Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811205539
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3811205539.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v exekučnej veci oprávneného A. so sídlom K., Ul. XX. Q. X a XX,
vo veci pobočky O. proti povinnému I. t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 573,30 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. januára
2017, č. k. 16Er/1062/2011-12 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu s poukazom na § 57
ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.03.2017. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 4.4.2011 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny 573,30

eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie A. zo dňa 24.11.2010.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnej exekútorke dňa 27.4.2011. Súdna
exekútorkadňa16.6.2014predložilasúdupodnetnazastavenieexekúciepodľa§57ods.1EPzdôvodu,
že povinný bol dňa 27.8.2013 ex offo vymazaný z obchodného registra. Súd mal z výpisu z obchodného
registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/208/2012-86 zo dňa
12.06.2013, ktorým bola obchodná spoločnosť I. s. r. o. zrušená bez likvidácie, sa obchodná spoločnosť

s obchodným menom I. s. r. o., so sídlom K. R. XX/X, XXX XX P., IČO: 44 34X XXX v zmysle § 68 ods.
9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 27.08.2013 vymazala.
Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd mal za to, že je nemajetný a
exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie
(§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Súd z obchodného registra zistil, že imanie povinného
neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto

súd vychádza zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku
povinným. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Nakoľko súd zastavil konanie, v zmysle ust. § 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému
poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle ust. § 203 ods. 2
Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
Po právoplatnosti tohto uznesenia súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov

konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený uviedol, že ani pri
náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému
vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Vyjadril
názor, že súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku,

pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z
obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. V tejto súvislosti oprávnenýpoukázal na uznesenie ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008 a sp. zn. IV.
ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008, podľa ktorých nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má
základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Skutočnosť, že v

konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone
exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do
značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Vzhľadom
na uvedené, oprávnený žiadal, aby odvoalcí súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
výroku o trovách exekúcie mení tak, že poverenej súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznáva.

3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania,
zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, či odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje
proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

4. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

7. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že tento nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie

vo výroku o náhrade trov exekúcie, pričom oprávnený uvádza, že súd bol povinný zastaviť exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko povinný výmazom z obchodného registra
stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

8. Ohľadne výroku súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, odvolací súd konštatuje, že v tomto smere

došlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov zo strany súdu prvej inštancie o možnosti podania opravného
prostriedku proti tomuto výroku.

9. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, ktorý bol do 31.03.2017 upravený v ust.§ 200 a nasl. Exekučného
poriadku a pokiaľ by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol

by to vyjadril priamo v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania.
Subsidiárne použitie ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný
poriadok nemá osobitnú úpravu.

10. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku,

účinného do 31.03.2017, má súd pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie. O trovách exekúcie teda nie je potrebné rozhodovať dvojfázovo (najprv o nároku, potom o
výške), ako v Civilnom sporovom poriadku, ale rozhodne sa jedným uznesením o tom, kto a v akej
výške trovy exekúcie platí. Exekučný poriadok účinný do 31.03.2017 odvolanie proti trovám exekúcie
nepripúšťa.

11. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody
na odmietnutie odvolania oprávneného v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP, keďže odvoalnie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné .

12. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).