Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714202060
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714202060.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. G., D.. XX.X.XXXX, N. A.
XXXX/X, XXX XX A., právne zastúpený JUDr. Helena Knopová, advokátka, Štúrova 20, 040 01 Košice,
o zaplatenie 4.361,58 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
20C/134/2014 - 126 zo dňa 26.9.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.361,58 eur,

spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.361,58 eur od 30.12.2012 do zaplatenia,
to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo
„okresný súd“) žalobu zamietol a zároveň vyslovil, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v
celom rozsahu.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa
24.2.2014, domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť čiastku 4.361,58 eur s príslušenstvom.

3. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že dňa 30.12.2011 žalovaný ako vodič motorového vozidla
zn. O.-N. I.: N. XXX F., zavinil dopravnú nehodu s výškou škody na druhom motorovom vozidle zn. O.-N.
I.:A.XXXY.,ktoréhodržiteľombolavtomčasepoškodenáspoločnosťI.-Y.,Z..F..P...Vozidlo,ktorýmbola
dopravná nehoda spôsobená, bolo v čase dopravnej nehody vo vlastníctve žalovaného, žalovaný však

nebol držiteľom vozidla. Vzhľadom na to, že k vozidlu žalovaného nebolo k dátumu nehody uzatvorené
povinnézmluvnépoisteniezodpovednostizaškodu,spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,vznikla
žalobcovi v zmysle ust. § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. povinnosť uhradiť poškodenému I.-Y., Z..F..P..
škodu z garančného fondu.

4. Žalobca poskytol dňa 7.11.2012 z garančného fondu poškodenej poistné plnenie vo výške 4.797,74
eur, z čoho suma 436,16 eur predstavuje poplatok podľa Interných pravidiel, na ktorý si žalobca nárok

neuplatňuje. Tým, že žalovaný nesplnil zákonom stanovenú povinnosť v súlade ust. § 3 ods. 1 zák.
č.381/2001 Z. z., vznikol žalobcovi voči žalovanému ako vlastníkovi vozidla, a súčasne ako vodičovi
vozidla, ktorý dopravnú nehodu spôsobil, na základe ust. § 24 ods. 7 cit. zákona, nárok, a to práve protitomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 cit. zákona na náhradu toho, čo za neho plnil. Dôvod,
prečo si žalobca neuplatnil nárok voči držiteľovi vozidla, žalobca neuviedol.

5. Súd v skrátenom konaní vydal dňa 2.6.2014 platobný rozkaz, ktorým návrhu vyhovel. Proti tomuto
rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nikdy nebol držiteľom motorového vozidla zn. O.-
N. I.: N. XXX F. a navyše vo vozidle sa nachádzal doklad o zákonnom poistení s termínom platnosti od
23.8.2010 na dobu neurčitú. Skutočnosť, že zmluva bola pravdepodobne vypovedaná pre neplatenie
poistného, podľa názoru žalovaného, nemôže byť dôvodom plnej zodpovednosti žalovaného ako vodiča.

6. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3, § 9 ods. 4, §
24 ods. 1, 2, 7, všetko zákona číslo 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení a zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“), v znení účinnom do 30.6.2012,
ako aj § 517 Občianskeho zákonníka, s ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú zákonnú úpravu,
žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

7. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok z titulu porušenia
povinnosti uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení za škodu, v tomto smere je potrebné
poznamenať, že žalovaný túto povinnosť nemal a nemá. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o PZP jasne
definuje túto povinnosť pre toho, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla

alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla
previedla. Takouto osobou nie je vlastník vozidla ani vodič. Dôvod uplatnenia nároku voči vlastníkovi
vozidla žalobca neozrejmil, navrhol síce doplnenie dokazovania vlastným písomným vyjadrením, avšak
súd toto odmietol, nakoľko je povinnosťou žalobcu v konaní podať žalobu riadne odôvodnenú. Navyše
žalobca nezdôvodnil ani prečo plnil z titulu PZP škodu, poškodenému hradenú z titulu havarijného

poistenia. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu zamietol.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 CSP.

9. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Poukazujúc na všeobecné ustanovenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka) a ustanovenia § 24 ods. 2, 7 a § 3 ods. 1, všetko Zákona o PZP, nemožno

podľa odvolateľa súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, nakoľko žalobca mal za to, že jeho nárok voči
držiteľovi motorového vozidla, ako aj vodičovi, vychádza z rovnakého právneho základu; ide o nárok na
náhradu plnenia, ktoré žalobca za nich plnil poškodenému. Žalobca poskytol z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, na základe čoho mal žalobca

právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. d) cit. zákona na náhradu toho, kto za
neho plnil (§ 24 ods. 7 cit. zákona). Citované ustanovenie zákona, je podľa žalobcu, pritom vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku špeciálnym predpisom upravujúcim práva a povinnosti kancelárie pre prípad
plnenia z poistného garančného fondu a nároky kancelárie plynúce z takéhoto plnenia.

11. Zákon číslo 381/2001 Z. z. dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu, ktorého zodpovednosť je
poistená, to znamená, že k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva.
Na druhej strane prevádzkovať poistené vozidlo nie je vôbec obmedzené, napr. len na osobu, ktorej
zákon číslo 381/2001 Z. z. ukladá v § 3 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Pokiaľ je vozidlo uvedené
v poistnej zmluve, a pokiaľ je k určitému vozidlu dojednaná poistná zmluva, sú pre prípad spôsobenia

škody týmto vozidlom poistenými všetci, ktorí pripadajú do úvahy ako osoby zodpovedné za škodu.
Poistenie sa vzťahuje ako na prevádzkovateľa, tak i na vodiča vozidla, ktorým bola škoda spôsobená.

12. V ďalšom žalobca poukázal na obdobnú úpravu povinného zmluvného poistenia v Českej republike,
a to zákonom číslo 168/1999 Sb., predovšetkým na osobitnú časť dôvodovej správy týkajúcej sa § 6

tohto zákonného ustanovenia.

13. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka o osobitnej
zodpovednosti, nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka,ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený sa tak môže
podľa odvolateľa domáhať náhrady škody voči prevádzkovateľovi motorového vozidla podľa § 427
Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa

§ 420 Občianskeho zákonníka, na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia.

14. Uvedené závery potvrdzuje judikatúra súdov s tým, že žalobca príkladmo uviedol rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.9.1977, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk súdov
ČSSR pod č. R 29/1979, z ktorého je zrejmý vzájomný pomer medzi zodpovednými osobami, keď „i

keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzkovateľ tohto dopravného
prostriedku (§ 327 OZ), nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť, napr. vodiča motorového vozidla za
škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodovej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti (§ 420
OZ), pokiaľ nešlo o prípad, keď tieto osoby samé za škodu nezodpovedajú.

15. Vodič je v spore pasívne legitimovaný, pretože zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v

príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodením. Celkom
nepochybne zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ, a pretože škodu spôsobil vozidlom,
ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistnej zodpovednosti, a to bez
ohľadu na to, komu prislúcha povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. I za neho žalobca plnil poškodenému
z poistného garančného fondu a mal proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7

zák. č. 381/82001 Z. z., tzv. postih.

16.Žalovaný-vodičmotorovéhovozidla,podľažalobcuzodpovedápodľa§420OZzaškoduspôsobenú
porušením právnej povinnosti. V prípade vodiča ide pritom o porušenie povinností, ktoré sú mu uložené
zákonom číslo 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách. Prevádzkovanie motorového

vozidla bez poistnej zodpovednosti, je príslušným právnym orgánom sankcionované podľa § 16 ods. 1
tohto zákona nezávisle na tom, či je takým vozidlom spôsobená škoda, ale nie.

17. V ďalšom žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.1.2008 vo veci č. k.
32Cdo/2837/2007 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.8.2010 sp. zn. 4Cdo/134/2009.

18. Na tomto mieste je podľa odvolateľa, potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že žalovaný bol v čase
dopravnej nehody vodičom predmetného vozidla, nie je medzi stranami sporná, uvedené vyplýva aj z
vykonaného dokazovania, ako aj z odporu podaného žalovaným, kde výslovne uvádza, že bol vodičom
predmetného motorového vozidla.

19. Čo sa týka uplatnenia nároku titulom havarijného poistenia, ktorému sa súd okrajovo venoval v
odôvodnení svojho rozhodnutia, žalobca uvádza, že poškodený má právo rozhodnúť sa, akou formou si
bude žiadať náhradu vzniknutej škody. Pokiaľ mal uzavreté havarijné poistenie, môže si náhradu škody
uplatniť u svojho havarijného poisťovateľa, k čomu poškodený pristúpil aj v danom prípade a uplatnil

si vzniknutú škodu voči svojmu havarijnému poisťovateľovi. V zmysle § 813 OZ, vstúpil poisťovateľ
do pozície poškodeného. Tento prechod práva nastáva priamo zo zákona (legálna cézia) po splnení
žalobcom už uvádzaných podmienok.

20. Poskytnutím poistného plnenia poškodenému vzniklo poisťovateľovi právo regresu voči škodcovi

- žalovanému, nakoľko škoda nebola spôsobená svojím poistením (poškodeným), ale inou osobou
(žalovaným). Následne má teda havarijný poisťovateľ, ale už v postavení poškodeného, právo sa
rozhodnúť, voči komu uplatní náhradu škody, to znamená, priamo voči škodcovi (žalovanému), resp.
v prípade zákonného poistenia voči poisťovateľovi, alebo voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov
(žalobcovi). V predmetnom prípade si náhradu škody poisťovňa uplatnila voči žalobcovi, nakoľko

žalovaný nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie k motorovému vozidlu. V prípade, že by žalovaný
mal k motorovému vozidlu uzavreté povinné zmluvné poistenie v zmysle zákona číslo 381/2001 Z.
z., havarijný poisťovateľ by postupoval voči poisťovni žalovaného, ktoré by mal uzavreté havarijné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Preto žalobca uhradil havarijnému poisťovateľovi plnenie,
ktoré poisťovňa poskytla žalovanému (kasko regres). Na podporu vyššie uvádzaných tvrdení žalobca

poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.1.2012 vo veci 2Cdo/290/2011.21. Na základe vyššie uvedeného žalobca v rámci svojho odvolacieho petitu navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že si uplatnil náhradu
trov konania, vrátane odvolacieho konania.

22. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že okresný súd rozhodol správne,
ak žalobu zamietol. Žalobca si náhradu škody žiadal od žalovaného ako od fyzickej osoby - držiteľa
motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, nakoľko ako držiteľ predmetného
vozidla, nemal v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla.

23. Žalobca právny dôvod nezmenil počas celého konania, pričom sa voči žalovanému nikdy nedomáhal
nároku titulom zavinenia v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, a to ani ako vlastníkovi vozidla, ani
ako vodičovi vozidla, hoci z listín predložených žalobcom je podľa žalovaného zrejmé, že žalovaný
držiteľom vozidla nebol. Ako už žalovaný uviedol, vo vozidle sa nachádza doklad o povinnom zmluvnom

poistení, preto si nemyslel, že by ako vlastník alebo vodič vozidla, sa dopustil porušenia hocijakej právnej
povinnosti.

24. Žalobca mal podľa žalovaného pravdu v tom, že v zmysle § 813 ods. 1 Obč. zák., došlo k zákonnej
cesii, kedy poisťovateľ vstúpil do práv poškodeného a žalobcovi tak teoreticky vzniklo právo postihu

voči žalovanému dňom, kedy poisťovateľovi preukázal ním poskytnuté plnenie poškodenému. V tomto
prípade sa tak stalo dňa 7.11.2012, kedy žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné
plnenie poškodenému. Týmto dňom teda vzniklo právo postihu žalobcu voči žalovanému, avšak podľa
žalovaného z iného právneho titulu, než si žalobca svoj nárok žalobou zo dňa 24.2.2014 uplatnil.
Žalovaný si preto uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu voči nemu, nakoľko nárok žalobcu zo

správneho právneho dôvodu doposiaľ nebol uplatnený.

25. Poukazujúc na uvedené preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a
priznal mu náhradu trov konania v celom rozsahu.

26. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, podľa § 34 CSP preskúmal vec bez potreby
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP len v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP
z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 381 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
388 CSP zmenil.

27. V zmysle § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, i na jeho zrušenie.

28. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, keď
sa stotožnil so skutkovými závermi prvoinštančného súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci

dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne, len z takto správne zisteného skutkového
stavu nevyvodil správny právny záver.

29. Podľa ust. § 3 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení spojeného so škodou
spôsobenou prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“), v znení účinnom do 30.6.2012, má

povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového
vozidla zapísaný v dokladoch vozidla, alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú
sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla,
alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzavretá nájomná zmluva s právom kúpy
prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) Zákona

o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu, okrem iného, aj
pôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

30. Podľa ust. § 24 ods. 7 PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku
2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na

náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od
príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a
podľa § 24a ods. 1 písm. a).31. Podľa § 24a ods. 5 Zákona o PZP, výplatou náhradného poistného plnenia prechádzajú práva
poškodeného proti osobe, ktorá zodpovedá za škodu, alebo proti jej poisťovateľovi na kanceláriu.

32. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

33. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

34. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním za preukázané, že
žalovaný zavinil dopravnú nehodu, ku ktorej došlo dňa 30.12.2011 a pri ktorej v dôsledku poškodenia
motorového vozidla O. N., I.: A. XXX Y., vznikla obchodnej spoločnosti I.-Y., Z..F..P.. škoda vo výške
4.361,58 eur. Výška škody predstavovala náklady na opravu predmetného vozidla poškodeného
dopravnou nehodou. Uvedené skutočnosti vyplývali z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej

nehody, kde uvedený priestupok žalovaného bol na mieste vyriešený v blokovom konaní, t. j. žalovaný
si uznal svoju zodpovednosť za spôsobenú dopravnú nehodu a bola mu právoplatne uložená bloková
pokuta vo výške 200,- eur. Pokiaľ sa týka výšky škody, táto vyplýva z faktúry za opravu poškodeného
motorového vozidla, ako aj Oznámení o poistnom plnení poisťovateľa poškodeného. Zároveň tieto
skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné (žalovaný ich v konaní nenamietal).

35. Z dôvodu, že motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, nebolo povinne zmluvne poistené,
žalobca v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, poskytol z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu v celkovej výške 4.797,74 eur, z čoho suma 436,16 eur predstavovala delegačný
poplatok pre poisťovňu, na ktorý si žalobca svoj nárok v tomto konaní neuplatnil. Ani táto skutočnosť

nebola medzi účastníkmi sporná a vyplývala z dôkazov predložených žalobcom, najmä z vyúčtovania a
žiadosti o refundáciu, výpisu z účtu žalobcu, ako aj z e-mailovej komunikácie žalobcu s poisťovňami.

36. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného zamietol, keď mal za to, že pokiaľ si žalobca uplatnil od žalovaného nárok z titulu porušenia

povinnosti uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení za škodu, v tomto smere žalovaný túto
povinnosť nemal. Ustanovenie § 3 ods. 1 Zákona o PZP jasne definuje, pre ktoré osoby je daná táto
povinnosť a takouto povinnou osobou nie je podľa okresného súdu vodič.

37. Podľa odvolacieho súdu s uvedenou argumentáciou nie je možné sa stotožniť, lebo vychádza z

nesprávnej interpretácie vyššie citovaných zákonných ustanovení, keď účelom vytvorenia poistného
garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 Zákona
o PZP, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo
za rovnakých podmienok, za akých by si mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi.
Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej

udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. d) Zákona o PZP vyplýva, že kancelária tu poskytuje
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu
zodpovedá. Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 Zákona o
PZP (touto osobou je spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ).

V zmysle ustanovení § 24 ods. 7 Zákona o PZP, je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených
plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh
osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký
je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa ods. 2 písm. a),
b), f) a g), má kancelária proti tomu, kto za škodu zodpovedá nárok na náhradu toho, čo za neho

plnila. (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). V prípade podľa ods. 2 písm. c), má kancelária
právo proti poisťovateľovi (veta druhá citovaného zákonného ustanovenia), a napokon v prípade podľa
ods. 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a) zákona, má kancelária povinnosť požadovať náhradu
toho, čo plnila poškodenému od príslušnej kancelárie poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného
ustanovenia). To znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle

§ 24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o
zodpovednosti za škodu. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá, v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o
PZP, je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá aza koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti, ako tomu bolo v prejednávanej veci,
vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o

poistení zodpovednosti, a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené) (Uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/134/2009 zo dňa 31.8.2010).

38. Ústavný súd vo svojom uznesení sp. zn. III.ÚS 514/2016-15 zo dňa 17.8.2016, v ktorom rozhodoval
o sťažnosti proti rozhodnutiam všeobecných súdov v obdobnej veci (rozsudku Krajského súdu v Nitre

č. k. 25Co/742/2015-321 zo dňa 28.1.2016, uzneseniu Najvyššieho súdu SR č. k. 4Cdo/190/2014 z
24.6.2015), kde Najvyšší súd konštatujúc, že ustanovenie § 24 ods. 7, v spojení s § 24 ods. 2 písm. b)
Zákona o povinnom zmluvnom poistení, je potrebné vykladať tak, že kancelária poisťovateľov má právo
postihu voči každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila, teda aj proti osobe, ktorá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi, ktorý
je povinný mať pri prevádzke vozidla pri sebe potvrdenie o poistnej zodpovednosti, a teda presvedčiť sa,

či je vozidlo poistené, odmietol sťažnosť proti týmto rozhodnutiam ako zjavne neopodstatnenú. Citujúc
z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu, podľa ktorého v zmysle § 24 ods. 7 zákona číslo
382/2001 Z. z. je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného
fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária
tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou

bola škoda spôsobená. Kancelária má v zmysle poskytnutého poistného plnenia za škodu v zmysle §
24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, podľa tohto rozhodnutia právo postihu proti tomu, u koho je daná
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušného ustanovenia
Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.

39. Vyššie uvedené podľa odvolacieho súdu znamená, že žalovaným uplatnená námietka premlčania
nároku z dôvodu, že žalobcovi vzniklo právo postihu voči žalovanému z iného právneho dôvodu, než
ako si to uplatnil žalobou, neobstojí, keď žalobca priamo v žalobnom návrhu v rámci svojej právnej
kvalifikácie, svoj nárok odvodzoval práve od vyššie citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) Zákona
oPZP,pretoodvolacísúdvyhovelžalobnémunávrhuazmenilrozsudoksúduprvejinštanciezrovnakého

právneho titulu, než ako si to uplatnil žalobca v podanom návrhu. Všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o zodpovednosti za škodu, sa v prejednávanej veci uplatnia len ako lex generalis vo vzťahu
k citovanému ustanoveniu § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, ktorý je vo vzťahu k prejednávanej veci
lex specialis.

40. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá, v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona číslo 381/2001 Z. z., je
preto potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a
za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského
motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistnej zodpovednosti, a teda presvedčiť

sa, či je vozidlo poistené).

41. Preto odvolací súd dospel k opačnému právnemu názoru, keď žalovaný zodpovedá za vzniknutú
škodu spôsobenú dopravnou nehodou ako subjekt zodpovedný za škodu podľa § 420 Občianskeho
zákonníka, keď riadil osobné motorové vozidlo bez povinného zmluvného poistenia a dopravnú

nehodu zapríčinil porušením právnych predpisov o premávke na pozemných komunikáciách na strane
poškodeného (I.-Y., Z..F..P..) a výlučne v dôsledku zavinenia žalovaného vznikla škoda. Základné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Existencia jednotlivých
predpokladov musí byť pre priznanie zodpovednosti preukázaná. V konaní bolo jednoznačne

preukázané kumulatívne splnenie predpokladov zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, keď
bolopreukázanéporušenieprávnejpovinnostižalovaného,popreukázanívznikškody,príčinnásúvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, a bolo i preukázané zavinenie žalovaného.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd s obranou žalovaného ohľadom nedostatku jeho

pasívnej legitimácie nestotožnil, nakoľko žalovaný ako vodič vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná
nehoda, zodpovedá za škodu podľa všeobecnej zodpovednosti v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka,
a teda bol v spore pasívne legitimovaný. Sumarizáciou vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru,že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 4.361,58 eur titulom náhrady podľa § 24 ods.
7 zák. č. 381/2001 Z. z., a to vo výške žalobcom poskytnutého plnenia.

43. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis t. j. nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

45. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, účinného od 1.1.2009, je výška úrokov z omeškania o 8 %-tuálnych bodov
vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

46. Odvolací súd uložil žalovanému i povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnené úroky z omeškania vo výške

stanovenej Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to 8,75 % ročne zo sumy 4.361,58 eur od 30.12.2012
dozaplatenia,tedaododňanasledujúcehopouplynutítermínunaúhradustanovenéhovovýzvežalobcu
zo dňa 29.11.2012 (č. l. 49 súdneho spisu), ktorá bola žalovanému doručená dňa 22.12.2012 (č. l. 50
súdneho spisu).

47. Záverom odvolací súd poukazuje na obdobnú rozhodovaciu prax je aj v Českej republike, kde je
prijatá obsahovo zhodná právna úprava povinného zmluvného poistenia, keď príkladmo v rozhodnutí
Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. 25Cdo/3578/2006 zo dňa 19.11.2008 Najvyšší súd uviedol, že
už vo svojich rozhodnutiach vo veciach sp. zn. 32Cdo/2837/2007, sp. zn. 25Cdo/1778/2007 a sp. zn.
25Cdo/990/2008 uviedol právny názor, že osoba bez poistenia zodpovednosti (v zmysle § 24 ods. 2

písm. b) zákona číslo 168/1990 Sb.), je nielen osoba, ktorá nesplní povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
v zmysle § 4 zákona, ale je aj osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla,
ohľadom ktorého nebola takáto poistná zmluva uzavretá. Najvyšší súd vychádzal pritom z toho, že
zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nevylučuje súbežnú (solidárnu) zodpovednosť vodiča tohto vozidla podľa §

420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý spôsobil škodu pri tej istej škodovej udalosti zavinením
porušením právnej povinnosti, ak nejde o prípad uvedený v ustanovení § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.1977, sp. zn. 1Cz 101/77, publikovaný
pod č. 29 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1979, prípadne vyššie citované rozsudky
Najvyššieho súdu ČR). Česká kancelária poisťovateľov (v Slovenskej republike je obdobnou verziou

Slovenská kancelária poisťovateľov), má preto podľa § 24 ods. 7, v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zákona,
právo postihu voči každému, kto zodpovedá za spôsobenú škodu a za koho plnila. Podľa Najvyššieho
súdu by bolo proti zmyslu daného ustanovenia, keby postih nebol možný proti osobe, ktorá za škodu
zodpovedá na základe zavinenia. Opačný výklad by možnosť postihu neprimerane zúžil. Ak má teda
Česká kancelária poisťovateľov (žalobca) podľa § 24 ods. 7 a § 24 ods. 2 písm. b) zákona, právo

postihu voči každému, kto zodpovedá za škodu a za koho plnila, svedčí jej toto právo voči vodičovi
(nepoisteného) vozidla vtedy, ak vodič zodpovedá za škodu vzniknutú pri prevádzke tohto vozidla.

48. O trovách prvoinštančného a druhoinštančného konania odvolací súd rozhodol podľa § 378 ods. 1
CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal v súlade s ustanovením

§ 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, o výške ktorých v súlade s
ustanovením § 262 ods. 2 CSP, rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).