Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117222441
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7117222441.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.
Evy Feťkovej a JUDr. Moniky Géciovej, v spore žalobkyne H.. E. Z., K.. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v F., H. XX, t.č. bytom Y. Š., R. XXX, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou so sídlom
v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému Ľ. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., H. XX, zastúpenému
JUDr. Alexandrom Farkašovským, bytom v Košiciach, Bernolákova 12, o určenie, že nehnuteľnosť patrí

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Košice I z 27.10.2017 č.k. 41C/ 34/2007-34 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je žaloba o určenie, že nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Košice,
katastrálny odbor, na LV č. XXXX kat.územie O., byt č. X, V. J. bytového domu č. súp. XXX na parcele
č. XXXX, na H. N..Č.. XX v Košiciach, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti 2432/100000 z celku a spoluvlastnícky podiel na pozemku parc.č. XXXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 510 m2 v podiele 2432/100000 z celku, zapísané na Okresnom
úrade Košice, katastrálny odbor na LV č. XXXXX kat.územie O. (ďalej iba sporné nehnuteľností) patria

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Ľ.K. Z., K.. Z., nar. XX.X.XXXX C. H.. E. Z. rod. O., nar.
XX.XX.XXXX.

2. Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvej inštancie) napadnutým uznesením zakázal žalovanému,
aby predal, daroval, zamenil, založil a inak scudzil sporné nehnuteľnosti do právoplatného skončenia

konania o určenie, že tieto nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán.
Ďalším výrokom rozhodol, že o trovách neodkladného opatrenia bude rozhodnuté vo veci samej.

3. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie podľa ustanovení § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1,2 písm.c/
a d/ Civilného sporového poriadku (CSP). Uviedol, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia považuje za opodstatnený. Z tvrdení žalobkyne, ako aj z listinných dôkazov, ktoré boli
súdu predložené a zo spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 21P 86/2017 mal súd za to, že je
potrebné bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením, ktorým by súd zakázal žalovanému
nakladať s nehnuteľnosťami, pretože právne postavenie žalobkyne vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam
je neisté. Nehnuteľnosti nadobudli žalobkyňa so žalovaným za trvania manželstva najmä z finančných
prostriedkov poskytnutých bankou na základe hypotekárneho úveru, ktorý splácajú zo spoločných

finančných prostriedkov. Žalobkyňa však nie je v katastri nehnuteľnosti zapísaná ako spoluvlastníčka
sporných nehnuteľností a ako jediný vlastník je zapísaný žalovaný v spoluvlastníckom podiele 1/1.Keďže ešte len prebieha rozvodové konanie medzi sporovými stranami a nie je s určitosťou možné
predpokladať, kedy bude skončené, nie je možné ani vopred predpokladať, kedy zanikne bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (BSM) na základe právoplatného rozsudku. V rámci konania o vyporiadanie

BSM by sa otázka, či nehnuteľnosti patria do BSM, riešila ako otázka predbežná. Keďže takéto konanie
ešte nie je začaté, a ani začaté byť nemôže, pretože BSM nezaniklo, má súd prvej inštancie za to, že
návrh vo veci samej je opodstatnený, pretože žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení
a na nariadení neodkladného opatrenia. Existuje tu obava, že žalovaný by nehnuteľnosti mohol scudziť
predajom, darovaním alebo iným spôsobom. K tomuto záveru dospel súd prvej inštancie na základe

skutočnosti,žedňa25.7.2017nazákladekúpnejzmluvypredalžalovanýbezvedomiažalobkynesvojmu
otcovi Ľ.Í. Z., nar. X.X.XXXX nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX, a to D.Á.,
ktorá tiež patrila do BSM sporových strán. Súd sa teda stotožnil s tvrdením žalobkyne, že vzhľadom
na doterajšie správanie sa žalovaného môže tento v budúcnosti nakladať podobným spôsobom aj s ich
ďalším spoločným majetkom. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nie je zapísaná na liste vlastníctva ako
spoluvlastníčka sporných nehnuteľností, nepotrebuje žalovaný jej súhlas na scudzenie nehnuteľností

a mohol by tak urobiť kedykoľvek bez jej vedomia, pričom za nehnuteľnosť splácajú hypotekárny úver
obaja manželia zo spoločných prostriedkov. Aj keď sa hypotekárny úver vo výške 330,-eur mesačne
spláca z účtu žalovaného, ide o spoločné prostriedky patriace do BSM a preto aj v prípade, keby došlo
k scudzeniu nehnuteľností žalovaným, bola by žalobkyňa ukrátená o svoj majetok, na ktorý má rovnaký
nárok ako žalovaný, pretože sporná nehnuteľnosť bola nadobudnutá počas trvania manželstva a patrí do

BSM. Otázka vyporiadania nehnuteľností sa bude riešiť až po zániku BSM. Keďže žalobkyňa dostatočne
osvedčila nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom sledovaný účel nie je možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, vyhovel súd návrhu na neodkladné opatrenie. O trovách konania rozhodne
súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej.

4. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda
žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil alebo ho zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Žalovaný nesúhlasí s odôvodnením uznesenia prvostupňového súdu, ktoré považuje za nesprávne
a arbitrárne. Je toho názoru, že neexistuje relevantný dôvod na základe ktorého by mu malo byť
zakázané, aby predal, daroval, zamenil, založil a inak scudzil predmetné nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdí,

že je výlučným vlastníkom bytu č. X na X.J. bytového domu č.súp. XXX na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 14.6.2010. Kúpna cena 72.000,-eur bola zaplatená formou hypotekárneho úveru, získaného
v Slovenskej sporiteľni a.s. vo výške 90% kúpnej ceny a zvyšok bol zaplatený v hotovosti. Žalovaný
popiera tvrdenie žalobkyne, že zvyšok kúpnej ceny bol zaplatený zo spoločných prostriedkov. Tvrdí, že
zvyšok finančných prostriedkov mu poskytol jeho otec Ľubomír Lipka v hotovosti v sume 7.200,-eur.

Kúpnu cenu splácal a spláca žalovaný z výlučných finančných prostriedkov na základe darov otca. Ide
o platby vo výške 500,-eur a v súčasnosti vo výške 340,-eur. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný bez jej
vedomia previedol kúpnou zmluvou z 25.7.2017 vlastnícke právo k radovej garáži súp.č. XXX na jeho
otca. Žalovaný tvrdí, že tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože preukázateľne po kúpe bytu bola
potrebná jeho kompletná rekonštrukcia, na ktorú mu žalovanému poskytol pôžičku jeho otec v sume

18.000,-eur. O tejto pôžičke má žalobkyňa vedomosť, pretože túto si musel otec žalovaného požičať,
resp. vziať úver v Slovenskej sporiteľni a.s.. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa neosvedčila nárok,
prípadne obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, na základe ktorého bolo vydané neodkladné opatrenie.
Súd nezvážil rozhodné okolností nevyhnutné pre vydanie neodkladného opatrenia, pričom vychádzal z
domnelých a neosvedčených informácií.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie o neodkladnom opatrení
ako vecne správne. Je toho názoru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú dané. Súd
prvej inštancie jednoznačne zistil, že sporné nehnuteľností boli kúpené do vlastníctva počas trvania

manželstva. Medzi stranami nie je sporné, že kúpna cena bola vo výške 72.000,-eur a bola zaplatená
z hypotekárneho úveru od Slovenskej sporiteľne a.s. do výšky 90% kúpnej ceny. Nesúhlasí s tvrdením
žalovaného, že 10% z kúpnej ceny bol zaplatený z výlučných finančných prostriedkov žalovaného,
resp. jeho otca. Suma 7.200,-eur bola zaplatená v hotovosti, z čoho 4.200,-eur boli finančné prostriedkyzískané pri príležitosti uzavretia manželstva ako finančné dary. Zvyšok doplatil otec žalovaného z jeho
finančných prostriedkov. Potvrdzuje, že v lete roku 2010 po kúpe bytu prebiehala jeho rekonštrukcia, na
ktorú boli použité jednak finančné prostriedky v sume 18.000,-eur z úveru, ktorý vybral otec žalovaného

a jednak z úveru 7.000,-eur, ktoré vybral jej otec od Poštovej banky a.s.. Hypotekárny úver bol
splácaný počas trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov v splátkach, pričom zrážky
boli vykonávané zo mzdy žalovaného a žalobkyňa uhrádzala iné výdavky. Po zvýšení hodnoty bytu
jeho rekonštrukciou došlo k refinancovaniu hypotekárneho úveru a vyňatiu garáže č.súp. XXX spod
záložného práva. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa je spolu so žalovaným spoludlžníčkou

na úveroch v rozsahu celého dlhu. Nehnuteľnosti sú formálne zapísané len na žalovaného aj napriek
tomu, že boli nadobudnuté za trvania manželstva a splácané zo spoločných finančných prostriedkov,
pričom manželstvo stále právne trvá. Žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť v júni 2017 a žalovaný
bezprostredne po jej odchode previedol kúpnou zmluvou vlastnícke právo ku garáži na svojho otca a
z tohto konania je zrejmé, že sa začal zbavovať spoločného majetku a hrozí, že aj v budúcnosti sa
podobným spôsobom zbaví bytu aj napriek tomu, že patrí do BSM. Žalobkyňa ešte k veci uvádza, že

rekonštrukcia garáže bola vykonaná zo spoločných finančných prostriedkov sporových strán.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že boli splnené procesné podmienky
prípustnosti odvolacieho konania, teda že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, pretože na jeho nariadenie nebol daný dôvod podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP spolu s konaním
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). K odvolacím námietkami žalovaného a vo všeobecnosti k
povahe inštitútu neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza následovné:

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Neodkladné opatrenie je procesný inštitút, ktorý slúži na okamžitú úpravu narušených alebo
ohrozených právnych vzťahov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je voľnou úvahou
posúdiť a vyhodnotiť potrebu bezodkladnej úpravy právnych pomerov strán. V prejednávanej veci
bol podaný návrh na neodkladné opatrenie po začatí konania, pretože žalobkyňa okrem návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia podala aj žalobu vo veci samej. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre

neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, preto odvolací
súd posudzoval existenciu zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v čase
vydania napadnutého uznesenia.

11. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha určenia, že sporné
nehnuteľností, konkrétne byt č. X na X.J. na H. N.. Č.. XX v F. (správne označenie bytu č. X vyplýva
z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX na čl. 8 a 9 spisu), ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku parc.č. XXXX, patrí do bezpodielového
spoluvlastníctvasporovýchstrán.Jepritomnepochybné,žeakovýlučnývlastníkspornýchnehnuteľností

je v katastri nehnuteľností uvedený žalovaný.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s tým, ako súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy
predložené v konaní, ktorými žalobkyňa osvedčila predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.

Odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd v zásade nevykonáva
dokazovanie a splnenie resp. osvedčenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
vykonáva tým spôsobom, že spravdepodobňuje tvrdenia sporových strán za použitia predložených listín.
Odvolací súd konštatuje, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že 90% finančných prostriedkov nakúpu bytu bolo získaných financovaním prostredníctvom peňažného ústavu, a to hypotekárnym úverom
poskytnutým Slovenskou sporiteľňou a.s.. Z listín, ktoré žalobkyňa predložila je nesporné, že obaja
manželia sú spoločnými dlžníkmi úveru, ktorým bol byt v prevážnej miere financovaný. V tomto štádiu

konania je rovnako zrejmé, že financovanie splátkového úveru je vykonávané zo mzdy žalovaného,
pričom finančné prostriedky tvoriace mzdu sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§
143 OZ).

13. Odvolací súd ďalej konštatuje, že vychádzajúc z priority bezpodielového spoluvlastníctva manželov
ako formy vlastníctva, do ktorého manželia za trvania manželstva nadobúdajú veci a práva, je možné
konštatovať osvedčenie obavy, že žalobkyňa môže byť dotknutá a poškodená na svojich právach v
prípade možného scudzenia nehnuteľností, ktorá môže patriť do BSM sporových strán. Právna otázka
posúdenia vlastníckeho režimu sporných nehnuteľnosti bude predmetom dokazovania až v konaní vo
veci samej. V tomto štádiu konania však zákaz scudziť nehnuteľnosť, ktorý bol uložený neodkladným

opatrením je primeraným obmedzením vlastníckeho práva, ktoré formálne svedčí žalovanému.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací potvrdil uznesenie o neodkladnom opatrení ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP..

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP. V odvolacom konaní bola
úspešná žalobkyňa, ktorej žalovaný je povinný nahradiť jej trovy, ktoré jej v odvolacom konaní vznikli.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.