Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 9. marec 2014

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14C/106/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215675
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612215675.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073 v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto:

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobami podanými na tunajšom súde dňa 27.09.2012 vo veci 14C/106/2012 domáhal
zaplatenia sumy 125,- Eur titulom majetkovej škody a sumy 507,10 Eur titulom nemajetkovej ujmy, vo
veci 14C/108/2012 domáhal zaplatenia sumy 125,- Eur titulom majetkovej škody a sumy 726,54 Eur
titulom nemajetkovej ujmy, vo veci 14C/116/2012 domáhal zaplatenia sumy 125,- Eur titulom majetkovej
škody a sumy 333,76 Eur titulom nemajetkovej ujmy, dňa 27.09.2012 vo veci 14C/108/2012 domáhal
zaplatenia sumy 125,- Eur titulom majetkovej škody a sumy 628,80 Eur titulom nemajetkovej ujmy, vo
veci 5C/126/2012 domáhal zaplatenia sumy 125,- Eur titulom majetkovej škody a sumy 632,49 Eur
titulom nemajetkovej ujmy, vo veci 14C/138/2012 domáhal zaplatenia sumy 125,- Eur titulom majetkovej
škody a sumy 726,54 Eur titulom nemajetkovej ujmy a vo veci 14C/139/2012 domáhal zaplatenia sumy
125,- Eur titulom majetkovej škody a sumy 518,16 Eur titulom nemajetkovej ujmy. Uviedol, že v pozícii
oprávneného vo veci 14C/106/2012 navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúcim zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX
s dlžníkom W. V., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciu
exekučnej veci sp.zn. W. XXXXX/XXXX. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému tunajšiemu súdu a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na časť potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.08.2010, pričom konanie začalo
dňa 14.11.2009, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti
o udelenia poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v omeškaní viac ako o 275
dní. Vo veci 14C/108/2012 navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúcim zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom
T. X., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciu exekučnej
veci sp.zn. W. XXXX/XXXX. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému tunajšiemu súdu a požiadal ho o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na časť potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.08.2010, pričom konanie začalo dňa
18.07.2009, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti
o udelenia poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v omeškaní viac ako o 394
dní. Vo veci 14C/116/2012 navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúcim zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom
F. V. M., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciu exekučnej
veci sp.zn. W. XXXX/XXXX. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému tunajšiemu súdu a požiadal ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na časť potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.08.2010, pričom konanie začalo dňa
09.09.2009, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti
o udelenia poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v omeškaní viac ako o 341
dní.Vo veci 5C/126/2012 navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúcim zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom
Z. Š., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciu exekučnej
veci sp.zn. W. XXXXX/XXXX. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému tunajšiemu súdu a požiadal ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na časť potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 05.10.2010, pričom konanie začalo dňa
27.10.2009, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti
o udelenia poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v omeškaní viac ako o 343
dní. Vo veci 14C/138/2012 navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúcim zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom
X.Í. E., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciu exekučnej
veci sp.zn. W. XXXX/XXXX. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému tunajšiemu súdu a požiadal ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na časť potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.08.2010, pričom konanie začalo dňa
18.07.2009, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti
o udelenia poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v omeškaní viac ako o 394
dní. Vo veci 14C/139/2012 navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúcim zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom
M. F. pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciu exekučnej
veci sp.zn. W. XXXXX/XXXX. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému tunajšiemu súdu a požiadal ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na časť potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.08.2010, pričom konanie začalo dňa
08.11.2009, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o
udelenia poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v omeškaní viac ako o 281 dní.
Uviedol, že žalobca vyvinul enormné úsilie v týchto veciach, aby docielil vecný posun v exekučných
konaniach a primäl porušovateľa k vydaniu rozhodnutia. Tieto veci súd spojil na spoločné konanie,
nakoľko skutkovo aj čo do označenia účastníkov boli totožné po spoločnú sp. zn. 14C/106/2012.
Žalobca žiadal jednak priznať majetkovú škodu, ktorá predstavuje účelne vynaložené náklady spojené
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávok v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej,
pričom na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca vynaložil 70,- Eur,
na udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur, na administratívne spracovanie veci 15,-

Eur, čím celkovo vo všetkých týchto veciach vynaložil márne sumu po 125,- Eur. Žiadal taktiež
priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v
spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.
2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je
podľa jeho názoru dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné
prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času
boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu
pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu viacerých rizík na strane žalobcu. Poukázal na porušenie
ústavných princípov právneho štátu, pričom uviedol, že pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej
ujmy vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v
súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20
000,- Sk, t.j. cca 660,- Eur. Poukázal pritom na ustanovenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorú označil
v návrhu, pričom vo veci dlžníka W. V. si uplatnil primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 507,10
Eur, vo veci dlžníka T. X. si uplatnil primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 726,54 Eur, vo veci
dlžníka F. V. M. si uplatnil primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 628,80 Eur, vo veci dlžníka Z.
Š. si uplatnil primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 632,49 Eur, vo veci dlžníka X. E. si uplatnil
primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 726,54 Eur a vo veci dlžníka M. F. si uplatnil primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 518,16 Eur. Výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,-
Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktríny
Ústavného súdu SR, teda 660,- Eur za rok delené 12 mesiacov, t.j. 55,- Eur za mesiac. Ďalej žalobca
postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie o nároku na náhradu škody, žalovaný však pozitívne nereagoval.
Preto podľa názoru žalobcu je nutné deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, porušenie práva žalobcu na
súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného
v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušenie princípov
právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a nahradiť žalobcovi nemajetkovú
ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s porušením práv vyššie
označených.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia
jeho žiadosti, preto žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Poukázala na to,
že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktoré prerokovanie sám požiadal.
Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. a pre
vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne, a to nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie
exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak je
exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie
dôvodov podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to veľkom
počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Podľa názoru žalovanej
15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Toto znenie je účinné od 01.06.2011, kedy bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č.
102/2011 Z.z., čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu
po dobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011
nemá žiadnu oporu v zákone. V praxi ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podaná na súd po 01.06.2011 z uvedeného je jednoznačné, že nárok je v tejto časti neopodstatnený.
Ohľadom existencie v prieťahoch konaní, súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku
na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahu v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,

právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov
v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, teda žalovaná vzhľadom na
vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Žalovaná taktiež vzniesla
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom
23.04.2009, t.j. tri roky pred dňom kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku. Vzhľadom na uvedené žalovaná vzniesla námietky premlčania pri každom uplatnenom nároku,
pri ktorom uvedená lehota uplynula pred dňom 23.04.2009. Čo sa týka vyčíslenia škody, túto považuje
za nesprávnu a účelovú, a skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, resp. skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu, a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Žalobca
nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Ohľadom nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že nemá
za preukázaný tak vznik ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Ohľadom
príčinnej súvislosti uviedla, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky, príčinnej súvislosti, ako
priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., považuje žalovaná žalobu
za právne neopodstatnenú a žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Viacerými svojimi
podaniami v písomnej podobe poukázal na porušovanie jeho ústavných práv a poukázal taktiež na
nezákonný a nestranný úradný postup súdov.

Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, ospravedlnila svoju neúčasť, preto bolo pojednávané v jej
neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom 14C/106/2012, priloženým
spisovým materiálom 14C/108/2012, 14C/116/2012, 5C/126/2012, 14C/138/2012, 14C/139/2012, a to
listinným dôkazovým materiálom nachádzajúcim sa v týchto spisoch, a to najmä návrhmi na začatie
konania, uznesením o spojení týchto vecí na spoločné konanie, písomnými podaniami účastníkov
konania, priloženými exekučnými spismi č. 12Er/1210/2009, č. 5Er/808/2009, č. 12Er/970/2009, č.
5Er/1127/2009, č. 14Er/809/2009, č. 17Er/1186/2009, na základe čoho zistil, že v exekučných spisoch
tunajšieho súdu, a to exekučného spisu č. 12Er/1210/2009 súd zistil, že dňa 13.09.2011 bola tunajšiemu
súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. W.
XXXXX/XX voči povinnému W. V.. Tunajší súd dňa 04.05.2010 rozhodol tak, že súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že dojednaná rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 O.Z.
neplatná. Ďalej z exekučného spisu OS Lučenec sp.zn. 5Er/808/2009 súd zistil, že dňa 26.08.2009 bola
tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
sp.zn. W. XXXX/XXXX voči povinnému T. X.. Táto žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá
uznesením tunajšieho súdu zo dňa 07.04.2010 z dôvodu, že dojednaná rozhodcovská doložka je
neplatná, nakoľko je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 O.Z. . Ďalej
z exekučného spisu OS Lučenec sp.zn. 12Er/970/2009 súd zistil, že dňa 15.10.2009 bola tunajšiemu
súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. W.
XXXX/XXXX voči povinnej F. V. M.. Táto žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením
tunajšieho súdu zo dňa 17.02.2010 z dôvodu, že dojednaná rozhodcovská doložka je neplatná, nakoľko
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 O.Z. . Ďalej z exekučného
spisu OS Lučenec sp.zn. 5Er/1127/2009 súd zistil, že dňa 23.11.2009 bola tunajšiemu súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. W. XXXXX/XXXX voči
povinnému Z. Š.. Táto žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením tunajšieho súdu zo

dňa 07.04.2010 z dôvodu, že dojednaná rozhodcovská doložka je neplatná, nakoľko je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 O.Z. . Ďalej z exekučného spisu OS Lučenec
sp.zn. 14Er/809/2009 súd zistil, že dňa 26.08.2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. W. XXXX/XXXX voči povinnej X. E.. Táto
žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením tunajšieho súdu zo dňa 25.01.2010 z dôvodu,
že dojednaná rozhodcovská doložka je neplatná, nakoľko je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 O.Z. . Ďalej z exekučného spisu OS Lučenec sp.zn. 17Er/1186/2009 súd zistil,
že dňa 14.12.2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie sp.zn. W. XXXXX/XXXX voči povinnej M. F.. Táto žiadosť o udelenie poverenia
bola zamietnutá uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.04.2010 z dôvodu, že dojednaná rozhodcovská
doložka je neplatná, nakoľko je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 O.Z. .

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, konaná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

V prejednávaných veciach si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody po 125,- Eur a nemajetkovej
ujmy v peniazoch, a to vo veciach 14C/106/2012 333,76 Eur, vo veci 14C/108/2012 628,80 Eur, vo
veci 5C/126/2012 632,49 Eur, vo veci 14C/138/2012 726,54 Eur, vo veci 14C/139/2012 518,16 Eur,
a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Súd zistil, že žaloba obsahuje zákonom stanovené náležitosti, bola špecifikovaná a súd si pripojil ako
dôkaz exekučné spisy. Súd zistil, že žalobca si splnil svoju povinnosť a podal žalovanému pred podaním
tejto žaloby žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri
splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, a to nesprávny úradný postup, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Súd posúdil vec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z..

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Keďže išlo o exekučné konania napadnuté pred 01.06.2010, bolo nutné na prejednávanú vec aplikovať
ustanovenia Exekučného poriadku platného pred 01.06.2010. V tejto prejednávanej veci súd bol toho
názoru, že v žiadnom prípade sa nemohlo jednať o nezákonný postup súdu v exekučných konaniach a
taktiež ani o nesprávny úradný postup, nakoľko z výkladu príslušných ustanovení Exekučného poriadku
vyplýva, že 15-dňová lehota pre vydanie poverenia platila vo vzťahu k samotnému vydaniu poverenia.
V prípade, že by súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v takomto prípade uznesením zamietne, k čomu došlo v
týchto prípadoch, pre ktorý prípad však už stanovená lehota 15 dní nebola. V žiadnom prípade preto
nemohlo ísť o nezákonný postup konajúceho súdu, prípadne o nesprávny úradný postup. V samotnej
súvislosti s vytýkanými skutočnosťami súd nemohol konštatovať, že by v daných veciach sa jednalo
o prieťahy v konaní, naopak bolo potrebné vyzývať oprávneného k doloženiu podkladov k tomu, aby
exekučný súd mohol posúdiť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia. K týmto úkonom došlo v
primeranej časovej následnosti, o návrhu na vydanie poverenia bolo rozhodnuté tak, že bola zamietnutá
žiadosť o vydanie poverenia. V žiadnom prípade v tejto posudzovanej veci nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi nesprávnym právnym postupom a vznikom škody. V prvom rade mal súd za to, že
žiadna škoda nevznikla a v druhom rade ak by aj teoreticky žalobca nejakú škodu reálne vyčísľoval,
nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie poverenia, a teda že by mu
tvrdené náklady nevznikli aj tak. Ohľadom výpočtu majetkovej ujmy predložil tunajšiemu súdu Znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý je založený v Spr 256/2014, vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave,
Znaleckým ústavom, Dolnozemská cesta 1, pričom súd sa oboznámil s týmto znaleckým posudkom
a výšku majetkovej škody vyčíslenú znaleckou organizáciou pre toto konanie nemohol akceptovať z
dôvodov uvedených vyššie.

Z tých dôvodov bolo potrebné žalobu o náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy ako
nedôvodnú zamietnuť. Súd nezistil vo vzťahu k postupu súdu žiadne pochybenia, ktoré by boli v rozpore
so zákonom, v tomto prípade Exekučným poriadkom. Súd podotýka, že tým že v súlade so zákonom
bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia, v žiadnom prípade nejde o nezákonné rozhodnutie v
zmysle toho čo je uvedené vyššie a nebol zistený ani nesprávny úradný postup. Námietkou premlčania
vznesenou žalovanou sa súd nezaoberal, keďže dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.
Žalobca vo svojom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom, avšak na vyššie
uvedené súd bol toho názoru, že tomuto návrhu nie je potrebné vyhovieť, o čom sa nevydáva osobitné
rozhodnutie.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. . Úspešná žalovaná si pri podaní
vyjadrenia uplatnila právo na náhradu trov konania, avšak trovy konania nevyčíslila. Zo spisu jej žiadne
trovy konania nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 3. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.