Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. apríl 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3T/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618010333
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7618010333.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Rusnáka a

prísediacich Blahy Pankievičovej a Mgr. Juraja Čurillu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. apríla
2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
Q. K., N.. X.X.XXXX v Levoči, okres Levoča, trvale bytom B. N. M.,
invalidný dôchodca,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

bod 1)
v bližšie nezistený deň začiatkom roka 2017, v izbe na poschodí penziónu „. V. M. B.B. N. M., N. L.. V. Č..
XX, kde v tom čase býval, vyhrážal sa pri návšteve svojej matke P. K., N.. X.X.XXXX, že ju zabije tak, že
pristúpil k nej a povedal „Zrobím len tak a bude po tebe!“ a rukami naznačil pohyb, ako chytí poškodenej
hlavu a vykrúti jej krk, v dôsledku čoho poškodená v obave o svoj život a zdravie z izby odišla preč,

bod 2)
v bližšie nezistený deň v dobe od 29. júna 2017 do 6. júla 2017 v byte na ulici Q.. G. Č.. XXXX/XX M. B.Š.
N. M., od svojej matky P. K., N.. X.X.XXXX, najprv žiadal, aby si vzala úver a zakúpila pre neho osobné
motorové vozidlo, v ktorom bude prespávať a zarábať ako taxikár a keď poškodená túto požiadavku
odmietala z dôvodu, že ďalšie úvery si nechce brať, lebo už má sedemdesiat rokov a nemá ani na
pohreb, tak jej pohrozil zabitím tak, že jej povedal „môže sa stať, že vezmem nôž a pichnem ťa do krku“,
v dôsledku čoho poškodená zo strachu z tejto hrozby ďalej jeho požiadavkám neodporovala a následne
podľa nich aj konala, keď uzatvorila úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX dňa 6.7.2017 s „Poštovou

bankoua.s.Bratislava“,akoajdňa10.7.2017sospoločnosťouHomeCreditSlovakia,a.s.ďalšiuúverovú
zmluvu č. XXXXXXXX, na základe ktorých jej boli poskytnuté jednak finančné prostriedky v hotovosti,
ale aj bezhotovostné prostriedky potrebné na úhradu akontácie vo výške 650,- € a úhradu zostávajúcej
kúpnej ceny 2.248,- € a poistného poplatku vo výške 29,- €, ktorými prostriedkami bola uhradená kúpna
cena v prospech predávajúceho AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s. Bratislava za osobné motorové
vozidlo značky

Chevrolet Nubira, farby šedej metalízy, Z.: B.-XXX E. (v tom čase s EČ: W.-XXX H.), ktoré vozidlo od
svojej matky aj prevzal,

t e d a

v bode 1)inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku,

v bode 2)

iného hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej
osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

v bode 1)
prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm.
c), e) Tr. zákona,

v bode 2)
zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr.
zákona a za to

s a o d s u d z u j e

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 39 ods.
1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorkaOkresnejprokuratúrySpišskáNováVespodalanatunajšísúdobžalobunaQ.K.preskutky
v bodoch 1), 2) výroku tohto rozsudku, v bode 1) pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods.
1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr. zákona a v bode 2) pre zločin

vydieranie podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr. zákona.

Obžalovaný Q. K. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný v oboch bodoch obžaloby. Následne
spáchanie oboch skutkov poprel.

Ku skutku v bode 1) uviedol, že je pravdou, že mama po tom, čo ho vysťahovala z bytu, mu pomáhala
v rámci možností, v dobe skutku býval v penzióne W. V. a bol po liečbe chrbtice. Doniesla mu veci a
nejaké jedlo, bola ešte v kabáte, položila tieto veci a mala poznámky, že už mu nebude robiť slúžku
a takto mu posluhovať. Odpovedal jej, že hlavná vec, že môže robiť iným ľuďom, vtedy sa od dverí
rozbehla ku nemu, keďže ležal na posteli, mala zdvihnutú ruku, na čo sa on na posteli posadil, pretože

nebol schopný stáť a iba jej povedal, aby stála, že čo to robí. Uviedol, že si nepamätá na manéver,
aký rukami urobil, či to bolo zastavenie alebo to, aby si nezlomila väzy, keďže jeho mama má ťažkú
osteoporózu. Nevstal ani z postele, iba jej povedal, aby ho prestala napádať, na čo odišla preč. Poprel
to, že by poškodenej povedal vyhrážku, alebo že by sa jej nejakým spôsobom vyhrážal. Pokiaľ urobil
manéver s rukami, nebol taký, že by jej chcel vykrútiť krk alebo niečo iné. Hneď na to sa mama otočila

a odišla preč. Dobu, kedy sa to stalo, sa nepamätá.

Ku skutku v bode 2) uviedol, že mamu požiadal o vybavenie úveru na zakúpenie osobného motorového
vozidla, avšak on s peniazmi nemanipuloval, nebol s ňou ani na pošte a ani v banke, a mala to vo svojich
„rukách“. O vybavení úveru na auto ju požiadal z finančnej stránky vzhľadom na to, že chcel bývať v

aute a ubytovne už neprichádzali v úvahu. V tej dobe býval v jej byte na ulici Q.. G. XX M. B. N. M..
Je pravdou, že sa bála zobrať ďalší úver, avšak išlo o navýšenie úveru, ktorý mala v banke. Takto sa
dohodli, že jej vyplatí starý úver z jeho dôchodku a ona mu pomôže s novým úverom. Nie je pravdou
to, že by ona odmietla jeho požiadavku, že si nechce brať ďalšie úvery, ako je uvedené v obžalobe, ona
stále mala peniaze pri sebe a ak by sa to stalo, tak mohla kedykoľvek ho ísť udať polícii. Je pravdou,

že ju presvedčil, aby zobrala úver, boli u notárky spísať notársku zápisnicu. Mama od neho chcela eštezáruky, takže boli vybaviť, aby peniaze chodili na adresu jeho mamy, pričom notárka nesúhlasila pri
spisovaní notárskej zápisnice s jeho návrhom, aby voči nemu bol exekučný titul, aby mama sa dostala k
peniazom, keď to bude potrebovať. Nie je pravdou to, že by mame sa vyhrážal zabitím, alebo pichnutím

nožom. Je pravdou to, že s mamou bol vybavovať v Poprade auto, kde všetko riadila jeho mama, keďže
auto, ktoré chceli za 600,- €, už nebolo a z jej vôle vybavila inú, novú zmluvu s tým, že si určila splátky,
kedy bolo zakúpené ešte drahšie auto, pričom ho nepočúvla ani ohľadne výšky splátky 200,- € z jeho
peňazí. Až na druhýkrát sa zakúpilo auto, keďže si dovybavovala doklady a taktiež pas, čo by neurobila,
keby sa jej mal vyhrážať. Keďže sa chystal na operáciu, povedal mame, že auto v prípade, ak nebude

vykonávať prácu, keďže chcel byť taxikár, odovzdá do autopožičovne, kde by ho on potom požičiaval a
finančné prostriedky z pôžičky by išli mame. Poslednou možnosťou by bolo to, že by sám bol taxikárom.
Lepšia však bola možnosť, že by odvážal operky do Rakúska s týmto autom. Mama sa bála, aby sa o
tom nedozvedela jeho sestra, kde mama chodila. Raz sa vrátila od sestry zo Senca nahnevaná s tým,
že mu nedá splátku na auto podľa dohody, hoci ešte nebol splátkový termín. Išlo o 160,- €, ktoré dal
krstnému otcovi, ktorému jeho mama dlhovala peniaze. Takto z tejto sumy ešte zobral 60,- € na palivo

a mama mu vyčítala, že tieto peniaze zobral. Auto používal a na ňom vozil aj svoju mamu. V tej dobe
mal dôchodok 220,- € a ďalších 50,- € dostával ako príspevok za zdravotne ťažko postihnutú osobu.
Problémy nastali po tej návšteve u sestry, kedy následne ho polícia vyviedla z domu po výzve matky pod
vplyvom jeho sestry. Potom bol hospitalizovaný na psychiatrii. Podľa dohody s mamou mal jej odovzdať
splátku každý mesiac 160,- € s tým, že 100,- € bude na stravu a za bývanie u nej, a to až do doby, kedy

nepôjde na operáciu. Zaplatil iba jednu splátku, a to 160,- €, z ktorých 65,- € vzal na benzín.

Zo spáchania skutkov bol usvedčený poškodenou P. K., ktorá uviedla, že za obžalovaným prišla ku
skutku v bode 1) do uvedeného penziónu, pretože mu doniesla buď lieky alebo jedlo. Obžalovaný v
tom čase ležal na posteli a chcel od nej peniaze. Keď mu povedala, že peniaze nemá, že mu nemôže

ich dávať a že úver nezoberie, na čo jej povedal, aby išla za jej bratom alebo krstným otcom, ktorý jej
peniaze dá, na čo bol obžalovaný navyknutý, pretože to robila. Keď mu povedala, že to neurobí, „za
sekundu“ bol na nohách pred ňou, kde jej povedal, že len tak urobí a bude po nej, že bude koniec. Z
toho dostala šok, pretože vždy keď neurobila to, čo chcel s tým, že nepovedala, že si nevezme pôžičku,
že si nepožičia, vždy to tak bolo. Obžalovaný, keď jej hovoril, že bude po nej a urobí to len tak, rukami

naznačoval pohyb, že jej vykrúti krk, čo pred súdom aj gestami ukázala. V minulosti, keď sa niečo také
stalo, tak ona sa zľakla, ešte na jeho žiadosť išla mu kúpiť jesť, doniesla nákup a potom odišla. Toto
gesto u poškodenej nebolo prvýkrát a vzbudilo u nej obavu. Bála sa ho aj podľa výzoru, ktorý v tom
čase mal. Bála sa, že jej niečo urobí, hoci je jej synom. Aj v minulosti sa jej takto vyhrážal, kde keď ju
pýtal peniaze, čo odmietla, zo zúrivosti sa postavil, vytrhol stôl, ktorý bol namontovaný pod parapetou

tak, že ostal držať iba na jednej šrúbe. Chcel ho vtedy na ňu hodiť. Vyhrážal sa jej kvôli pôžičke aj s
nožom v ruke. To, čo vylomil dosku, to sa stalo asi dva roky predtým (pred skutkom v bode 1) a asi
pred rokom to, čo sa jej vyhrážal s nožom. Vždy to bolo kvôli peniaze, ktoré mu odmietla dať. Vždy keď
prišiel, tak tŕpla, len aby odišiel preč a tak tomu bolo aj v tomto prípade, kedy po tom, čo sa jej vyhrážal,
mu doniesla ešte jesť.

Ku skutku v bode 2) uviedla, že obžalovaný ju požiadal o pomoc, keďže hovoril, že má ísť na operáciu s
bedrovým kĺbom, preto mu chcela pomôcť. Hovoril, že keď kúpi auto, bude bývať v tom aute. Kvôli tomu
sa hádala aj s dcérou, keďže mu chcela pomôcť tak, že bude bývať u nej, kým sa z toho nedostane.
Keď mu povedala, že auto nekúpi, že nemá nič, nemá ani na pohreb, jej syn sedel, rozmýšľal a povedal

jej, že môže sa stať, že vezme nôž a pichne ju do krku. Preto tú pôžičku potom zobrala, po jeho slovách
bola ticho, pretože sa toho naozaj bála. Uviedla, že po týchto vyhrážkach mu povedala, že dobre, že
mu pomôže, on sľúbil, že jej bude dávať celý dôchodok, aby to nejako zvládli. Takto potom zobrala úver,
prišiel bývať k nej. Spolu boli pozrieť aj auto v predajni, on chcel auto za 600,- €, avšak keď nemali, tak
vybral iné. Ohľadne úveru narátali sumu 3.600,- €, k tomu doložila sumu 600,- € a on jej hovoril, aby to

zaplatila. Podpisovala papiere, ktoré doniesli. V dobe, kedy mu prišiel dôchodok a ona bola u dcéry, tak
jej povedal, aby odniesol peniaze k jej bratovi, avšak on tam nechal iba 100,- € a vyše 115,- € minul. Jej
bratovi bola dlžná peniaze, preto chcela, aby tam dôchodok nechal. Potom ešte kopal do linky a vykopol
dvierka s tým, že sú to jeho peniaze a že musí ich mu dať. Vtedy sa jej dcéra dozvedela, že mu kúpila
auto, kde sa dohodli, že obžalovaný sa musí odsťahovať, kde však on od nej nechcel nikde ísť, nechal

sa od nej obsluhovať, ležal. Preto potom volali aj políciu, kde následne podala trestné oznámenie. Aj
vtedy skákal, vyhrážal sa s tým, že si ona vymýšľa a klame. Dobrovoľne mu nebola ochotná pomôcť,
keďže má dlhy a nemá žiadny majetok. Za neho bude teraz splácať 2 roky, auto predala za 1.500,- €.
Má dôchodok 393,- € a za to auto mesačne musí splácať 142,50 €. Zo syna začala mať strach, ešte keďbývala v starom byte, ešte v roku 2012 to nebolo tak zlé, dala mu peniaze na podnikanie, a to z toho, čo
jej zostalo z predaja bytu. Všetky peniaze, čo mal mať na podnikanie minul a posledné 3 roky nechcela
mať žiaden dlh, chcela sa toho konečne zbaviť, avšak on si začal vynucovať na nej takéto požiadavky. Zo

syna má aj teraz strach, ako aj z toho, že ho stretne, hoci ju v minulosti fyzicky nenapadol. Pomáhala mu
najmä kvôli jeho zdravotným problémom, avšak neverila, že ju dokáže takto zničiť. Nikdy mu neublížila,
hoci výčitky voči nemu mala s tým, že mu hovorila, čo nesmie robiť.

Ohľadom skutku v bode 1) uviedla, že na políciu hneď nešla, pretože sa bála, ešte mu doniesla vtedy

nákup, keďže je hlúpa, nerozprávala sa však už s ním. Ku skutku v bode 2) zasa dodala, že až po
vyhrážkach sa rozhodla, že mu poslednýkrát pomôže, že zoberie pôžičku a kúpi pre neho auto. Ohľadne
svojichproblémochsaposťažovalasvojejkamarátkeZ.K.,hociveľavecíjejkvôlihanbenepovedala.Pre
obžalovaného bola iba slúžka, keďže vždy od nej žiadal, aby mu navarila, vybrala lieky, vybalila lekára a
vždy ju pýtal peniaze. Voči nej však bol agresívny. Ohľadne auta sa so synom dohodla, že jej bude dávať
celý dôchodok, že takto budú splácať auto. Svedkyňa uviedla, že u skutku v bode 1) sa jej vyhrážal iba

raz, kde vtedy bol aj zúrivý, u skutku v bode 2) zasa to povedal kľudne ohľadne vyhrážok, zmenil sa mu
však výraz tváre, z čoho mala tiež strach, keďže v takom stave by bol schopný všetkého. Úver zobrala
kvôli tomu, že sa bála tých vyhrážok. Úvery si zobrala v súvislosti s kúpou auta. V dobe, kedy bola
uhradená akontácia vo výške 650,- €, vtedy ešte obžalovanému dala 200,- € na základe jeho žiadosti,
hoci mu dala i ďalšie peniaze po častiach. Išlo o peniaze, ktoré chcel na rôzne veci, chcel hodinky, niečo

sa kúpilo do auta, čo bolo po kúpe tohto auta. Obžalovaný nič nerobil, finančne ho podporovala a bez
vplyvu dcéry by to ani nešla nahlásiť na políciu. Nie je pravdou, že by u skutku v bode 1) ho práve ona
chcela napadnúť, alebo išla voči nemu a on iba povedal, aby to nerobila. Nie je pravdou ani to, že by
ju s autom rozvážal, keďže iba raz boli spolu v Poprade, kde si išla dať urobiť pas. Obžalovaný klame,
pokiaľ hovoril, že sa jej nevyhrážal a že sa to stalo iným spôsobom, ako to ona popisovala. Na pohonné

hmoty mu ona dávala tiež peniaze. Obžalovaný u skutku 2) stále s ňou chodil, bol aj u notárky, chcel
urobiť nejakú zmluvu, kde však notárka nechcela zmluvu urobiť, akú chcel on.

Svedkyňa D. K. ku skutku v bode 1) uviedla, že iba od mamy sa dozvedela telefonicky, čo sa jej stalo,
že sa jej vyhrážal, že sa jej môže niečo spraviť. Odvtedy mama viackrát prišla ku nej domov, hovorila

jej aj do telefónu, že sa jej vyhrážal, že musela utiecť, hovorila, že ju pýtal peniaze, avšak ona už úver
si nemohla ďalej brať. V období mesiaca júl sa dozvedela od nejakej osoby, že jej brat chodí autom po
meste, a preto telefonovala kvôli tomu mame. Od mamy sa dozvedela, že bratovi kúpila auto na svoje
meno a že ho bude využívať obžalovaný, ako aj ona. Povedala jej, že kvôli tomu musela si zobrať úver,
auto obžalovanému kúpila, aby mal kde bývať, keď svedkyňa príde k mame na návštevu. Povedala jej,

že až neskôr sa dozvedela, že auto má vyššiu hodnotu a že si zmluvy neprečítala, hoci ich podpísala.
Následkom toho išla na návštevu k mame, kde v tom čase bol doma brat, a keďže ona je vlastníčkou
bytu, tak obžalovaného vyzvala, aby byt opustil, avšak byt odmietol opustiť, a preto zavolala políciu,
ktorá ho z bytu vyviedla. Obžalovaný nechcel vydať ani auto, a to ani v dobe, kedy prišla polícia. Auto
bolo havarované, hoci všetko musela platiť mama. Od mamy sa dozvedela, že kvôli nedostatku peňazí

musela si vybrať úver, ďalej to, že išli kupovať auto do AAA auto do Popradu, kde potom mama si musela
vybavovať ešte pas a ďalšiu pôžičku. Potom jej ešte povedala, že keď sa vrátili z banky, tak mamu
pýtal obžalovaný ďalšie peniaze s tým, že vlastne ho to nezaujímalo, či peniaze mama má, pretože
on potreboval peniaze na život. Svedkyňa ďalej uviedla, že veľakrát jej mama telefonovala s tým, že
obžalovaný ju žiadal, aby mu vložila peniaze na účet a veľakrát, keď bola mama u nej, tak kvôli tomu

jej telefonoval obžalovaný. Ohľadne nátlaku v súvislosti s kupovaním auta, sa vyjadriť nevedela s tým,
že pri tom nebola. Ohľadne auta vedela iba to, že obžalovaný mame sľúbil, že mame bude dávať celý
dôchodok, hoci neverí tomu, že by mama to auto kúpila z vlastného presvedčenia, pretože nemala
peniaze a mala dlhy. Tiež uviedla, že aj voči nej v minulosti sa brat správal agresívne a v dobe, kedy
prišla polícia, aby opustil byt u skutku v bode 2), tak bol agresívny, keď prišli policajti a takto sa správal aj

v dobe, kedy tam prišla záchranka. Pred políciou vyskočil aj na ňu, keď mu povedala, že to tak nenechá,
lebo ho mama 35 rokov živila. Obžalovaný hovoril, že najbližšie, keď sa také niečo stane, že nestihnú
ani zavolať na políciu a začal jej nadávať, ako aj jej priateľovi. Svedkyňa potvrdila, že od mamy sa
dozvedela u skutku v bode 1), že sa jej vyhrážal tak, že ju uškrtí, čo znázorňoval gestom a tiež, že sa
jej vyhrážal v súvislosti so zadovážením auta, že ju pichne do krku nožom, svedkyňa nebola svedkom

takýchto vyhrážok voči mame ani v minulosti.

SvedkyňaZ.K.uskutkuvbode1)uviedla,žeodpoškodenejsadozvedela,žekeďprišlakobžalovanému
do penziónu, tak ju pýtal peniaze, pričom mu povedala, že peniaze nemá. Obžalovaný ju posielal, abysi požičala peniaze, a keď poškodená povedala, že nepôjde, prudko vstal z postele a povedal jej, že jej
skrúti krk, že či to tak chce, alebo nejako takto. Poškodená sa toho zľakla a hneď na to prišla ku svedkyni,
tak jej to povedala, svedkyňa ju ukľudňovala. V letných mesiacoch 2017 ju obžalovaný pýtal peniaze

alebo pôžičku a keď to poškodená nechcela, tak na ďalší deň jej rozbil sklo v kuchyni, čo videla, pretože
bola v tom čase na návšteve. Poškodená sa z toho úplne triasla a ešte hľadali stolári, aby to opravil.
Peniaze obžalovanému nedala, pretože ich nemala. Párkrát sa jej však priznala, že sa ho už bála, a
preto mu aj navyšovala pôžičky. Poškodená však synovi stále verila, že to bude dobre, hoci mala už z
neho strach, mala už dlhy, že nevedela splácať ani byt, preto ho musela predať a ísť bývať do 1-izbového

bytu. Chodila stále za obžalovaným do toho penziónu, pomáhala mu, prala mu a nosila mu jesť. Už
po tých vyhrážkach s nožom sa ho veľmi bála. Bolo to v súvislosti s autom, ktoré mu najprv nechcela
kúpiť, pretože si musela vybrať ďalšiu pôžičku, pričom sa jej vtedy vyhrážal, on jej stále hovoril, aby
podpísala zmluvy, hoci to už bolo veľa peňazí. Kvôli tomu, aby mala dva doklady, musela si vybaviť pas.
Psychicky to už nezvládala a tak zavolala svojej dcére, aby prišla urobiť poriadok. V tej dobe svedkyňa
chodila k poškodenej na návštevu, ako aj poškodená k nej, keďže sa dávno poznali. Stále jej hovorila,

že syna sa bojí, pretože on dostane záchvat zúrivosti, a to bolo už v dobe, kedy bývali už na ulici K.
pred presťahovaním. Pred ňou obžalovaný sa poškodenej nevyhrážal, bol v tomto smere veľmi opatrný.
Poškodená jej aj ukázala, akým gestom sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím.

Svedok V. S. potvrdil, že od poškodenej, ktorá je jeho sestrou, sa dozvedel, že obžalovaný ju pýtal

peniaze na auto s tým, že sa jej vyhrážal, že pokiaľ tak neurobí, že jej ublíži. On sám však nebol svedkom
takéhoto konania. Od poškodenej sa dozvedel, že aby mala od neho pokoj, preto išli auto vybaviť, a aby
mal kde spať, keď k poškodenej na návštevu príde dcéra D. s rodinou. O vyhrážkach mu sestra hovorila
pravdepodobne v tom období, ako išli auto kúpiť. Sám bol v minulosti svedkom, kedy sa obžalovaný
mame vyhrážal, že jej ublíži, tiež sa vyhrážal aj jemu, ako aj S. S., ktorá je sestra jeho mamy s tým, že

jej dá fľašou po hlave, hoci to bolo už dávno. Poškodená chodila k nemu požičiavať peniaze, pričom
vedel, že sú to peniaze, ktoré požičiava pre syna, väčšinou mu peniaze vracala ona, obžalovaný mu asi
2-3 krát peniaze sám vrátil, pričom mu ostal aj dlžný. Podľa neho ich vzťah bol „nervózny“.

Výpoveď poškodenej z psychologického hľadiska súd považoval za pravdivú, keďže to vyplynulo aj zo

znaleckého posudku vypočutej znalkyni PhDr. Ľubici Onderušovej, rod. Pokrievkovej, z odvetvia Klinická
psychológia dospelých. Zo znaleckého posudku vyplynulo,
že poškodená dokáže si správne zapamätať, vnímať a reprodukovať podstatu textu alebo deja, avšak
s menším počtom detailov. To, čo si nezapamätá, nemá tendenciu dopĺňať na podklade vlastných
podkladov, či skúseností. U poškodenej neboli zistené poruchy vnímania v zmysle halucinácií, sklony k

vymýšľaniu udalostí, medziľudských vzťahoch vyžaduje otvorenosť a takto aj ona vystupuje. Aktuálne
je v popredí klinického obrazu stiahnutie, odvrátenie sa od sveta. Jej vzťah k obžalovanému ako synovi
je ambivalentný. Tento vzťah výrazne objasňuje motiváciu jej konania, keďže na jednej strane sa na
syna hnevá, svojim spôsobom jeho správanie ju ponižuje, ale na druhej strane aj keď si to racionálne
uvedomuje, má veľmi silný materinský ochranárky pud, ktorý ju núti synovi neustále pomáhať, vychádzať

mu v ústrety, aj keď je to často kontraproduktívne. Pokiaľ podala trestné oznámenie, mohlo to byť
pravdepodobne na popud inej osoby, inak sama by sa neodhodlala túto situáciu riešiť cez políciu. V čase
znaleckého vyšetrenia boli u nej príznaky reaktívnej depresie, ktorý vzniká pri prežívaní veľmi ťažkého
stresového obdobia.

Svedkyňa V. M. - suseda poškodenej uviedla, že často sa s poškodenou nestýkala a osobne nepoznala
aniobžalovaného.Počulavšak,ževdobe,kedysynpoškodenejprišielknejdobytu,bolopočuťkrik,hoci
nevedela, aké konkrétne slová boli použité. Nebola nikdy priamo svedkom nejakých vyhrážok, avšak od
poškodenej sa dozvedela, že v lete alebo na jeseň 2017 bola u nich polícia, kde jej povedala aj to, že
jej syn chcel, aby zobrala pôžičku na auto a sa jej vyhrážal, že ak sa to nestane, zoberie nôž a pichne

ju do krku. Obžalovaný si od poškodenej stále vyžaduje peniaze, ktoré si musí poškodená požičiavať,
zo svojho syna má strach, keďže aj v minulosti sa jej vyhrážal, že ju priviaže o stoličku.

Na návrh obžalovaného bola vypočutá svedkyňa S. M., ktorá uviedla, že na žiadosť obžalovaného, ktorý
tvrdil že má problémy s mamou, že ho nechce pustiť do bytu, mu vypomáhala v tom, že išla k jeho

mame, väčšinou pre nejaké oblečenie, kde v tom čase sa jeho mama vyjadrovala tak, že z obžalovaného
je nešťastná, že sa jej vyhráža a že sa k nej nechová pekne. Bolo to približne asi pred dvoma rokmi,
kedy jej povedala, že obžalovaný má stále nejaké očakávania, hoci nemá žiadne peniaze a nemá mu
ako pomôcť. Od obžalovaného vedela zasa to, že rieši nejaké auto, čo mu mala pomôcť mama, avšaknevedela o tom, že by mal obžalovaný nejako v tomto smere na mamu tlačiť. Svedkyňa k jednotlivým
bodom sa však bližšie vyjadriť nevedela, nebola ani jeho partnerkou.

Zo znaleckého posudku z odvetvia Psychiatrie, ako aj z výpovede znalkyne MUDr. Henriety Hollovej
vyplynulo, že obžalovaný netrpí na duševnú chorobu alebo poruchu, nie je závislý na alkohole alebo na
iných látkach, napr. liekoch. U obžalovaného dominuje zmiešaná porucha osobnosti s rysmi emočnej
instability, impulzívnej a disociálnej osobnosti. Prítomné sú neurotické poruchy, a to zmiešaná úzkostne
depresívna porucha a obsedantne kompulzívna porucha, ktoré sú pomerne v stabilizovanom stave. V

dobe skutku bol obžalovaný schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a toto konanie ovládať.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora bola prečítaná výpoveď svedka F. K., ktorý v prípravnom
konaní potvrdil, že ako policajt vykonával zákrok v lete 2017, kedy obžalovaný odmietol opustiť byt svojej
mamy a potom pre neho prišla sanitka. Nebol svedkom žiadnych vyhrážok voči svojej mame v tomto
období.

Obžalovaný bol usvedčený aj listinnými dôkazmi, ktoré sa vzťahujú ku skutku v bode 2). Faktúra č.
H. XXXX/XXXXXX dodávateľa Autocentrum AAA Auto, a. s. Bratislava vystavená pre odberateľa P. K.
potvrdzuje,žesatýkalaautomobiluChevroletnubira1,6nacelkovúsumu2.898,-€sdátumomsplatnosti
20.7.2017, pričom bola vystavená dňa 10.7.2017. Obdobne sa to týkalo aj faktúry č. H. XXXX/XXXXXX

na sumu 29,- €, ktoré boli vystavené na podklade kúpnej zmluvy medzi predávajúcim spoločnosťou
Autocentum AAA Auto, a. s. Bratislava a kupujúcim P. K., ktorej predmetom bola kúpa uvedeného
motorového vozidla za celkovú sumu 2.898,- €. Uvedená zmluva bola podpísaná v Poprade dňa
10.7.2017. K uvedenej zmluve sa viažu aj doklady o poistnej zmluve a klientovi, príjmové pokladničné
doklady zo dňa 10.7.2017 zasa preukazujú zaplatenie sumy 650,- € a 29,- € P. K. v prospech spoločnosti

Autocentrum AAA Auto, a. s.

Úverové zmluvy Poštovej banky, a. s. Bratislava č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.7.2017 a spoločnosti Home
credit Slovakia, a. s. Piešťany č. B. XXXXXXXX zo dňa 10.7.2017 preukazujú, že P. K. boli poskytnuté
úverové hotovostné aj bezhotovostné finančné prostriedky, ktoré slúžili na úhradu akontácie vo výške

650,- €, úradu zostávajúcej kúpnej ceny 2.248,- € a poistného poplatku 29,- €, kde podľa podmienok
vyplývajúcich z týchto zmlúv, bola úverová suma splácaná mesačne poškodenou a navýšená až na
celkovú výšku 3.682,08 € do konečnej splatnosti úveru do 7.7.2023. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
spoločnosti Consumer finance holding, a. s. Poprad zo dňa 29.6.2017 zasa potvrdzuje, že sa ňou
financoval mobilný telefón až do výšky 125,16 €, zmluvu uzavrela poškodená P. K..

Zo správy MUDr. Františka Hamráka - psychiatra vyplynulo, že v psychiatrickej ambulancii vykonáva
liečbu obžalovaný, kde je vedený od roku 1998, následne obžalovaný bol viackrát psychiatricky
hospitalizovaný.

Z uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C 59/2017 zo dňa 11.9.2017 vyplynulo, že
obžalovanému bol zakázaný vstup do bytu poškodenej neodkladným opatrením a dňa 14.10.2017 bola
doručená žaloba o ochranu užívacích a osobnostných práv poškodenej voči synovi Q. K..

Z čestného prehlásenia, ktoré dňa 4.9.2017 podpísala poškodená P. K., vyplynulo jej vyjadrenie k

správaniu sa syna voči nej s tým, že neustále žiada od nej peniaze, je agresívny a vyhráža sa jej.

Z evidenčnej karty vozidla vyplynulo, že osobné motorové vozidlo Chevrolet Nubira šedej metalízy ev.
č. B. XXX E. bolo v premávke od 3.8.2017 a v dobe vydania majiteľke P. K. V. Z.. Č.. W. XXX H..

Z vykonaného dokazovania bolo dokázané, že obžalovaný konal tak, ako je to uvedené v bode 1)
a 2) výroku tohto rozsudku. Zo spáchania trestnej činnosti ho priamo usvedčovala poškodená P. K.,
ktorá popísala v podstate bez akýchkoľvek rozporov okolnosti spáchania skutkov, nepriamo z výpovede
svedkov bolo potvrdené, že obžalovaný prakticky stále požadoval od poškodenej finančné prostriedky,
ktoré mali slúžiť pre jeho potrebu a taktiež u skutku v bode 2) je usvedčený aj listinnými dôkazmi, ktoré

preukazujú, že poškodená bola nútená podpísať úverové zmluvy, ktoré slúžili na zabezpečenie a kúpu
osobného motorového vozidla pre obžalovaného.Z hľadiska týchto dôkazov ani jeden nespochybňoval tvrdenia poškodenej o tom, že sa skutky stali,
jedinou osobou, ktorý poprel, že by sa mal mame vyhrážať alebo konať tak, ako je uvedené v oboch
bodoch, bol práve obžalovaný.

Výpoveď poškodenej však súd vyhodnotil ako pravdivú, keďže bola podporená aj ďalšími, a to aj hoci
nepriamymi dôkazmi, pokiaľ išlo o výpovede svedkov, z ktorých možno bezpečne ustáliť, že obžalovaný
v snahe vylepšiť si svoju sociálnu situáciu a získať finančné prostriedky, konal voči poškodenej aj s
vyhrážkami a pod nátlakom.

K obrane obžalovaného prednesenej najmä v záverečnej reči obhajcom, súd uvádza nasledovne: pokiaľ
obhajoba konštatuje, že okrem poškodenej neexistuje žiaden priamy svedok, pokiaľ išlo o vyhrážky, v
čom sa zhoduje so súdom, neznamená to, že by sa skutok nestal a že by obžalovaný sa poškodenej
nevyhrážal. Poškodená hoci skutok ešte neoznamovala na polícii, o tomto sa zmienila svojej dcére,
ako aj okruhu osôb z radov svedkov, ktorým dôverovala, pričom však zo psychologického znaleckého

posudku vyplynulo, že z jej strany sa prakticky nechcela zdôverovať svojmu okoliu. Je pravdou, že
poškodená nemala priamu, resp. bezprostrednú obrannú reakciu v akejkoľvek forme voči konaniu
obžalovaného, ako správne obhajoba konštatovala, avšak opätovne to nevylučuje, že by k obom
skutkom nedošlo. Povaha poškodenej z psychologického hľadiska zodpovedá tomu, že sama voči
obžalovanému sa nebránila. Vyplynulo to aj z okolnosti skutkov, kedy poškodená mala z obžalovaného

strach a pokiaľ mu odporovala, napr. že mu nedá peniaze, že nebude si už brať ďalšie úvery, pretože
nemá peniaze, práve v tomto momente obžalovaný sa začal poškodenej vyhrážať tak, že zo strachu
konala spôsobom, akým chcel. Pokiaľ obhajoba rozoberala psychologický znalecký posudok PhDr.
Ľubici Pokrievkovej - Onderušovej, v tomto smere správne konštatovala, že poškodená pod dlhodobým
stresom spôsobeným požiadavkami syna, bola labilnejšia v emocionálnych prejavoch a aj menšia

pohnútka alebo provokácia ju mohla emocionálne rozrušiť. Mala pritom pocit zodpovednosti za jeho
život, preto aj na úkor jeho pohodlia konala v jeho prospech. Jej vzťah k synovi bol charakterizovaný
snahou mu pomôcť a na druhej strane so zlosťou a sklamaním a strachom. Nemožno však súhlasiť s
obhajobou, že až na nátlak dcéry, ktorá kúpu auta matke vyčítala a pri pochopení poškodenej, že úver,
ktorý zobrala na kúpu motorového vozidla, bude ťažko splácať, došlo prakticky k trestnému oznámeniu

voči obžalovanému. Poškodená dostatočne a presvedčivo súdu zdôvodnila, že v dobe, kedy obstarávala
úver na kúpu auta, konala zo strachu pred obžalovaným, pretože sa jej vyhrážal zabitím, pričom aj pokiaľ
následne sa vyjadrila, že už chcela pomôcť synovi, neznamená to, že sa tomu tak stalo bez príčiny,
resp. bez strachu z obžalovaného. Aj uvedené vysvetlila vo svojom posudku z psychologického hľadiska
znalkyňa. Nemožno teda súhlasiť s obhajobou v tom smere, že trestné stíhanie obžalovaného bola iba

v podstate snaha o skoncovanie vzťahu medzi matkou a synom, pretože uvedené nezodpovedalo ani
uvedenej realite. Poškodená nebola ani spôsobilá sa sama vymaniť z tlaku, ktorý voči nej obžalovaný
vyvíjal po dlhé roky v minulosti nehľadiac pritom, v akom postavení a situácii sa nachádzala jeho matka,
ktorá nemala dostatok finančných prostriedkov, bola zadlžená, takže obžalovaný konal zo sebeckej
pohnútky, že mu musí vyhovieť, pretože ide o jeho matku. Na posúdenie skutkov v bodoch 1) a 2) nemalo

žiadny vplyv vedené ani súdne konanie o ochranu užívacích a osobnostných práv s cieľom vstupovať
obžalovanému do bytu poškodenej, keďže tento byt patril už dcére poškodenej. Nešlo teda o nevhodné
správanie syna k matke pri zohľadnení jej prípadnej psychickej slabosti, ako sa to pokúšala obhajoba
vysvetliť. Konanie obžalovaného vykazuje vysoký stupeň prejaveného násilia, resp. hrozby, a to s
prihliadnutím na vek poškodenej a nakoniec aj na jej vzťah k synovi, čoho si bol obžalovaný plne vedomý

a doslova uvedené zneužíval. Obžalovaný pritom nemal taký duševný stav, že by si neuvedomoval
následky svojho konania a nie je preto pravdou, že by jeho konanie nedosahovalo stupeň predpokladaný
pre trestnú zodpovednosť. Obdobne to, že poškodená sa hneď po skutku nezdôverovala napr. svojej
dcére o tom, čo sa stalo, opätovne vyplynulo obdobne ako v minulosti z jej snahy predovšetkým
veci neriešiť trestným oznámením. Na druhej strane však pokiaľ už si nevedela pomôcť, bola nútená

trestné oznámenie bez vplyvu iných osôb v zmysle pravdivosti svojej výpovede podať. Skutočnosť, že
obžalovaný sa s poškodenou dohodol, že bude auto splácať, nemá vplyv na jeho trestnú zodpovednosť
v súvislosti s predtým vyslovenými vyhrážkami voči poškodenej. Nakoniec aj tak obžalovaný nedodržal
akúkoľvek dohodu voči poškodenej, ktorou sa paradoxne v súčasnej situácii bráni. Psychiatrický stav
obžalovaného potvrdzuje, že obžalovaný konal ako trestne zodpovedná osoba napriek zistenej poruche

popísanej znalcom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd obranu obžalovaného nepovažoval
za presvedčivú a právne relevantnú.Obžalovaného uznal za vinného zo spáchania skutkov v bodoch 1) a 2) výroku tohto rozsudku, keďže
jeho vina bola nepochybne a jednoznačne preukázaná.

Na rozdiel od obžaloby u skutku v bode 2) súd upravil skutkovú vetu v tom, že obžalovaný prevzal (od
matky) aj finančné prostriedky v hotovosti v sume 650,- €, keďže z výpovede poškodenej vyplynulo, že
peniaze mu poskytla dobrovoľne a na rozdiel od donútenia ku kúpe auta nebola k tomu prinútená.

Obžalovaný naplnil v bode 1) skutkovú podstatu prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2

písm. b) Tr. zákona, pretože sa inému vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou
takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal v zmysle § 139 ods. 1 písm. c), e)
Tr. zákona na chránenej - blízkej osobe a osobe vyššieho veku. Tohto trestného činu sa dopustil tým, že
svojej mame, ktorá je blízkou osobou v zmysle § 127 ods. 4 Tr. zákona a osobou vyššieho veku staršou
ako 60 rokov v zmysle § 127 ods. 3 Tr. zákona, sa vyhrážal slovne zabitím, pričom vyhrážku dotvrdil
aj gestom, ktorým naznačil vykrútenie krku poškodenej stojac voči nej. Uvedená vyhrážka pritom bola

spôsobilá a mohla u poškodenej objektívne vzbudiť obavu, že obžalovaný ju aj uskutoční. Obžalovaný
konalvpriamomúmyslepodľa§15písm.a)Tr.zákona,pretožechcelporušiťzáujemchránenýTrestným
zákonom, ktorý sleduje ochranu osôb pred nebezpečným vyhrážaním zo strany iných osôb.

Vbode2)obžalovanýsadopustilzločinuvydieraniapodľa§189ods.1,2písm.b)Tr.zákonaspoukazom

na § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr. zákona, pretože iného hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy
nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej - blízkej osobe a osobe vyššieho veku. Trestného
činu sa obžalovaný dopustil tým, že poškodenú hrozbou zabitím nútil, aby zobrala úver za účelom kúpy
motorového vozidla, čo sa aj stalo, pričom pod touto hrozbou poškodená aj konala mimo jej slobodnej
vôle,ktorábymuselabyťzrozumiteľná,vážnaanepochybná.Obžalovanýkonalpritomvočisvojejmame

vo veku nad 60 rokov, v tomto smere ide o rovnaký právny režim ako u skutku v bode 1). Obžalovaný
konalvpriamomúmyslepodľa§15písm.a)Tr.zákona,pretožechcelporušiťzáujemchránenýTrestným
zákonom, ktorý sleduje slobodu ľudí v súvislosti s ich rozhodovaním o dôležitých otázkach, ktoré sa ich
týkajú.

Obžalovaný je invalidným dôchodcom, poberá invalidný dôchodok, je slobodný a bezdetný. Z miesta
bydliska má všeobecnú charakteristiku. Jeho trvalý pobyt je evidovaný na adrese Mesto B. N. M.. Mesto
s ním nemá dobré skúsenosti pre konfliktnú povahu a dlh vo výške 7.000,- €. V evidencii priestupkov nie
jevykázanýžiadnyzáznam.Zodpisuzregistratrestovvyplynulo,ževminulostibol3krátodsúdený,jeho
odsúdenia kvôli fikcii, že sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, nemajú právny význam. Nemožno

však opomenúť to, že obžalovaný bol aj v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody a absolvoval
ústavné ochranné liečenie zamerané na odstránenie závislosti hry na hracích automatoch.

Prirozhodovaníotrestesúdvychádzalzustanovení§31Tr.zákonaa§34Tr.zákona,tedazúčelutrestu
azásadjehoukladania.Vzmysle§34ods.3Tr.zákonapriurčovanídruhutrestuajehovýmeryprihliadol

najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu, ale ani

priťažujúcu okolnosť.

U obžalovaného súd zistil iba priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, a to že spáchal viac
trestných činov, poľahčujúcu okolnosť nezistil.

Obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, keďže spáchal dva
trestné činy s dvoma skutkami a keďže jedným z nich je zločin, u obžalovaného sa zvýšila horná hranica
trestnej sadzby odňatia slobody u najprísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov podľa § 189 ods.
2 Tr. zákona o jednu tretinu.Súd však podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, keďže vzhľadom na pomery obžalovaného mal za to, že by

použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom bolo neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Vychádzal pritom z ustanovenia § 39 ods. 3 písm. e) Tr.
zákona, kedy mu nemohol uložiť trest odňatia slobody kratší ako 6 mesiacov, ak dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby by prevýšila 5 rokov (v danom prípade za trestný čin podľa § 189 ods. 2 Tr.
zákona zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody 4-10 rokov).

Obžalovanému súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorý považoval za
primeraný k závažnosti spáchaných trestných činov, okolnostiam prípadu a možnostiam nápravy a
prevýchovy obžalovaného s prihliadnutím aj na následok trestnej činnosti.

Vychádzal aj z ustanovenia § 34 ods. 6 Tr. zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica

trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje 5 rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Súd
preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody a pri zohľadnení podmienok ukladania trestu a účelu
trestu mal za to, že iba nepodmienečný trest odňatia slobody splní svoj účel. Obžalovanému trest preto
uložil pri znížení trestnej sadzby pod dolnú hranicu, keďže zohľadnil zdravotný stav obžalovaného, ako aj
jeho psychické problémy, na ktoré sa lieči. Na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním
trestnej činnosti nebol vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný čin.

O škode súd nerozhodoval, keďže táto v konaní nebola uplatnená poškodenou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na tunajší súd.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

Poškodený môže podať odvolanie len do výroku o náhrade škody.