Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Urbanová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118260303
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118260303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr.YvettyDzugasovejaMgr.AnnyMihálikovej,vprávnejvecižalobcu:SetCarsk,a.s.,sosídlomUlica
priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so
sídlom G. X, XXX XX O., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom,

advokátom, so sídlom W. D. X/A, XXX XX N., o zaplatenie sumy 432,00 Eur s príslušenstvom, o
odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Csp/42/2018-90 zo dňa
26.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Csp/42/2018-90 zo dňa 26. septembra 2018 vo výroku
I. p o t v r d z u j e .

M e n í rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Csp/42/2018-90 zo dňa 26. septembra 2018 vo výroku

II. tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 432,00
Eur vo výške 5 % ročne počítané od 26.10.2016 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd s poukazom na § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), §

11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 442 ods. 1, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 432,00 Eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi tiež priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 82 %, o výške ktorej rozhodne okresný súd samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu 29.06.2018 sa žalobca domáhal

voči žalovanému zaplatenia sumy 432,00 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 432,00 Eur od 26.10.2016 do zaplatenia.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 11.08.2016 došlo
v O. k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič vozidla Mercedes Atego, EČV: MT615CZ, poistený u
žalovaného. Poškodeným bola fyzická osoba O. S. vlastník poškodeného vozidla Volvo V70, EČV:
MT350DG. Dňa 11.08.2016 uzatvoril žalobca v postavení prenajímateľa a poškodený z dopravnej

nehody (O. S.) v pozícii nájomcu zmluvu o nájme č. 379, predmetom ktorej bolo poskytnutie osobného
automobilu Škoda Superb nájomcovi na dobu od 11.08.2016 do 11.08.2016, s určeným denným
nájomným vo výške 60,00 Eur. V nasledujúci deň, t.j. 12.08.2016, uzatvorili rovnaké subjekty v rovnakompostavení zmluvu o nájme č. 379 b/ , predmetom ktorej bolo poskytnutie osobného automobilu Audi Q7
nájomcovi na dobu od 12.08.2016 do 29.08.2016, s určeným denným nájomným vo výške 144,00 Eur a
zmluvným nájomným vo výške 71,00 Eur. Žalobca (ako prenajímateľ) faktúrou č. 160100025

zo dňa 01.09.2016, splatnou dňa 15.09.2016 vyúčtoval poškodenému O. S. (ako nájomcovi) na základe
uzatvorených zmlúv o prenájme č. 379 zo dňa 11.08.2016 a č. 379 b/ zo dňa 12.08.2016 celkom
sumu 1.338,00 Eur za prenájom náhradného vozidla. Poškodený (nájomca) v listine zo dňa 29.08.2016
uviedol, že počas opravy vozidla používal náhradné vozidlo na dopravu do práce, na chalupu, vozil deti
na tréning, cestovanie za ostatnými potrebami podľa jeho osobných potrieb i jeho rodiny tak ako to bolo

obvykle riešené pred poškodením jeho vozidla. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.08.2016
poškodený O. S. ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému vo
výške 1.338,00 Eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj
„zákon č. 381/2001 Z.z.“). Pohľadávku tvoril nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné
užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 11.08.2016 na vozidle Volvo

V70, EČV: MT350DG. Podľa bodu 4. zmluvy o postúpení pohľadávok je postúpenie odplatné. Odplata
za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.338,00 Eur, zodpovedajúcej faktúre č. 160100025 vystavenej
žalobcom (prenajímateľom) postupníkom (nájomcovi). Podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávok
sa vzájomné nároky zmluvných strán (nárok na postupcu na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky
a nárok postupníka na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) podpisom zmluvy

započítavajú, s tým, že postupník (žalobca) si bude pohľadávku podľa zmluvy vymáhať vo vlastnom
mene a na vlastný účet. Postupca (poškodený O. S.) zároveň nedatovaným listom oznámil žalovanému
postúpenie pohľadávky so žiadosťou o plnenie pohľadávky na účet žalobcu. Listom zo dňa 12.10.2016
žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 07.10.2016 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho
predložil i výpočet výšky plnenia v celkovej hodnote 905,17 Eur. V tomto výpočte žalovaný vychádzal z

nákladov na použitie náhradného vozidla po dobu 18 dní v hodnote 55,00 Eur/deň, t.j. spolu 990,00 Eur,
od ktorej výšky odpočítal na základe zmeny technickej hodnoty vozidla sumu 74,85 Eur a na základe
pevných prevádzkových nákladov sumu 9,98 Eur (0,01 Eur x 998 km).
4. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú na podklade oznámenia postupcu
(poškodeného O. S.) o postúpení pohľadávky postupníkovi (žalobcovi) a zmluvy o postúpení

pohľadávky uzatvorenej dňa 29.08.2016 medzi postupcom (poškodeným z dopravnej nehody O. S.)
a žalobcom ako postupníkom, na základe ktorej v zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s
postúpenou pohľadávkou prechádza na žalobcu aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené. Zhodným tvrdením sporových strán v spojení s listinným dôkazom „Oznámenie o poistnom
plnení zo dňa 12.10.2016“ mal súd preukázanú aj tú skutočnosť, že žalovaný zaplatil

žalobcovi sumu 905,17 Eur z titulu náhrady za zapožičanie náhradného vozidla poškodenému, ktoré
si poškodený požičal v súvislosti s poškodením jeho vozidla pri dopravnej nehode zo
dňa 11.08.2016. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanej
veci. V danej súvislosti konajúci súd poukázal na stanovisko žalobcu v jeho písomnom vyjadrení zo
dňa 17.08.2018, (v ktorom žalobca dostatočne vysvetlil postup, ako na základe právnych úkonov

uzatvorených medzi žalobcom a poškodeným došlo k prevodu práva poškodeného na žalobcu
i úhrade faktúry za nájom náhradného motorového vozidla), s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil.
Zároveň doplnil, že v zmysle ust. § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno
započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2 označeného zákonného ustanovenia
- v prípade započítania na základe dohody zákon dovoľuje, aby účastníci záväzkového vzťahu dohodli

započítanie aj nad rámec podmienok, ktoré inak ustanovuje pre započítanie jednostranným právnym
úkonom.
5. Podľa názoru súdu prvej inštancie preukázal ujmu, a preto ako dôvodný akceptoval žalobou
uplatnený nárok žalobcu titulom vzniku škody, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil
náklady na požičanie náhradného motorového vozidla za dobu nájmu podľa uzatvorených nájomných

zmlúv v čase, keď bolo jeho vozidlo v oprave v súvislosti s dopravnou nehodou
spôsobenou poistencom žalovaného dňa 11.08.2016. Žalovaný skutočnosti uvedené v žalobe a vo
vyjadreniach žalobcu v súvislosti s právnym základom uplatneného nároku nerozporoval, na základe
čoho ich súd podľa § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné. Z časového hľadiska súd priznal žalobcovi
nárok za celú dobu nájmu, v ktorom bolo vozidlo poškodeného v oprave, a teda od 11.08.2016 do

29.08.2016. V konaní bola totiž dostatočným spôsobom preukázaná účelnosť, ako aj príčinná súvislosť
vynaložených nákladov na nájom náhradného motorového vozidla s dopravnou nehodou spôsobenou
poistencom žalovaného. Poškodený využíval náhradné motorové vozidlo na dochádzanie do práce, na
chalupu, odvoz detí na tréning, cestovanie za ostatnými potrebami rodiny podľa potrieb, tak, ako tobolo pred poškodením jeho motorového vozidla pri dopravnej nehode, a teda sa jednalo o využívanie
účelné. K zapožičaniu týchto vozidiel v uvedenom období bol poškodený donútený práve v súvislosti
so vznikom poistnej udalosti, ktorú on sám nespôsobil, ale do ktorej sa dostal vinou poistenca (klienta)

žalovaného. Na základe toho poškodený nemohol v uvedenom časovom období používať svoje vlastné
motorové vozidlo. Dĺžka opravy motorového vozidla poškodeného, v ktorom čase poškodený využíval
náhradné motorové vozidlo, nebola medzi sporovými stranami sporná. Pri rozsahu priznaného nároku
súd vychádzal z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2002 Z.z. v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), pričom

skutočnú škodu žalobcu mal súd preukázanú započítaním medzi ním a poškodeným podľa dohody o
zápočte obsiahnutej v článkoch 4. a 5. zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.08.2016.
6. V časti príslušenstva žalovanej istiny titulom úrokov z omeškania súd žalobu zamietol, nakoľko v
predmetnom období nemal preukázané omeškanie žalovaného. Listom zo dňa 12.10.2016 žalovaný
splnil svoju zákonnú povinnosť v zákonnej lehote tak, ako to vyplýva z časových súvislosti
podľa vystavenej faktúry za nájom náhradného motorového vozidla zo dňa 01.09.2016 i oznámenia

poisťovne zo dňa 12.10.2016, na základe čoho mu nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi ako právnemu
nástupcovi poškodeného, úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z.. Peňažná
sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je viazaná na
nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ predmetného zákona, ktorej
účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie

nezostala nečinná a bola nútená oznámiť v zákonnej lehote poškodenému spôsob vybavenia
jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto
povinnostibezohľadunato, akobolovkonečnomdôsledkuonárokupoškodenéhonaposkytnutie
poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné teda nie je, ako mala, resp. mohla inak
poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Pri preukázaní, že žalovaný splnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z

ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., sa žalovaný podľa názoru okresného súdu nedostal
do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktoré je uplatnené proti žalovanému v prejednávanom
spore, nakoľko výška škody bude ustálená až právoplatným rozhodnutím súdu a žalovaný sa môže
dostať do omeškania až v prípade nevyplatenia náhrady tejto škody v súdom určenej lehote.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol

v konaní úspešný v časti uplatnenej istiny vo výške 432 Eur, neúspešný bol v časti úroku z omeškania,
kapitalizovanom súdom vo výške 41,48 Eur, v ktorej časti bol úspešný žalovaný. Čistý úspech žalobcu
tak v konaní predstavoval rozsah 82 %.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal

jeho zrušenia vo výrokoch I. a III. a v tejto časti žiadal jeho vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
9. Mal za to, že okresný súd rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše
nedostatočne odôvodnil, keď sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s
námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdenom spore. Poškodenému bola

spôsobená škodová udalosť prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, v ktorej
súvislostimalbyťpoškodenýnútenýužívaťnáhradnévozidlozapožičanéužalobcuvzmyslepríslušných
nájomných zmlúv. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru a dňa 29.08.2016
poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá mu vznikla z titulu účelne
vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Z uvedeného - podľa odvolateľa - vyplýva,

že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Je teda zrejmé,
že poškodený, a nie žalovaný predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Poškodený preto
nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Jej uzatvorením nemohlo dôjsť
k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, keďže túto pohľadávku pred cesiou poškodený
žalobcovi neuhradil, (a teda mu pohľadávka nevznikla). Odvolateľ ďalej tvrdil, že uvedeným postúpením

došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky
žalobcu v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky totiž
prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu (neexistujúcej) pohľadávky a až následne k
započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Žalovaný zhrnul, že ak poškodený
nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto postúpiť na žalobcu

a tomu následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za
postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Predmetné postúpenie (neexistujúcej)
pohľadávky je tak pre obchádzanie zákona absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.10. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu v časti napadnutej odvolaním žalovaného ako vecne
správny potvrdiť.
11. Uviedol, že v danom prípade bol postupovaný nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Nesprávne a
zavádzajúce je tvrdenie odvolateľa o tom, že predmetom postúpenia mala byť pohľadávka, ktorú žalobca
eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Napokon, akceptovanie predmetného postúpenia pohľadávky
žalovaným je zrejmé aj z toho, že už poukázal na účet žalobcu ako postupníka čiastočné poistné plnenie
a tiež to vyplýva aj z jeho oznámenia o poistnom plnení. V zmysle zmluvy o postúpení

pohľadávky došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu danej pohľadávky. Zákonný nárok na
náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak
zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.
Išlo teda o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k započítaniu nároku na úhradu
fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie, a nie so samotným
nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. V zmysle predloženej zmluvy o

postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom a
súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku
v majetkovej sfére žalobcu.

12. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobca, ktorý sa

domáhal jeho zrušenia vo výroku II. a III. a v tejto časti žiadal vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie; alternatívne sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd prizná žalobcovi
uplatnené úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 432,00 Eur od 26.10.2016 do
zaplatenia a tiež nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil
voči žalovanému aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

13. V súvislosti s právnym záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa aplikácie § 11 ods. 6, 7 zákona č.
381/2001 Z.z. odvolateľ uviedol, že nesplnením povinnosti uvedenej v § 11 ods. 6 predmetného zákona
sa poisťovňa v zmysle § 11 ods. 8 cit. zákona dostáva automaticky do omeškania, avšak do
omeškania s ukončením šetrenia, resp. písomného informovania poškodeného o výsledkoch likvidácie
a rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Ak súd žalobe vyhovie a žalobcovi prizná uplatnenú

náhradu škody, odporca sa dostáva do omeškania s plnením už odo dňa vyhotovenia predmetného
rozhodnutia o odmietnutí poistného plnenia, nakoľko nejde o nezákonnosť a neplatnosť samotného
rozhodnutia poisťovne, ale o nezákonnosť a neopodstatnenosť krátenia poistného plnenia,
ktoré je nakoniec aj predmetom sporu. Úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001
Z.z.predstavujúsamostatnúsankciuspojenú sporušenímustanovenia§11ods.6predmetnéhozákona

a nevzťahuje sa na nesplnenie povinnosti zakotvenej v ustanovení § 11 ods. 7. Je preto nevyhnutné
rozlišovať okamih, kedy sa poisťovateľ dostal do omeškania s plnením poistného plnenia podľa §
11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. od okamihu, kedy sa poisťovateľ dostal do omeškania v zmysle §
11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z:z., t.j. tým, že si nesplnil povinnosť zakotvenú v § 11 ods. 6 písm. a) alebo
b) predmetného zákona, ktoré majú zabezpečiť, aby poisťovňa neostala nečinná. Podľa názoru žalobcu,

sa poisťovňa dostáva do omeškania s plnením poistného plnenia v prípade, ak predmetné
plnenie neoprávnene kráti alebo ho vôbec neprizná, a to už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia
poisťovne o likvidácii poistnej udalosti. Moment, kedy sa poisťovňa dostala do omeškania je
nezávislý od rozhodnutia súdu, (na rozdiel od určenia oprávnenosti žalovanej výšky istiny a žalovanej
výšky úrokov z omeškania, kde súd buď prizná alebo neprizná žalobcom uplatnenú sumu). V prípade

určenia začiatku omeškania tak súd len deklaruje už existujúci stav, keďže pohľadávka na náhradu
zvyšných vynaložených nákladov tu existovala už pri rozhodnutí poisťovne o poskytnutí
kráteného poistného plnenia. Súd súčasne stanoví vo svojom rozhodnutí dodatočnú lehotu na
doplatenie priznaného poistného plnenia. Ak ale súd žalobu zamietne ako nedôvodnú, deklaruje tým
oprávnenosť a zákonnosť výšky poisťovňou poskytnutého plnenia, z čoho jasne vyplýva, že poisťovňa

sa nemohla dostať do omeškania podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.

14. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.

15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie vo výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 432,00 Eur (výrok I.) v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
Odvolací súd tiež v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o čiastočnomzamietnutížaloby(výrokII.)avovýrokuotrováchkonania(výrokIII.)spôsobomvyjadrenýmvovýrokovej
časti tohto rozsudku.

16. Vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku (vrátane odôvodnenia tejto časti napadnutého
rozsudku) krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného

súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalovaného formulovanú v jeho opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie

nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na
zodpovednosťodvolateľazaobsahovévymedzeniesvojhoodvolania,vspojitosti snevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

18. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na

každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej
inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom

rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu je správny právny záver okresného súdu o aktívnej vecnej legitimácii
žalobcu, ktorý svoje úvahy k predmetnej právnej otázke vyjadril v odseku 39. až 41. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. S dotknutým záverom bezprostredne súvisí aj vyhodnotenie zmluvy o postúpení

pohľadávky uzatvorenej medzi poškodeným a žalobcom, ktoré je obsiahnuté v bode 23. až 26.
odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu.

20. Žalovaný v rámci vybavovania celej záležitosti (t.j. nielen v priebehu sporu, ale aj v rámci
predchádzajúcej likvidácie poistnej udalosti) sa správa značne nekonzistentne a svoje postoje pomerne

modifikuje. V zásadnom rozpore s jeho aktuálnym tvrdením o neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky je tak jeho pôvodná argumentácia v konaní (odpor proti platobnému rozkazu vydanému v
upomínacomkonaní),akoajplnenie/nahradenieškody-hocilenčiastočné-spočívajúcejvnákladochza
použitie náhradného motorového vozidla. Práve na (pôvodné) zásadné argumenty (ktoré už žalovaný
vôbec neuvádza v odvolaní) reagoval okresný súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

21. Odvolací súd je toho názoru, že zmluva o postúpení pohľadávok, uzatvorená medzi poškodeným a
žalobcom dňa 29.08.2016, tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti
jej strán/subjektov. Nespochybnenou vôľou poškodeného O. S. a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva
a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné na

ich usporiadanie použiť/uzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov.

22. Za relevantný je potrebné považovať argument žalobcu v jeho vyjadrení k podanému odvolaniu
žalovaného, že v rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky
so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za

postúpenie pohľadávky. Pri striktnom (až puristickom) prístupe k výkladu práva by bolo možné trvať
na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci
postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince) vrátil. Inými
slovami, poškodený by položil na stôl sumu 432,00 Eur a posunul ju k žalobcovi, ktorý by ju vzápätí
posunul späť k poškodenému.

23. Krajský súd vedome v danej spojitosti používa mierne ironický tón, pretože popísaný (odvolateľom
minimálne naznačovaný) postup v kontraktačných procesoch odporuje bežnej realite každodenného
života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznychprávnych vzťahov. Určite sa pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného a
žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne
vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však

nekorešpondovali s bezprostrednou realitou.

24. Žalovaný v rámci svojho opravného prostriedku len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v
prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného
súdutak,akoboliprezentovanévodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaaodvolaciemusúduopakovane

predkladal svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom prípade dospieť.

25. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.
ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods.

1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany
sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

26.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostíadôvodov,nakoľkoodvolaniežalovaného vdanom

prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré
odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento rozsudok okresného súdu v žalovaným napadnutej
časti (t.j. vo výroku I.) v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny p o t v r d i l .

27. Odvolací súd však v súlade s ust. § 388 CSP z m e n i l žalobcom napadnutý výrok o zamietnutí

žaloby v časti uplatnených úrokov z omeškania (výrok II.) napadnutého rozsudku.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

29. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení

účinnom od 01.01.2015).

30. Za nesprávny považuje odvolací súd právny záver okresného súdu o tom, že žalobcovi v danom
prípade nevznikol nárok na úroky z omeškania, a to z dôvodu, že relevantným pre
začatie plynutia omeškania je až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody

poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

31. Z dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom jednoznačne vyplýva, že žalovaný oznámil
žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 07.10.2016. Od nasledujúceho dňa, t.j. od
08.10.2016, začala žalovanému plynúť pätnásťdňová lehota na plnenie v zmysle §

11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá uplynula dňa 23.10.2016.

32. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ukončenie prešetrovania žalovaného, vykonané v lehote
stanovenej v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené
plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v § 11 ods. 7 citovaného zákona na uplynutie 15 dní

od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. V
danom prípade, keď si žalobca ako právny nástupca poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu
škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. proti poisťovni, nie je namieste aplikovať ustanovenie
§ 11 ods. 7 tohto zákona po spojke alebo (t.j. druhá časť predmetného ustanovenia), pretože v tomto

prípade je poisťovňa stranou sporu, a nie je dôvod jej preto doručovať ešte následne právoplatné
rozhodnutie o výške náhrady škody. Uvedené platí pre prípady, ak by poisťovňa nebola stranou sporu a
povinnosť plniť by jej vyplývala z právneho vzťahu k poistníkovi, ktorý bol stranou sporu.33. Nemožno sa stotožniť s takým výkladom ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z., že
oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa krátila plnenie uplatnené právnym nástupcom
poškodeného,žalovanýsplnilpodmienkyvzmysle§11ods.6písm.a/predmetnéhozákonaavzmysle§

11 ods. 7 označeného zákona mu vzniká omeškanie s plnením priznaným v rozsahu skráteného plnenia
až doručením právoplatného rozhodnutia súdu. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v § 11
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne
poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo
znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení

požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 11 ods. 8 citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa
odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak
nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by
nebolomožnézostranypoškodeného,resp.jehoprávnehonástupcu,vprípadeuplatneniasiskráteného

poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by
nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z.. Zmyslom povinného
zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase.
Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne
posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru

odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti,
vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane
do omeškania.

34. Nakoľko lehota na plnenie v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. žalovanému uplynula dňa

23.10.2016, počiatok jeho omeškania so zaplatením žalovanej istiny nastal od 24.10.2016,
od ktorého dátumu žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z omeškania. Žalobca však v súdenej
veci požadoval od žalovaného úroky z omeškania až od 26.10.2016, preto nebol dôvod mu od tejto
lehoty úroky z omeškania priznať. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi
úroky zákonné, v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to úroky z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie
ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania
v súlade s týmto zákonným ustanovením a preto mu ich krajský súd, po modifikácii právneho záveru
okresného súdu, priznal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

35. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodol krajský súd podľa § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v spore
plný úspech, nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší
súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu

zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.