Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214722
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117214722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne: F. Y., J.. X.X.XXXX, bytom Q. S.
XX, K., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO:
35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 19.09.2017 č.k. 10Csp 65/2017 - 28 takto jednohlasne rozhodol

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách

konania.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
250 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Žiadna zo strán

nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 7.6.2017
domáhala voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 EUR.
Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C
140/2014 o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná. V
odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „ Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú
zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu

zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník
spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej
výške. Suma 1230 eur v bode I. Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením
budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (spoločnosť
poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8500034714 čiastku vo výške 1230 eur). Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že
žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru,

vzhľadom na výpoveď samotného sprostredkovateľa, ktorý jednoznačne uviedol, že bez uzavretia ako
tejto dohody tak rozhodcovskej zmluvy by jej úver nebol poskytnutý, doslova, ani by nepokračoval v
spisovaní zmluvy a nepredkladal ju. Žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, pretože na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právoa požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom zrážky boli vykonávané.
Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo neisté a súčasne
by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so svojou mzdou." Rozsudok Okresného súdu

Prešov sp. zn. 19C 140/2014 zo dňa 15.6.2015, bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov
sp. zn. 8Co/329/2015 zo dňa 27.10.2016. Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie
spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné
zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň
má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľka úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde,

bola tým splnená hypotéza právnej normy, a preto finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 500 EUR.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti s poukazom
na to, že na konanie je príslušný súd, v ktorom má právnická osoba svoje sídlo. Ďalej namietal,
že žalobkyňa neuniesla ani v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno svojho uplatneného nároku t.j.
v čom, resp. na akom základe si ho uplatňuje. S poukazom na uvedené rozhodnutie Okresného

súdu Prešov, sp. zn. 19C 140/2014 zo dňa 15.6.2015, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského
súdu Prešov, sp. zn. 8Co/329/2015 zo dňa 27.10.2016 bol judikovaný právny stav, ktorý určil, že
dohoda o zrážkach zo mzdy bola určená za neplatnú. Žalobkyňa si ako spotrebiteľ neuplatňovala
v žiadnom súdnom konaní porušenie svojich práv alebo povinností. Túto právnu skutočnosť t.j.
predchádzajúce úspešné uplatňovanie práv a povinností, si mylne zamieňa s tým, že medzi účastníkmi

konania prebehlo konanie o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Vyššie uvedenými
skutočnosťami deklaruje žalovaný to, že na strane žalobkyne nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna
ťažko napraviteľná majetková, resp. nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by prípadne zakladala
premisu o možnosti nároku na finančné zadosťučinenie. Medzi účastníkmi konania nebolo vydané
žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo preukázané splnenie predpokladov podľa § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z.z. Predpoklad formulácie obsiahnutej v zákone, cit. „úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnostiustanovenejtýmtozákonomaosobitnýmipredpismi“,vyžadujelogickyrozhodnutiesvýrokom
súdu, v ktorom sa uvedené konštatuje. Uvedené vyplýva zo základného princípu civilného konania
- pre súd a každý orgán je záväzný len výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie rozhodnutia. Uvedené
zákonné ustanovenie neformuluje predpoklady pre priznanie nároku inak, ako v iných prípadoch. S

poukazom na judikatúru ústavného súdu SR, ako aj rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, sa
vyžaduje rozhodnutie (teda autoritatívne vyslovenie porušenia v podobe výroku ako jedinej záväznej
a právne relevantnej časti každého rozhodnutia), ktorým spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práva
alebo povinnosti. Žalovaný napadol aj samotnú vecnú dôvodnosť nároku na uplatňované finančné
zadosťučinenie. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie
bez porušovania základného práva (viď IV. ÚS 210/04). Na priznanie žalobcom uplatňovaného nároku
(dokonca v danom rozsahu) neexistuje žiadny skutočný a zákonný dôvod.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého Okresný súd
Prešov rozsudkom zo dňa 15.6.2015, č.k. 19C 140/2014-91 určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy
dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.
Súd v rozhodnutí dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým
výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Konštatoval, že

vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky (všetky revolvingy, príslušenstvo, prípadné zmluvné pokuty,
náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne ďalšie pohľadávky
žalovaného voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov) je neurčité a
tedaneplatnépodľa§37ods.1Občianskehozákonníka.Včaseuzatváraniadohodyozrážkachzomzdy
musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne

prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy podľa jeho názoru predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá
nebola individuálne dojednaná. Vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že žalobkyňa ako
spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru, vzhľadom na
výpoveď samotného sprostredkovateľa, ktorý jednoznačne uviedol, že bez uzavretia ako tejto dohody

tak rozhodcovskej zmluvy by jej úver nebol poskytnutý, doslova, ani by nepokračoval v spisovaní zmluvy
a nepredkladal ju. Uviedol, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
pretože na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom zrážky boli vykonávané. Mal za to, žebez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo neisté a súčasne by
bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so svojou mzdou.

5. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27.10.2016, č. k. 8Co/329/2015-127 predmetný rozsudok
potvrdil. Vo svojom rozhodnutí sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Navyše uviedol, že súd
prvej inštancie správne skonštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa
ako spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru, vzhľadom
na výpoveď samotného sprostredkovateľa, ktorý jednoznačne uviedol, že bez uzavretia ako tejto dohody

tak aj rozhodcovskej zmluvy by jej úver nebol poskytnutý, doslova, ani by sa nepokračovalo v spisovaní
zmluvy a nepredkladal ju. Ak teda žalobkyňa nemala možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť a
musela akceptovať predložený obsah zmluvy ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy, u žalobkyni absentuje
zhoda jej vôle z prejavom. Pre nedostatok vážnosti v zmysle ustanovenia § 37 odsek 1 OZ je preto
napadnutá dohoda absolútne neplatným právnym úkonom.

6. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení zákona č.
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods. 1, § 3 ods. 3, § 3 ods. 5 a § 19 písm. d/ zákona
č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k nasledovným záverom:

Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je
poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobkyňa konala pri
uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho
prostriedku poskytovaného úveru (uzavreté v ten istý deň 13.11.2013) ako fyzická osoba - nepodnikateľ.

Predmetné zmluvy majú preto v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka charakter spotrebiteľský.
Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ako dôsledku porušenia povinností zo strany žalovaného.
Vzhľadom na to, že celkové posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne vyplýva zo spotrebiteľského
charakteru zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, s ohľadom na § 19 písm. d) CSP

nepovažoval súd námietku nepríslušnosti vznesenú žalovaným za opodstatnenú.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Okresný súd Prešov
rozsudkom zo dňa 15.6.2015, č.k. 19C 140/2014-91 určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č.
XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Krajský súd

v Prešove rozsudkom zo dňa 27.10.2016, č. k. 8Co/329/2015-127 vyššie uvedený rozsudok potvrdil.
Oba súdy zhodne skonštatovali, že žalobkyňa nemala skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo
mzdy, absentuje u nej zhoda jej vôle s prejavom pri tomto právnom úkone, a preto pre nedostatok
vážnosti, ako aj neurčitosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ je napadnutá dohoda absolútne neplatným právnym
úkonom.Zuvedenéhotedanepochybnevyplýva,žežalovanýzneužilsvojepostavenietým,žežalobkyni

ako spotrebiteľke nanútil dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobkyňa nechcela uzatvoriť. Žalovaný si
na základe takejto dohody potom uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne zrážky zo mzdy, pričom súdy
rozhodli o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Bol to samotný žalovaný, ktorý takúto dohodu o
zrážkach zo mzdy žalobkyni nanútil a takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobkyni.
V dôsledku zneužitia postavenie žalovaného, ktorý žalobkyni nanútil dohodu o zrážkach zo mzdy a u

zamestnávateľa žalobkyne následne uplatnil zrážky zo mzdy, bola žalobkyňa napokon nútená domáhať
sa ochrany svojich práv žalobou o určenie neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom
v tomto konaní bola úspešná. Súd teda dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.

9. Pokiaľ však ide o výšku finančného zadosťučinenia, mal súd za to, že primerané povahe a rozsahu
porušenia práv žalobkyne je finančné zadosťučinenie v sume 250 EUR, ktoré zodpovedá svojmu účelu,
teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke dostatočnú satisfakciu a odradí dodávateľa od porušenia
práv spotrebiteľov. So zreteľom na to vyhovel žalobe v rozsahu 250 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Pomer
úspechu obidvoch strán bol v predmetnom konaní rovnaký, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania.11. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok v rozsahu výroku o povinnosti
zaplatiť žalobcovi sumu 250 Eur zmenil a žalobu zamietol.

12. Podľa názoru odvolateľa, rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom výklade § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Podmienky pre použitie tohto ustanovenia v konaní preukázané neboli.

13. Výklad uvedeného ustanovenia je potrebné prijať komplexne, čo v tomto prípade znamená, že obsah

poslednej vety § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. sa nedá použiť samostatne tak, ako to spravil súd
prvej inštancie. Uvedená právna norma predstavuje, nadväzuje (čo do obsahu a predpokladov pre jej
použitie) na prvú vetu, ktorá vymedzuje, čo je predmetom ochrany a kedy je možné uvažovať o uplatnení
nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Zo zákona vyplýva, že nárok na finančné zadosťučinenie
nie je spojený s tým, či osoba má, alebo nemá postavenie spotrebiteľa, ale s tým, či došlo k porušeniu
práva alebo povinnosti ustanovenej s cieľom ochrany spotrebiteľa.

14. V konaní pred súdom prvej inštancie, podľa názoru odvolateľa nebolo preukázané, že došlo k
porušeniu práv ustanovených za účelom ochrany žalobcu ako spotrebiteľa.

15. Záver súdu vyslovený v rozsudku č.k. 19C 140/2014 - 91 nespočíval v tom, že bolo porušené

konkrétne zamerané či určené právo (alebo ustanovenie) na ochranu spotrebiteľa, naopak bolo
rozhodnuté podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ktoré je všeobecným ustanovením a nie určeným
na ochranu spotrebiteľa. Toto ustanovenie Občianskeho zákonníka nespĺňa podmienku podľa § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z., t.j. nejde o ustanovenie ustanovené zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa.

16. Čo sa týka priznania sumy 250 Eur, v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné, keďže súd dôvody,
podľa ktorých výšku finančného zadosťučinenia určil, nekonkretizoval.

17. Žalobkyňa v podanom odvolaní proti výroku rozsudku o trovách konania navrhla rozsudok v tomto
výrokuzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie,abypriznalžalobkyni

proti žalovanému náhradu trov konania zo sumy 250 Eur v plnom rozsahu.

18. Namietala, že v súdenej veci nejde o pomer úspechu strán podľa rozsudku a podľa hodnoty sporu
obsiahnutej v žalobe, ale žalobkyňu je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešnú, keďže mala
úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jej procesného

úspechu závisela výlučne od úvahy súdu.

19. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Odvolanie žalobkyne proti výroku

o trovách konania opodstatnené je.

20. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením.

23. Žalovaný má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie jechybnouaplikáciouprávanazistenýskutkovýstav,dochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa
upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne
uplatní porušenie svojho práva a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.

25. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa je zákon č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu Občiansky

zákonník má povahu osobitného predpisu.

26. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení
neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká
spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ustanovenia § 3 ods.

5 poslednej vety zákona č. 250/2007 Z.z., či už v znení účinnom do 09.06.2013, alebo v znení účinnom
od 10.06.2013.

27. Odvolací súd poukazuje na to, že Občiansky zákonník ako celok je predpisom v prospech
spotrebiteľa.

28. Nemožno sa preto stotožniť s názorom odvolateľa, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo
preukázané, že došlo k porušeniu práv ustanovených za účelom ochrany žalobcu ako spotrebiteľa.

29. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vysvetlil svoj záver o

splnení podmienok pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

30. V ods. 12 napadnutého rozhodnutia uviedol: „V dôsledku zneužitia postavenia žalovaného, ktorý
žalobkyni nanútil dohodu o zrážkach zo mzdy a u zamestnávateľa žalobkyne následne uplatnil zrážky zo
mzdy, bola žalobkyňa napokon nútená domáhať sa ochrany svojich práv žalobou o určenie neplatnosti

predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom v tomto konaní bola úspešná.“ - „V zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka je napadnutá dohoda absolútne neplatným právnym úkonom“.

31. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci sú splnené podmienky pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, tento záver podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedá

ustanoveniu § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

32. Čo sa týka námietky, že súd nekonkretizoval dôvody, podľa ktorých sumu finančného zadosťučinenia
určil, k tej treba uviesť, že súd prvej inštancie mal za to „že primerane povahe a rozsahu porušenia práv
žalobkyne je finančné zadosťučinenie v sume 250 Eur.“

33.Bezstanoveniakritériívýškyfinančnéhozadosťučinenia anaplneniaúčelu-poskytnúťžalobkyniako

spotrebiteľke satisfakciu, keď na základe tejto neplatnej dohody „jej zamestnávateľ mal zrážať takmer
2.000 Eur“ (zápisnica o pojednávaní zo dňa 19.09.2017), odvolaciemu súdu sa nejaví súdom stanovená
výška primeraného finančného zadosťučinenia ako neprimeraná.

34. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok

vo veci samej s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.35.Čosatýkanapadnutéhovýrokuonáhradetrovkonania,tentobolopotrebnézmeniťtak,žežalobkyňa
má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobkyňu je nevyhnutné
považovať za plne procesne úspešnú, keďže mala úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne

výškaplneniavyplývajúcaztohtojejprocesnéhoúspechuzáviselavýlučneodúvahysúdu(§255C.s.p.).
Žalobkyňa má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy.

36. Zároveň úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
súlade s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p.

s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

37. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

38. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).