Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. júl 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/532/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312216516
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8312216516.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcov: 1/ Z. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX N., 2/ H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX N.,
proti žalovaným: 1/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX N., 2/ K. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXX, XXX XX N., 3/ X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX N.Č., 4/ H. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX N., 5/ Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX N.,
v konaní o určení hranice, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcov zamieta.

II. Súd určuje, že žalovaný 1/K. H., nar. XX.XX.XXXX je vlastníkom parcely U. XXXX/X vo výmere
6m2 druh pozemku zastavaná plocha, ktorá bola vytvorená z parcely U. XXXX o výmere 281 m2, druh
pozemku záhrada, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. N.J., geometrickým plánom č. XXC/XXX/XXXX-X/
XXXX zo dňa 19.02.2013 vyhotoveným F.. S. S., úradne overeným Správou katastra N. F.. D. E. dňa
26.02.2013 č. A.-XX/XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

III. Hranica medzi parcelami U. H. XXXX/X (patriaca žalobcom) a U. H. XXXX/X, XXXX/X (patriace

žalovanému v 1. rade) prebieha bodmi XX, X, X, XX vyznačenými v geometrickom pláne č. XXC/XXX/
XXXX - X/XXXX zo dňa 19.02.2013 vyhotovenom F.. S. S.Í.H., úradne overeným Správou katastra N.
F.. D. E. dňa 26.02.2013 č. A.-XX/XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

IV. Žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

V. Slovenskej republike priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.11.2012 domáhali určenia hranice medzi

pozemkami žalobcov a žalovaných.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. H.-U. XXXX záhrady
o výmere 281 m2. Parcela je zapísaná na LV č. XXX, k.ú. N.. Ide o záhradu, ktorá patrí k rodinnému
domu žalobcov, na tvári miesta v obci Stakčín je od ostatných pozemkov oddelená miestnym potokom.
Parcela č. H.-U. XXXX susedí s parcelami H.-U. č. XXXX/X, č. XXXX a č. XXXX. Žalovaný v 1. rade
je výlučným vlastníkom parcely č. XXXX/X, žalovaní v 2. a 3. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

parcely č. XXXX a žalovaní v 4. a 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXXX, všetky v
k.ú. N.. Žalovaný v 1. rade a následne aj ostatní žalovaní, žalobcom neustále zasahujú do vlastníckeho
práva. Vzhľadom k tomu, že medzi pozemkami nie je postavené oplotenie, žalovaní prechádzajú cez
pozemok žalobcov, skladujú rôzne veci na ich pozemku a dokonca si postavili drobnú stavbu, žalobcoviapredpokladajú, že na ich pozemku. Medzi stranami sporu neustále dochádza k sporom o priebeh hranice
medzipozemkami.Žalovanýmnavrhovali,abysispoločnenechalivypracovaťznaleckýposudok,ktorým
bude stanovený priebeh hranice, čo žalovaní odmietli. Nechali si teda zamerať svoj pozemok na vlastné

náklady, avšak zo strany žalovaných došlo k zmareniu zamerania pozemku tým, že neustále vyberali
kolíky, ktorým bol priebeh hranice označený.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a z nich najmä výpisom z LV č. XXX,
č. XXX, č. XXXX a č. XX, k.ú. N., snímkami z pozemkovej knihy, znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca

F.. S. S. zo dňa 20.2.2013 spolu s geometrickým plánom, čestnými prehláseniami H. V., Z. H., S. Y., L.
H., fotografiami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, darovacou zmluvou uzavretou medzi S. H. a jeho
manželkou M. H. ako darcami a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným zo dňa 18.7.1994, čestným
prehlásením S. E., písomným vyjadrením X. E. výsluchom strán sporu a svedkov L. H., S. Y., H.Í. V.,
Z. H., M. H. a S. S..

4. Žalobca v 1. rade vypovedal tak, že hranica bola asi štyrikrát premeriavaná a na základe predošlých
meraní, ktoré tam boli vytýčené, bola hranica posunutá asi 2 m do terajších pozemkov žalovaných.
Dokonca pri poslednom meraní bola hranica osadená železnými kovovými stĺpikmi, ktoré vždy žalovaní
vyhádzali. Čo sa týka parcely žalovaného v 1. rade, nikdy žiaden plot tam nebol. Bola tam iba stále
kde-aká rúrka vopchatá kúsok pletiva, bola tam iba burina a hádzali tam pletivá. Prekopávali načierno

parcelu. Čo sa týka parcely žalovaných v 2. a 3. rade, plot tam tiež nebol, bolo tam iba búranisko a kúsky
kde-akého pletiva. Všetko bolo iba provizórne. Žalovaní v 2. a 3. rade tam urobili plot asi 3 roky dozadu,
aj to len provizórny, bez zamerania, bez ohlásenia drobnej stavby. Žalovaný v 1. rade má plot asi 4 až
5 rokov, čo si tam osadil stĺpiky, lebo chcel šalovať a predtým tam žiadny plot nijaký nebol. Nijaký plot
tam ani on, ani jeho dedo nemali. Plot postavil asi pred siedmimi rokmi. Bol tam plynomer žalobcov a

vidno ako je okľukou vysunutá hranica. Parcelu kúpil v r. 1980 a odvtedy túto parcelu užíva. Kúpil ju s
manželkou od jej otca a od jej tety. To boli predošlí vlastníci tejto parcely.

5. Žalobkyňa v 2. rade vypovedala tak, že plot tam H. nikdy nemali, lebo tam bol natiahnutý iba starý
ostnatý drôt, alebo rošty z maštale, keď drevené kolíky prehnili, popresúvali si ďalej ako chceli. Každý

rok ako sa komu páčilo, tak si robili. Stále to robili odkedy tam boli.

6. Žalovaný v 1. rade vypovedal tak, že na hranici, ktorá je sporná, bolo stále oplotenie. Predtým bolo
drevené z lieskových prútikov, to si nepamätá, ale pamätá si, že potom sa nahradilo kovovými stĺpikmi
a pletivom. Nikdy predtým neboli merané sporné pozemky. Odkedy si pamätá, bol tam plot možno zo

sedemdesiatych rokov, možno v sedemdesiatom piatom roku.

7. Žalovaný v 2. rade vypovedal tak, že sedem rokov vlastní dom a pamätá si, že plot tam stále bol a
stále je na tom istom mieste. Pamätá si, že chodili k babke na záhradu cez záhradu žalobcu a cez most.
Plot, ktorý existuje, stále bol na mieste, aj stál tam. Pozemok nadobudol kúpou a ten plot tam bol a stojí

ako stál. V r. XXXX kúpil dom a plot tam bol a pamätá si dva, tri roky predtým isto tam stál.

8. Žalovaná v 3. rade vypovedala tak, že keď kupovali dom, na jeho kúpu zobrali hypotéku a boli robené
fotografie, z ktorých je jednoznačné, že plot tam bol v takom stave ako je teraz.

9. Žalovaný v 5. rade vypovedal tak, že plot ako je v súčasnosti, bol aj predtým odkedy si pamätá. Zo
znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že plot, je na hranici pozemkov, čiže neužíva žiadnu časť
nehnuteľnosti patriacu žalobcom.

10. Svedkyňa L. H., matka žalovaného v 1. rade, vypovedala tak, že do rodiny H. sa vydala v r. XXXX

a odvtedy sa pamätá na užívací stav nehnuteľnosti, ktorú vlastní jej syn, teda žalovaný v 1. rade. Už v
päťdesiatomôsmom roku sa pamätá, bol medzi pozemkami patriacimi žalobcovi a ich pozemkami plot.
Najprv to bol drevený plot, potom to bol plot vyrobený z pletiva. Pokiaľ sa pamätá, medzi rodinou H.
a právnymi predchodcami žalobcov, resp. žalobcami, ohľadom plota neboli nikdy hádky. Pokiaľ ide o
súčasný plot, teda kamenný plot, ten staval už jej syn a nepamätá si, v ktorom roku ho postavil. V r.

XXXX, keď sa vydala do rodiny H., pozemky, ktoré užíva žalobca a H. boli oddelené dreveným plotom.
Neskôr bol pletený plot a teraz na tom istom mieste stojí plot betónový. Žalobca užíva aj časť z ich
pozemku, teda pozemku, ktorý teraz patrí jej synovi a to tam, kde je postavený elektrický stĺp. O tom,že hranica išla medzi pozemkami tak ako ide teraz, svedčia aj stĺpiky, ktoré sú ešte z pôvodného plota
postavené, resp. zachované. Tie stĺpiky sú zabetónované v zemi.

11. Svedkyňa S. Y. vypovedala tak, že do obce N. sa prisťahovala, resp. do blízkosti sporných pozemkov
sa presťahovali v r. XXXX, teda od toho času sa pamätá ako prebiehala hranica medzi spornými
parcelami. K plotu medzi pozemkami sa vyjadriť nevedela. Vedľa pozemku, ktorý teraz patrí žalovanému
v 1. rade a ostatným, tiekol potok, bola tam voda, plot pôvodný, ktorý tam bol, zobrala voda. Odvtedy
nevie ako sa ten plot postavil a či zodpovedá tomu, čo je teraz. Pôvodný plot, ktorý bol usadený popri

vode, bol drevený. Súčasný plot bol medzi pozemkami postavený v päťdesiatych rokoch, zrejme do r.
XXXX.

12. Svedkyňa H. V. vypovedala tak, že bývala tam jej babka a ona ju chodila navštevovať, aj sa tam
narodila. Ohľadom priebehu hranice a plotu si pamätá od r. XXXX. Medzi pozemkami bol osadený
plot. Najprv bol drevený, neskôr pán H. ho rekonštruoval a nakoniec na svojej časti pozemku postavil

betónový plot. Na konci svojho pozemku postavil betónový plot. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že vedľa
tohto betónového plotu smerom od pozemku žalobcov sú stĺpiky, ktoré tam boli zabetónované. Išlo o
železné stĺpiky. Odkedy si pamätá, od začiatku päťdesiatych rokov hranica medzi pozemkami žalobcov
a žalovaných prebieha tak ako je v súčasnosti, ako sú pozemky oddelené plotom. Plot bol odjakživa na
tom istom mieste, nebol presúvaný ani na jednu, ani na druhú stanu.

13. Svedok Z. H. vypovedal tak, že plot, odkedy sa pamätá, je na hranici, na ktorej bol vždy, či bol
drevený, či bol kovový. Pamätá sa 30 rokov spätne, že tam bol železný plot s pletivom. Býva tam 20
rokov a predtým tam bývali jeho predkovia - dedo s babkou, aj jeho otec tam býval, takže je oboznámený
so situáciou. Pamätá sa už od detstva, lebo chodili k potoku sa hrať ako deti a vie, že plot bol na tej

hranici, na ktorej je teraz. Plot bol rovný.

14. Svedok M. H., brat žalovaného v 1. rade, vypovedal tak, že ako dieťa sa chodieval hrať do tých
končín, preto sa pamätá, že medzi pozemkami, ktoré v súčasnosti užíva žalobca a ostatní žalovaní, bol
plot najprv drevený, liesky boli poprekladané pomedzi kolíky, neskôr tam bol dedom a otcom osadený

železný plot a hranica od toho času sa nezmenila. Súčasný plot, ako aj oporný múr, ktorý vystaval jeho
brat, sú na hranici, ktorá bola v tom čase ako si pamätá.

15. Svedkyňa S. S. vypovedala tak, že o tom, či plot medzi pozemkami žalobcov a žalovaných je na tej
istej hranici ako bol pôvodný drevený, na 100 % povedať nemôže, nevie. Že plot bol medzi pozemkami

patriacimi stranám sporu, sa pamätá približnej od r. XXXX.

XX. H. V. v čestnom prehlásení zo dňa 30.12.2013 uviedla, že bývala neďaleko rodinného domu
nebohéhoS.H.,dedažalovanéhov1.rade.Jejstarírodičiamalipostavenýrodinnýdomvtesnejblízkosti
rodinného domu starých rodičov žalobkyne. Do svojej babky chodila často až do r. XXXX, kedy sa babka

presťahovala do nového rodinného domu. Po smrti babky jej otec zdedil časť parcely a po otcovej smrti
túto parcelu zdedila aj ona. Táto parcela sa nachádza pri rodinnom dome žalobcov. Po uličke popri dome
žalovaného v 1. rade chodil na svoju parcelu často. Čo sa týka ohrady parciel žalovaných od parcely
žalobcov, v minulosti starých rodičov žalobkyne, odkedy si pamätá, bol tam postavený drevený plot z
prútov liesky, neskôr sa plot nahradil oplotením železným a to zo železných stĺpikov a pletiva. Tento

železný plottamstojídodnes,akurátžalovanýv1.rade,keďpostavilnasvojejvnútornejstranebetónový
plotik, tak pletivo z tohto železného oplotenia dal dole, no železné stĺpiky tam ostali zachované. Je ich
tam vidno, ako boli predtým. Ostatné oplotenie žalovaných v 2., 3., 4., a 5. rade je takisto zachované,
ako bolo kedysi. Drevené, ako aj železné oplotenie bolo postavené ešte za života S. H.. V minulosti bola
parcela, teraz žalobcov, neudržiavaná, nikto ju nekosil, rástli tam veľké lopúchy.

XX.Z.H.včestnomprehlásenízodňa30.12.2013uviedol,ženaul.S.odsvojhonarodeniaaždor.XXXX
neprerušene býval. Po r. XXXX sa presťahoval, no takmer každý deň bol vo svojom rodnom bydlisku,
takže vie uviesť, čo sa na tejto ulici udialo. Pozemok žalovaného v 1. rade, predtým S. H., pozemok
v súčasnosti žalovaných v 2., 3., 4., a 5. rade, bol od pozemku žalobcov ohradený od seba dreveným

oplotením pozostávajúci z lieskových paličiek a drevených kolov. Neskôr v rokoch sedemdesiatych, keď
drevené oplotenie sa už rozpadávalo, tak majitelia týchto pozemkov, nahradili toto drevené oplotenie
už oplotením kovovým, ktoré tam stojí dodnes. Toto oplotenie sa skladá z pletiva a železných stĺpikov.Terajšia záhrada žalobcov bola v minulosti neudržiavaná, nikto ju nekosil, neoral, alebo iným spôsobom
sa o záhradu staral.

XX. S. Y. v čestnom prehlásení zo dňa 20.12.2013 uviedla, že záhrada žalovaného v 1. rade, záhrada v
súčasnosti žalovaných v 2., 3. rade a záhrada žalovaných v 4., 5. rade boli, odkedy si pamätá, ohradené
oplotením od pozemku žalobcov. Najprv asi v päťdesiatych rokoch na tejto hranici tam bolo postavené
drevené oplotenie. Neskôr, keď sa toto drevené oplotenie začalo rozpadať, tak sa nahradilo kovovým
oplotením. Bolo to asi niekedy v sedemdesiatych rokoch.

XX. L. H. v čestnom prehlásení zo dňa 23.12.2013 uviedla, že XX.X.XXXX keď prišla bývať do rodinného
domu na ul. S. v N., tak záhrada za týmto rodinným domom a takisto záhrady žalovaných v 4., 5. rade
a žalovaných v 2., 3. rade boli ohradené od záhrady, v súčasnosti už žalobcov, dreveným oplotením.
Bolo to oplotenie, ktoré bolo postavené z drevených kolov a lieskových paličiek, prútov. Niekedy v
sedemdesiatych rokoch sa toto drevené oplotenie nahradilo oplotením železným a toto sa postavilo zo

železných stĺpikov a pletiva. Žalobcovia sa o svoju záhradu nestarali, nekosili ju, rástli tam obrovitánske
lopúchy a je možné, že si oplotenie záhrady nevšimli. Udržiavacie práce na svojej záhrade žalobca začal
vykonávať až pri zahájení stavby rodinného domu jej syna, žalovaného v 1. rade.

20. Znaleckým posudkom č. X/XXXX znalec F.. S. S.M.H. zo dňa 20.2.2013 určil priebeh hranice medzi

parcelou U.-H. XXXX a parcelami U.-H. XXXX/X, XXXX a XXXX, v katastrálnom území N.Č. a to tak,
že prebieha bodmi XX, XX, X, X a X vyznačenými v situačnom náčrte a v geometrickom pláne XXC/
XXX/XXXX-X/XXXX. Plošný zásah oporného múra do parcely U.-H. XXXX je 6 m2 a je vyznačený ako
parcela XXXX/X.

21. Žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 8.7.2013 v spojení s podaním zo dňa 23.9.2013 podal vzájomnú
žalobu na určenie vlastníckeho práva. Uviedol, že nerozporuje hranicu určenú znaleckým posudkom,
avšak túto hranicu vydržal, a preto podal vzájomnú žalobu na určenie vlastníckeho práva k parcele U.-
H. XXXX/X v rozsahu 6 m2, tak ako je zakreslená v geometrickom pláne, ktorý je prílohou znaleckého
posudku. Došlo k vydržaniu spornej hranice, keďže jeho právny predchodca, jeho nebohý starý otec S.

H., postavil na tejto hranici plot zo železných stĺpikov a pletiva. Z počutia vie, že to bolo krátko po jeho
narodení v r. XXXX. Predtým tam bolo drevené oplotenie z päťdesiatych rokov. Túto hranicu nikdy nikto
nerozporoval a to ani právni predchodcovia žalobcov a ani žalobcovia samotní, ktorí si zakúpili susednú
parcelu v r. XXXX. V r. XXXX im bolo vydané stavebné povolenie a v r. XXXX kolaudačné rozhodnutie.
K spochybneniu hranice došlo v skutočnosti po prvýkrát žalobcami až keď nahradil plot oporným múrom

v r. XXXX, pričom pôvodné železné stĺpiky ostali a sú evidentné aj na fotografiách znaleckého posudku.
Vzhľadom k tomu, že jeho právni predchodcovia užívali parcelu vo výmere ako ju vlastní v súčasnosti
a za aktuálneho stavu hraníc, nerušenie, nepretržite v dobrej viere, boli splnené podmienky vydržania,
keďže od r. XXXX do r. XXXX, túto parcelu nerušene bez akýchkoľvek námietok a v dobrej viere užíva aj
žalovaný v 1. rade. Po započítaní doby užívania jeho právnych predchodcov má za to, že splnil zákonné

podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k spornej parcele U.-H. XXXX/X o výmere 6 m2, ktorú
žiada určiť do svojho vlastníctva. Jeho nebohý starý otec S. H. spornú parcelu, teda aj súčasnú časť
XXXX/X, nadobudol od svojho otca S. H.Ľ. ako svadobný dar. V prednej časti parcely XXXX si postavil
rodinný dom a zvyšnú časť parcely užíval ako záhrady, na ktorých hospodáril. Z počutia starších ľudí,
vrátane svojej matky, vie, že parcela bola ohradená. Oplotenie bolo drevené a neskôr po jeho narodení

v r. XXXX nahradené pletivom so železnými stĺpikmi. V minulosti nikdy žiadne spory ohľadne priebehu
hranice medzi jeho nebohým dedom a právnymi predchodcami žalobcov neboli, dokonca ani medzi jeho
dedom a terajšími žalobcami. K spochybneniu hranice došlo až v r. XXXX, keď nahradil plot oporným
múrom. Ten bol postavený tak, že železné stĺpiky boli zachované a naďalej sa nachádzajú v opornom
múre, čo je vidieť aj z fotografií zakomponovaných do znaleckého posudku. Jeho nebohý dedo S. H.

splnil podmienky vydržania minimálne podľa stredného Občianskeho zákonníka a vydržal jednak spornú
časť parcely XXXX/X, ako aj priebeh hranice.

22. Z darovacej zmluvy uzavretej medzi S. H. a jeho manželkou M. H. ako darcami a žalovaným v 1. rade
ako obdarovaným súd zistil, že darcovia boli bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu č. XXX/

XX s príslušenstvom, postaveného na parcele č. XXXX, k.ú. N., zapísaných na LV č. XXXX. S. H. bol
výlučnýmvlastníkomparcielH.č.XXXXzáhradavovýmere859m2aparcelyH.XXXXzastavanáplocha
vo výmere 539 m2, ktoré nadobudol dedením na základe právoplatného dedičského rozhodnutia č. O.-
XX/XX Štátneho notárstva v E.. Vlastníctvo bolo zapísané na LV XXX, k.ú. N.. Uvedené nehnuteľnostidarcovia v celosti darovali obdarovanému do jeho výlučného vlastníctva a obdarovaný dar v celom
rozsahu prijal.

23. Uznesením zo dňa 3.1.2018 v spojení s uznesením zo dňa 1.3.2018 súd pripustil zmenu vzájomnej
žaloby žalovaného v 1. rade.

24. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

25. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

26. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

27. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

28. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

29. Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.

30. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

31. Predmetom konania bolo určenie hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovaných. Počas konania
podal žalovaný v 1.rade vzájomnú žalobu a žiadal určiť do vlastníctva časť parcely, ktorú užíva a ku
ktorej je zapísané vlastníctvo žalobcov. Konkrétne parcelu č. XXXX/X o výmere 6 m2, tak ako bola

vyčlenená z parcely č. XXXX geometrickým plánom vypracovaným znalcom F.. S. S..

32. Hranica medzi pozemkami žalobcov a žalovaných bola určená znaleckým posudkom znalca F.. S.
S. č. X/XXXX zo dňa 20.02.2013. Znalec určil priebeh hranice medzi parcelou U.-H. XXXX a parcelami
U.-H. XXXX/X, XXXX a XXXX, v katastrálnom území N. a to tak, že prebieha bodmi XX, XX, X, X a

X vyznačenými v situačnom náčrte a v geometrickom pláne XXC/XXX/XXXX-X/XXXX. Plošný zásah
oporného múra do parcely U.-H. XXXX je 6 m2 a je vyznačený ako parcela XXXX/X.

33. Závery uvedeného znaleckého posudku strany sporu nerozporovali. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
v1.radepodalpočassporuvzájomnúžalobuourčenievlastníckehoprávaatvrdil,žespornúčasťparcely

XXXX/X vydržal, musel súd o jeho návrhu rozhodnúť a zistiť, či splnil podmienky vydržania.

34. Vydržanie je jedným zo spôsobov originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva a to zo zákona
pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Jedným zo základných predpokladov nadobudnutia
vlastníctva k nehnuteľnému majetku je jeho oprávnená držba. Oprávnená držba predpokladá faktické

ovládanie veci alebo vykonávanie práva, ktoré je späté s vôľou nakladať s vecou ako so svojou v dobrej
viere, že táto držiteľovi alebo vykonávateľovi práva patrí. Skutočnosť, že držiteľ alebo vykonávateľ práva
je dobromyseľný nemožno posudzovať len z jeho osobného presvedčenia, ale aj z okolností, na ktorých
sa táto zakladá, pričom tieto okolnosti musí v spore preukázať. V prípade pochybností o tom, či ide o
držbu oprávnenú platí vyvrátiteľná domnienka, že držba je oprávnená a v takom prípade ten, kto popiera

dobromyseľnosť držiteľa má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenosti držby.

35. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností patriacich
žalovanému v 1.rade bol jeho právny predchodca S. H.. Nehnuteľností zapísané na LV č. XXX k. ú. N.žalovaný v 1.rade nadobudol v roku XXXX darovacou zmluvou (č.l. 261 súdneho spisu). Touto písomnou
darovacou zmluvou mal žalovaný v 1.rade titul na vstup do oprávnenej držby.

36. Pokiaľ účastník, ktorý vydržanie uplatňuje, sám jeho podmienky splnil, je nadbytočné zaoberať sa aj
oprávnenosťou držby, poprípade vydržaním jeho predchodcov (rozhodnutie NS ČR 22Cdo/1843/2000).
Súd mal za to, že žalovaný v 1.rade splnil podmienky vydržania, preto sa nezaoberal oprávnenosťou
držby príp. vydržaním jeho právneho predchodcu.

37. Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uchopí držby časti susednej parcely, ktorú nenadobudol, môže
byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom i tejto časti. Avšak jedným z
hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľného omylu držiteľa je v takomto prípade pomer plochy kúpeného
a skutočne držaného pozemku. Je teda otázkou, aké prekročenie výmery je treba pri zachovaní obvyklej
opatrnosti poznať, záleží aj na oplotení pozemkov, rozsahu užívania právnym predchodcom a podobne.
Ak ani vlastník susedného pozemku si neuvedomil, že nadobúdateľ drží i časť jeho pozemku, bude to

nasvedčovať objektívnej ospravedlniteľnosti omylu, pričom judikatúra toleruje podľa okolností prípadu i
prekročenie vo výške až do 50% výmery nadobudnutého pozemku, výnimočne aj viac. Pri posudzovaní
pomeru nadobudnutej a skutočne držanej plochy pozemku je treba vychádzať nie z parcelnej výmery
nadobudnutého pozemku ale z celkovej výmery pozemku, ktorý tvorí prirodzený funkčný celok, hoci
nezodpovedá geometrickému, či parcelnému stvárneniu podľa príslušného katastrálneho operátu.

38. Či sa držiteľom oprávneným stal nadobúdateľ, ktorý sa ujal držby časti susedného pozemku,
ktorého vlastníctvo nenadobudol, má sa vychádzať z pomeru výmery všetkých na seba nadväzujúcich
nadobudnutých parciel (teda pozemku oddeleného od susedných častí vlastníckou hranicou, ktorý môže
zahŕňať viac parciel) k výmere uchopeného časti cudzieho pozemku; nestačí vychádzať len z výmery

parcely priliehajúcej k tejto časti s opomenutím výmery všetkých nadobudnutých parciel (rozhodnutie
NS ČR 22Cdo/954/2005).

39. Pri hodnotení dobrej viery je vždy treba brať v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s
ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu požadovať, nemal resp. nemohol mať po celú vydržaciu

dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec, alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa
držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí
po práve, alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.

40. Žalovaný v 1.rade sa stal držiteľom oprávneným, ktorý sa ujal držby časti susedného pozemku,

ktorého vlastníctvo nenadobudol, a to vzhľadom na výmeru pomeru držaného a skutočne darovaného
pozemku, keď nadobudol darovacou zmluvou 1398 m2 (č.l.263) a skutočne sa uchopil držby len o 6 m2
viacej k pomeru 1398m2. Výmeru 1398m2 nadobudol žalovaný v 1.rade na základe darovacej zmluvy,
pričomišlooviacejparciel.Jepotrebnéuviesť,žežalobcovianepreukázali,abyskôrakopodanímžaloby
žalovaného v 1.rade upozornili, že drží aj ich časť parcely.

41. Na hranici pozemkov žalobcu a žalovaného v 1.rade bol postavený plot, ktorý pôvodne bol drevený,
po určitom čase vymenený za plot pozostávajúci zo železných stĺpikov a drôteného pletiva. V súčasnosti
tento plot nahradil žalovaný v 1.rade oporným múrom. Tento plot (múr) tvorí hranicu medzi pozemkami
doposiaľ. Túto skutočnosť súd mal preukázanú z výpovedí strán sporu a svedkov vypočutých v tomto

konaní. Takto vypovedal žalovaný v 1.rade, svedkovia L. H., H. V., Z. H. a M. H.. Aj svedkovia S. Y. a
S. S., potvdili, že plot medzi spornými pozemkami bol, ale nevedeli sa vyjadriť, či na tom istom mieste
ako v súčasnosti.

42. Žalobcovia spochybňovali výpovede žalovaného v 1.rade a svedkov iba svojimi tvrdeniami,

nepreukázali žiadnymi dôkazmi, napr. výpoveďami svedkov opak, teda aby sa plot tak ako tvrdili
žalovaný v 1.rade a svedkovia nenachádzal na tom istom mieste ako v súčasnosti. Žalobkyňa sama vo
svojej výpovedi uviedla, že medzi pozemkami: ,,bol natiahnutý starý ostatný drôt alebo rošty z maštale“,
teda sama potvrdila, že pozemky boli oddelené plotom.

43. Žalobcovia nepreukázali výpoveďou ani len jediného svedka svoje tvrdenia. Žalobcovia žiadali, aby
súd predvolal ako svedkov uvedených v podaní zo dňa 05.03.2018, H. H. a F. H.. Súd žalobcom podaním
doručeným dňa 21.05.2018 oznámil, že ak nevedia zabezpečiť účasť svedka, o tejto skutočnosti aby
obratom informovali súd a uviedli z akého dôvodu nie je možné z ich strany zabezpečiť účasť svedkovna pojednávanie, identifikačné údaje svedkov: meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka,
adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka
preukázané. Na uvedené podanie žalobcovia nereagovali. Na pojednávaní konanom dňa 11.06.2018

žalobcovia na výsluchu uvedených svedkov netrvali.

44. Vyjadrenie S.. X. E., dcéry žalobcov, nie je dôkazným prostriedkom v zmysle ust. 187 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Výsluch svedka je upravený v ust. § 196 Civilného sporového poriadku. Žalobcovia
mali účasť dcéry pokiaľ chceli aby ju súd vypočul ako svedka zabezpečiť na pojednávanie, kde by

bola poučená o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať a o trestnoprávnych následkoch krivej
výpovede. V takomto prípade by jej vyjadrenie bolo jedným z dôkazov.

45. Novovytvorená parcela, ktorá bola súčasťou pozemku patriaceho do vlastníctva žalobcov patrí
žalovanému v 1.rade, ktorý ju nadobudol vydržaním, nakoľko túto nikým nerušene užíval už od roku
XXXX. Teda už v roku XXXX k tejto časti nadobudol vlastnícke právo, uplynutím vydržacej desaťročnej

doby, pretože najskôr až podaním žaloby bolo preukázané, že žalobcovia začali spochybňovať
oprávnenosť držby tejto časti nehnuteľnosti. Písomné dokumenty predkladané žalobcami a ktoré sú
súčasťou súdneho spisu sú z obdobia až po podaní žaloby, preto žalobcovia nepreukázali, aby už skôr
pred podaním žaloby žalovaného v 1.rade upozornili na neoprávnenosť držby parc. č. XXXX/X o výmere
6 m2.

46. Žalobcovia sú vedení ako vlastníci aj časti nehnuteľností, ktoré nadobudol do vlastníctva žalovaný v
1.rade, preto táto bola geometrickým plánom, ktorý je súčasťou znaleckého posudku vyčlenená s tým,
že jej bolo dané nové parcelné číslo.

47. Ako vyplýva zo znaleckého posudku vyhotoveného znalcom skutočná hranica medzi pozemkami
patriacimi žalobcom a žalovanému v 1.rade prechádza bodmi XX, X, X, XX nachádzajúcimi sa na
existujúcom oplotení (múre), ktoré oddeľuje tieto pozemky. Z toho vyplýva, že skutočná hranica medzi
pozemkami žalobcov a žalovaným v 1.rade nie je totožná s hranicou zakreslenou v katastrálnej mape,
preto súd vzájomnej žalobe žalovaného v 1.rade v časti určenia hranice medzi žalobcami a žalovaným

v 1.rade vyhovel.

48. Počas konania po vypracovaní znaleckého posudku vyšlo najavo, že medzi ostatnými žalovanými v
2.až 5.rade, nie je spor o priebehu hranice. Zo znaleckého posudku a jeho príloh nebolo ani sporné, že
hranica v teréne medzi pozemkom žalobcov a žalovaných v 4.a 5.rade zodpovedá hranici zakreslenej

v katastrálnej mape. Žalovaní v 2.a 3.rade po vypracovaní znaleckého posudku svoj plot premiestnili
v súlade so závermi znaleckého posudku. Z uvedeného vyplýva, že medzi žalobcami a žalovanými v
2.až 5. rade nie je v čase rozhodnutia súdu spor o priebeh hranice, preto žalobu žalobcov o určenie
hranice zamietol. Vo vzťahu k žalovanému v 1.rade bola žaloba žalobcov zamietnutá, pretože spornú
časť parcely XXXX/X súd určil do vlastníctva žalovaného v 1.rade a zároveň aj priebeh hranice bol

určený v súlade so vzájomnou žalobou žalovaného v 1.rade.

49. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

50. Úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy konania nevznikli.

51. Zároveň rozhodol aj o trovách štátu, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním v
predmetnej veci. Pretože pred nariadením znaleckého dokazovania nebol zložený preddavok na
trovy dôkazu, na základe uznesenia zo dňa 05.04.2013 bola znalcovi vyplatená odmena zo štátnych
prostriedkov. Žalobcom ako neúspešnej strane uložil povinnosť nahradiť štátu tieto trovy konania.

52. O výške trov štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia
(§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.