nejednoznačne určený deň stanovený počtom dní od uzavretia zmluvy). Počet a
výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim

údajom o konečnej splatnosti úveru. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 27.05.2014 v obdobnej veci, podľa ktorého
dôsledkom absencie údaja o konečnej splatnosti úveru je, že úver treba považovať za bezúročný a bez
poplatkov.

46.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých
mravov(§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne

presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere

o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 24.05.2016.

47. Z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky, t.j. aká je výška splátok istiny,
aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov, ani termíny ich splatnosti, nakoľko

tie majú byť v zmysle uvedeného ustanovenia určené v splátkovom kalendári, avšak tento k zmluve
nebol pripojený. Z celkovej splátky nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Spotrebiteľ v čase uzatvárania
zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom z akých položiek, v akej výške
pozostáva navýšenie úveru

48. Na základe vyššie uvedeného súd zistil, že zmluva nemá náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Nie je uvedený správne termín splatnosti podľa písm. f), úroková sadzba podľa písm. i), RPMN
podľa písm. j) a rozpis splátok podľa písm. k), súd považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.
Žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky žalovaným vo výške 1170,- eur a žalobkyňa splatila sumu
1820,51 eur, teda o 818,68 eur viac, ako jej bolo vyplatené.

49. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

50. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

51. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

52. Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení
účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

53. Keďže došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne a žalovaný sa dostal s

plnením aj do omeškania, súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania od 8.9.2016, teda kedy najneskôr
žalovaný disponoval žalobnou výpoveďou žalobkyne v rozhodcovskom konaní, ktorou namietala
neplatnosť zmluvy o úvere, ako si to žiadala.54. Ako vyplýva z § 107 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom
si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý
účastník mohol premlčanie namietať.

55. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že predmetný nárok nepovažuje
za premlčaný, nakoľko za premlčaciu lehotu považuje plynutie 10-ročnej lehoty podľa § 107 ods.2
Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k úmyselnému bezdôvodnému
obohateniu. Žalovaný poznal skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal a poznal ich aj v čase vzniku,
napriektomu,ževedel,žetakátozmluvaniejevporiadkuprijalfinančnéprostriedkynadposkytnutýúver,
čímsadopustilbezdôvodnéhoobohatenia.Konaltakúmyselne.Jedôvodnépredpokladať,žespotrebiteľ

sa nedozvie o tom, že zmluva má vady predtým, než sa bude dopytovať subjektu znalého veci, ktorým sú
spotrebiteľské združenia a takto postupovala aj žalobkyňa, ktorá až po oboznámení s touto zmluvou a jej
vyhodnotení združením na ochranu spotrebiteľa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia. Keďže
zmluva nemala náležitosti podľa zák. o spotrebiteľských úveroch, konanie žalovaného preto nemožno
hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu,

minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. V zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12.
decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011 , tiež rozsudok Krajského súdu v
Prešove z 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012 ). Zákonodarca pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo

dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ ).
Z vyššie uvedených dôvodov súd nepovažuje námietku premlčania vznesenú žalovaným za dôvodnú.
Tedapriuzavretízmluvydňa11.3.2013apodanížalobydňa10.1.2017,jejasnéžekpremlčaniunedošlo,
teda si žalobkyňa uplatnila žalobu v zákonnej objektívnej a subjektívnej premlčacej dobe.

56. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58. V danom prípade mala žalobkyňa vo veci plný úspech, avšak žalobkyňa si náhradu trov neuplatnila,
zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že žalobkyni nepriznal náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.